Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 100/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudkyne Jany Baricovej v konaní o sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom Kuciaňom,

Advokátska kancelária, Nitrianska 5, Piešťany, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

432,30 € (slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany

p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Advokátska

kancelária, Nitrianska 5, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom postavení

odporcu v 2. rade účastníkom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom, pôvodne vedenom pod sp. zn.

.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: «Navrhovateľ podal dňa 02.12.2008 faxom návrh

na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Trnava, ktorý tento návrh postúpil

porušiteľovi, ktorému tento bol doručený dňa 26.01.2009. Dňa 22.03.2010 teda po takmer

po 14tich mesiacoch bol platobný rozkaz porušovateľom vydaný pod sp. zn. . Po

podanom odpore zo strany sťažovateľa, a to dňa 29.04.2010 bol platobný rozkaz zrušený

a vec je tohto času vedená pod sp. zn. . V celom, zatiaľ 6 ročnom konaní

o zaplatenie boli porušovateľom vytýčené 2 pojednávania, pričom 1. bolo vytýčené dňa

09.12.2013 (bez ohľadu na odročenie pre objektívnu prekážku na strane právneho zástupcu

sťažovateľa, súd vytýčil 1. pojednávanie po takmer 5 rokov od nápadu veci porušovateľovi)

a 2. pojednávanie na deň 16.06.2014, pričom toto neviedlo k meritórnemu rozhodnutiu.

Okresný súd Piešťany je teda v celom 6 ročnom konaní viac ako 5 rokov nečinný.

Výsledkom nečinnosti je teda do dnešného dňa nerozhodnutie vo veci samej, čo by malo za

následok odstránenie právnej neistoty.

Účastníci sú si v konaní pred súdom rovní, to znamená, že tak ako uplatňovanie

práva navrhovateľa na súde požíva ústavnú ochranu, túto požíva i odporca pri jeho

bránení. U sťažovateľa napriek tomu, že je odporcom prieťahy spôsobené a spôsobované

Okresným súdom Piešťany spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a

rezignáciu brániť akokoľvek a kdekoľvek svojich práv. Nečinnosť súdu má vplyv i na

prípadný výsledok a to nielen vzhľadom na úroky z omeškania, ale i na domáhanie sa

solidárnej povinnosti, čo má v podstate význam pre sťažovateľa v povinnosti zaplatiť

i za spolužalovaného, čo je pre sťažovateľa likvidačné a s prihliadnutím na postoj odporcu

v I. rade, ktoré viedlo k podaniu žaloby (omeškanie s platbou poistného, neohlásenie

škodovej udalosti) i za nespravodlivé, nakoľko sa objektívne spoliehal po jeho ohlásení

odporcovi v I. rade, že tak i učiní vo vzťahu k poisťovateľovi, avšak až doručením návrhu

sťažovateľovi, sťažovateľ zistil, že nenahlásil udalosť z dôvodu nezaplatenia poistného, čo

samo o sebe zakladá postihové právo poisťovateľa voči odporcovi v I. rade. U sťažovateľa

teda oprávnene prieťahy spôsobované porušiteľom bez právoplatného ukončenia veci

neustále vyvolávajú hrozbu neprimeraných výdavkov a obavy zo znášania zodpovednosti za

porušenie primárnej zmluvnej povinnosti odporcu v I. rade platiť poistné riadne a včas.

Sťažovateľ je teda pod tlakom a musí sa spoliehať na milosť a nemilosť nielen navrhovateľa,

ale i porušovateľa a byť 100% úspešný, pretože v opačnom prípade neúspech má dopad na

uspokojovanie základných životných potrieb seba ako i svojej rodiny.

Nečinnosť spôsobila a spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní vedeného pod sp. zn.

a takto je stále porušované garantované právo podľa SR.

Neúmerná dĺžka konania pred súdom má teda dopad najmä na jeho psychickú

stránku a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je vo veci rozhodnuté a nemôže

byť uzavretá kapitola v živote sťažovateľa, a to definitívne vyporiadanie sa s navrhovateľom,

ktorý sa domáha cez súd svojho práva pričom nekonanie má priamy vplyv na sťažovateľa,

ktorý nemôže brániť svoje práva a keď ich i môže brániť, rozhodnutie súdu v jeho

neprospech je v podstate „dobrou“ investíciou s „dobrým“ úročením pre navrhovateľa.

Povaha veci, konanie a prístup Okresného súdu Piešťany si od začiatku vyžadoval a

vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a

rýchlemu postupu, tak aby bol naplnený účel konania a odstránený stav právnej neistoty.

Napriek tomu porušovateľ nekoná a vytvára u sťažovateľa zbytočný pocit oprávnenosti

nároku navrhovateľa s hrozbou sankcií v podobe nielen úrokov z omeškania, ktoré sa

nečinnosťou súdu znásobili, ale i prenesenie zodpovednosti na jeho plecia za porušenie

elementárnych povinností odporcu v l. rade ako zmluvnej strany poistnej zmluvy

neplatenie poistného.

...

Nečinnosť Okresného súdu Piešťany, ako aj súčasný stav (po 6 rokoch od podania

návrhu na začatie konania a takmer 6 rokov od napadnutia porušovateľovi nebolo

rozhodnuté v merite veci a súd nevykonal ani jeden relevantný úkon, ktorý by viedol

k odstráneniu právnej neistoty) nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ústavne

ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Neodôvodnené prieťahy, ktorým sa konanie nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli

i k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.

Celé konanie vedené pred Okresným súdom Piešťany je tvorené v podstate jedným

súvislým 6 ročným prieťahom.

Nevyužitie všetkých iných právnych prostriedkov, ktoré zákon na ochranu jeho

základného práva alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje a na ktorých použitie je

oprávnený podľa osobitných predpisov, tak aby boli odstránené prieťahy v konaní,

odôvodňujeme jednak tým, že uskutočnené prieťahy nemožno konvalidovať pro forma

vytýčeným pojednávaní po intervencii predsedu súdu a jednak rozsudkami Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktoré dňa 22. októbra 2012 nadobudli právoplatnosť.

Ide o rozsudky ESĽP z 12. júna tohto roka v prípadoch Ištván a Ištvánová proti Slovenskej

republike a Komanický (č.6) proti Slovenskej republike.»

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR a Dohovoru bolo postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne ) porušené.

II. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

III. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000 €

(slovom; šesťtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia... v sume

284,08 € ..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Ústavný súd uznesením č. k. 10 z 24. marca 2015 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

6. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrila k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

7. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním

z 11. mája 2015, doručeným ústavnému súdu 15. mája 2015, v ktorom uviedla rozpis

procesných úkonov vo veci sp. zn. a ďalej uviedla: „Skutočnosť, že prvý

termín pojednávania v danej veci bol vytýčený takmer po piatich rokoch od podania

návrhu, bola jednak podmienená tým, že bolo potrebné prešetrovať pobyt odporcu v 1. rade,

ale najmä tým, že všetci sudcovia Okresného súdu Piešťany od jeho znovuobnovenia v roku

2008 mali pridelených viac ako 700 vecí v pojednávacej agende, v ktorých nebolo

objektívne možné konať v kratších časových intervaloch. Sudcovia v zásade vybavujú

veci podľa poriadia nápadu s prihliadnutím na veci, ktoré vyžadujú prednostné vybavenie,

ako aj procesné prekážky v jednotlivých konaniach, ktoré bránia vytýčeniu termínu

pojednávania.

Po preložení zákonného sudcu JUDr. Ondreja Kekeňáka na iný súd, bolo potrebné

prerozdeliť z jeho senátu viac ako 550 nevybavených vecí v pojednávacej agende, pričom

sudkyni Mgr. Andrei Hadnagyovej bolo pridelených v pojednávacej agende 66 vecí, z toho

9 vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré vybavovala prednostne. Z tohto dôvodu,

nebolo možné vo všetkých prerozdelených veciach, ktoré bolo potrebné znovu naštudovať,

vytýčiť skôr termín pojednávania.

Z dôvodu počtu vecí v senátoch sudcov, ktorí danú právnu vec vybavovali, sú medzi

jednotlivými úkonmi aj dlhšie časové obdobia.

Vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Piešťany uvádzam, že sudcovia podľa

možnosti vo veci konali s ohľadom na zaťaženosť, aká je vo všetkých senátoch tunajšieho

súdu, preto ani zo strany vedenia súdu nemohlo byť zabezpečené, aby boli nejaké veci

prerozdelené z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti v senátoch. Okrem toho treba poukázať,

že všetci sudcovia tunajšieho súdu vybavujú priemerne v registroch C, Cb a P viac ako 700

vecí v senáte, čo im objektívne neumožňuje vo všetkých veciach konať plynulo a bez

prieťahov.

Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti

výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu

väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi,

ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní.

Táto skutočnosť bola zohľadnená schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov,

kde súčinnosťou od 1.5.2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu

Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej

dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997patriace

k územnému obvodu okresu Hlohovec.

Súčasne si dovoľujem poukázať na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR,

č. k. z 20.03.2014, kde disciplinárny senát uznal pri hodnotení prieťahov

v konaniach z hľadiska porušenia povinností sudcu a jeho prípadného disciplinárneho

previnenia, že činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom nemožno požadovať, aby

sa nie krátkodobo, ale trvalé, pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom

a v prospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo úplne potláčal svoj

súkromný život. Sudca preto nemôže byť uznaný disciplinárne zodpovedným za to, že je

dlhodobo značne vyťažený a v dôsledku toho jednoducho nie je schopný robiť všetky

potrebné úkony bezodkladne tak ako by zodpovedalo potrebám každého jednotlivého

konania a najmä záujmom účastníkov na čo možno najrýchlejšom rozhodnutí vo veci.“

V závere vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla, že netrvá na ústnom

pojednávaní a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v zmysle § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

8. Sťažovateľ na vyjadrenie okresného súdu reagoval stanoviskom z 22. mája 2015,

ktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. mája 2015. V úvode vyjadril súhlas s upustením od

ústneho pojednávania a ďalej v podstatnom uviedol: «K rozpisu procesných úkonov:

Okresný súd Piešťany až po 9 mesiacoch od postúpenia vyzval navrhovateľa na doloženie

dôkazov. Pred pridelením veci novej zákonnej sudkyni Mgr. Hadnagyovej dňa 11.01.2012

uplynulo od posledného úkonu (24.01.2011) takmer 1 rok, pričom od postúpenia veci na

Okresný súd Piešťany uplynuli takmer 3 roky. Zákonná sudkyňa vytýčila 1. termín od

pridelenia po viac ako 20 mesiacov na 09.12.2013 teda takmer po piatich rokov od

postúpenia veci na vec prejednávajúci súd, čím najmä s poukazom na uvedené nižšie

vytvoril zbytočné, viac ako 5 ročné úročenie solidárnej istiny.

...

Súd na ostatnom pojednávaní dňa 05.05.2015 predbežne právne posúdil vec

a uviedol, že návrh je tohto času dôvodný. Samozrejme, bude vecou ďalšieho dokazovania,

či predbežné právne posúdenie vo veci bolo správne alebo nie, avšak u sťažovateľa, pri

zohľadnení, o čo v tomto konaní „ide“ (sťažovateľ je žalovaný na solidárnu povinnosť

vo výške 1.529,31 € s úrokom z omeškania vo výške 7% od 01.05.2006 do zaplatenia, čo

znamená, že ak by bolo právoplatne rozhodnuté v jeho neprospech, navrhovateľ by mohol

vymáhať len od neho istinu spolu s úrokom vo výške spolu takmer 2.500 €) spôsobuje

a znásobuje pocit nespravodlivosti s prihliadnutím, že práve odporca v I. rade spôsobil

podanie žaloby na sťažovateľa, neplnením si primárnej povinnosti poistníka zaplatiť poistné

a nesplnením si jeho povinnosti nahlásiť dopravnú nehodu spôsobenú v zahraničí pred 10

rokmi, o to viac, keď bol pri predmetnej dopravnej nehode spolu so sťažovateľom, ktorý sa

o neplnení a nesplnení povinností dozvedel až viac ako 5 rokov po nej, po prevzatí

platobného rozkazu. I v prípade nahlásenia dopravnej nehody sťažovateľom sa na veci nič

nemení, že odporca v I. rade nemal zaplatené poistné, čím by z tohto titulu bol

navrhovateľom žalovaný výlučne sám.»

9. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

13. Podľa od ústneho pojednávania môže

ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

15. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo

veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd môže priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

16. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. , ).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

19. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ).

20. Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

21. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:

2. december 2008  podaný návrh na Okresnom súde Trnava,

26. január 2009  vec postúpená na Okresný súd Piešťany a pridelená náhodným

výberom  sp. zn. ,

25. január 2010  výzva navrhovateľovi na doloženie listinných dôkazov (poistná

zmluva, správy o nehode...),

18. marca 2010  navrhovateľ uhradil súdny poplatok,

22. marca 2010  vydaný platobný rozkaz sp. zn. ,

29. apríla 2010  podaný odpor odporcu v 2. rade proti platobnému rozkazu,

28. mája 2010  výzva na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, zaslanie odporu na

vyjadrenie navrhovateľovi,

2. augusta 2010  zaplatený súdny poplatok za odpor,

3. augusta 2010  vyjadrenie k odporu doručované odporcovi v 2. rade a zároveň

odporca v 2. rade bol vyzvaný oznámiť adresu odporcu v l. rade; zisťovanie adresy odporcu

v l. rade prostredníctvom Mestského úradu Piešťany  evidencia obyvateľov,

17. septembra 2010 – zaslanie vyjadrenia k odporu na vedomie právnemu

zástupcovi a návrh s prílohami doručovaný odporcovi v 1. rade,

4. novembra 2010  obsah zásielky doručovaný odporcovi v l. rade prostredníctvom

obvodného oddelenia Policajného zboru,

9. decembra 2010  vyjadrenie odporcu v l. rade doručované právnemu zástupcovi

odporcu v 2. rade a navrhovateľovi,

12. januára 2012  spis pridelený v zmysle opatrenia č. l náhodným

výberom sudkyni Mgr. Hadnagyovej z dôvodu preloženia zákonného sudcu JUDr. Ondreja

Kekeňáka na iný súd,

19. septembra 2013  nariadený termín pojednávania na 9. december 2013,

15. novembra 2013  žiadosť o doručenie predvolania odporcovi v l. rade

prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru (5.decembra 2013  oznámenie

obvodného oddelenia Policajného zboru  zásielka nedoručená),

5. decembra 2013  žiadosť o ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu odporcu

v 2. rade na pojednávaní,

9. december 2013  úradný záznam  telefonicky kontaktovaný navrhovateľ,

ktorému bolo oznámené, že pojednávanie bude odročené z dôvodu, že odporca v 1. rade

nemá vykázané doručenie a právny zástupca odporcu v 2. rade sa ospravedlnil,

9. december 2013 – pojednávanie, odročené na neurčito,

30. január 2014  zisťovanie pobytu odporcu v l. rade prostredníctvom obvodného

oddelenia Policajného zboru a mestského úradu,

13. február 2014  správa z obvodného oddelenia Policajného zboru – oznámenie

adresy, na ktorej sa zdržiava odporca v 1. rade,

15. marec 2014  nariadený termín pojednávania na 16. jún 2014,

16. jún 2014 – pojednávanie – odročené pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne na

neurčito,

7. február 2015  nariadený termín pojednávania na 5. máj 2015,

5. máj 2015  pojednávanie odročené na 30. jún 2015 na účely doplnenia

dokazovania.

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

22.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je

rozhodovanie o žalobe o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. Po právnej stránke ide

o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Zo spisu ústavný súd nezistil, že

by počas konania vznikla potreba znaleckého dokazovania, výsluchu viacerých svedkov,

prípadne iná skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné konštatovať, že vec

prerokovávaná na okresnom súde bola skutkovo zložitá. Okresný súd v priebehu konania

prešetroval pobyt odporcu v 1. rade, ale táto skutočnosť sama osebe nemôže odôvodniť

skutkovú zložitosť prerokovanej veci.

22.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil významné okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

22.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom

konaní a predovšetkým poukazuje na to, že viac ako 6 ročné trvanie preskúmavaného

konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné.

Na základe prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd identifikoval niekoľko

dlhších období nečinnosti, a to od 26. januára 2009 do 25. januára 2010 (12 mesiacov), od

9. decembra 2010 do 12. januára 2012 (13 mesiacov), od 12. januára 2012 do 19. septembra

2013 (20 mesiacov), od 16. júna 2014 do 7. februára 2015 (8 mesiacov).

Uvedený postup okresného súdu možno považovať za neefektívny najmä s ohľadom

na celkovú dĺžku konania, ktorá je viac ako 6 rokov. Takýto postup okresného súdu je

potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska

netolerovateľné. Ústavný súd konštatuje, že k uvedeným prieťahom nedošlo v dôsledku

právnej či faktickej zložitosti veci, ale z dôvodu neefektívneho postupu okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené neobstojí ani obranná argumentácia okresného súdu

o nadmernej zaťaženosti sudcov, pretože podľa judikatúry ústavného súdu ani prípadné

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje

zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Námietka neprimeraného zaťaženia

sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované

inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka,

ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

23. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

24. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa

a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

25. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 6 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné

zadosťučinenie podľa , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom

na celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v

sume 1 500 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

26. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) vykonané

v roku 2014 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 (vyjadrenie) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 € a režijný paušál

8,04 €, odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2015 predstavuje sumu 139,83 €

a režijný paušál 8,39 €, t. j. v celkovej výške 432,30 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

27. Vzhľadom na toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Podľa proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno

podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie

zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať

už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 30. septembra 2015