Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 200/2015
PDF · 400.11 KB
No categories available
I. ÚS 200/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti
AZ FLEX, s. r. o., Štrková 968/10C, Žilina Bytčica, zastúpenej advokátkou JUDr. Irenou
Šurinovou, advokátska kancelária, Hollého 31, Žilina, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednenie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom
pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 169/2011
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1 992,07 € (slovom tisícdeväťstodeväťdesiatdva eur a sedem centov),
ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., p r i z n á v a úhradu trov právneho
zastúpenia v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e
Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ireny
Šurinovej, advokátska kancelária, Hollého 31, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 200/2015 13 z 29. apríla 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti AZ FLEX, s. r. o.,
(ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb
169/2011.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom
pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 sa sťažovateľka v procesnom postavení navrhovateľky domáha
voči odporcovi zaplatenia finančnej čiastky v sume 1 257,01 € s príslušenstvom z titulu
nezaplatenia zročnej faktúry. Podľa sťažovateľky okresný súd aj napriek ňou podanej
sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorý ju uznal za dôvodnú, v jej
veci nekoná, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa
právoplatné skončenie sporu, v príčinnej súvislosti s čím sa podľa sťažovateľky napokon aj
odporca zbavil svojho majetku, takže jej pohľadávka uplatnená v spore bude už ťažko
vymožiteľná.
3. Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného tiež uviedla:
„Existenciu kvalifikačného znaku spôsobenia prieťahov v predmetnom konaní
zakladá skutočnosť, že Okresný súd Košice II svojou nečinnosťou neúmerne predĺžil súdne
konanie tým, že od podania návrhu na príslušný okresný súd nevytýčil po dobu 44 mesiacov
vo veci pojednávanie a aj po vytýčení pojednávania sa pojednávanie až do súčasnosti,
t. j. 47 mesiacov nekonalo. Máme za to, že uvedenú dĺžku nečinnosti súdu nemožno
za zistených okolností hodnotiť inak ako spôsobenie prieťahov v súdnom konaní...
Pri posudzovaní prvého kritéria možno uviesť, že prieťahy nemohla spôsobiť zložitosť
veci, nakoľko súd účastníkov nevypočul, ani nepožadoval predloženie iných dôkazov, ako
navrhli strany sporu. Domnievame sa, že rozhodovanie o predmete sporu medzi
Sťažovateľom a Odporcom o zaplatení peňažnej sumy ako dôsledok neuhradenia peňažnej
sumy, patria do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Rovnako máme za
to, že prieťahy v konaní nespôsobili ani účastníci súdneho konania, nakoľko sa riadili
pokynmi súdu, čo potvrdzujú aj priložené dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že prieťahy v
konaní vznikli v dôsledku nekonania súdu.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Vo veci navrhovateľa AZ FLEX, s. r. o.... proti ... o zaplatenie
1.257,01€ s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Košice II pod č. k.: 32Cb/169/2011,
bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie sporu bez zbytočných prieťahov
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť navrhovateľovi, spoločnosti
AZ FLEX, s.r.o., finančné zadosťučinenie vo výške 1.992,07 € do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Košice II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi,
spoločnosti AZ FLEX, s. r. o., vo výške 355,73 € (2 úkony + 2x režijný paušál + 20% DPH)
advokátke JUDr. Irene Šurinovej, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 381/2015 z 3. júla 2015 a právna
zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listom z 1. júla 2015.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných
úkonov v danej veci tiež uviedol:
„S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať,
že v konaní došlo k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne obdobím neprítomnosti
vo veci konajúceho sudcu zo zákonných dôvodov v nepravidelných časových úsekoch, ktoré
síce umožnili (z dôvodu ich trvania) orgánom riadenia a správy súdu prijať opatrenia
smerujúce k prerozdeleniu veci v súlade so zákonom a rozvrhom práce na príslušný rok,
napriek tomu, z dôvodu tejto objektívnej skutočnosti k rozhodnutiu nedošlo.
... netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na ústnom pojednávaní
a súhlasím s upustením od neho.“
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho
pojednávania uviedla:
„... súhlasíme, aby súd rozhodol... bez nariadenia ústneho pojednávania.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani
za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
7. Z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu
ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 32 Cb 169/2011:
24. február 2011 – Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd 1“) bol
doručený návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by
bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť jej vyfakturovanú sumu 1 257,01 € s prísl.
za dodávku tovaru,
10. marec 2011 – okresný súd 1 postúpil vec z dôvodu svojej miestnej
nepríslušnosti okresnému súdu,
31. marec 2011 – spis bol doručený okresnému súdu,
15. apríl 2011 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby zaplatila súdny poplatok
za návrh,
28. apríl 2011 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,
17. máj 2011 – okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 38 Rob 81/2011 v zmysle
návrhu sťažovateľky,
9. jún 2011 – odporca podal odpor proti platobnému rozkazu,
1. júl 2011 – okresný súd zaslal odpor na vyjadrenie sťažovateľke a súčasne
uznesením uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu,
14. júl 2011 – sťažovateľka sa vyjadrila k odporu,
10. august 2011 – odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov,
7. november 2011 – okresný súd previedol spis z registra „Rob“ do registra „Cb“
pod sp. zn. 32 Cb 169/2011,
21. marec 2014 – sťažovateľka urgovala postup v konaní,
16. apríl 2014 – okresný súd zaslal odporcovi tlačivo na vyplnenie pre účely
rozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov,
9. máj 2014 – odporca zaslal vyplnené tlačivo,
29. máj 2014 – okresný súd uznesením nepriznal odporcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2014),
23. december 2014 – sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní,
30. december 2014 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. január 2015,
13. január 2015 – právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neprítomnosť
na nariadenom pojednávaní „z dôvodu hospodárnosti“ (vzdialenosť sídla právneho zástupcu
od sídla okresného súdu, pozn.),
26. január 2015 – okresný súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadeného
termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu s tým, že nový termín
im oznámia,
3. marec 2015 – zmena zákonného sudcu na základe opatrenia predsedu okresného
súdu č. 4/2015 z 3. marca 2015,
3. júl 2015 – okresný súd nariadil pojednávanie na 16. júl 2015,
16. júl 2015 – konalo sa pojednávanie bez prítomnosti účastníkov konania.
Na pojednávanie sa nedostavil ani odporca (nemal vykázané doručenie predvolania), ani
právna zástupkyňa sťažovateľky (tá okresnému súdu oznámila, že predvolanie
na pojednávanie jej bolo doručené 15. júla 2015, t. j. iba deň pred nariadeným termínom
pojednávania, takže nemá zachovanú lehotu 5 dní na prípravu a z tohto dôvodu si ani nevie
tak narýchlo upraviť pracovný program, preto ospravedlnila svoju neprítomnosť
na pojednávaní, a tiež pre prípad, že okresný súd by nemienil návrhu sťažovateľky v celom
rozsahu vyhovieť, žiadala o odročenie tohto pojednávania). Preto bolo pojednávanie
odročené na 29. september 2015.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
10. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktorého
predmetom je spor o zaplatenie konkrétnej finančnej čiastky z neuhradenej zročnej faktúry,
nepovažuje za právne ani skutkovo zložité, pretože metodika postupu súdov v týchto
veciach je jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Zložitosť predmetného konania
neuvádzal ani samotný okresný súd a nenasvedčuje jej ani charakter okresným súdom
vykonaných procesných úkonov v danej veci.
11. V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd
nezistil v jej správaní žiadnu skutočnosť, ktorá by prispela k predĺženiu posudzovaného
konania.
12. Napokon s prihliadnutím na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupom
okresného súdu, v ktorého postupe ústavný súd zistil absolútnu nečinnosť v období
od 10. augusta 2011, keď odporca žiadal o priznanie mu oslobodenia od platenia súdnych
poplatkov, do 16. apríla 2014, keď okresný súd po viac ako 2 rokoch a 8 mesiacoch začal
vo veci opätovne konať a vyzval odporcu na preukázanie jeho majetkových pomerov
na účely rozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov. V trvaní
7 mesiacov bol okresný súd nečinný aj v čase od 29. mája 2014, keď okresný súd
rozhodol o žiadosti odporcu na priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov,
do 30. decembra 2014, keď aj v dôsledku sťažnosti na prieťahy v konaní podanej
sťažovateľkou okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom za týmto
obdobím nasledovalo ďalšie obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 5 mesiacov, a to
od 26. januára 2015, keď okresný súd zrušil termín pojednávania, ktoré nariadil
30. decembra 2014, do 3. júla 2015, keď okresný súd nariadil nový termín pojednávania.
Okresný súd bol tak podľa zistenia ústavného súdu nečinný v trvaní celkovo viac ako
3 roky a 8 mesiacov.
13. Okrem uvedeného ústavný súd v namietanom postupe okresného súdu zistil aj
neefektívnosť, keď napríklad okresný súd 3. júla 2015 nariadil pojednávanie už
na 16. júl 2015, t. j. bez zohľadnenia času nevyhnutného na doručenie predvolania
účastníkom konania v takom časovom horizonte, aby im bola zachovaná lehota na prípravu
na toto pojednávanie, v dôsledku čoho bolo napokon toto pojednávanie nariadené
na 16. júl 2015 aj zmarené, pretože právnej zástupkyni sťažovateľky bolo predvolanie naň
doručené iba jeden deň pred jeho konaním a odporcovi sa predvolanie nepodarilo doručiť
vôbec.
14. Vzhľadom na uvedené nemožno tento postup okresného súdu pri najlepšej vôli
kvalifikovať ako primeraný a plynulý, preto ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
15. V nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 a v záujme efektívnosti poskytnutej
ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
vo veci vedenej pod sp. zn. 32 Cb 169/2011 bez zbytočných prieťahov.
16. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
17. Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 1992,07 €, ktorú podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,
podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považoval ústavný
súd za odôvodnenú jej priznať, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
19. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich
úhradu v sume 355,73 € vrátane 20 % DPH (advokátka predložila osvedčenie platiteľa
DPH, pozn.).
20. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.
21. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľke nárok
na úhradu trov v ňou uplatnenej sume za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku
2015 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume
355,73 € vrátane režijného paušálu a vrátane 20 % DPH, tak ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
22. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. septembra 2015