Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 417/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

Mgr. Markom Parom, Advokátska kancelária, Šancová 48, Bratislava, pre namietané

porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok,

pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 89/2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. z 25. júna 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

, , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len

„špecializovaný trestný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 89/2013.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

prerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní právneho zástupcu

zo 14. augusta 2015 a tiež špecializovaný trestný súd vo vyjadrení z 24. júla 2015 vyslovili

súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných

dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti (v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie konanie) vyplýva, že

sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin a zločin podľa § 296, § 294 ods. 1,

2 a 5 písm. a) a b) a , a , ako aj pre trestný čin

podľa a a z roku 1961. V tejto trestnej veci bol

sťažovateľ s účinnosťou od 21. októbra 2013 vzatý do väzby.

Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. 89/2013 zo 7. mája 2014

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 15. mája 2014 bola základná lehota väzby sťažovateľa predĺžená do

21. mája 2015.

Dňa 20. januára 2015 sťažovateľ podal Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky žiadosť o prepustenie z väzby. Prokurátor túto žiadosť

predložil špecializovanému trestnému súdu 2. februára 2015.

Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. 89/2013 z 11. februára 2015

bola žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 16. marca 2015 bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti

uzneseniu špecializovaného trestného súdu.

2

V súvislosti s namietaným porušením práva na urýchlené rozhodovanie o väzbe

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru sťažovateľ poukazuje na to, že od predloženia žiadosti

o prepustenie z väzby špecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženia

veci najvyššiemu súdu (11. marca 2015) uplynul mesiac a 1 týždeň, čo je v rozpore

so zárukami vyplývajúcimi z čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Sťažovateľ žiada vydať nález v tomto znení:

„Uznesením Sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 11.02.2015 spolu s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 16.03.2015, ktorými

bolo právoplatne rozhodnuté (i) podľa o zamietnutí mojej žiadosti

o prepustenie, (ii) podľa o nenahradení väzby zárukou

dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa

o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným,

(iv) podľa o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby

bol porušený princíp prezumpcie neviny garantovaný Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj základné právo sťažovateľa

na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom garantovaným čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky.

Uznesením Sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 11.02.2015 spolu s uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 16.03.2015, ktorými

bolo rozhodnuté (i) podľa o zamietnutí mojej žiadosti o prepustenie,

(ii) podľa o nenahradení väzby zárukou dôveryhodnej osoby za

ďalšie správanie obvineného, (iii) podľa o nenahradení väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným (iv) podľa § 81 ods. 1

o neprijatí ponuky peňažnej záruky za nahradenie väzby bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Podľa , o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov zrušuje Ústavný súd

Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

zo dňa 16.03.2015 a vec vracia na ďalšie konanie.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa sťažovateľovi

pre porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 5 ods. 4; čl. 6 ods. 1, 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj Slovenskej

republiky priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000, Euro.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov sa priznáva sťažovateľovi náhrada

trov právneho zastúpenia vo výške 254,88 Euro (2 úkony právnej služby á 120,23 Euro

spolu s režijným paušálom vo výške 7,21 Euro podľa § 11 ods. 3 Vyhlášky MS SR

č. ), ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný uhradiť právnemu

zástupcovi sťažovateľa do 15 dní odo právoplatnosti Nálezu.“

Z vyjadrenia podpredsedníčky špecializovaného trestného súdu sp. zn.

Spr 1011/2015 z 24. júla 2015 vyplýva, že odkazuje na písomné vyjadrenie zákonného

sudcu, ktoré pripája. Z vyjadrenia zákonného sudcu z 22. júla 2015 vyplýva, že 2. februára

2015 bolo špecializovanému trestnému súdu doručené podanie prokurátora z 30. januára

2015, ktorým predložil žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na rozhodnutie. Toho

istého dňa, teda 2. februára 2015, bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február

2015. Takýto termín bol určený preto, lebo v dňoch 3. až 5. februára 2015 bol už skôr

určený termín hlavného pojednávania v inej väzobnej trestnej veci, v ktorej bol zákonný

sudca členom senátu, a na 9. február 2015 bol už skôr určený termín v inej veci o obnovu

konania. Dňa 11. februára 2015 bolo o žiadosti sťažovateľa rozhodnuté uznesením, ktoré

bolo v zákonnej lehote 10 pracovných dní vyhotovené a expedované 25. februára 2015. Ako

posledné boli vrátené špecializovanému trestnému súdu doručenky, ktoré potvrdzovali

prevzatie predmetného uznesenia od sťažovateľa (9. marca 2015) a od Ústavu na výkon

4

väzby Leopoldov (9. marca 2015). V ten istý deň 9. marca 2015 bola vyhotovená

predkladacia správa a 10. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemu súdu, ktorý

o sťažnosti podanej sťažovateľom proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu rozhodol

16. marca 2015. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na rozsah spisového materiálu

(počet strán spisu bol viac ako 6 000) treba sťažnosť považovať za úplne neopodstatnenú,

lebo o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté v súlade s podmienkami

uvedenými v ( a ďalšie), ako aj v súlade s viacerými

rozhodnutiami ústavného súdu.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 14. augusta 2015 doručenej ústavnému

súdu faxom toho istého dňa vyplýva, že sťažovateľ po oboznámení s obsahom vyjadrenia

špecializovaného trestného súdu sa v plnom rozsahu pridržiava právnej argumentácie

uvedenej v sťažnosti.

II.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. marca 2015 vyplýva, že

ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu špecializovaného

trestného súdu sp. zn. 89/2013 z 11. februára 2015, ktorým bola zamietnutá žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby. Zo spisu je nepochybné, že prokurátor predložil žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby (potom, ako jej sám nevyhovel) 2. februára 2015.

Následne sudca v ten istý deň určil termín výsluchu sťažovateľa na 11. február 2015.

Uznesenie bolo vyhotovené 25. februára 2015, teda v zákonnej lehote desiatich pracovných

dní, a doručené bolo sťažovateľovi 2. marca 2015, resp. jeho obhajcovi 3. marca 2015. Spis

bol predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej sťažovateľom

10. marca 2015. So zreteľom na povahu a charakter posudzovanej veci, t. j. jej skutkovú

a právnu náročnosť, ako aj na počet strán spisu (6 097), s ktorým sa sudca pred rozhodnutím

o žiadosti sťažovateľa musel oboznámiť, možno konštatovať, že sudca postupoval v súlade

s ustanovením a o žiadosti so zreteľom na všetky okolnosti

prípadu rozhodol prednostne a urýchlene.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má

právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa názoru sťažovateľa, keďže od predloženia žiadosti o prepustenie z väzby

špecializovanému trestnému súdu (2. februára 2015) do predloženia veci najvyššiemu súdu

(11. marca 2015) uplynul 1 mesiac a 1 týždeň, došlo k porušeniu čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Špecializovaný trestný súd je toho názoru, že vzhľadom na ním uvedené skutočnosti,

resp. časové údaje, ako aj na rozsah spisového materiálu bola rýchlosť rozhodovania

špecializovaného trestného súdu v súlade so zákonnými a ústavnými požiadavkami.

Ústavný súd považuje za potrebné zhrnúť doterajšie zásadné stanoviská týkajúce sa

spornej právnej problematiky.

„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína

podaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.

doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká

pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,

posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú

príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri

c. Taliansko, Sanchez Reisse c. Švajčiarsko, , ).“

6

Zo skutkového hľadiska možno na základe zhodných, resp. vzájomne nenamietaných

tvrdení sťažovateľa a špecializovaného trestného súdu konštatovať, že žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby bola špecializovanému trestnému súdu doručená 2. februára 2015.

Toho istého dňa bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 11. február 2015, kedy bolo

o jeho žiadosti aj rozhodnuté. Písomné vyhotovenie uznesenia bolo expedované 25. februára

2015. Sťažovateľovi a jeho obhajcovi bolo uznesenie špecializovaného trestného súdu

doručené 2., resp. 3. marca 2015, pričom posledné doručenky preukazujúce doručenie

uznesenia boli špecializovanému trestnému súdu vrátené 9. marca 2015. Toho istého dňa

bola vyhotovená predkladacia správa a 10. marca 2015 bol spis predložený najvyššiemu

súdu, ktorý o sťažnosti podanej sťažovateľom rozhodol 16. marca 2015. Od predloženia

žiadosti špecializovanému trestnému súdu do predloženia spisu najvyššiemu súdu teda

uplynulo 36 dní.

Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu možno

rýchlosť konania špecializovaného trestného súdu o žiadosti sťažovateľa považovať za

akceptovateľnú z pohľadu označeného čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorého porušenie sťažovateľ

namieta.

Špecializovaný trestný súd reagoval na doručenú žiadosť promptne a okamžite určil

termín výsluchu sťažovateľa, pričom zákonný sudca určil tento termín v najkratšom

možnom čase pri zohľadnení termínov iných úkonov, ktoré boli určené už skôr.

Pokiaľ ide o čas potrebný na písomné vyhotovenie uznesenia a jeho expedovanie

(od 11. februára 2015 do 25. februára 2015), naozaj treba zohľadniť rozsah spisu, ktorý mal

6 097 strán. To zároveň ospravedlňuje aj plné vyčerpanie zákonnej lehoty 10 pracovných

dní.

Špecializovanému trestnému súdu nemožno nič vytknúť ani pokiaľ ide o predloženie

spisu najvyššiemu súdu, pretože sa tak stalo vzápätí potom, ako boli vrátené doručenky

preukazujúce doručenie uznesenia špecializovaného trestného súdu.

Na základe uvedených konkrétnych okolností nebolo možné sťažnosti vyhovieť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015

8