Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 343/2015
PDF · 364.72 KB
No categories available
I. ÚS 343/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Hnátom, Guothova 20, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Krajským súdom v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Co 104/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť
o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Krajským
súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 104/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Rozsudkom zo dna 01.12.1999, sp. zn. 9C 393/96 zaviazal Okresný súd Bratislava
IV. odporcu v II rade, t j. aby zaplatil
navrhovateľovi, t. j. ,
zast. sumu 230.000, Sk so 17,6% úrokom od 24.09.1996 do
zaplatenia a trovy konania 33.010, Sk na adresu
(ďalej len „Rozsudok“).
Proti Rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 16.02.2000, doručenému Okresnému
súdu Bratislava IV dňa 24.02.2000.
Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dna 06.06.2001 rozhodol, že rozsudok
prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Okresný súd Bratislava IV svojím rozsudkom sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa 10.10.2006
rozhodol, že odporca v prvom rade, t j.
, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom...
a odporca v druhom rade... sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 230.000, Sk so 17,6 %
úrokom z omeškania od 24.09.1996 do zaplatenia a trovy konania 49.908, Sk všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 9C 393/1996 zo dňa
10.10.2006 podal právny zástupca odporcu v prvom rade odvolanie.
Okresný súd Bratislava IV svojim doplňujúcim rozsudkom sp. zn. 9C 393/1996
zo dňa 31.052007 rozhodol o doplnení výroku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
10.10.2006, č. k 9C 393/1996 164.
Krajský súd v Bratislave svojim uznesením sp. zn. 2Co 104/2008 rozhodol
o odmietnutí odvolania odporcu v prvom rade, t j. o odmietnutí odvolania
, zastúpeného JUDr. Ľubomírom
Hnátom, advokátom...
Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 104/2008 podal odporca
v prvom rade dovolanie zo dna 16.03.2010.
Najvyšší súd SR svojim uznesením sp. zn. 4 Cdo 199/2010 zo dňa 27.02.2012
rozhodol, že uznesenie krajského súdu v Bratislave z 25.012010 sp. zn, 2Cdo 104/2008
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie...
Vec nie je podľa môjho názoru právne ani fakticky zložitá, o čom svedčí
stabilizovaná judikatúra a prax všeobecných súdov v tejto oblastí. Dovoľujem si poukázať
na skutočnosť, že v konaní som produkoval potrebné dôkazy a postupoval som súčinnostne
a aktívne. ...
V mojom prípade je predmetná vec (vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy)
prejednávaná (resp. neprejednávaná) všeobecnými súdmi Slovenskej republiky od roku
1999 (cca 16 rokov). Do podania tejto ústavnej sťažnosti nebolo orgánom s právomocou
vo veci konať právoplatne rozhodnuté.
Vzhľadom na vyššie uvedené som tohto názoru, že doba, počas ktorej sa vedie
predmetné konanie je aj vzhľadom na povahu a účel dotknutých ústavných práv
neprimerane dlhá.
Som toho právneho názoru, že najmä nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave došlo
k porušeniu mojich ústavných práv zaručených v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V posudzovanom prípade
aktívnej činnosti súdu nebránila žiadna zákonná prekážka.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod
sp. zn. 2Co 104/2008 porušené bolo.
Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod 2Co 104/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,00 EUR..., ktorú
je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ako sťažovateľovi trovy
konania v sume 296,44 EUR... na účet jeho advokáta...“
Sťažovateľ a jeho právny zástupca sú v závere sťažnosti označení takto:
zastúpený JUDr. Ľubomírom Hnátom...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré
by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby
tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.
Podľa § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 79 ods. 1 OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia
a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom
občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je
účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo
a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť
pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná.
Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí
obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát
konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným
(§ 90 OSP), nazýva sa žalobou.
Ústavný súd vzhľadom na označenie sťažovateľa v sťažnosti ako
konštatuje, že takéto označenie nespĺňa zákonné
kritériá na označenie subjektu sťažovateľa, ktoré vyžaduje § 20 ods. 1 zákona o ústavnom
súde v spojení s primeraným použitím § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP.
V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd
uvádza, že sťažnosť bola spísaná kvalifikovaným advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je
povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky
zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom
(obdobne II. ÚS 117/05).
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015