Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 688/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter

Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Petra Szárszoia, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8,

Michalovce, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Petra Szárszoia, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného

bol účastníkom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. , ktorého

predmetom je ochrana osobnosti. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 19. februára 2015 konanie zastavil, rozhodol o náhrade trov konania a žalobkyni vrátil

súdny poplatok. Toto uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 25. apríla 2015.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem skutkového stavu uvádza:

„Nakoľko dlhodobo nedochádzalo zo strany okresného súdu k vykonaniu

akéhokoľvek úkonu smerujúceho k nariadeniu efektívneho pojednávania a v konečnom

dôsledku k skončeniu veci sťažovateľa a vydaniu meritórneho rozhodnutia podal dňa

7. januára 2015 sťažovateľ v predmetnom konaní... sťažnosť k rukám predsedu okresného

súdu. Prípisom Spr. 3/15 zo dňa 6. februára 2015 bola sťažnosť sťažovateľa vyhodnotená

zo strany predsedu okresného súdu ako dôvodná.“

V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že „... okresný súd v

časovom období od podania návrhu dňa 10. januára 2013 do dňa podania sťažnosti teda

v období takmer viac ako 24 mesiacov v skutkovo a právne jednoduchej veci nielenže

meritórne právoplatne nerozhodol, ale ani neuskutočnil efektívne pojednávanie vo veci

nakoľko žalobkyňa vzala po podaní sťažnosti sťažovateľa svoju žalobu späť. Uvedené

nesvedčí o schopností okresného súdu konať plynule, bez zbytočných prieťahov za

súčasného odstránenia právnej neistoty sťažovateľa a vo veci rozhodnúť.“.

Sťažovateľ žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia „v sume 1.500,

EUR z dôvodov uvedených v sťažnosti, nakoľko okresný súd svojou nečinnosťou

a neefektívnou činnosťou spôsobuje sťažovateľovi nemajetkovú a majetkovú ujmu značne

prevyšujúcu sumu požadovaného finančného zadosťučinenia. Je potrebné uviesť, že okresný

súd mal vedomosť v akom postavení sa sťažovateľ nachádza, no aj napriek tomu odmietol

poskytnúť súdnu ochranu jeho právam a oprávneným záujmom v namietanom konaní

a navyše za spôsobovania zbytočných prieťahov v konaní.

Sťažovateľovi v priamej súvislostí s odopieraním poskytnutia spravodlivosti

a včasného prejednania jeho veci v namietanom konaní vzniká teda nemajetková ujma

spočívajúca najmä v pocitoch totálnej neistoty a bezmocnosti zo stavu nielen v namietanom

konaní, ale už aj v iných konaniach pred okresným súdom a ostatnými všeobecnými

súdmi.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 1.500, EUR, ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 296,44 EUR (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na, účet jeho

právnej zástupkyne... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , , IV. ÚS

288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS

66/98, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ) sa

ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak

v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému

porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že

jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd uznesením sp. zn. z 19. februára 2015 napadnuté konanie

zastavil. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. apríla 2015) už teda bolo

napadnuté konanie zastavené (o čom musel mať sťažovateľ vedomosť) a v čase jej

predbežného prerokovania je napadnuté konanie už i právoplatne skončené (uznesenie

sp. zn. z 19. februára 2015 nadobudlo právoplatnosť 25. apríla 2015).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd ešte pred doručením sťažnosti

ústavnému súdu rozhodol o zastavení konania, a preto v čase jej doručenia už nemohol

porušovať základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

dohovoru, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod na jej

odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť.

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015