Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 371/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o., Vojtecha Tvrdého 17,

Žilina, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Milan Chovanec, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou napadnutého konania

na okresnom súde, ktorého predmetom je zrušenie podielového spoluvlastníctva.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho označeného základného práva a argumentuje tým, že

opakovane žiadala o odstránenie prieťahov v konaní „jednak podaniami adresovaným

priamo do spisu, ako aj podaniami adresovanými predsedovi príslušného okresného súdu,

predsedovi príslušného krajského súdu, Ministerstvu spravodlivosti SR. Napriek týmto

podaniam k odstráneniu prieťahov nedošlo“. Sťažovateľka v ďalšom opisuje chronologicky

postup okresného súdu a tvrdí, že vyčerpala dostupné právne prostriedky ochrany svojho

označeného základného práva.

Na základe uvedenej argumentácie žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie jej označeného základného práva postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume

781,30 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

2

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že predložené splnomocnenie nezodpovedá

zákonným požiadavkám, tak aby mohlo byť akceptované pre účely zastupovania v konaní

pred ústavným súdom. Z formulácie uvedenej v splnomocnení, „najmä splnomocňujem:

sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd“ nie je zrejmé, že je adresovaná práve

3

ústavnému súdu, inými slovami, nie je tam výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ďalším nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že k nej neboli okrem už nedostatočne

formulovaného splnomocnenia pripojené žiadne dôkazy. Tvrdenia, že sťažovateľka využila

sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“), nie sú podložené relevantnými dôkazmi, a to kópiou podanej sťažnosti, ako aj

odpoveďou na ňu.

Uvedený nedostatok sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať

prípustnosť sťažnosti podľa . V tomto prípade je

prípustnosť sťažnosti sťažovateľky viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jej

zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

4

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné splnomocnenie, ako aj dôkazy (kópiu sťažnosti na prieťahy v konaní a odpoveď

na ňu), ako predpoklad prípustnosti sťažnosti v prípade namietaného porušenia základného

práva podľa , ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované právne

zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančného

zadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015

5