Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 41/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. septembra 2015

predbežne prerokoval návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

zastúpených advokátom JUDr. Petrom Kubinom, advokátska kancelária, Štefánikova 15,

Bratislava, na začatie konania podľa

o súlade o sociálnom poistení v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s čl. 39 ods. 1

v spojení s , 2 a 4

a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie

účinnosti o sociálnom poistení v znení zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 1. júla 2015

doručený návrh skupiny 66 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovatelia“) na začatie konania podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“). Navrhovatelia ústavnému súdu navrhli rozhodnúť o nesúlade § 82b ods. 2 zákona

č. o sociálnom poistení v znení , ktorým sa mení

a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“),

s v spojení s , 2 a 4 .

Navrhovatelia uvádzajú, že 1. júla 2015 nadobudol účinnosť ,

ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „

Z. z.“ ,v citovanom texte aj „Novela ZoSP“). Do zákona o sociálnom poistení sa ním

zaviedol inštitút minimálneho dôchodku, ktorého cieľom je podľa dôvodovej správy

„zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával

zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný

na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok

vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši poistencovi, ktorý splní zákonom

ustanovené predpoklady, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré

sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima

pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“.

Ďalej navrhovatelia informujú, že „bolo do Novely ZoSP pozmeňujúcim návrhom

vložené Napadnuté ustanovenie...“, ktorého dôvodom je podľa spoločnej správy výborov

fakt, že sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení «neplatí plnú sadzbu

starobného poistenia, pretože stanovenú časť platí vo forme príspevkov na starobné

sporenie do II. piliera. Rovnaký princíp je dôvodné a opodstatnené uplatniť aj pri stanovení

zásad zníženia sumy minimálneho dôchodku, na ktorý sa za stanovených podmienok zvyšuje

starobný dôchodok sporiteľa, ktorý je naďalej z hľadiska druhového členenia dôchodkových

dávok, starobným dôchodkom... Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa reaguje

na možnosť vzniku morálneho hazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku

pri skupine poistencov – sporiteľov. V prípade nižšej príjmovej skupiny sporiteľov by totiž

po zavedení minimálneho dôchodku v podobe predloženej do NR SR mohlo dôjsť k takému

stavu, kedy by z dôvodu dopadov investičných rozhodnutí sporiteľa a/alebo portfólio

manažérov spravujúcich fondy II. piliera boli spôsobené straty „sanované“ z prostriedkov

daňovníkov (v podobe garancie minimálneho dôchodku) a zisky sprivatizované (v prípade,

že by riziková investičná stratégia priniesla sporiteľovi v úhrne z I. a II. piliera vyšší

dôchodok než by mal, ak by do II. piliera nevstúpil a zároveň vyšší než minimálny

garantovaný dôchodok). Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa jasne deklaruje, že SMER –

SD odmieta niesť garancie za výsledok hospodárenia súkromných dôchodkových

správcovských spoločností a že považuje za amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia

úspor sporiteľov, skladali takýmto dôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok

v nekrátenej sume.».

Kritizované ustanovenie podľa názoru navrhovateľov „diskriminuje občanov

z dôvodu ich postavenia sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia... je tak

v rozpore so zásadou rovnosti v právach a zásadou nediskriminácie pri uplatňovaní

základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa

Slovenskej republiky, pretože vytvára nerovnosť medzi občanmi uplatňujúcimi svoje

základné právo“.

Navrhovatelia konkretizujú, že „zníženie minimálneho dôchodku podľa Napadnutého

ustanovenia u osôb z dôvodu ich účasti na starobnom dôchodkovom sporení...

nepredstavuje ústavne nevyhnutný rozumne odôvodnený legitímny cieľ, resp. legitímny

a ospravedlniteľný dôvod na diskrimináciu, a je navyše nezlučiteľný s princípmi logiky,

to všetko z nasledovných dôvodov:

(a) doplatok (čiastka rozdielu medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom,

na ktorý vznikol poistencovi nárok) sa financuje zo štátneho rozpočtu a nie z fondov

Sociálnej poisťovne;

(b) nárok na minimálny dôchodok závisí od počtu kvalifikovaných rokov trvania

dôchodkového poistenia;

(c) ak poistenec dosiahol potrebný počet kvalifikovaných rokov trvania

dôchodkového postenia, nárok na minimálny dôchodok a jeho výška nezávisí od výšky

príjmov, resp. zaplatených odvodov poistenca.“.

Argument uvedený v bode „(a)“ navrhovatelia zakladajú na skutočnosti, že doplatok

ako rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a dôchodkom, na ktorý vznikol poistencovi

nárok podľa zákona o sociálnom poistení, „nie je financovaný z fondu starobného poistenia,

ale zo štátneho rozpočtu, na tvorbe ktorého sa každý občan platiaci odvody na dôchodkové

poistenie podieľa platením daní a poplatkov. Na povinnosť občana platiť dane a poplatky

pritom nemá žiaden vplyv skutočnosť, či je alebo nie je sporiteľom“ podľa zákona

č. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (v citovanom texte aj „ZoSDS“, pozn.).

Podľa navrhovateľov teda „na tvorbu zdrojov, z ktorých sa financuje inštitút minimálneho

dôchodku (resp. doplatku) nemá vôbec žiaden vplyv to, či príslušný dôchodca platil počas

svojho pracovného života odvody len do Sociálnej poisťovne alebo či si na svoj starobný

dôchodok sporil aj v II. pilieri... dane a poplatky totiž bol povinný platiť bez ohľadu na to,

a jeho daňové a poplatkové povinnosti neboli tým nijako ovplyvnené. Keďže teda sporitelia

podľa ZoSDS sa na tvorbe zdrojov používaných na financovanie minimálneho dôchodku

(resp. doplatku) podieľajú rovnakou mierou ako osoby, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie

sú, nie je možné s nimi ohľadom výšky ich minimálneho dôchodku zaobchádzať menej

priaznivo než s osobami, ktoré sporiteľmi podľa ZoSDS nie sú... Doplatok do výšky

minimálneho dôchodku má teda charakter štátnej sociálnej dávky (podobne ako napríklad

prídavky na deti či rodičovské príspevky). Štátne sociálne dávky sú typické tým, že sú

priznávané na základe potreby a solidarity a nie na základe zásluhy či miery prispievania

poberateľa dávky na sociálne zabezpečenie.“.

K dôvodu uvedenému v bode „(b)“ navrhovatelia uvádzajú, že podstatou

minimálneho dôchodku „je zabezpečiť určitú minimálnu príjmovú hranicu pre všetky osoby

bez rozdielu (a bez ohľadu na ich príjmy a mieru, ktorou sa podieľali na financovaní

štátu)“. Pri jeho zavedení musí byť tento inštitút uplatňovaný „férovo a nediskriminačne“.

Dôvod zavedenia minimálneho dôchodku má za následok, že „je a musí byť úplne

irelevantné, či poistenec zároveň bol alebo nebol sporiteľom podľa ZoSDS. Ak je účelom

zavedenia minimálneho dôchodku dosiahnuť stav, aby žiaden dôchodca, ktorý splnil

všeobecné kvalifikačné podmienky pre vznik nároku na minimálny dôchodok, nebol

odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, potom je Napadnuté ustanovenie v priamom rozpore

s týmto účelom a práve ono bráni jeho dosiahnutiu, resp. zvyšuje riziko jeho nedosiahnutia.

Znížená suma minimálneho dôchodku pre sporiteľov podľa ZoSDS totižto vedie

aj k situáciám, že pri týchto sporiteľoch súčet dôchodkov z I. piliera a II. piliera nedosahuje

úroveň minimálneho dôchodku, a tak základný cieľ Napadnutého ustanovenia... nie je

naplnený.“.

K argumentu uvedenému v bode „(c)“ navrhovatelia dôvodia, že „pri inštitúte

minimálneho dôchodku absentuje princíp zásluhovosti. Nárok na minimálny dôchodok

(resp. jeho doplatok) a jeho výška nijako nezávisí od výšky jeho odvodov na dôchodkové

poistenie zaplatených poistencom, pokiaľ tento dosiahol potrebný počet kvalifikovaných

rokov trvania starobného dôchodkového poistenia...

Ak vznik nároku na minimálny dôchodok a jeho výška vôbec nezávisia od výšky

zaplatených odvodov poistenca na starobné dôchodkové poistenie, potom nemôže byť

legitímnym dôvodom zníženia minimálneho dôchodku skutočnosť, že osoba platila časť

odvodov na dôchodkové zabezpečenie do II. piliera. To je aj logické, keďže teoreticky

nemožno vylúčiť ani to, že poistenec, ktorý je zároveň sporiteľom v II. pilieri odvedie

na odvodoch do fondu starobného poistenia Sociálnej poisťovne v absolútnom vyjadrení

celkovo vyššiu sumu než poistenec, ktorý sporiteľom v II. pilieri nikdy nebol, či už z dôvodu

vyšších príjmov, z ktorých platil odvody alebo z dôvodu dlhšej doby platenia odvodov.

Prečo by potom takýto poistenec – sporiteľ mal byť negatívne diskriminovaný a dostávať

nižší minimálny dôchodok než poistenec, ktorý sporiteľom nebol.“.

Navrhovatelia sa stotožňujú i s dôvodmi, na ktorých založil prezident Slovenskej

republiky (ďalej len „prezident“) rozhodnutím č. 3535 2015 KPSR z 28. mája 2015 vrátenie

zákona z 13. mája 2015, ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Súhlasne s prezidentom argumentujú, že „deklarovaným cieľom inštitútu

minimálneho dôchodku je plošne chrániť životnú úroveň dôchodcov na spoločnom

definovanom minime, keď nemajú možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb

z pracovných príjmov, pričom v takomto prípade sa u občanov zúčastnených iba na I. pilieri

dôchodkového zabezpečenia vôbec bližšie neskúma, čo bolo príčinou takejto sociálnej

situácie dôchodcu (do ktorej sa mohol dostať napríklad v dôsledku okolností, ktoré

predstavujú omnoho väčší a nielen morálny hazard než zákonom aprobovaná účasť

na starobnom dôchodkovom sporení)“. Rovnako uvádzajú, že „dôchodkové nároky sa

odvíjajú od výšky príjmov počas desiatok rokov života poistenca, keď sa mu v rôznych

obdobiach môže celkovo ekonomicky dariť lepšie či horšie a legitimizovať systematickú

penalizáciu sporiteľov v prístupe k minimálnemu dôchodku len na základe aktuálneho stavu

(keď sa prejavuje krátkodobý výsledok toho, že do II. piliera v minulosti vstúpili aj občania,

pre ktorých to vzhľadom na krátky zostávajúci čas sporenia nebolo výhodné) je

neprimerané a v rozpore s deklarovaným zámerom solidarity spoločnosti k dôchodcom

s nízkymi príjmami, ktorý je podstatným dôvodom pre zavedenie inštitútu minimálneho

dôchodku“.

S poukazom na v spojení s navrhovatelia

zdôrazňujú, že „podľa platnej právnej úpravy sa občan môže rozhodnúť, či svoje základné

právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe... uplatní tak, že bude iba poistencom

Sociálnej poisťovne (I. pilier) alebo tak, že popri účasti v I. pilieri bode aj sporiteľom

podľa ZoSDS (II. pilier). Starobné dôchodkové sporenie je oficiálnym a zákonom

rozpoznaným systémom hmotného zabezpečenia v starobe rovnocenným s dôchodkovým

poistením podľa ZoSP.

Ak sa teda občan rozhodne, že svoje základné právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe... uplatní (popri povinnej účasti v I. pilieri) aj účasťou v systéme

starobného dôchodkového sporenia podľa ZoSDS, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12

ods. 4 nesmie byť spôsobená ujma na jeho právach.

Napadnuté ustanovenie však práve takúto ujmu spôsobuje. Občanovi, ktorý sa

(slobodne a využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol byť a sporiteľom podľa ZoSDS,

priznáva nižšiu sumu minimálneho dôchodku než občanovi, ktorý sa (rovnako slobodne

a využijúc svoju zákonnú možnosť) rozhodol zostať výlučne poistencom Sociálnej poisťovne

podľa ZoSP, čím sa mu – oproti situácii, ak by nebol sporiteľom podľa ZoSDS – spôsobuje

ujma na jeho práve na minimálny dôchodok, ktoré je od 1. júla 2015 súčasťou základného

práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa ...“.

Navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie

vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenie o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov v znení zo 16. júna 2015 ktorým sa mení a dopĺňa

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa

menia a dopĺňajú niektoré zákony nie je v súlade s

v spojení s , 2 a 4 .“

Súčasne navrhovatelia žiadajú pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia

zákona o sociálnom poistení, pretože „uplatňovaním Napadnutého ustanovenia bude

(prinajmenšom) ohrozené základné právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe... v časti práva na minimálny dôchodok. Občania, ktorí boli sporiteľmi v II. pilieri

dôchodkového zabezpečenia a odídu do dôchodku počas účinnosti Napadnutého

ustanovenia, budú mať (v rozpore s , 2 a 4 ...) nižší minimálny dôchodok

než iní občania, ktorí sporiteľmi v II. pilieri neboli“. Podľa navrhovateľov „uvedený

následok môže byť vážny, pretože sa môže dotknúť aj pomerne veľkého počtu občanov

(v závislosti od toho, koľko bude trvať konanie o tomto návrhu)“. Zároveň „uvedený

následok bude zrejme nenapraviteľný, pretože Napadnuté ustanovenie bude voči dotknutým

občanom uplatňované na základe prezumpcie jeho ústavnej konformity. Ak by Ústavný súd

tomuto návrhu vo veci samej vyhovel, spätne týmto občanom nikto nevráti ušlý príjem

z dôvodu zníženia minimálneho dôchodku za obdobie uplatňovania Napadnutého

ustanovenia.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

Podľa ak osoby uvedené v

až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať ústavnému

súdu návrh na začatie konania.

Podľa i podľa zákona o ústavnom

súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky.

Ústavný súd návrh na začatie konania prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľov konštatuje,

že navrhovatelia sú podľa v spojení s

aktívne legitimovaní na podanie návrhu na začatie konania

o súlade právnych predpisov, pričom ich návrh obsahuje všetky náležitosti ustanovené

. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa , a preto ho prijal

na ďalšie konanie podľa (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

III.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1,

môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých

ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí

značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ak ústavný súd prijme návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa , môže uznesením

pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody

alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody“), ak hrozí značná hospodárska škoda

alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Podľa ústavný súd môže rozhodnúť

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich

ustanovení aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať

konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv alebo slobôd alebo skutočnosti,

ktoré preukazujú, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný

následok. O tomto návrhu rozhodne ústavný súd bez zbytočného odkladu.

Navrhovatelia predložili aj návrh, aby ústavný súd súčasne s prijatím ich návrhu

na ďalšie konanie podľa a podľa

rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutého ustanovenia zákona o sociálnom poistení.

K uplatneniu svojej právomoci podľa pristupuje ústavný súd

vo svojej doterajšej judikatúre len v dostatočne odôvodnených prípadoch, a pritom celkom

výnimočne, t. j. keď sú spôsob ohrozenia označených základných práv a slobôd,

resp. hrozba hospodárskej škody alebo iného nenapraviteľného následku v návrhu

dostatočne konkretizované, pričom z okolností prípadu zjavne vyplýva, že ide o tvrdenie

navrhovateľov, ktoré možno považovať za preukázané, a teda opodstatnené (napr.

).

Návrh na pozastavenie účinnosti navrhovatelia odôvodňujú:

ohrozením základného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe

u občanov dotknutých napadnutým ustanovením,

veľkým počtom občanov, ktorých sa kritizované ustanovenie môže dotknúť,

a v dôsledku toho aj vážnosťou následku spočívajúceho v uplatňovaní § 82b ods. 2 zákona

o sociálnom poistení,

nenapraviteľnosťou hroziaceho následku, a to s ohľadom na prezumpciu ústavnosti

preskúmavaného ustanovenia.

Dôvody navrhovateľov teda smerujú k dvom okruhom ústavne aprobovaných

a variantne koncipovaných determinantov využitia právomoci ústavného súdu podľa čl. 125

ods. 2 , a to k ohrozeniu základného práva alebo slobody a k vážnemu

nenapraviteľnému následku. Pre aplikáciu uvedenej ústavnej normy postačuje zistenie

jedného z predmetných podmieňujúcich faktorov.

Podľa normujúceho dôsledky pozitívneho

nálezu ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov ostatné právoplatné

rozhodnutia vydané v... správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom,

sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti

uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Pri predbežnom prerokovaní celého návrhu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu v časti týkajúcej sa návrhu

na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu okrem návrhu sudcu spravodajcu

na vyhovenie tomuto návrhu z dôvodov uvedených v článku III tohto uznesenia iný návrh

na rozhodnutie, resp. protinávrh zo strany členov pléna predložený nebol.

Podľa druhej vety a tretej vety sa plénum ústavného súdu uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

Podľa sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.

Podľa ústavný súd je spôsobilý v pléne konať

a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa plénum ústavného súdu sa uznáša

nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa

zamietne.

V danom prípade na rokovaní a rozhodovaní pléna ústavného súdu boli prítomní

desiati sudcovia. Za návrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov. Pri hlasovaní o návrhu sudcu

spravodajcu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu sa nedosiahla

nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov ústavného súdu.

Na základe toho ústavný súd návrh navrhovateľov na pozastavenie účinnosti § 82b

ods. 2 o sociálnom poistení v znení ,

ktorým sa mení a dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v súlade s čl. 131 ods. 1 druhou

a treťou vetou a zamietol (bod 2 výroku tohto

uznesenia).

K rozhodnutiu sa podľa pripája odlišné

stanovisko sudcu Petra Brňáka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2015