Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 529/2015
PDF · 358.28 KB
No categories available
III. ÚS 529/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátska kancelária, Mierová 1725, Čadca,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca
v konaní vedenom pod ČVS: ORP 163/OO CA 2014 a postupom Okresnej prokuratúry
Čadca pri vybavení podnetu v konaní vedenom pod č. k. Pv 228/14/5502 36 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre jej neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na informácie podľa čl.
26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“)
v konaní vedenom pod ČVS: ORP 163/OO CA 2014 a postupom Okresnej prokuratúry
Čadca (ďalej len „okresná prokuratúra“) pri vybavení podnetu v konaní vedenom pod č. k.
Pv 228/14/5502 36.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v postavení poškodeného
účastníkom trestného konania vedeného pred okresným riaditeľstvom Policajného zboru
pre trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Sťažovateľ uvádza, že počas uskutočnených úkonov trestného konania – konfrontácií
svedkov, nebolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní umožnené jeho
splnomocnencovi vyhotoviť z priebehu týchto výsluchov zvukový záznam. Uvedený postup
príslušníka Policajného zboru namietal sťažovateľ u dozorujúcej prokuratúry, ktorá posúdila
jeho námietky ako podnet, avšak neopodstatnený s poukazom na neverejnosť prípravného
konania.
Sťažovateľ argumentuje, že označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní
došlo k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania, zásady zdržanlivosti
a primeranosti, ktorá vyžaduje taký postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý
obmedzuje akékoľvek zásahy do základných práv a slobôd účastníkov trestného konania na
nevyhnutnú mieru potrebnú na dosiahnutie účelu trestného konania.
Podľa názoru sťažovateľa mu orgány činné v trestnom konaní svojím postupom
odňali základné právo na informácie garantované čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, kde sťažovateľ
svoje stanovisko argumentačne podporuje poukazom na, podľa jeho názoru, súvisiacu
judikatúru ústavného súdu, ktorou bolo konštatované porušenie základného práva
podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy v štádiu súdneho konania.
Sťažovateľ je toho názoru, že „neverejnosť prípravného štádia trestného konania
nelimituje (neobmedzuje) tú ktorú stranu trestného konania na to, aby si z úkonu
nevyhotovoval zvukový záznam. Neverejnosť znamená, že úkonu sa nezúčastňuje široká
verejnosť, ktorá by mohla dohliadať prípadným svojim verejným tlakom na zákonnosť týchto
úkonov, avšak domnievam sa, že pokiaľ osoba, ktorá sa zúčastní úkonu OČTK, si zvolí na
ochranu svojich záujmov vyhotovenie zvukového záznamu, tak pri tejto činnosti nemôže byť
limitovaná.“.
Sťažovateľ preto v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jeho základného práva podľa čl. 26 ods. 1
a 2 ústavy postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS:
ORP 163/OO CA 2014 a postupom okresnej prokuratúry pri vybavení podnetu v konaní
vedenom pod č. k. Pv 228/14/5502 36 „opatrenie“ okresnej prokuratúry zrušil a vrátil vec
okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ porušenie svojho základného práva podľa čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy vidí
v postupe príslušníka Policajného zboru, ktorý mu ako účastníkovi vedeného trestného
konania neumožnil vyhotoviť si prostredníctvom splnomocnenca zvukový záznam
z priebehu realizovaných úkonov, a tiež v spôsobe vybavenia jeho podnetu okresnou
prokuratúrou, ktorá sa s postupom príslušníka Policajného zboru stotožnila odkazujúc
na neverejný charakter prípravného konania. Sťažovateľ považuje postup oboch orgánov
činných v trestnom konaní „za zrejmý exces z ich právomocí, pretože svoje rozhodnutie
nepodložili žiadnym relevantným odkazom na právny predpis alebo konštantnú judikatúru
súdov“.
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa v konaní o individuálnych
sťažnostiach fyzických a právnických osôb namietajúcich porušenie svojich základných
práv alebo slobôd uplatňuje princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu, z ktorého
vyplýva povinnosť sťažovateľa pred tým, ako uplatní ochranu svojich základných práv
a slobôd pred ústavným súdom, vyčerpať jemu dostupné a účinné právne prostriedky
ochrany pred iným orgánom verejnej moci. V opačnom prípade ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci
na jej prerokovanie, resp. pre jej neprípustnosť (obdobne napr. I. ÚS 103/02, I. ÚS 269/06).
Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha
ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo
slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu
(m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa
je okrem iného aj opravný prostriedok, resp. iný právny prostriedok, ktorý má fyzická osoba
alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie
ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho
základného práva alebo slobody (obdobne I. ÚS 36/96).
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna
žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje
k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal
návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého
konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona
oprávnený.
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor.
Sťažovateľovi teda poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej
prokuratúry pri vybavení jeho podnetu citované ustanovenie § 34 ods. 1 zákona
o prokuratúre.
Sťažovateľ teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného
porušenia svojho základného práva (pozri obdobne III. ÚS 214/07). V prípade zistenia
neústavnosti v zmysle námietok sťažovateľa vo vzťahu k označenému postupu orgánov
činných v trestnom konaní má príslušný nadriadený prokurátor pri vybavení opakovaného
podnetu oprávnenie záväzným pokynom nariadiť zjednanie nápravy.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je
oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných
práv a slobôd pred ústavným súdom.
Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že sťažovateľ
je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na
použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03,
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti označenému postupu
okresného riaditeľstva Policajného zboru a okresnej prokuratúry posúdil ako neprípustnú.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2015