Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 371/2015
PDF · 383.57 KB
No categories available
I. ÚS 371/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,
Bratislava, zastúpenej JUDr. Ľubicou Pavelkovou Chabadovou, Advokátska kancelária
Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš v konaniach
vedených pod sp. zn. 2 Ro 99/2013, sp. zn. 2 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 90/2013,
sp. zn. 8 Ro 93/2013, sp. zn. 8 Ro 103/2013, sp. zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013,
sp. zn. 8 Ro 132/2013, sp. zn. 8 Ro 172/2013, sp. zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013,
sp. zn. 8 Ro 179/2013, sp. zn. 2 Ro 273/2013 a sp. zn. 2 Ro 222/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. apríla 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s.,
Prievozská 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod
sp. zn. 2 Ro 99/2013, sp. zn. 2 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 90/2013, sp. zn. 8 Ro 93/2013, sp.
zn. 8 Ro 103/2013, sp. zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013, sp. zn. 8 Ro 132/2013, sp.
zn. 8 Ro 172/2013, sp. zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013, sp. zn. 8 Ro 179/2013, sp.
zn. 2 Ro 273/2013 a sp. zn. 2 Ro 222/2013 (ďalej spolu len „napadnuté konania okresného
súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhmi doručenými okresnému súdu
31. marca 2006 a 24. júla 2006, ktoré sťažovateľka podala v elektronickej podobe
(na DVD nosiči) podpísané zaručeným elektronickým podpisom, sa domáhala vydania
platobných rozkazov, ktorými by sa jej dlžníkom uložila povinnosť zaplatiť jej dlžnú sumu.
Sťažovateľka uviedla, že aj napriek tomu, že tieto podania boli podané v súlade s § 42 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „Podanie možno urobiť... elektronickými
prostriedkami... Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba...“, okresný súd tieto podania neprijal,
odmietol ich zaevidovať a vrátil ich sťažovateľke s tým, že „... súdy Slovenskej republiky,
teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie
sú splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,
prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“.
3. V dôsledku uvedeného sťažovateľka v liste adresovanom okresnému súdu okrem
iného tiež uviedla, „... že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31.03.2006, 24.7.2006), preto v zmysle
§ 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia
konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh na jeho
začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné
poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť
podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa,
že Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.
Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania
za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť
pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal
zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými
prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho
kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu
jeho podanie nebolo súdom prijaté...“.
4. V dôsledku uvedeného sťažovateľka podala proti postupu okresného súdu
v súvislosti s jej podaním doručeným mu 24. júla 2006 sťažnosť ústavnému súdu, ktorý
nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 (ďalej len „nález ústavného súdu“) vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podaní
z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým
podpisom a súčasne prikázal okresnému súdu vo veci týchto podaní sťažovateľky konať.
5. Obdobne v súvislosti s elektronickými podaniami doručenými okresnému súdu
31. marca 2006 o porušení práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý ich odmietol prijať, mal rozhodnúť
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) 16. júna 2009 v konaní o sťažnosti
sťažovateľky č. 54252/07.
6. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia tak ústavného súdu, ako aj ESĽP sťažovateľka
11. marca 2013 opätovne doručila okresnému súdu svoje podania, ktoré mu už v minulosti
predložila 31. marca 2006 a 24. júla 2006, pričom v súlade s názorom ústavného súdu
vysloveným v jeho náleze o tejto veci „... má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006
a 31.3.2006...“, v dôsledku čoho už za tieto podania v súčasnej dobe nie je možné vyrúbiť
súdny poplatok a tiež je takýto výklad podľa sťažovateľky jediný prípustný, pretože
pochybenie okresného súdu pri pôvodnom neprijatí jej elektronických podaní jej nemôže byť
na ťarchu v podobe premlčania pohľadávok, ktorých uspokojenia sa predmetnými návrhmi
sťažovateľka domáhala.
7. Okresný súd podania sťažovateľky tentokrát prijal a zaevidoval ich
pod sp. zn. 2 Ro 99/2013, sp. zn. 2 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 90/2013, sp. zn. 8 Ro 93/2013,
sp. zn. 8 Ro 103/2013, sp. zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013, sp. zn. 8 Ro 132/2013,
sp. zn. 8 Ro 172/2013, sp. zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013, sp. zn. 8 Ro 179/2013,
sp. zn. 2 Ro 273/2013 a sp. zn. 2 Ro 222/2013, avšak nestotožniac sa s názorom
sťažovateľky, že «... ide o „znovudoručenie“ návrhov na vydanie platobných rozkazov
podaných na tento súd dňa 31.3.2006 a 24.7.2006...», považujúc ich za doručené až 11.
marca 2013 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za tieto návrhy
s poučením, že v prípade jeho nezaplatenia konania zastaví, čo napokon okresný súd aj
učinil.
8. O odvolaniach sťažovateľky proti konania zastavujúcim uzneseniam okresného
súdu rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktorý svojimi
uzneseniami potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že
sťažovateľka žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti
návrhov na začatie konania z 31. marca 2006 a 24. júla 2006 s návrhmi doručenými
okresnému súdu 11. marca 2013.
9. Napokon sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv i podaním dovolaní proti
uzneseniam krajského súdu, ktoré však dovolací súd odmietol.
10. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd po prijatí jej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a.s. so sídlom Prievozská 37,
821 09 Bratislava... domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde podľa čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení
s právom na spravodlivý proces podľa čl.6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).
3. Spoločnosti Lawyer Partners a. s. so sídlom Prievozská 37, 821 09
Bratislava, ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5,600 Eur (slovom:
päťtisícšesto eur /400, Eur za každé jednotlivé porušenie ústavného práva/), ktoré je
Okresný súd Veľký Krtíš povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
na účet Spoločnosti Lawyer Partners a.s. so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava...
4. Okresný súd Veľký Krtíš je povinný uhradiť spoločnosti Lawyer Partners a. s.,
IČO: 35 944 471... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu,
na účet jej právneho zástupcu... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. V súvislosti so sťažnosťou sťažovateľky ústavný súd v prvom rade podotýka, že
petit sťažnosti sťažovateľky nie je dostatočne jasný a určitý, pretože v bode 1 petitu sťažnosti
žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ bez
toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, a v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný
súd okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach
(príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto
podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný.
Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu
zástupcovi sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil
predmet tohto konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné
odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému
rozhodnutiu o tejto sťažnosti.
14. Pokiaľ ide o sťažovateľkou napádaný postup okresného súdu, ústavný súd
konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo
slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo
právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej
republiky.
15. Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených základných práv
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej sťažnosť už
po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
16. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
17. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu
tých práv, porušenie ktorých sťažovateľka namieta a k porušeniu ktorých malo dôjsť
v dôsledku postupu okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Ro 99/2013,
sp. zn. 2 Ro 159/2013, sp. zn. 8 Ro 90/2013, sp. zn. 8 Ro 93/2013, sp. zn. 8 Ro 103/2013, sp.
zn. 2 Ro 289/2013, sp. zn. 2 Ro 182/2013, sp. zn. 8 Ro 132/2013, sp. zn. 8 Ro 172/2013, sp.
zn. 8 Ro 169/2013, sp. zn. 8 Ro 194/2013, sp. zn. 8 Ro 179/2013, sp. zn. 2 Ro 273/2013 a sp.
zn. 2 Ro 222/2013, neposkytujú všeobecné súdy na základe sťažovateľke dostupných
opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného
porušenia jej práv.
18. Podľa ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania,
sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého postupu okresného súdu v označených
konaniach, a to využitím riadneho opravného prostriedku (odvolania), ktoré tak, ako to
vyplýva aj z príloh sťažnosti, sťažovateľka napokon aj využila. Na základe sťažovateľkou
podaných odvolaní sa krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia
odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi
argumentmi, aké sťažovateľka proti postupu okresného súdu uvádza aj v konaní
pred ústavným súdom, avšak sťažovateľka tieto rozhodnutia krajského súdu touto sťažnosťou
nenapáda.
19. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu
ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
20. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015