Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 332/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a , ,

zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 2631/25, Pezinok,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015

doručená sťažnosť ,

a (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v právnom postavení

navrhovateľov [v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. proti Slovenskej republike, v zastúpení Generálnou

prokuratúrou Slovenskej republiky] odvolaním z 27. júna 2013 žiadali rozsudok okresného

súdu č. k. z 12. apríla 2013 o zamietnutí žaloby o zaplatenie

spravodlivého zadosťučinenia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako

ďalej sťažovatelia uvádzajú, odvolacie konanie v právnej veci, ktorá má pre nich

mimoriadny význam, je na krajskom súde vedené od 14. augusta 2013, pričom „... stav ich

právnej neistoty o výsledok konania ako celku trvá extrémne dlho už takmer 6 rokov, z toho

o odvolaní viac ako 2 roky...

Lustráciou v infokancelárii Krajského súdu v Bratislave sťažovateľa zistili, že

odvolanie sťažovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 248

zo dňa 12.04.2013 napadlo na Krajský súd v Bratislave dňa 14.08.2013.

Dňa 16.07.2015 bolo sťažovateľmi ustálené, že Krajský súd v Bratislave doposiaľ

nevykonal žiaden úkon vo veci samej smerujúci k prejednaniu odvolania a meritórnemu

rozhodnutiu vo veci samej o odvolaní sťažovateľov, teda žiaden relevantný úkon za takmer 2

roky, čo nie je prípustné a je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné...

Bolo spoľahlivo ustálené, že ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti porušovateľ

nekoná efektívne, sústredene, nekoná v súlade s ustanovením , ,

ods. 1 , čo má a malo za následok, že ochrana práv sťažovateľov v dôsledku

neefektívneho konania, hrubej nečinnosti zo strany porušovateľa nedosiahla požadovanej

2

kvality a rýchlosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s konštantnou judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ergo ochrana práv sťažovateľov v odvolacom konaní nie je rýchla a účinná, od

14.08.2013 porušovateľ je pasívny, vo veci nevytýčil termín pojednávania, nerozhodol,

napriek tomu, že vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá a nezložitá.“.

3. Ústavnému súdu zo sťažnosti rovnako vyplynulo, že hoci sťažovatelia sťažnosť na

prieťahy adresovanú predsedovi krajského súdu podali osobne na krajskom súde 14. júla

2015, „... majú za to, že vzhľadom na skutkový stav veci už nemusia porušovateľovi

poskytovať primeraný čas na odstránenie prieťahov, a teda podávajú túto sťažnosť priamo

ústavnému súdu“.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

„1. Základné právo

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa

SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní sp. zn. porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal.

3. priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 4 000 eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do

2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. priznáva úhradu trov

konania v sume 294,08 eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej

právnej zástupkyne advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

3

6. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 eur, ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

4

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je nárok

sťažovateľov na ochranu pred postupom krajského súdu, ktorým malo byť porušené ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

12. Ústavný súd sa osobitne zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti

sťažovateľov, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. dohovoru odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak

5

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), resp. ak „argumenty

v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia

označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (,

).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , , III.

ÚS 199/02, , ).

13. Vychádzajúc z doterajšej stabilnej judikatúry ústavného súdu, je potrebné

poukázať na to, že v prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými výraznými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle ( dohovoru), nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného týmto článkom (napr. ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , ).

14. Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe skutočností uvedených

v sťažnosti považovať postup krajského súdu za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle citovaného článku .

15. Podľa zistení ústavného súdu napriek nie celkom optimálnemu vedeniu konania

v posudzovanej veci treba zároveň uviesť, že zákonná sudkyňa v rámci konania vedeného na

krajskom súde pod sp. zn. dňa 10. augusta 2015 nariadila termín verejného

vyhlásenia rozhodnutia vo veci na 23. september 2015.

6

16. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného

pod sp. zn. (do času podania ústavnej sťažnosti necelé 2 roky) ústavný súd

sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred

označeným súdom bol – napriek možnosti efektívnejšieho a koncentrovanejšieho konania

zo strany krajského súdu – bez významnejších prieťahov, a preto nezakladá reálnu možnosť

vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. podľa dohovoru. Až pokračujúca

nečinnosť krajského súdu v pre sťažovateľov existenčne významnej veci by eventuálne

mohla spôsobiť porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa ( dohovoru), čo však ústavný súd

v súčasnom období nemôže posúdiť.

17. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, vyhodnotil, že v konaní vedenom

na krajskom súde vo veci sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu

do práv sťažovateľov, ktorá by zodpovedala ústavno relevantnému porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru). Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

18. V závere ústavný súd s poukazom na svoju rozhodovaciu prax (m. m.

, , ) poznamenáva, že účelom práva účastníka konania

pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti

tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je

namietané porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré má podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

7

Pozornosti ústavného súdu s ohľadom na uvedené neušlo, že sťažovatelia v súvislosti

s prebiehajúcim súdnym konaním vedeným na krajskom súde pod sp. zn.

podali osobne 14. júla 2015 predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy, pričom

vzhľadom na to, že od podania sťažnosti na prieťahy v súdnom konaní (14. júla 2015) do

podania ústavnej sťažnosti (17. júla 2015) uplynuli len „tri dni“ na zjednanie nápravy

zo strany krajského súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona

o súdoch zo strany sťažovateľov iba ako formálny a účelový úkon, ktorému nemožno

pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu

dostal primeranú (rozumnú) lehotu na uskutočnenie opatrení proti zbytočným prieťahom

vo veci samej (podobne , , ).

19. Ústavný súd v závere taktiež upriamuje pozornosť sťažovateľov na skutočnosť, že

v zmysle ustanovenia sa k návrhu na začatie konania

musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Ústavný súd v zhode so svojou skoršou judikatúrou považuje

za potrebné zdôrazniť, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe

v rozsahu vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva

tretím osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

V naznačenom rozsahu splnomocnenie doručené sťažovateľmi spolu s ústavnou

sťažnosťou vykazovalo vadu neurčitosti, pretože v ňom nebolo vymedzené, akej veci sa

(v konaní pred ústavným súdom) týka.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

8

21. Ústavný súd v okolnostiach posudzovanej veci v závere zdôrazňuje, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

krajského súdu v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložili ústavnému súdu novú

sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015

9