Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 371/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,

Bratislava, zastúpenej JUDr. Ľubicou Pavelkovou Chabadovou, Advokátska kancelária

Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. apríla 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s.,

Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. a sp. zn. (ďalej spolu len „napadnuté konania okresného

súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhmi doručenými okresnému súdu

31. marca 2006 a 24. júla 2006, ktoré sťažovateľka podala v elektronickej podobe

(na DVD nosiči) podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sa domáhala vydania

platobných rozkazov, ktorými by sa jej dlžníkom uložila povinnosť zaplatiť jej dlžnú sumu.

Sťažovateľka uviedla, že aj napriek tomu, že tieto podania boli podané v súlade s § 42 ods. 1

, podľa ktorého „Podanie možno urobiť... elektronickými

prostriedkami... Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť

písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané

zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba...“, okresný súd tieto podania neprijal,

odmietol ich zaevidovať a vrátil ich sťažovateľke s tým, že „... súdy Slovenskej republiky,

teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie

sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,

prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“.

3. V dôsledku uvedeného sťažovateľka v liste adresovanom okresnému súdu okrem

iného tiež uviedla, „... že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31.03.2006, 24.7.2006), preto v zmysle

uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia

konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho

začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné

poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť

podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa,

že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že považuje všetky spôsoby podania

za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť

pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal

zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými

prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho

kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu

jeho podanie nebolo súdom prijaté...“.

4. V dôsledku uvedeného sťažovateľka podala proti postupu okresného súdu

v súvislosti s jej podaním doručeným mu 24. júla 2006 sťažnosť ústavnému súdu, ktorý

nálezom sp. zn. z 24. júna 2008 (ďalej len „nález ústavného súdu“) vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podaní

z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým

podpisom a súčasne prikázal okresnému súdu vo veci týchto podaní sťažovateľky konať.

5. Obdobne v súvislosti s elektronickými podaniami doručenými okresnému súdu

31. marca 2006 o porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý ich odmietol prijať, mal rozhodnúť

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) 16. júna 2009 v konaní o sťažnosti

sťažovateľky č. 54252/07.

6. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia tak ústavného súdu, ako aj ESĽP sťažovateľka

11. marca 2013 opätovne doručila okresnému súdu svoje podania, ktoré mu už v minulosti

predložila 31. marca 2006 a 24. júla 2006, pričom v súlade s názorom ústavného súdu

vysloveným v jeho náleze o tejto veci „... má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006

a 31.3.2006...“, v dôsledku čoho už za tieto podania v súčasnej dobe nie je možné vyrúbiť

súdny poplatok a tiež je takýto výklad podľa sťažovateľky jediný prípustný, pretože

pochybenie okresného súdu pri pôvodnom neprijatí jej elektronických podaní jej nemôže byť

na ťarchu v podobe premlčania pohľadávok, ktorých uspokojenia sa predmetnými návrhmi

sťažovateľka domáhala.

7. Okresný súd podania sťažovateľky tentokrát prijal a zaevidoval ich

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , avšak nestotožniac sa s názorom

sťažovateľky, že «... ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov

podaných na tento súd dňa 31.3.2006 a 24.7.2006...», považujúc ich za doručené až 11.

marca 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za tieto návrhy

s poučením, že v prípade jeho nezaplatenia konania zastaví, čo napokon okresný súd aj

učinil.

8. O odvolaniach sťažovateľky proti konania zastavujúcim uzneseniam okresného

súdu rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktorý svojimi

uzneseniami potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že

sťažovateľka žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti

návrhov na začatie konania z 31. marca 2006 a 24. júla 2006 s návrhmi doručenými

okresnému súdu 11. marca 2013.

9. Napokon sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv i podaním dovolaní proti

uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietol.

10. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a.s. so sídlom Prievozská 37,

821 09 Bratislava... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde podľa v spojení

s právom na spravodlivý proces podľa čl.6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval

v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).

3. Spoločnosti Lawyer Partners a. s. so sídlom Prievozská 37, 821 09

Bratislava, ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5,600 Eur (slovom:

päťtisícšesto eur /400, Eur za každé jednotlivé porušenie ústavného práva/), ktoré je

Okresný súd Veľký Krtíš povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

na účet Spoločnosti Lawyer Partners a.s. so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava...

4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s.,

IČO: 35 944 471... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu,

na účet jej právneho zástupcu... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky ústavný súd v prvom rade podotýka, že

petit sťažnosti sťažovateľky nie je dostatočne jasný a určitý, pretože v bode 1 petitu sťažnosti

žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ bez

toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, a v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný

súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach

(príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto

podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný.

Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu

zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil

predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné

odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému

rozhodnutiu o tejto sťažnosti.

14. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napádaný postup okresného súdu, ústavný súd

konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva

z citovaného , môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo

slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo

právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej

republiky.

15. Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených základných práv

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

16. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

17. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu

tých práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta a k porušeniu ktorých malo dôjsť

v dôsledku postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp.

zn. , neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke dostupných

opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného

porušenia jej práv.

18. Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania,

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého postupu okresného súdu v označených

konaniach, a to využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré tak, ako to

vyplýva aj z príloh sťažnosti, sťažovateľka napokon aj využila. Na základe sťažovateľkou

podaných odvolaní sa krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia

odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi

argumentmi, aké sťažovateľka proti postupu okresného súdu uvádza aj v konaní

pred ústavným súdom, avšak sťažovateľka tieto rozhodnutia krajského súdu touto sťažnosťou

nenapáda.

19. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

20. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015