Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 200/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti

AZ FLEX, s. r. o., Štrková 968/10C, Žilina Bytčica, zastúpenej advokátkou JUDr. Irenou

Šurinovou, advokátska kancelária, Hollého 31, Žilina, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené a právo

na prejednenie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 992,07 € (slovom tisícdeväťstodeväťdesiatdva eur a sedem centov),

ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho

zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e

Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ireny

Šurinovej, advokátska kancelária, Hollého 31, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o.,

(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb

169/2011.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. sa sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky domáha

voči odporcovi zaplatenia finančnej čiastky v sume 1 257,01 € s príslušenstvom z titulu

nezaplatenia zročnej faktúry. Podľa sťažovateľky okresný súd aj napriek ňou podanej

sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ju uznal za dôvodnú, v jej

veci nekoná, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa

právoplatné skončenie sporu, v príčinnej súvislosti s čím sa podľa sťažovateľky napokon aj

odporca zbavil svojho majetku, takže jej pohľadávka uplatnená v spore bude už ťažko

vymožiteľná.

3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:

„Existenciu kvalifikačného znaku spôsobenia prieťahov v predmetnom konaní

zakladá skutočnosť, že Okresný súd Košice II svojou nečinnosťou neúmerne predĺžil súdne

konanie tým, že od podania návrhu na príslušný okresný súd nevytýčil po dobu 44 mesiacov

vo veci pojednávanie a aj po vytýčení pojednávania sa pojednávanie až do súčasnosti,

t. j. 47 mesiacov nekonalo. Máme za to, že uvedenú dĺžku nečinnosti súdu nemožno

za zistených okolností hodnotiť inak ako spôsobenie prieťahov v súdnom konaní...

Pri posudzovaní prvého kritéria možno uviesť, že prieťahy nemohla spôsobiť zložitosť

veci, nakoľko súd účastníkov nevypočul, ani nepožadoval predloženie iných dôkazov, ako

navrhli strany sporu. Domnievame sa, že rozhodovanie o predmete sporu medzi

Sťažovateľom a Odporcom o zaplatení peňažnej sumy ako dôsledok neuhradenia peňažnej

sumy, patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Rovnako máme za

to, že prieťahy v konaní nespôsobili ani účastníci súdneho konania, nakoľko sa riadili

pokynmi súdu, čo potvrdzujú aj priložené dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že prieťahy v

konaní vznikli v dôsledku nekonania súdu.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Vo veci navrhovateľa AZ FLEX, s. r. o.... proti ... o zaplatenie

1.257,01€ s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Košice II pod č. k.: ,

bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie sporu bez zbytočných prieťahov

zaručené a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť navrhovateľovi, spoločnosti

AZ FLEX, s.r.o., finančné zadosťučinenie vo výške 1.992,07 € do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi,

spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., vo výške 355,73 € (2 úkony + 2x režijný paušál + 20% DPH)

advokátke JUDr. Irene Šurinovej, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. z 3. júla 2015 a právna

zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listom z 1. júla 2015.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov v danej veci tiež uviedol:

„S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať,

že v konaní došlo k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne obdobím neprítomnosti

vo veci konajúceho sudcu zo zákonných dôvodov v nepravidelných časových úsekoch, ktoré

síce umožnili (z dôvodu ich trvania) orgánom riadenia a správy súdu prijať opatrenia

smerujúce k prerozdeleniu veci v súlade so zákonom a rozvrhom práce na príslušný rok,

napriek tomu, z dôvodu tejto objektívnej skutočnosti k rozhodnutiu nedošlo.

... netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní

a súhlasím s upustením od neho.“

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedla:

„... súhlasíme, aby súd rozhodol... bez nariadenia ústneho pojednávania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a

ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani

za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ).

II.

7. Z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu

ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

24. február 2011 – Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd 1“) bol

doručený návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by

bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť jej vyfakturovanú sumu 1 257,01 € s prísl.

za dodávku tovaru,

10. marec 2011 – okresný súd 1 postúpil vec z dôvodu svojej miestnej

nepríslušnosti okresnému súdu,

31. marec 2011 – spis bol doručený okresnému súdu,

15. apríl 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok

za návrh,

28. apríl 2011 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

17. máj 2011 – okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. v zmysle

návrhu sťažovateľky,

9. jún 2011 – odporca podal odpor proti platobnému rozkazu,

1. júl 2011 – okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľke a súčasne

uznesením uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu,

14. júl 2011 – sťažovateľka sa vyjadrila k odporu,

10. august 2011 – odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov,

7. november 2011 – okresný súd previedol spis z registra „Rob“ do registra „Cb“

pod sp. zn. ,

21. marec 2014 – sťažovateľka urgovala postup v konaní,

16. apríl 2014 – okresný súd zaslal odporcovi tlačivo na vyplnenie pre účely

rozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov,

9. máj 2014 – odporca zaslal vyplnené tlačivo,

29. máj 2014 – okresný súd uznesením nepriznal odporcovi oslobodenie

od súdnych poplatkov (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2014),

23. december 2014 – sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní,

30. december 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2015,

13. január 2015 – právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neprítomnosť

na nariadenom pojednávaní „z dôvodu hospodárnosti“ (vzdialenosť sídla právneho zástupcu

od sídla okresného súdu, pozn.),

26. január 2015 – okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadeného

termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu s tým, že nový termín

im oznámia,

3. marec 2015 – zmena zákonného sudcu na základe opatrenia predsedu okresného

súdu č. 4/2015 z 3. marca 2015,

3. júl 2015 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. júl 2015,

16. júl 2015 – konalo sa pojednávanie bez prítomnosti účastníkov konania.

Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca (nemal vykázané doručenie predvolania), ani

právna zástupkyňa sťažovateľky (tá okresnému súdu oznámila, že predvolanie

na pojednávanie jej bolo doručené 15. júla 2015, t. j. iba deň pred nariadeným termínom

pojednávania, takže nemá zachovanú lehotu 5 dní na prípravu a z tohto dôvodu si ani nevie

tak narýchlo upraviť pracovný program, preto ospravedlnila svoju neprítomnosť

na pojednávaní, a tiež pre prípad, že okresný súd by nemienil návrhu sťažovateľky v celom

rozsahu vyhovieť, žiadala o odročenie tohto pojednávania). Preto bolo pojednávanie

odročené na 29. september 2015.

III.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

10. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktorého

predmetom je spor o zaplatenie konkrétnej finančnej čiastky z neuhradenej zročnej faktúry,

nepovažuje za právne ani skutkovo zložité, pretože metodika postupu súdov v týchto

veciach je jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Zložitosť predmetného konania

neuvádzal ani samotný okresný súd a nenasvedčuje jej ani charakter okresným súdom

vykonaných procesných úkonov v danej veci.

11. V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd

nezistil v jej správaní žiadnu skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu posudzovaného

konania.

12. Napokon s prihliadnutím na , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupom

okresného súdu, v ktorého postupe ústavný súd zistil absolútnu nečinnosť v období

od 10. augusta 2011, keď odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov, do 16. apríla 2014, keď okresný súd po viac ako 2 rokoch a 8 mesiacoch začal

vo veci opätovne konať a vyzval odporcu na preukázanie jeho majetkových pomerov

na účely rozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov. V trvaní

7 mesiacov bol okresný súd nečinný aj v čase od 29. mája 2014, keď okresný súd

rozhodol o žiadosti odporcu na priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov,

do 30. decembra 2014, keď aj v dôsledku sťažnosti na prieťahy v konaní podanej

sťažovateľkou okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom za týmto

obdobím nasledovalo ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 5 mesiacov, a to

od 26. januára 2015, keď okresný súd zrušil termín pojednávania, ktoré nariadil

30. decembra 2014, do 3. júla 2015, keď okresný súd nariadil nový termín pojednávania.

Okresný súd bol tak podľa zistenia ústavného súdu nečinný v trvaní celkovo viac ako

3 roky a 8 mesiacov.

13. Okrem uvedeného ústavný súd v namietanom postupe okresného súdu zistil aj

neefektívnosť, keď napríklad okresný súd 3. júla 2015 nariadil pojednávanie už

na 16. júl 2015, t. j. bez zohľadnenia času nevyhnutného na doručenie predvolania

účastníkom konania v takom časovom horizonte, aby im bola zachovaná lehota na prípravu

na toto pojednávanie, v dôsledku čoho bolo napokon toto pojednávanie nariadené

na 16. júl 2015 aj zmarené, pretože právnej zástupkyni sťažovateľky bolo predvolanie naň

doručené iba jeden deň pred jeho konaním a odporcovi sa predvolanie nepodarilo doručiť

vôbec.

14. Vzhľadom na uvedené nemožno tento postup okresného súdu pri najlepšej vôli

kvalifikovať ako primeraný a plynulý, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

15. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 a v záujme efektívnosti poskytnutej

ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému

súdu podľa a konať

vo veci vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

17. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1992,07 €, ktorú podľa citovaného ustanovenia ,

podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považoval ústavný

súd za odôvodnenú jej priznať, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

18. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

19. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

úhradu v sume 355,73 € vrátane 20 % DPH (advokátka predložila osvedčenie platiteľa

DPH, pozn.).

20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

21. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok

na úhradu trov v ňou uplatnenej sume za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku

2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume

355,73 € vrátane režijného paušálu a vrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015