Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 517/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. októbra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že návrhom doručeným okresnému

súdu 11. júna 1997 sa obchodná spoločnosť EPIC – Securities, o. c. p., a. s. (pôvodný

navrhovateľ, pozn.), domáhala proti sťažovateľovi vydania platobného rozkazu na zaplatenie

sumy 167,03 € s príslušenstvom (vec bola vedená okresným súdom pod sp. zn.

). Okresný súd vydal 3. decembra 1997 platobný rozkaz sp. zn. ,

proti ktorému sťažovateľ podal 15. decembra 1999 odpor. Následne bol spis prevedený do

registra C a bola mu pridelená sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza: «Po týchto vzájomných úkonoch som

v najbližších niekoľkých rokoch nemal žiadnu vedomosť o tomto súdnom spore. Vzhľadom

k neprehľadnej situácii ohľadom žalôb podaných spoločnosťami, ktoré chceli profitovať

na nevedomosti a finančnej neznalosti občanov v II. vlne kupónovej privatizácie,

som sa domnieval, že spol. EPIC Securities, o. c. p.,... svoj návrh vzala späť.

Až v auguste roku 2008 mi bolo doručené predvolanie na pojednávanie v súdnom

konaní sp. zn.: 14 C/227/2000. Pojednávanie sa uskutočnilo 24. 9. 2008.

Vzhľadom k tomu, že som nemal záujem na trvaní súdnych pojednávaní, písomne

som oslovil konateľa spoločnosti , listom zo dňa

25. 9. 2008, ktorým som ho vyzval, aby preukázal nadobudnutie pohľadávky od firmy EPIC

Securities, o. c. p., a. s., Štefánikova 14, 811 05 Bratislava.

Spol. na moju písomnú výzvu nereagovala. Vzhľadom na túto skutočnosť

a aj na skutočnosť, že som mal enormný záujem na vyrovnaní svojho dlhu voči pôvodnému

veriteľovi, zaslal som list zo dňa 4. 11. 2008 spol. EPIC Securities, o. c. p., a. s. V tomto

som ho vyzval na uvedenie čísla účtu, na ktorý som mal záujem zaslať dlžnú čiastku. Tento

list sa mi vrátil nedoručený na moju adresu s oznámením, že „adresát je neznámy“.

Následne sa konali pojednávania dňa 17. 10. 2008 a 26. 11. 2008.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14. 1. 2009. Na tomto pojednávaní

sa preukázalo, že v súdnom spise nejestvuje uznesenie vydané súdom, ktorým by bol

do konania sp. zn.: 14 C/227/2000 pribratý ako účastník spol. ,

ktorá sa označovala za postupníka pohľadávky.

Po uskutočnení niekoľkých pojednávaní vydal súd rozsudok 14 C/227/2000 78 zo dňa

14. januára 2009. Voči tomuto som podal odvolanie zo dňa 6. 3. 2009.

O podanom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Trnave (ďalej ako „odvolací súd“),

ktorý vydal vo veci uznesenie zo dňa 13. októbra 2009. Ako vyplýva

z tohto rozsudku, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nepostupoval pri vydávaní rozsudku správne,

pričom potvrdil takmer všetky mnou namietané nedostatky.

Po vrátení veci na okresný súd nebolo vytýčené ďalšie pojednávanie v tejto právnej

veci. Vzhľadom k tomu, že súd bol nečinný, požiadal som o vrátenie súdneho poplatku

žiadosťou zo dňa 3. 9. 2012, ktorý bol zaplatený za podanie odvolania.

Okresný súd Trnava bol povinný vrátiť mi poplatok v zmysle § 11 ods. 1 prvej vety

na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Do dnešného

tak neurobil.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd nekoná takmer 4 roky v danej právnej veci, podal

som Sťažnosť voči neodôvodneným prieťahom v konaní zo dňa 8. 4. 2014. Na túto som

nedostal od predsedníčky JUDr. Valockej žiadnu odpoveď v zákonom predpísanej lehote

30 dní.

Z tohto dôvodu som podal Sťažnosť predsedovi nadriadeného súdu, t. j. Krajskému

súdu v Trnave, zo dňa 23. 6. 2014.

Predseda súdu JUDr. A. Jaček ma písomnosťou Spr. 364/14 vyzval na zaplatenie

súdneho poplatku za preskúmanie spôsobu vybavenia sťažnosti.

Vo svojej odpovedi zo dňa 22. 7. 2014 som mu vysvetlil dôvody nezaplatenia súdneho

poplatku. Tými najpodstatnejšími dôvodmi bolo: uplatňovanie a diskriminácia

mojej osoby v porovnaní s ostatnými sudcami, ktorý úspešne vymohli svoje právne nároky

bez existencie v zákone, pričom nezaplatili súdny poplatok.

Dňa 20. 8. 2014 som prevzal Uznesenie 14 C/227/2000 129 zo dňa 15. 8. 2014,

ktorým súd prvého stupňa povolil zmenu účastníka konania. Urobil tak po viac

ako 12 rokoch od prevzatí pohľadávky. A ako vyplýva z priebehu celej právnej veci, urobil

tak až po zrušení jeho nezákonného rozsudku 78 zo 29. januára 2009

odvolacím súdom. A čo je závažnejšia skutočnosť, súd prvého stupňa musel vyzvať účastníka

konania na tento úkon. Súd tak konal nad rámec zákona.

Voči Uzneseniu bolo v lehote 15 dní podané Odvolanie zo dňa

29. 8. 2014.

Dňa 22. 8. 2014 mi bolo doručená písomnosť Spr. 364/14 z 28. 07. 2014 podpísaná

predsedom Krajského súdu v Trnave.

Ako vyplýva z jeho odpovede, predseda nerešpektuje uplatňovanie

z mojej strany a sťažnosť z tohto dôvodu nevybavil.

V tejto súvislosti treba uviesť, že uplatňujem aj z dôvodu, že predseda

Krajského súdu v Trnave vybavil moju sťažnosť voči predsedníčke Okresného súdu Trnava

písomnosťou Spr. 500/12 z 27. 9. 2012 v právnej veci . Takéto vybavenie

sťažnosti možno považovať za nezákonné.»

S prihliadnutím na uvedený prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom

konaní sťažovateľ zastáva názor, že „došlo k porušeniu... základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“, pričom k tomuto uvádza: „Z postupu

Okresného súdu Trnava je zrejmé, že nepostupoval v dostatočnej miere so zásadami

civilného procesu, predovšetkým zásadou hospodárnosti, efektívnosti, rýchlosti a účinnosti.

Vydaním jedného nezákonného rozsudku a zbytočnými prieťahmi v trvaní niekoľkých

rokov okresný súd ma uviedol do stavu právnej neistoty. Za účelom zrušenia rozsudku som

využil riadny opravný prostriedok, pričom poukazujem, že v zmysle judikatúry Ústavného

súdu () nemožno využitie opravných prostriedkov považovať za skutočnosti,

ktorými by sťažovateľ prispel k predlžovaniu konania. Najpresvedčivejším dôkazom

o nezákonnom postupe súdu je skutočnosť, že v priebehu takmer 17 rokov od začatia

konania mi napriek spôsobeným neodôvodneným prieťahom neposkytol žiadne materiálne

ústavnoprávne garancie mojich základných práv a slobôd.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn.: bolo porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Trnava, aby

odstránil prieťahy v predmetnom konaní a postupoval efektívne.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 13 000, €

vyjadrenej v peniazoch za porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

uvedeného v SR, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 48 ods. 2, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Vyššie uvedenú sumu je povinný sťažovateľovi zaplatiť Okresný súd Trnava na jeho

účet do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje takto:

„Požiadavku primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem v konkrétnych

okolnostiach prípadu v pocitoch vysokej miery právnej neistoty a krivdy. Tieto boli

vyvolané tým, že Okresný súd Trnava svojou dlhodobou nečinnosťou a vydaním

nezákonného rozsudku v uvedenej právnej veci spôsobil podstatné a niekoľko rokov trvajúce

neodôvodnené prieťahy. Takéto neodôvodnené prieťahy vyvolali vo mne pocit

nespravodlivosti, márnosti a zvyšujúcej sa straty dôvery v súdny systém, ktorý už nie

je možné odstrániť v plnom rozsahu spätne len samotným konštatovaním o porušení jeho

základných práv.“

K sťažnosti sťažovateľa je pripojené odporúčanie pre ústavný súd obrátiť sa

na Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti so zaujatím stanoviska k výkladu čl. 6 ods. 1

dohovoru s otázkou, či „možno odmietnutie vnútroštátnym súdom použitia SR

občanom považovať za porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru“, a to z dôvodu, že

„pri posudzovaní... sťažností ústavný súd opakovane odmieta prijať uplatnenie

Slovenskej republiky“.

Prílohou k sťažnosti je vyhlásenie sťažovateľa k povinnému právnemu zastúpeniu

v konaní pred ústavným súdom, z ktorého vyplýva, že zákonnú požiadavku obligatórneho

právneho zastúpenia podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) odmieta akceptovať.

S poukazom na podmienku povinného právneho zastúpenia ústavný súd vyzval

sťažovateľa prípisom zo 16. júna 2015, aby mu v lehote 15 dní predložil kvalifikované

splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom alebo hodnoverným

spôsobom preukázal, že v uvedenej lehote požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie

advokáta, a následne bez zbytočného odkladu ústavnému súdu oznámil, ako o žiadosti bolo

rozhodnuté. Sťažovateľ bol zároveň upozornený na možnosť postupu podľa § 25 ods. 2

v prípade nerešpektovania výzvy ústavného súdu.

Sťažovateľ na uvedenú výzvu ústavného súdu reagoval podaním doručeným

ústavnému súdu 28. júla 2015, v ktorom zdôraznil, že u neho „boli splnené podmienky

na uplatňovanie SR“ a že na základe uvedeného „nie je dôvod kontaktovať

Centrum právnej pomoci“. Sťažovateľ v lehote určenej ústavným súdom teda požadované

splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložil

a ani hodnoverným spôsobom nepreukázal, že Centrum právnej pomoci požiadal

o ustanovenie advokáta.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa čl.

127 ods. 1 je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň zdôrazňuje,

že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho zákonnej

úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá (napr. I.

ÚS 57/2013, ).

Pretože ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade nepredloženia

splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a sťažovateľ aj napriek tomu v lehote

určenej ústavným súdom splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom nepredložil,

a neurobil tak ani do predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa

pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015