Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 322/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou 

, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. marca 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. júna 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 26. marca 2015 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení

žalobcu na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

Krajského stavebného úradu v Trnave (ďalej len „krajský stavebný úrad“) sp. zn. KSÚ

2011/00370/Do z 5. mája 2011 a zákonnosti postupu tohto správneho orgánu

v uvedenom odvolacom stavebnom konaní proti rozhodnutiu mesta Trnava (ďalej len

„mesto“ alebo „správny orgán“) sp. zn. OSaŽP/32401 3524/2011/Fe z 26. januára 2011,

ktorým tento správny orgán vydal „Dodatočné stavebné povolenie na zmenu stavby...

Rodinný dom...“ pre stavebníkov vystupujúcich v konaní pred krajským súdom v postavení

vedľajších účastníkov. V žalobe sťažovateľ tvrdil, že krajský stavebný úrad sa nevysporiadal

s jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu mesta.

3. V predmetnej veci krajský súd rozhodol rozsudkom zo 16. mája 2013 tak, že zrušil

rozhodnutia krajského stavebného úradu a mesta a vec im vrátil na ďalšie konanie z dôvodu,

že „správny orgán sa nevysporiadal s námietkou sťažovateľa ohľadne neprimeraného

sklonu striech, čím môže byť ako vlastník susedných nehnuteľností obťažovaný a ohrozovaný

padaním snehu, resp. iných predmetov“. Na základe odvolania vedľajších účastníkov

rozhodol najvyšší súd namietaným rozsudkom tak, že zmenil rozhodnutie krajského súdu

a žalobu sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že „zrušenie napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu o dodatočné stavebné povolenie, by

nemohlo žalobcovi priniesť zmenu jeho právneho postavenia, ani iný výsledok konania.

Naviac takýto postup by bol v rozpore s hospodárnosťou konania a znamenal by prísne

formalistický postup bez zjavného účelu nim sledovaného. Formálne zopakovanie

administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci,

reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“.

4. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd „týmto vydal arbitrárne rozhodnutie, keď si

svojou činnosťou bez opory v platných právnych predpisoch prisvojil právomoci správnych

orgánov (Mesto Trnava, KSÚ TT) a sám vo veci prejudikoval to, ako správne orgány

po vrátení veci rozhodnú...“ a „v odôvodnení... ani okrajovo sa teda sám preskúmateľným

spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami týkajúcimi sa sklonu, orientácie

a konštrukčného riešenia nižšej strechy...

... sťažovateľ ako vlastník susediacej nehnuteľnosti (ktorý je preukázateľne

obmedzovaný neustálou hrozbou padania snehu a iných predmetov zo šikmých striech

susediacich nehnuteľností) do dnešného dňa nedostal preskúmateľnú a riadnu odpoveď

a odborné stanovisko správneho orgánu alebo súdu na ním vznesené námietky voči

legálnosti tejto časti dodatočne povoľovanej stavby.“.

5. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„... Najvyšší súd SR rozsudkom, sp. zn. zo dňa 26. 03. 2015 porušil

právo sťažovateľa ... na základe

, ; SR

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

... Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

zo dňa 26. 03. 2015 a vec vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

... Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 €...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo

na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa ods. l každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.. Podľa čl. 1 dodatkového

protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

8. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že namietaným

rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené jeho v sťažnosti označené práva (body 1 a 7).

10. Zo sťažnosti možno vyvodiť, že jej podstatou je namietané porušenie označených

práv sťažovateľa rozsudkom najvyššieho súdu (ktorým zmenil rozsudok krajského súdu)

tým, že mu nedal odpoveď na jeho námietky týkajúce „sa sklonu, orientácie

a konštrukčného riešenia nižšej strechy...“, čím je rozhodnutie najvyššieho súdu arbitrárne,

porušujúce jeho označené práva podľa , dohovoru a dodatkového protokolu.

11. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov,

ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve (, ).

12. V súvislosti s preskúmavaním namietaného porušenia označených práv

sťažovateľa podľa a dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu vydaným

v správnom súdnictve je podľa názoru ústavného súdu potrebné zohľadniť špecifiká

správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy,

ale preskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická

osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach (§ 247 ods.

1 ), teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotno

právne a procesno právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba vziať preto do

úvahy, že správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba

právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru označeným rozhodnutím

najvyššieho súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba

posúdenie, či účinky výkonu právomoci najvyššieho súdu v súvislosti s jeho namietaným

rozsudkom sú zlučiteľné s označenými článkami a dohovoru. V tejto súvislosti

ústavný súd iba dodáva, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme

všeobecného súdnictva.

14. Po oboznámení sa s obsahom namietaného rozsudku ústavný súd dospel k záveru,

že rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým zmenil rozsudok krajského súdu, je správne aj

vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené, čo potvrdzuje jeho vlastná argumentácia na s. 7 až

s. 16 aj k námietkam sťažovateľa vzneseným v priebehu správneho konania,

po prechádzajúcom opísaní výsledkov konania správnych orgánov v predmetnej veci,

podstaty odvolacích námietok a stanovísk účastníkov alebo vedľajších účastníkov konania.

15. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, ktoré ani nie je bližšie potrebné citovať, a ústavný

súd nezistil, že by ich výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Takisto

zo záverov nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že

sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje v podstate iba v jednom

konštatovaní (pozri bod 3), nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia

činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa

ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje

ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne

odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové

a právne skutočnosti (, ), čo však nie je evidentne prípad

sťažovateľa.

16. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi namietaným rozsudkom najvyššieho súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, ako to

prezentoval sťažovateľ. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

17. Pokiaľ sťažovateľ v spojitosti s rozsudkom najvyššieho súdu namietal

aj porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 1 dodatkového protokolu (uvedené na s. 2 a s. 3 jeho

sťažnosti), ústavný súd konštatuje, že ani tieto jeho námietky nemohli byť spôsobilé

na prijatie iného rozhodnutia, pretože úzko súviseli, resp. nadväzovali na argumentáciu

sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich práv podľa a

dohovoru. K porušeniu tohto práva hmotnoprávneho charakteru podľa ústavného súdu

takisto nemohlo dôjsť, resp. sa ho nemohol primárne dopustiť najvyšší súd, ktorý

iba preskúmaval zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov (obdobne m. m. ).

Ústavný súd preto aj v tejto časti odmietol jeho sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

18. Na záver ústavný súd k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48

ods. 2 rozsudkom najvyššieho súdu konštatuje, že sťažnosť v tejto časti nie je vôbec

odôvodnená, hoci je sťažovateľ právne zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou

(nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu podľa ),

preto sa touto časťou sťažnosti a tiež jeho návrhmi uvedenými v bode 5 už bližšie nezoberal,

keďže ju ako celok odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015