Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 536/2015
PDF · 381.08 KB
No categories available
II. ÚS 536/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou Mgr. Romanou Paliderovou, Jégého 19,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 C 197/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010 (ďalej aj „namietané
konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Vo veci vedenej na Okresnom súde v Trenčíne
pod č. k.: 26 C 197/2010 sú robené zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie,
následkom čoho od podania návrhu žaloby zo dňa 13.07.2010 k dnešnému dňu uplynula
lehota takmer 5 rokov.“.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd postupom v namietanom konaní porušuje jeho
základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov priznané čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie uvádza:
„Medzičasom aj zomrela pôvodná odporkyňa , následkom čoho
nehnuteľnosť nadobudla jej dcéra , ktorá spornú nehnuteľnosť predala
novému vlastníkovi a , r. ... – viď v prílohe stavebné
povolenie. Na prestavbu som vynaložil veľké finančné náklady, a preto je nevyhnutné, aby
som mal zabezpečené vynaložené finančné náklady spojené s prestavbou studne
na susednom pozemku zápisom do katastra nehnuteľností. Súd vo veci neefektívne koná,
robí zbytočné súdne prieťahy napriek tomu, že som podal do rúk predsedu Okresného súdu
v Trenčíne sťažnosť na zbytočné súdny prieťahy, zo dňa 29.09.2012. Listom zo dňa
15.10.2012, číslo: Spr 2202/2012 mi okrem iného predsedníčka okresného súdu oznámila,
že plynulosť ďalšieho postupu v konaní bude sledovať v jednomesačných intervaloch. ...“
Sťažovateľ v sťažnosti žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože „Nespravodlivým rozhodnutím a nečinnosťou Okresného súdu v Trenčíne vo veci
vedenej pod sp. zn. 26 C 197/2010 utrpel som finančnú ujmu (majetkovú a aj nemajetkovú).
Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje mi veľkú psychickú záťaž.“.
Sťažovateľ celkovú finančnú ujmu vzhľadom na dĺžku konania stanovil na 10 000 €.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.:26C/197/2010 porušil
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci súdom
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje, aby v konaní vedenom
pod sp. zn.:26C/197/2010 konal spravodlivo a efektívne bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
10.000. EUR, ktoré mu je povinný Okresný súd v Trenčíne zaplatiť do jedného mesiaca
od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť náhradu trov na účet advokáta
pri zastupovaní pred ústavným súdom do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia
5. Sťažovateľ súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho
pojednávania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010, ktorého predmetom je
určenie zápisu vkladu služobnosti užívania studne.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.
6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v
obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III.
ÚS 168/05).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený
(I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 26 C 197/2010, ktorý si ústavný súd na účel
predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že namietané konanie začalo
na okresnom súde 15. júla 2010 doručením návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal voči
pôvodnej odporkyni ( ) zápisu vkladu služobnosti užívania studne. Následne
20. októbra 2010 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.
Po úmrtí odporkyne 8. novembra 2010 vyzval okresný súd sťažovateľa výzvou z 21. januára
2011, aby sa vyjadril, či s ohľadom na smrť odporkyne trvá na podanom návrhu. Sťažovateľ
9. februára 2011 oznámil, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Dňa 11. februára
2011 požiadal okresný súd na účely oznámenia okruhu dedičov Okresný súd Bratislava IV
o informáciu z dedičského konania. Okresnému súdu bolo zo strany Okresného súdu
Bratislava IV 11. februára 2011 oznámené, že dedičské konanie po nebohej odporkyni
prebieha u . Po vyžiadaní okruhu dedičov v marci 2011 sa 27. apríla
2011 vyjadrili k žalobe právni nástupcovia odporkyne ( , ,
). Okresný súd 11. mája 2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov podania, na čo sťažovateľ reagoval 20. júna 2011. Okresný súd následne
29. júna 2011 uznesením rozhodol, že konanie prerušuje do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 65 D 937/2010. Po doručení
osvedčenia o dedičstve po poručiteľke (pôvodnej odporkyni) okresný súd
uznesením z 31. októbra 2011 rozhodol, že v konaní sa pokračuje, a vyzval sťažovateľa
na spresnenie návrhu. Dňa 7. decembra 2011 sa sťažovateľ vyjadril k výzve okresného súdu
z 31. októbra 2011 v tom zmysle, že mienil podať návrh na pripustenie účastníkov na strane
odporkyne. V priebehu roku 2012 sa na okresnom súde uskutočnilo 6 pojednávaní
v mesiacoch jún, júl, august, september, október, pričom na poslednom pojednávaní
31. októbra 2012 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil vecné bremeno a návrh
sťažovateľa na zriadenie vecného bremena zamietol. Dňa 21. decembra 2012 podal
sťažovateľ odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu. Keďže 14. decembra
2012 vyhlásil okresný súd dopĺňací rozsudok, podal sťažovateľ 27. decembra 2012
odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku v celom rozsahu. Následne okresný súd vykonal
procesné úkony spojené s podaním odvolania, 12. marca 2013 vyzval sťažovateľa
na zaplatenie poplatku za odvolanie a 19. marca 2013 zaslal okresný súd odvolanie
sťažovateľa na vyjadrenie odporkyni. Po tom, čo sťažovateľ požiadal okresný súd
o oslobodenie od súdnych poplatkov, okresný súd zaslal sťažovateľovi tlačivo
na dokladovanie pomerov účastníka, ktoré bolo po vyplnení sťažovateľom 17. mája 2013
vrátené okresnému súdu. Následne okresný súd predložil spis s opravným prostriedkom
na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý 15. júla 2015 na úradnej tabuli oznámil,
že rozsudok vo veci bude vyhlásený 23. júla 2015.
Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie okresného súdu od podania návrhu
trvalo na okresnom súde tri roky. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich
z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 26 C 197/2010 je zrejmé, že okresný súd konal
v danej veci priebežne, jednotlivé úkony vykonával plynulo podľa povahy veci a predmetu
konania a jeho konanie sa nevyznačovalo prieťahmi, na základe ktorých by mohlo dôjsť
k porušeniu sťažovateľom označených práv.
Od 31. mája 2013 sa spis vedený na okresnom súde pod sp. zn. 26 C 197/2010
nachádza na Krajskom súde v Trenčíne z dôvodu rozhodovania o opravnom prostriedku
podanom sťažovateľom, preto plynutie času od tohto dňa nemožno pričítať na ťarchu konania
okresného súdu.
Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou
zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka
smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Pokiaľ ide o namietané porušenie označených práv vo vzťahu k postupu okresného
súdu v napadnutom konaní, je potrebné mať na zreteli, že sťažnosť sťažovateľa bola
ústavnému súdu doručená 22. mája 2015, pričom okresný súd vyhlásil dopĺňací rozsudok už
14. decembra 2012 a od 31. mája 2013 sa spis nachádzal na Krajskom súde v Trenčíne,
z čoho vyplýva, že v čase podania sťažnosti už k prieťahom zo strany okresného súdu
nemohlo dochádzať, pretože v tomto čase sa už zjavne na okresnom súde nekonalo.
Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd nebol vo veci nečinný,
vykonal množstvo úkonov už špecifikovaných, ktoré sťažovateľ ani žiadnym spôsobom
nenamietal, a tak ústavný súd po preskúmaní veci nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
mohli jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie
jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
V nadväznosti na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 197/2010 podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. septembra 2015