Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 417/2015
PDF · 379.66 KB
No categories available
II. ÚS 417/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátom
Mgr. Markom Parom, Advokátska kancelária, Šancová 48, Bratislava, pre namietané
porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok,
pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 89/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
č. k. II. ÚS 417/2015 14 z 25. júna 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť
, , (ďalej len
„sťažovateľ“), pre namietané porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5
ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len
„špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 89/2013.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
prerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní právneho zástupcu
zo 14. augusta 2015 a tiež špecializovaný trestný súd vo vyjadrení z 24. júla 2015 vyslovili
súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných
dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti (v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie konanie) vyplýva, že
sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a zločin podľa § 296, § 294 ods. 1,
2 a 5 písm. a) a b) a § 295 ods. 1, 4 a 5 písm. a) Trestného zákona, ako aj pre trestný čin
podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a h) Trestného zákona z roku 1961. V tejto trestnej veci bol
sťažovateľ s účinnosťou od 21. októbra 2013 vzatý do väzby.
Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 zo 7. mája 2014
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 5 Tost 18/2014 z 15. mája 2014 bola základná lehota väzby sťažovateľa predĺžená do
21. mája 2015.
Dňa 20. januára 2015 sťažovateľ podal Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky žiadosť o prepustenie z väzby. Prokurátor túto žiadosť
predložil špecializovanému trestnému súdu 2. februára 2015.
Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 z 11. februára 2015
bola žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.
4 Tost 7/2015 zo 16. marca 2015 bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti
uzneseniu špecializovaného trestného súdu.
2
V súvislosti s namietaným porušením práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe
podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru sťažovateľ poukazuje na to, že od predloženia žiadosti
o prepustenie z väzby špecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženia
veci najvyššiemu súdu (11. marca 2015) uplynul mesiac a 1 týždeň, čo je v rozpore
so zárukami vyplývajúcimi z čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:
„Uznesením Sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp/89/2013 zo dňa 11.02.2015 spolu s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015, ktorými
bolo právoplatne rozhodnuté (i) podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí mojej žiadosti
o prepustenie, (ii) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. o nenahradení väzby zárukou
dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por.
o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným,
(iv) podľa § 81 ods. 1 Tr. por. o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby
Tr. por. bol porušený princíp prezumpcie neviny garantovaný čl. 6 ods. 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo sťažovateľa
na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom garantovaným čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
Uznesením Sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp/89/2013 zo dňa 11.02.2015 spolu s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015 zo dňa 16.03.2015, ktorými
bolo rozhodnuté (i) podľa § 79 ods. 3 Tr. por. o zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie,
(ii) podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. o nenahradení väzby zárukou dôveryhodnej osoby za
ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. o nenahradení väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným (iv) podľa § 81 ods. 1
Tr. por. o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby Tr. por. bolo porušené
základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa § 56 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd
Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tost/7/2015
zo dňa 16.03.2015 a vec vracia na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa sťažovateľovi
pre porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 5 ods. 4; čl. 6 ods. 1, 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000, Euro.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva sťažovateľovi náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 254,88 Euro (2 úkony právnej služby á 120,23 Euro
spolu s režijným paušálom vo výške 7,21 Euro podľa § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný uhradiť právnemu
zástupcovi sťažovateľa do 15 dní odo právoplatnosti Nálezu.“
Z vyjadrenia podpredsedníčky špecializovaného trestného súdu sp. zn.
Spr 1011/2015 z 24. júla 2015 vyplýva, že odkazuje na písomné vyjadrenie zákonného
sudcu, ktoré pripája. Z vyjadrenia zákonného sudcu z 22. júla 2015 vyplýva, že 2. februára
2015 bolo špecializovanému trestnému súdu doručené podanie prokurátora z 30. januára
2015, ktorým predložil žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na rozhodnutie. Toho
istého dňa, teda 2. februára 2015, bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február
2015. Takýto termín bol určený preto, lebo v dňoch 3. až 5. februára 2015 bol už skôr
určený termín hlavného pojednávania v inej väzobnej trestnej veci, v ktorej bol zákonný
sudca členom senátu, a na 9. február 2015 bol už skôr určený termín v inej veci o obnovu
konania. Dňa 11. februára 2015 bolo o žiadosti sťažovateľa rozhodnuté uznesením, ktoré
bolo v zákonnej lehote 10 pracovných dní vyhotovené a expedované 25. februára 2015. Ako
posledné boli vrátené špecializovanému trestnému súdu doručenky, ktoré potvrdzovali
prevzatie predmetného uznesenia od sťažovateľa (9. marca 2015) a od Ústavu na výkon
4
väzby Leopoldov (9. marca 2015). V ten istý deň 9. marca 2015 bola vyhotovená
predkladacia správa a 10. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemu súdu, ktorý
o sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu rozhodol
16. marca 2015. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na rozsah spisového materiálu
(počet strán spisu bol viac ako 6 000) treba sťažnosť považovať za úplne neopodstatnenú,
lebo o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté v súlade s podmienkami
uvedenými v Trestnom poriadku (§ 2 ods. 6 a ďalšie), ako aj v súlade s viacerými
rozhodnutiami ústavného súdu.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 14. augusta 2015 doručenej ústavnému
súdu faxom toho istého dňa vyplýva, že sťažovateľ po oboznámení s obsahom vyjadrenia
špecializovaného trestného súdu sa v plnom rozsahu pridržiava právnej argumentácie
uvedenej v sťažnosti.
II.
Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tost 7/2015 zo 16. marca 2015 vyplýva, že
ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu špecializovaného
trestného súdu sp. zn. Tp 89/2013 z 11. februára 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby. Zo spisu je nepochybné, že prokurátor predložil žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby (potom, ako jej sám nevyhovel) 2. februára 2015.
Následne sudca v ten istý deň určil termín výsluchu sťažovateľa na 11. február 2015.
Uznesenie bolo vyhotovené 25. februára 2015, teda v zákonnej lehote desiatich pracovných
dní, a doručené bolo sťažovateľovi 2. marca 2015, resp. jeho obhajcovi 3. marca 2015. Spis
bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľom
10. marca 2015. So zreteľom na povahu a charakter posudzovanej veci, t. j. jej skutkovú
a právnu náročnosť, ako aj na počet strán spisu (6 097), s ktorým sa sudca pred rozhodnutím
o žiadosti sťažovateľa musel oboznámiť, možno konštatovať, že sudca postupoval v súlade
s ustanovením § 2 ods. 6 Trestného poriadku a o žiadosti so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu rozhodol prednostne a urýchlene.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má
právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti
pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
Podľa názoru sťažovateľa, keďže od predloženia žiadosti o prepustenie z väzby
špecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženia veci najvyššiemu súdu
(11. marca 2015) uplynul 1 mesiac a 1 týždeň, došlo k porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Špecializovaný trestný súd je toho názoru, že vzhľadom na ním uvedené skutočnosti,
resp. časové údaje, ako aj na rozsah spisového materiálu bola rýchlosť rozhodovania
špecializovaného trestného súdu v súlade so zákonnými a ústavnými požiadavkami.
Ústavný súd považuje za potrebné zhrnúť doterajšie zásadné stanoviská týkajúce sa
spornej právnej problematiky.
„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína
podaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.
doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká
pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,
posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú
príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri
c. Taliansko, Sanchez Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014).“
6
Zo skutkového hľadiska možno na základe zhodných, resp. vzájomne nenamietaných
tvrdení sťažovateľa a špecializovaného trestného súdu konštatovať, že žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby bola špecializovanému trestnému súdu doručená 2. februára 2015.
Toho istého dňa bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február 2015, kedy bolo
o jeho žiadosti aj rozhodnuté. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo expedované 25. februára
2015. Sťažovateľovi a jeho obhajcovi bolo uznesenie špecializovaného trestného súdu
doručené 2., resp. 3. marca 2015, pričom posledné doručenky preukazujúce doručenie
uznesenia boli špecializovanému trestnému súdu vrátené 9. marca 2015. Toho istého dňa
bola vyhotovená predkladacia správa a 10. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemu
súdu, ktorý o sťažnosti podanej sťažovateľom rozhodol 16. marca 2015. Od predloženia
žiadosti špecializovanému trestnému súdu do predloženia spisu najvyššiemu súdu teda
uplynulo 36 dní.
Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu možno
rýchlosť konania špecializovaného trestného súdu o žiadosti sťažovateľa považovať za
akceptovateľnú z pohľadu označeného čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľ
namieta.
Špecializovaný trestný súd reagoval na doručenú žiadosť promptne a okamžite určil
termín výsluchu sťažovateľa, pričom zákonný sudca určil tento termín v najkratšom
možnom čase pri zohľadnení termínov iných úkonov, ktoré boli určené už skôr.
Pokiaľ ide o čas potrebný na písomné vyhotovenie uznesenia a jeho expedovanie
(od 11. februára 2015 do 25. februára 2015), naozaj treba zohľadniť rozsah spisu, ktorý mal
6 097 strán. To zároveň ospravedlňuje aj plné vyčerpanie zákonnej lehoty 10 pracovných
dní.
Špecializovanému trestnému súdu nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o predloženie
spisu najvyššiemu súdu, pretože sa tak stalo vzápätí potom, ako boli vrátené doručenky
preukazujúce doručenie uznesenia špecializovaného trestného súdu.
Na základe uvedených konkrétnych okolností nebolo možné sťažnosti vyhovieť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 2015
8