Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 339/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom senátu 26. augusta 2015 predbežne

prerokoval sťažnosť , , a ,

, zastúpených advokátom ,

, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. augusta 2015 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia podali 11. júla 2002 na Krajskom súde

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) „návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu“.

Krajský súd vo veci samej rozhodol prvýkrát až rozsudkom sp. zn.

z 21. marca 2011, ale najvyšší súd jeho rozsudok zrušil uznesením z 31. júla 2012 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Následne krajský súd opätovne rozhodol rozsudkom

z 21. marca 2013 (sťažovatelia uviedli v sťažnosti rok 2011, pozn.) tak, že zmenkový

platobný rozkaz vydaný 14. mája 2003 zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu

podali sťažovatelia odvolanie, v súčasnosti sa na najvyššom súde vedie namietané konanie

a vec nie je ešte právoplatne skončená.

3. K namietanému porušeniu označených práv malo dôjsť podľa navrhovaného petitu

sťažnosti postupom (iba) odvolacieho – najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal vo veci nález, ktorým vysloví,

že namietaným postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu ich označených práv podľa čl.

48 ods. 2 a dohovoru, a prikáže najvyššiemu súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov. Okrem toho sa sťažovatelia domáhajú priznania finančného

zadosťučinenia každý v sume po 5 000 € a úhrady trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku 1,

a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal... Podľa ústavný súd môže svojím

rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

6. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala

bez zbytočných prieťahov, a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, aby bola jeho vec

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti (podľa petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 20 ods.

3 viazaný) je tvrdenie sťažovateľov, že postupom najvyššieho súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. boli porušené ich označené práva

podľa a dohovoru.

9. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu podľa (ale i právu podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v tomto prípade najvyšším súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva postupom najvyššieho súdu, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Uvedený právny názor

ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

11. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia,

kvalifikovane zastúpení advokátom, v petite sťažnosti namietali (iba) nečinnosť odvolacieho

najvyššieho súdu ( ), ktorý vo veci rozhodol ešte

30. júna 2015, teda v čase predchádzajúcom podaniu ich sťažnosti ústavnému súdu

(7. august 2015). Najvyšší súd v tomto čase už nemohol relevantným spôsobom zasahovať

do označených práv sťažovateľov, pričom konanie pred najvyšším súdom bolo predtým (dva

roky) ešte na hranici ústavnej akceptovateľnosti.

12. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľov proti údajnej

nečinnosti najvyššieho súdu je zjavne neopodstatnená. V dôsledku uvedeného ústavný súd

sťažnosť sťažovateľov odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

13. K tomu nad rámec ústavný súd iba zdôrazňuje, že sa nemohol zaoberať

prípadným postupom (nečinnosťou) krajského súdu, keďže v petite sťažnosti sťažovatelia,

zastúpení advokátom, postup tohto súdu konkrétne nenamietali (odôvodnenie sťažnosti

nie je teda zosúladené s jej petitom). Tiež sťažovateľmi udelené splnomocnenia pre advokáta

vykazujú nedostatky, keďže neuvádzajú, akej veci sa ich zastupovanie pred ústavným

súdom týka (nemá náležitosti predpísané zákonom podľa § 20 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom

súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015