Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 629/2015
PDF · 380.66 KB
No categories available
II. ÚS 629/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Občianskeho združenia JUDO
KAN KLUB, L. Novomeského 3, Bardejov, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom
Slamkom, Advokátska kancelária, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 23/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Občianskeho združenia JUDO KAN KLUB Bardejov o d m i e t a ako
neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015
doručená sťažnosť Občianskeho združenia JUDO KAN KLUB, L. Novomeského 3,
Bardejov (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Slamkom,
Advokátska kancelária, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 23/2012 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 25. júna 2012 podal na okresnom súde žalobu
o neplatnosť členskej schôdze zo 16. júna 2011. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.
V ďalšom popísal priebeh doterajšieho konania, pričom okresnému súdu vytkol, že
v konaní „dochádzalo k zbytočným prieťahom, sudca nevykonal resp. nevykonával
navrhované dôkazy ako aj iné návrhy, ktoré sťažovateľ navrhol, napr. pri rozširovaní
návrhu súd tento návrh zamietol a keď sťažovateľ tento návrh podal ako osobitné konanie
a vec bola pridelená inému sudcovi, vtedy sudca v tomto konaní svojím rozhodnutím veci
spojil z dôvodu hospodárnosti konania. Takýmito a podobnými postupmi súdu okrem toho,
že sťažovateľ stratil pri takomto postupe súdu dôveru v spravodlivý proces, sťažovateľovi
vznikala ujma, vyplývajúca z dlhodobo trvajúcej právnej neistoty. Pokiaľ aj súd vytýčil
pojednávania buď sa tieto odročili alebo ak sa aj konalo tak nie o základných veciach
a dôkazoch, ktoré navrhoval sťažovateľ... a všetko doterajšie konanie resp. nekonanie súdu
je bez akéhokoľvek výsledku. To, že k dnešnému dňu Okresný súd Bardejov nevykonal
žiadne základné dôkazné prostriedky, ktoré by viedli vyriešeniu sporu, jasne preukazuje, že
za posledné 3 roky svojou nečinnosťou spôsobuje Okresný súd Bardejov neodôvodnené
prieťahy v konaní..., čo potvrdzujú aj zo strany súdu k neodôvodnené odročovania
pojednávaní...
Porušovateľ... do dnešného dňa v predmetnej veci nerozhodol právoplatným
rozsudkom. Vo veci nekoná, resp. koná v neodôvodnenom a relevantne bezpríčinnom
časovom rozmedzí, znemožňuje tým právo na ochranu sťažovateľa, sťažovateľ žije v neistote,
čím dochádza k porušeniu práv sťažovateľov na prejedanie resp. vybavenie veci bez
zbytočných prieťahov a práva na spravodlivý proces...
Podľa sťažovateľa Okresný súd Bardejov koná s dlhodobými časovými odstupmi,
pričom do dnešného dňa nerozhodol o merite veci, a to či členská schôdza zo dňa
16.06.2011 bola platná, alebo nebola, čím vznikla sťažovateľovi značná ujma, vyplývajúca
z dlhodobo trvajúcej právnej neistoty.
Sťažovateľ poukazuje, že Okresný súd Bardejov vo vyššie uvedenom konaní porušil
jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, a to tým, že vo veci bolo odo dňa doručenia žaloby vytýčené pojednávanie až
dňa 06.03.2013, ktoré navyše bolo odročené a ďalšie pojednávanie sa konali o rok resp.
o dva bez akéhokoľvek výsledku v spore samotnom, čo preukazuje, že Okresný súd Bardejov
je v danej veci nečinný a svojou pôsobnosťou neprispel k odstraňovaniu právnej neistoty
sťažovateľa spôsobom, ktorý od neho ako štátneho orgánu bolo možné očakávať, to
znamená že porušovateľ neprispel k ustáleniu skutkového a právneho stavu spôsobom, ktorý
by umožnil buď pokračovať v súdnom konaní, alebo ak by rozhodol, že sú na to splnené
podmienky, ukončil toto konanie určením, že vyššie uvedená členská schôdza, o ktorej
platnosť sa vedie predmetný spor je platná alebo nie, nakoľko na tomto určení je právny
záujem, pretože o určení platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu môže rozhodnúť jedine
súd, a tak odstrániť právnu neistotu. Vzhľadom na charakter a postup konania súdu
sťažovateľ považuje jeho dĺžku za neprimeranú a za nepochybné, že v ňom dochádza
k prieťahom.
Uvedené obdobie nečinnosti porušovateľa medzi jednotlivými konajúcimi sa
pojednávaniami, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy
v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné pričom
k týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku mimoriadnej zložitosti veci ani
správania sa účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.“.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Právo sťažovateľa JUDO KAN KLUB Bardejov zast. JUDr. Róbertom
SLAMKOM, advokátom na prerokovanie a rozhodnutie vecí bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv postupom
Okresného súdu Bardejov vo veci sp. zn. 7C/23/2012 bolo porušené.
2. Príslušnému Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/23/2012
sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000, €, ktoré je
povinné sťažovateľovi vyplatiť Okresný súd Bardejov a to všetko do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu a to na účet právneho zástupcu JUDr. Róberta SLAMKU,
advokáta.
4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný
vyplatiť Okresný súd Bardejov, a to na účet JUDr. Róberta SLAMKU, advokáta č... a to
do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 23/2012.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez
prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, II. ÚS 804/2014) podanie sťažnosti predsedovi okresného
súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,
či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku
citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel
zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak
orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje (m. m. I. ÚS 21/99,
IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, II. ÚS 804/2014), že účelom práva účastníka konania pred
všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto
súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny stav zapríčinený neprerokovaním veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal
k dispozícii podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil
z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol a ani z jeho sťažnosti to nevyplýva, že by sa písomne
u predsedu okresného súdu sťažoval na prieťahy v namietanom konaní, pričom ústavný súd
takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona
o súdoch, ktorý musí predchádzať sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Vo svojej judikatúre ústavný súd (napr. IV. ÚS 26/2012, IV. ÚS 93/2012)
na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch
na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, ale len v prípadoch, keď dĺžka
namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu je už prima facie zjavne
neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru
bez ďalšieho konštatovať.
Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu
podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany
sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2015