Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 475/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, advokátska kancelária, Hlavná 7/13,

Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaním vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že je účastníkom napadnutého konania v procesnej

pozícii odporcu o zaplatenie sumy 510,26 € s príslušenstvom. Sťažovateľ namieta, že

napadnuté konanie prebieha pomaly, okresný súd je vo svojom postupe nesústredený a koná

neefektívne, v dôsledku čoho je sťažovateľ presvedčený o tom, že okresný súd

v napadnutom konaní porušuje jeho označené práva. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poskytol

aj stručný prehľad úkonov účastníkov konania, ako aj okresného súdu a k sťažnosti ako

dôkaz pripojil aj kópiu sťažnosti na prieťahy v konaní zo 14. júla 2015 adresovanú

predsedníčke okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že v napadnutom konaní nie je rozhodnuté

ani po šiestich rokoch, je sťažovateľ toho názoru, že v napadnutom konaní dochádza

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jeho označených práv, preto žiada, aby

ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho

označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov a prizná mu finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ

o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

2

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky

na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na

uplatnenie ktorého má právo podľa

Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní

3

sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) alebo od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods.

7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Ústavný súd tiež opakovane konštatoval, že podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

podľa § 62 zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o sudcoch“), ktorý vo

viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Inak povedané, keďže proti

sudcovi všeobecného súdu, ktorý koná so zbytočnými prieťahmi, môže predseda okresného

súdu iniciovať dokonca aj disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v zmysle citovaného

zákona treba považovať za účinný prostriedok nápravy.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy. Podľa

4

sťažovateľa k porušeniu jeho označených práv došlo najmä tým, že okresný súd dosiaľ

o žalobe ani len nerozhodol.

Z prílohy k sťažnosti, na ktorej sa nachádza odtlačok prezentačnej pečiatky okresného

súdu, je zrejmé, že sťažovateľ doručil predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní 14. júla 2015. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že

v napadnutom konaní došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci samej na pojednávaní konanom

19. augusta 2015, pričom oznámenie o termíne pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu

rozsudku, bolo expedované účastníkom konania 14. júla 2015.

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 31. júla 2015 (na poštovú

prepravu odovzdaná 28. júla 2015), teda sťažovateľ odovzdal sťažnosť ústavnému súdu

na poštovú prepravu po 14 dňoch odo dňa doručenia sťažnosti na prieťahy v konaní

adresovanej predsedníčke okresného súdu a po tom, ako mal vedomosť o určenom termíne

pojednávania.

Ústavný súd pripomína, že formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní orgánu

štátnej správy súdov ústavný súd štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti,

ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (m. m. , , ).

Z uvedeného vyplýva, že túto sťažnosť možno vyhodnotiť ako formálnu, pretože

nevytvorila dostatočný priestor na to, aby predsedníčka okresného súdu mohla prijať účinné

opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.

Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že okresný súd rozhodol o žalobe približne

mesiac po doručení sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného

súdu.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa

v rámci predbežného prerokovania odmietol pre jej neprípustnosť.

5

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2015

6