Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 529/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátska kancelária, Mierová 1725, Čadca,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 a 2

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Čadca

v konaní vedenom pod ČVS: ORP 163/OO CA 2014 a postupom Okresnej prokuratúry

Čadca pri vybavení podnetu v konaní vedenom pod č. k. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. augusta 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na informácie podľa čl.

26 ods. 1 a 2 (ďalej len „“) postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Čadca (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“)

v konaní vedenom pod ČVS: ORP 163/OO CA 2014 a postupom Okresnej prokuratúry

Čadca (ďalej len „okresná prokuratúra“) pri vybavení podnetu v konaní vedenom pod č. k.

36.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v postavení poškodeného

účastníkom trestného konania vedeného pred okresným riaditeľstvom Policajného zboru

pre trestné činy ublíženia na zdraví podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a výtržníctva podľa

ods. 1 písm. a) .

Sťažovateľ uvádza, že počas uskutočnených úkonov trestného konania – konfrontácií

svedkov, nebolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní umožnené jeho

splnomocnencovi vyhotoviť z priebehu týchto výsluchov zvukový záznam. Uvedený postup

príslušníka Policajného zboru namietal sťažovateľ u dozorujúcej prokuratúry, ktorá posúdila

jeho námietky ako podnet, avšak neopodstatnený s poukazom na neverejnosť prípravného

konania.

Sťažovateľ argumentuje, že označeným postupom orgánov činných v trestnom konaní

došlo k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania, zásady zdržanlivosti

a primeranosti, ktorá vyžaduje taký postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý

obmedzuje akékoľvek zásahy do základných práv a slobôd účastníkov trestného konania na

nevyhnutnú mieru potrebnú na dosiahnutie účelu trestného konania.

Podľa názoru sťažovateľa mu orgány činné v trestnom konaní svojím postupom

odňali základné právo na informácie garantované a 2 , kde sťažovateľ

svoje stanovisko argumentačne podporuje poukazom na, podľa jeho názoru, súvisiacu

judikatúru ústavného súdu, ktorou bolo konštatované porušenie základného práva

podľa a 2 v štádiu súdneho konania.

Sťažovateľ je toho názoru, že „neverejnosť prípravného štádia trestného konania

nelimituje (neobmedzuje) tú ktorú stranu trestného konania na to, aby si z úkonu

nevyhotovoval zvukový záznam. Neverejnosť znamená, že úkonu sa nezúčastňuje široká

verejnosť, ktorá by mohla dohliadať prípadným svojim verejným tlakom na zákonnosť týchto

úkonov, avšak domnievam sa, že pokiaľ osoba, ktorá sa zúčastní úkonu OČTK, si zvolí na

ochranu svojich záujmov vyhotovenie zvukového záznamu, tak pri tejto činnosti nemôže byť

limitovaná.“.

Sťažovateľ preto v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení jeho základného práva podľa čl. 26 ods. 1

a 2 postupom okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS:

ORP 163/OO CA 2014 a postupom okresnej prokuratúry pri vybavení podnetu v konaní

vedenom pod č. k. „opatrenie“ okresnej prokuratúry zrušil a vrátil vec

okresnej prokuratúre na ďalšie konanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ porušenie svojho základného práva podľa a 2 vidí

v postupe príslušníka Policajného zboru, ktorý mu ako účastníkovi vedeného trestného

konania neumožnil vyhotoviť si prostredníctvom splnomocnenca zvukový záznam

z priebehu realizovaných úkonov, a tiež v spôsobe vybavenia jeho podnetu okresnou

prokuratúrou, ktorá sa s postupom príslušníka Policajného zboru stotožnila odkazujúc

na neverejný charakter prípravného konania. Sťažovateľ považuje postup oboch orgánov

činných v trestnom konaní „za zrejmý exces z ich právomocí, pretože svoje rozhodnutie

nepodložili žiadnym relevantným odkazom na právny predpis alebo konštantnú judikatúru

súdov“.

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu sa v konaní o individuálnych

sťažnostiach fyzických a právnických osôb namietajúcich porušenie svojich základných

práv alebo slobôd uplatňuje princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu, z ktorého

vyplýva povinnosť sťažovateľa pred tým, ako uplatní ochranu svojich základných práv

a slobôd pred ústavným súdom, vyčerpať jemu dostupné a účinné právne prostriedky

ochrany pred iným orgánom verejnej moci. V opačnom prípade ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie, resp. pre jej neprípustnosť (obdobne napr. , ).

Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha

ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo

slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(m. m. ). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa

je okrem iného aj opravný prostriedok, resp. iný právny prostriedok, ktorý má fyzická osoba

alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie

ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho

základného práva alebo slobody (obdobne ).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Sťažovateľovi teda poskytuje možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresnej

prokuratúry pri vybavení jeho podnetu citované ustanovenie § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre.

Sťažovateľ teda disponuje dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného

porušenia svojho základného práva (pozri obdobne ). V prípade zistenia

neústavnosti v zmysle námietok sťažovateľa vo vzťahu k označenému postupu orgánov

činných v trestnom konaní má príslušný nadriadený prokurátor pri vybavení opakovaného

podnetu oprávnenie záväzným pokynom nariadiť zjednanie nápravy.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je

oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že sťažovateľ

je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na

použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. ,

).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti označenému postupu

okresného riaditeľstva Policajného zboru a okresnej prokuratúry posúdil ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015