Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 670/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Vipax SK, s. r. o., Mierová 9, Štúrovo, právne zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Nyúlom,

Advokátska kancelária, Kpt. Jaroša 4, Levice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 113

z 21. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Vipax SK, s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Vipax SK, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.

113 z 21. apríla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe odvolania sťažovateľky bol

napadnutým rozsudkom v napadnutej časti potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové

Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 78 z 29. apríla 2014. Napadnutý

rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 5. mája 2015. Spor sa týka

obchodnoprávnej veci, konkrétne žaloby sťažovateľky o zaplatenie časti kúpnej ceny za

dodaný tovar proti žalovanej obchodnej spoločnosti Progres – HL, s. r. o., v prvom rade

a fyzickej osobe v druhom rade.

3. Sťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu jej ústavných

práv z týchto dôvodov: «Napadnutým rozsudkom odporcu súd prvého stupňa rozhodol

o uplatnenom nároku sťažovateľa na zaplatenie sumy 10.130,90 € s príslušenstvom tak, že

konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil, konanie o zaplatenie 130,90 € s príslušenstvom

zastavil, vo zvyšku žalobu proti žalovanému v 1. rade PROGRES HL s.r.o. zamietol,

žalovanému v 2. rade náhradu trov nepriznal s tým, že o trovách konania voči žalovanému

v 1. rade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Sťažovateľ rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním o ktorom odporca

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Všeobecné súdy podľa vykonaného a zisteného skutkového stavu mali preukázané, že

v roku 2009 na základe objednávky žalovaného zo dňa 6.5.2009 spoločnosť DUOVERZIO

s.r.o. (od 12.7.2012 po zmene obchodného mena DUOLUX s.r.o.) a žalovaný v 1. rade

PROGRES HL s.r.o. uzavreli ústne kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného

zákonníka, predmetom ktorej boli dodávky stožiarov pre akciu rekonštrukcia verejného

osvetlenia v Žiari nad Hronom. Žalovaný v 1. rade PROGRES HL s.r.o. splatnú kúpnu

cenu za dodaný tovar v sume 10.000, € nezaplatil a na základe písomnej dohody z 9.8.2010

vznikol žalovanému v 1. rade PROGRES HL s.r.o. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

v sume 10.000, €, ktorú žalovaný v 1. rade PROGRES HL s.r.o. platne a účinne započítal.

Postupca DUOVERZIO s.r.o. uplatnenú pohľadávku zmluvou postúpila na postupníka

Vipax s.r.o. so sídlom Sliačska 10, 831 02 Bratislava, . Sťažovateľ je

univerzálnym právnym nástupcom postupníka Vipax s.r.o. z dôvodu zlúčenia dvoch

spoločností Vipax s.r.o. a VIPAX SK s.r.o. Sťažovateľ univerzálne právne nástupníctvo

2

preukázal odporcovi na pojednávaní dňa 31.3.2015, napriek tejto skutočnosti v

napadnutom rozsudku odporca stále uvádza ako žalobcu Vipax s.r.o., ktorá spoločnosť už v

čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola vymazaná z obchodného registra.

Súd prvého stupňa na strane 9. svojho rozsudku uvádza, že v prejednávanom spore

však súd považoval za preukázané, že žalovaný tento prejav urobil aj výslovne, v konaní

presne nezistený deň voči spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. (a to najmä z výpovede svedka

v aktuálnom čase zamestnanca spoločnosti DUOVERZIO s.r.o.).

Odporca sa neodchýlil od skutkového zistenia súdu prvého stupňa a v napadnutom

rozsudku vychádzal z právneho názoru, že je nepochybné, že na právne relevantné

započítanie je vyžadovaný prejav, avšak tento prejav nie je zákonom bližšie špecifikovaný.

Môže sa teda jednať o rôznu formu prejavu realizovanú rôznymi technickými prostriedkami.

Súd pri vyhodnocovaní dôkaznej presvedčivosti musí vychádzať z konkrétneho špecifického

prípadu, pričom v danom prípade je viacero okolností, ktoré nasvedčujú tomu, že

k jednostrannému započítaciemu prejavu zo strany žalovaného v 1. rade došlo. S poukazom

aj na výpoveď svedka je možné dospieť k záveru, že k právne relevantnému

započítaniu došlo s následkom zániku vzájomných pohľadávok. ...

Z uvedenej svedeckej výpovede vyplýva, že svedok o vzájomnom započítaní nič nevie

a existenciu prejavu vôle vzájomného započítania nepotvrdil a preto sú skutkové zistenia

oboch všeobecných súdov nesprávne. Poukazujem na to, že všeobecné súdy vo svojich

rozsudkoch neuviedli konkrétne odpovede svedka na položené otázky, z ktorých by vyplýval

prejav žalovaného v 1. rade PROGRES HL s.r.o. smerujúci k vzájomnému započítaniu

pohľadávok. V tomto smere sú rozsudky oboch všeobecných súdov nepresvedčivé,

nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné pre neuvedenie rozhodujúcich skutočností.

Sťažovateľ zastáva právny názor, že z vykonaného dokazovania svedeckej výpovede

nevyšlo najavo, že žalovaný v 1. rade PROGRES HL s.r.o. urobil prejav

smerujúci k vzájomnému započítaniu pohľadávok.

Sťažovateľ v bode 2) svojho odvolania namietal, že skutkové zistenie nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania

najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli

v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu

vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli

významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Z výpovede svedka

nevyplýva, že voči nemu konateľ žalovaného v 1. rade PROGSE HL, s.r.o.

prejavil jednostranne započítať pohľadávku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Svedok vo svojej výpovedi minimálne trikrát uviedol, že o započítaní nič

nevie. Sťažovateľ navrhol, aby odporca ako odvolací súd zopakoval výsluch

a odchýlil sa od skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Odporca výsluch svedka

nezopakoval a zaťažil tým svoje rozhodnutie takou vadou, ktorá mala

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Skutkové zistenia oboch všeobecných súdov o preukázaní prejavu žalovaného

v 1. rade PROGRES HL s.r.o. smerujúceho k vzájomnému započítaniu pohľadávok na

základe výpovede svedka nekorešpondujú s tým, čo svedok povedal

a z dôvodu absencie skutkových zistení o existencii započítacieho prejavu žalovaného

v 1. rade PROGRES HL s.r.o. sú právne závery všeobecných súdov nesprávne. Všeobecné

súdy opreli svoje rozhodnutia o také skutkové zistenia, ktoré svedok nepovedal a boli

významné jediné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a tým zasiahli do práva

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Protirečivosť vyhodnotenia svedeckej výpovede

dosahuje taký stupeň svojvoľnosti, ktorý má z hľadiska ochrany

základného práva na súdnu ochranu už ústavný význam.

Protirečivé a svojvoľné vyhodnotenie výpovede svedka obomi

všeobecnými súdmi viedlo k tomu, že tieto súdy prijali právne závery v rozpore s právnym

základom zmluvných vzťahov založených medzi sťažovateľom a žalovaným v 1. rade

ohľadom zániku pohľadávky sťažovateľa jednostranným započítaním žalovaného v 1. rade

ústne adresovaným svedkovi .»

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo obchodnej spoločnosti VIPAX SK s.r.o. so sídlom Mierová 9,

943 01 Štúrovo, , podľa a práva na

4

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa

21.4.2015 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 21.4.2015 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

III.

6. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

7. Podľa princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam

a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné

súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana

základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. ,

).

8. Na základe sťažnosti, priložených listinných dôkazov k sťažnosti a vlastnej

zisťovacej činnosti ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľka namieta arbitrárnosť prijatých

záverov (odôvodnenia) krajského súdu v napadnutom rozsudku, avšak ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu nepodala cestou okresného súdu proti napadnutému rozsudku

krajského súdu dovolanie, o ktorom by bol povinný a oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

9. Na tomto mieste sa žiada konštatovať, že ústavný súd rešpektuje koncepciu

opravných prostriedkov, tak ako si ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach

6

(porov. ). Ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že časť senátov

najvyššieho súdu akceptuje (silnú) nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre

nedostatok odôvodnenia ako dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku (porov. , bod 23; porov. Gyarfáš, J. Zakladá nedostatočné

odôvodnenie rozhodnutia odňatie možnosti konať pred súdom? Lexfórum 27. októbra 2014,

dostupné na http://www.lexforum.sk/512), avšak iné senáty najvyššieho súdu zastávajú

opačný právny názor.

10. Ústavný súd nechce artikulovať sympatie k jednému alebo druhému z právnych

názorov senátov najvyššieho súdu, ale v situácii, keď väčšina najvyššieho súdu rozhoduje

rozdielne od 17 rokov starého, hoc zjednocujúceho a možno dogmaticky správneho

rozhodnutia č. R 111/98, by bolo namieste v záujme právnej istoty účastníkov konaní pred

všeobecnými súdmi [v smere jasného zodpovedania otázky možnosti podať z dôvodu

namietaného arbitrárneho odôvodnenia dovolanie opierajúce sa o § 237 písm. f)

] hľadanie riešenia v pracovniach najvyššieho súdu, keďže

ústavný súd nemôže zjednocovať nekonzistentnú judikatúru najvyššieho súdu.

11. V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok

Slovenskej republiky [t. j. s ohľadom na dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku v spojení s judikatúrou najvyššieho súdu k aplikácii tohto dovolacieho

dôvodu] poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej základných práv

a slobôd, ktorý sťažovateľka mohla vzhľadom na nejednoznačnosť judikatúry najvyššieho

súdu k dovolaciemu dôvodu podľa v spojení

s námietkou o arbitrárnom odôvodnení druhostupňového súdneho rozhodnutia

(v sťažovateľkinej veci ide o námietku arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku

krajského súdu) využiť (t. j. podať dovolanie). Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť

podaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci

(najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu sťažovateľkiným základným právam

a slobodám.

12. Reflektujúc takto pertraktované závery ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25

ods. 2 v spojení s pre neprípustnosť.

13. V závere ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej

judikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva

z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä

jeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu

ochranu zaručeného , v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho

súdu o dovolaní (t. j. napr. odmietnutí dovolania) bude sťažovateľke lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku) krajského súdu (porov. napr.

, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015

8