Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 629/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia JUDO

KAN KLUB, L. Novomeského 3, Bardejov, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom

Slamkom, Advokátska kancelária, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Občianskeho združenia JUDO KAN KLUB Bardejov o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015

doručená sťažnosť Občianskeho združenia JUDO KAN KLUB, L. Novomeského 3,

Bardejov (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Slamkom,

Advokátska kancelária, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 25. júna 2012 podal na okresnom súde žalobu

o neplatnosť členskej schôdze zo 16. júna 2011. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

.

V ďalšom popísal priebeh doterajšieho konania, pričom okresnému súdu vytkol, že

v konaní „dochádzalo k zbytočným prieťahom, sudca nevykonal resp. nevykonával

navrhované dôkazy ako aj iné návrhy, ktoré sťažovateľ navrhol, napr. pri rozširovaní

návrhu súd tento návrh zamietol a keď sťažovateľ tento návrh podal ako osobitné konanie

a vec bola pridelená inému sudcovi, vtedy sudca v tomto konaní svojím rozhodnutím veci

spojil z dôvodu hospodárnosti konania. Takýmito a podobnými postupmi súdu okrem toho,

že sťažovateľ stratil pri takomto postupe súdu dôveru v spravodlivý proces, sťažovateľovi

vznikala ujma, vyplývajúca z dlhodobo trvajúcej právnej neistoty. Pokiaľ aj súd vytýčil

pojednávania buď sa tieto odročili alebo ak sa aj konalo tak nie o základných veciach

a dôkazoch, ktoré navrhoval sťažovateľ... a všetko doterajšie konanie resp. nekonanie súdu

je bez akéhokoľvek výsledku. To, že k dnešnému dňu Okresný súd Bardejov nevykonal

žiadne základné dôkazné prostriedky, ktoré by viedli vyriešeniu sporu, jasne preukazuje, že

za posledné 3 roky svojou nečinnosťou spôsobuje Okresný súd Bardejov neodôvodnené

prieťahy v konaní..., čo potvrdzujú aj zo strany súdu k neodôvodnené odročovania

pojednávaní...

Porušovateľ... do dnešného dňa v predmetnej veci nerozhodol právoplatným

rozsudkom. Vo veci nekoná, resp. koná v neodôvodnenom a relevantne bezpríčinnom

časovom rozmedzí, znemožňuje tým právo na ochranu sťažovateľa, sťažovateľ žije v neistote,

čím dochádza k porušeniu práv sťažovateľov na prejedanie resp. vybavenie veci bez

zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý proces...

Podľa sťažovateľa Okresný súd Bardejov koná s dlhodobými časovými odstupmi,

pričom do dnešného dňa nerozhodol o merite veci, a to či členská schôdza zo dňa

16.06.2011 bola platná, alebo nebola, čím vznikla sťažovateľovi značná ujma, vyplývajúca

z dlhodobo trvajúcej právnej neistoty.

Sťažovateľ poukazuje, že Okresný súd Bardejov vo vyššie uvedenom konaní porušil

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

SR, a to tým, že vo veci bolo odo dňa doručenia žaloby vytýčené pojednávanie až

dňa 06.03.2013, ktoré navyše bolo odročené a ďalšie pojednávanie sa konali o rok resp.

o dva bez akéhokoľvek výsledku v spore samotnom, čo preukazuje, že Okresný súd Bardejov

je v danej veci nečinný a svojou pôsobnosťou neprispel k odstraňovaniu právnej neistoty

sťažovateľa spôsobom, ktorý od neho ako štátneho orgánu bolo možné očakávať, to

znamená že porušovateľ neprispel k ustáleniu skutkového a právneho stavu spôsobom, ktorý

by umožnil buď pokračovať v súdnom konaní, alebo ak by rozhodol, že sú na to splnené

podmienky, ukončil toto konanie určením, že vyššie uvedená členská schôdza, o ktorej

platnosť sa vedie predmetný spor je platná alebo nie, nakoľko na tomto určení je právny

záujem, pretože o určení platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu môže rozhodnúť jedine

súd, a tak odstrániť právnu neistotu. Vzhľadom na charakter a postup konania súdu

sťažovateľ považuje jeho dĺžku za neprimeranú a za nepochybné, že v ňom dochádza

k prieťahom.

Uvedené obdobie nečinnosti porušovateľa medzi jednotlivými konajúcimi sa

pojednávaniami, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy

v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné pričom

k týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku mimoriadnej zložitosti veci ani

správania sa účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Právo sťažovateľa JUDO KAN KLUB Bardejov zast. JUDr. Róbertom

SLAMKOM, advokátom na prerokovanie a rozhodnutie vecí bez zbytočných prieťahov

upravené v a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv postupom

Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. bolo porušené.

2. Príslušnému Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, €, ktoré je

povinné sťažovateľovi vyplatiť Okresný súd Bardejov a to všetko do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu a to na účet právneho zástupcu JUDr. Róberta SLAMKU,

advokáta.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný

vyplatiť Okresný súd Bardejov, a to na účet JUDr. Róberta SLAMKU, advokáta č... a to

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje bez

prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.

, , ) podanie sťažnosti predsedovi okresného

súdu podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,

či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku

citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel

zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje (m. m. ,

, , ), že účelom práva účastníka konania pred

všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto

súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal

k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol a ani z jeho sťažnosti to nevyplýva, že by sa písomne

u predsedu okresného súdu sťažoval na prieťahy v namietanom konaní, pričom ústavný súd

takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona

o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Vo svojej judikatúre ústavný súd (napr. , )

na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch

na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka

namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne

neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru

bez ďalšieho konštatovať.

Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu

podmienky prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2015