Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 343/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Krajským

súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Rozsudkom zo dna 01.12.1999, sp. zn. zaviazal Okresný súd Bratislava

IV. odporcu v II rade, t j. aby zaplatil

navrhovateľovi, t. j. ,

zast. sumu 230.000, Sk so 17,6% úrokom od 24.09.1996 do

zaplatenia a trovy konania , Sk na adresu

(ďalej len „Rozsudok“).

Proti Rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 16.02.2000, doručenému Okresnému

súdu Bratislava IV dňa 24.02.2000.

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dna 06.06.2001 rozhodol, že rozsudok

prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd Bratislava IV svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 10.10.2006

rozhodol, že odporca v prvom rade, t j.

, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom...

a odporca v druhom rade... sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.000, Sk so 17,6 %

úrokom z omeškania od 24.09.1996 do zaplatenia a trovy konania 49.908, Sk všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa

10.10.2006 podal právny zástupca odporcu v prvom rade odvolanie.

Okresný súd Bratislava IV svojim doplňujúcim rozsudkom sp. zn.

zo dňa 31.052007 rozhodol o doplnení výroku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

10.10.2006, č. k 164.

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. rozhodol

o odmietnutí odvolania odporcu v prvom rade, t j. o odmietnutí odvolania

, zastúpeného JUDr. Ľubomírom

Hnátom, advokátom...

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. podal odporca

v prvom rade dovolanie zo dna 16.03.2010.

Najvyšší súd SR svojim uznesením sp. zn. zo dňa 27.02.2012

rozhodol, že uznesenie krajského súdu v Bratislave z 25.012010 sp. zn,

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie...

Vec nie je podľa môjho názoru právne ani fakticky zložitá, o čom svedčí

stabilizovaná judikatúra a prax všeobecných súdov v tejto oblastí. Dovoľujem si poukázať

na skutočnosť, že v konaní som produkoval potrebné dôkazy a postupoval som súčinnostne

a aktívne. ...

V mojom prípade je predmetná vec (vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy)

prejednávaná (resp. neprejednávaná) všeobecnými súdmi Slovenskej republiky od roku

1999 (cca 16 rokov). Do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo orgánom s právomocou

vo veci konať právoplatne rozhodnuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené som tohto názoru, že doba, počas ktorej sa vedie

predmetné konanie je aj vzhľadom na povahu a účel dotknutých ústavných práv

neprimerane dlhá.

Som toho právneho názoru, že najmä nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave došlo

k porušeniu mojich ústavných práv zaručených v článku 48 ods. 2 SR a v

Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V posudzovanom prípade

aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod

konal bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 EUR..., ktorú

je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ako sťažovateľovi trovy

konania v sume 296,44 EUR... na účet jeho advokáta...“

Sťažovateľ a jeho právny zástupca sú v závere sťažnosti označení takto:

zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej len „OSP“) alebo .

Podľa pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných

náležitostí ( ) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia

a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom

občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je

účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo

a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť

pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.

Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné

meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí

obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát

konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným

( ), nazýva sa žalobou.

Ústavný súd vzhľadom na označenie sťažovateľa v sťažnosti ako

konštatuje, že takéto označenie nespĺňa zákonné

kritériá na označenie subjektu sťažovateľa, ktoré vyžaduje § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde v spojení s primeraným použitím a .

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

uvádza, že sťažnosť bola spísaná kvalifikovaným advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je

povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

(obdobne ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015