Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 47/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2015 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, zastúpených advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Advokátska kancelária

Gunar Legal a Partners, s. r. o., Panenská 6, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) o súlade čl. IV bodu 3 slov

„Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak“ zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

s v spojení s , a s Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 24. septembra

2014 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej

aj „navrhovatelia”), zastúpených advokátom Mgr. Andrejom Gunárom, Advokátska

kancelária Gunar Legal a Partners, s. r. o., Panenská 6, Bratislava, na začatie konania podľa

(ďalej len „“) o súlade čl. IV

bodu 3 § 47a ods. 1 slov „Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový

protokol, ak“ , ktorým sa mení a dopĺňa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony (ďalej len „“), s v spojení s ,

a s .

Navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú:

«Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 8. júla 2014 zákon

č. ktorým sa mení a dopĺňa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len

„zákon“). Súčasťou schváleného návrhu je aj čl. IV zákona, ktorého obsahom je zmena

o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

Bod 3 v čl. IV zákona zavádza nový § 47a, ktorý obsahuje ustanovenia o novom inštitúte,

tzv. „čiastkový protokol“. Čiastkový protokol sa zavádza ako nový inštitút v súvislosti

s vykonávaním daňovej kontroly pri uplatnení nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty (DPH). Vláda tak reagovala na fakt, že pri daňovej kontrole zadržiava kontrolný

subjekt kontrolovanému subjektu v mnohých prípadoch veľké finančné prostriedky, čo im

(kontrolovaným subjektom) vytvára obrovské ťažkosti pri ich podnikaní, na čo sa títo

podnikatelia začali hromadne sťažovať. Daňová kontrola totiž, podľa príslušných

ustanovení, môže trvať rok, pričom rok zadržiavania finančných prostriedkov môže byť

v individuálnych prípadoch až likvidačné (pozn.: ročná lehota neplynie, pokiaľ je kontrola

prerušená. Na základe poslaneckého prieskumu bolo zistené, že niektoré takéto kontroly

trvajú aj niekoľko rokov, sú poznatky aj o 6 rokov trvajúcej kontrole v súvislosti s DPH).

2

Na základe tejto situácie preto zákonodarca schválil „ústupok“, podľa ktorého môže

správca dane počas kontroly vydať čiastkový protokol a vrátiť tak kontrolovanému subjektu

časť zadržiavaných peňazí. Problémom však je dikcia ustanovenia, ktorá je podľa

navrhovateľov v rozpore s uvedenými ustanoveniami (ďalej len

„ústavy“).

Podľa čl. IV bod 3 schváleného zákona:

„§ 47a Čiastkový protokol

Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak

a) kontrolovaný daňový subjekt nie je zverejnený v zozname platiteľov dane

z pridanej hodnoty podľa § 52 ods. 6 alebo

b) sa daňová kontrola nevykonáva na základe požiadania orgánov činných

v trestnom konaní.

Na obsah čiastkového protokolu sa vzťahuje § 47 primerane.

Doručením čiastkového protokolu daňovému subjektu nie je ukončená daňová

kontrola“.

Za napadnuté ustanovenia považujeme Čl. IV (zmena a doplnenie zákona

č. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov), bod 3,

§ 47a ods. 1 úvodnú vetu „Správca dane môže počas daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový

protokol, ak“.»

Svoj návrh navrhovatelia odôvodňujú takto:

«Nie je spochybniteľné, že daňový úrad ako správca dane z pridanej hodnoty (podľa

príslušných ustanovení daňových predpisov) je orgánom štátu. Nie je teda spochybniteľné,

že správca dane v tomto prípade je viazaný a tiež zákonné ustanovenia,

ktoré majú upravovať jeho konanie, musia napĺňať dikciu článku 1 ods. 1 .

Je bez akejkoľvek pochybnosti, že subjekty dane z pridanej hodnoty, teda

podnikateľské subjekty, ktoré si uplatňujú nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty, sú

regulovanými subjektmi, ktoré ale podliehajú ústavnej ochrane proti prípadnej svojvôli

orgánov štátu a podliehajú ochrane ich práv, ktoré nesmú byť obmedzené nad mieru

nevyhnutnú nad dosiahnutie deklarovaného cieľa, v tomto prípade vykonania daňovej

kontroly.

Podľa príslušných ustanovení daňového poriadku (§ 44 a nasl.) je možné vykonať

daňovú kontrolu u subjektu, ktorý si uplatní nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty.

Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku je doba trvania daňovej kontroly najviac jeden rok.

Pri vykonávaní tohto druhu kontroly je suma, ktorú si podnikateľský subjekt žiada vyplatiť

späť, zadržiavaná daňovým úradom (správcom dane). Tento fakt spôsobuje veľakrát také

zaťaženie podnikateľov, ktoré spôsobuje vážne problémy pri vykonávaní ďalšej

podnikateľskej činnosti. Pri ich preklenutí je podnikateľ častokrát nútený vykryť tento

peňažný výpadok tak, že si vezme krátkodobý úver, kontokorentný úver a pod. Tento postup

však zvyšuje výdavky podnikateľa, ktoré priamo nesúvisia s činnosťou podnikateľa, ide

o výdavky za krátkodobé úvery, ktoré patria medzi najdrahšie a ktoré si nemôže každý

z podnikateľov, vzhľadom na ich konkrétnu ekonomickú situáciu, dovoliť. Na základe toho

preto prišiel zákonodarca s inštitútom „čiastkového protokolu“, na základe ktorého má byť

možné počas konania daňovej kontroly vrátiť aspoň časť zadržiavaných peňažných

prostriedkov.

Keďže, ako je uvedené vyššie, ide o záležitosť, ktorou sa má vrátiť aspoň časť

zadržiavaných peňazí podnikateľa, čo je samo o sebe vážnym zásahom do podnikateľského

− ekonomického života podnikateľského subjektu (pričom ale opodstatnenosť daňovej

kontroly ako legitímneho nástroja štátu nespochybňujeme), máme za to, že pravidlá, ktoré

tu nastavil zákonodarca, sú nedostatočné. Tieto pravidlá neumožňujú žiadnu

predvídateľnosť kontrolovaného subjektu v tom ohľade, ako bude postupovať správca dane

(daňový úrad), neumožňuje predvídať, v akom časovom horizonte bude takto postupovať,

aký ďalší svoj postup má zvoliť, v závislosti od času a vykonania takéhoto

postupu a či vôbec, keďže zákon o tomto postupe hovorí len ako o možnosti

zo strany daňového úradu. Tieto pravidlá nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojitosti s čl. 2

ods. 2 .

Naopak, správca dane na základe zákona postupuje v duchu prezumpcie viny

(zadrží peniaze podnikateľa) a zároveň o dĺžke zadržiavania týchto peňazí rozhoduje

na základe vlastného konania/nekonania, pričom o objektívnej potrebe dĺžky času pri

4

zadržiavaní týchto peňazí je ťažko povedať čokoľvek; vždy záleží len na správcovi dane.

V prípade, že ide o takýto zásah do procesu samotného podnikania, kedy podnikateľ tieto

peňažné prostriedky objektívne potrebuje pre svoju ďalšiu (úspešnú) činnosť, mal by

správca dane ako orgán štátu v každej fáze konania kontroly skúmať, či je ešte stále

potrebné peňažné prostriedky zadržiavať, resp. konať tak, aby zásah do práva na

podnikanie (a zdržiavanie peňažných prostriedkov potrebných na podnikanie takýmto

zásahom určite je) trvalo len čo najnevyhnutnejší čas. Na to, aby boli všetky tieto

podmienky naplnené, je potrebné v zákone stanoviť presné pravidlá postupu správcu dane

voči podnikateľovi, vrátane jeho jednotlivých procesných krokov a lehôt, kedy je možné

potrebné jednotlivé procesné úkony vykonať. Len na základe takýchto presne stanovených

pravidiel je totiž možné zo strany regulovaného/kontrolovaného subjektu predpokladať

očakávané následky, ktoré takéto konanie štátneho orgánu budú mať.

Regulovaný/kontrolovaný subjekt tak bude môcť v danej situácii predvídať postup a

rozhodnutie orgánu štátnej moci. Bude môcť tak byť naplnený a teda

niektoré dôležité atribúty právnej istoty a tým právneho štátu, ktoré sú uvedené vyššie. Bude

tak môcť byť aj naplnený čl. 2 ods. 2, kedy štátny orgán bude konať striktne v rozsahu a

spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

Pokiaľ však zákon stanovuje, že čiastkový protokol pri daňovej kontrole vydať môže,

čo nezakladá žiadnu právnu istotu, ako bude postupované, či vôbec bude v tomto zmysle

pri konkrétnej daňovej kontrole postupované, v akej lehote a pod. Nemôže to ani založiť

dôveru v subjektov v rozhodovanie orgánov verejnej moci a v právny poriadok ako taký,

keďže samotné predpisy sú nejednoznačné.

Napadnuté ustanovenie zákona... vytvára priestor pre svojvoľnú a účelovú

interpretáciu, nie je z neho jasné, či správca dane konať má alebo nemá, skrátka,

je v priamom rozpore s ...

V súvislosti s nejednoznačným napadnutým ustanovením zákona ešte chceme

upriamiť pozornosť na stav, ktorý navodzuje dikcia ustanovenia „môže“, čo navádza

na nejednoznačný výklad, ako aj použitie napadnutého ustanovenia zákona...

Jasným a jednoznačným ustanovením by napadnuté ustanovenie zákona bolo vtedy,

pokiaľ by jasne stanovovalo povinnosť správcu dane vydať čiastkový protokol, lehotu,

do ktorej musí takýto čiastkový protokol od začatia kontroly vydať a následky spojené

s vydaním čiastkového protokolu (vrátenie sumy − časti sumy zo zadržiavaných peňazí

alebo ich nevrátenie a pokračovanie kontroly vzhľadom na doterajšie nálezy)...

Na základe vykonanej argumentácie máme za to, že napadnuté ustanovenia zákona

svojou nejednoznačnosťou neumožňujú regulovaným/kontrolovaným subjektom predvídať

svoju právnu situáciu, neumožňujú predvídať procesné právne úkony správcu dane voči

týmto subjektom, vystavujú ich právnej neistote, čo môže viesť až k poškodeniu týchto

subjektov. Z týchto dôvodov napadnuté ustanovenie zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1

(prvá veta) a v spojitosti s tým ani s .»

Na podporu svojho návrhu uvádzajú tieto ústavnoprávne argumenty:

«Ako navrhovatelia tohto podania chápeme cieľ, ktorý sa zákonodarca snaží

dosiahnuť. Ide mu o to, že počas prebiehajúcej daňovej kontroly (podrobnosti viď vyššie)

chce umožniť, v závislosti od (čiastkového, resp. medzitýmneho) nálezu správcu dane,

vrátiť daňovému subjektu časť zdržiavanej sumy. Toto však zákonodarca robí nejasne,

nezrozumiteľne, spôsobom, ktorý umožňuje viacero výkladov týkajúcich sa

konania/nekonania správcu dane. Konanie, resp. nekonanie správcu dane v takomto

prípade nemôže byť ponechané na svojvôli správcu dane tak, ako to momentálne ustanovuje

zákon v napadnutých ustanoveniach. Môže sa tak stať to, že nebude naplnený cieľ, ktorý

danou úpravou sleduje zákonodarca. Preto je možno konštatovať, že ním zvolený nástroj

(svojvoľná možnosť správcu dane vydať čiastkový protokol a tým potenciálne vrátiť časť

zadržiavanej sumy) sa míňa účinku a nebude použitý všade tam, kde by použitý byť mohol

a mal.

Máme za to, že zákonodarcom použitý prostriedok by mal viesť k naplneniu

stanoveného cieľa a tento prostriedok nenapĺňa princíp proporcionality nielen vtedy, ak

svojou úpravou ide ďalej, než je stanovený cieľ a svojimi obmedzeniami zbytočne obmedzuje

regulované subjekty, ale aj vtedy, ak je tento prostriedok nedostatočný, nie je formulovaný

jasne, nie je zrejmé, že bude použitý vždy, kedy by použitý byť mal a nedôjde tak

k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Účelom zavedenia takéhoto prostriedku do právneho

poriadku je ochrana kontrolovaného subjektu (podnikateľa) pred zbytočným predlžovaním

6

zadržiavania peňažných prostriedkov tým, že aspoň časť z nich, po negatívnom náleze

daňovej kontroly, je mu vrátená. Formulácia napadnutého ustanovenia zákona však

k tomuto nevedie.

... ústavne chránenými hodnotami je aj to, aby zásah do práv a slobôd trval len

po nevyhnutne dlhý čas a jeho intenzita (tohto zásahu) neprekračovala mieru potrebnú

na dosiahnutie cieľa. Preto nástroj, ktorý má zjemňovať takýto zásah (zadržiavanie

peňažných prostriedkov podnikateľa počas trvania daňovej kontroly), musí byť primeraný

tomuto cieľu a použiteľný tak, aby umožnil napĺňať tieto ústavne zakotvené zásady −

naopak, nesmie byť jeho použitie závislé od svojvôle správcu dane.

Pri svojvoľnom použití tohto nástroja, resp. jeho nepoužití − závisí od svojvôle

správcu dane − môže dôjsť k až k fatálnym následkom na podnikateľa. V prípade, že je jasne

stanovené pravidlo použitia inštitútu čiastkového protokolu, teda podnikateľ vie predvídať,

kedy sa dozvie aspoň čiastočný výsledok kontroly a z toho odvodené informácie, či mu budú

vrátené peniaze, v akej výške, alebo či mu peniaze vrátené nebudú, je aj jeho rozhodovacia

pozícia úplne iná. Vie totiž, či je potrebné získať peňažné zdroje inde, napríklad z úverových

zdrojov, v akej výške, pri akých nákladoch, alebo naopak, že to potrebné nie je.

Pri zbytočnom čakaní sa môže stať, že chýbajúce prostriedky mu znemožnia nakúpiť

potrebný tovar, resp. iné vstupy potrebné pri jeho podnikateľskej činnosti, čo môže výrazne

ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť samotnú, dosiahnutie alebo udržanie zisku, cash flow,

zamestnanosť, skladové zásoby, schopnosť splácať svoje záväzky atď.

Okrem toho môže nastať situácia, že selektívnym, svojvoľným použitím napadnutých

ustanovení zákona môže dôjsť k cielenému poškodzovaniu (poškodeniu) konkrétnych

podnikateľských subjektov, ich znevýhodnením na trhu a naopak, iné

podnikateľské subjekty môžu takto získať konkurenčnú výhodu, ktorú by za iných okolností

nezískali.

... nejednoznačné napadnuté ustanovenie zákona môže výrazne ovplyvniť právo

na podnikanie, ktoré nie je len právom stať sa podnikateľom a vykonávať podnikateľskú

činnosť, ale aj byť pri tejto činnosti nerušený nad mieru potrebnú a odôvodnenú,

akceptovanú verejným záujmom (daňová kontrola takým záujmom je), pričom však takéto

rušenie musí mať svoje jasné pravidlá. V opačnom prípade dochádza k zásahu do práva

subjektu na podnikanie, pričom tento zásah sa deje na základe svojvôle orgánu štátu, čo je

neprípustné. Ak má zásah do slobody podnikania objektívny charakter, potom uvoľnenie

tohto zásahu musí mať taký istý charakter, zákon nesmie umožňovať stav, kedy jeden

podnikateľský subjekt bude spod tohto zásahu aspoň čiastočne oslobodený, pričom inému

toto umožnené nebude, bez objektívneho dôvodu...

Napadnuté ustanovenia zákona nie sú v súlade s princípom proporcionality, nakoľko

nezaručujú, že cieľ, ktorý majú dosiahnuť, aj dosiahnutý bude ( ). Použitie

týchto ustanovení je ponechané na svojvôli správcu dane, pričom tak nie je zaručené, že

bude účinok tohto zákonného nástroja bude môcť zasiahnuť všetky relevantné subjekty,

ktorých sa daná situácia týka. Zároveň tak je porušená sloboda podnikania podľa čl. 35

ods. 1 , pretože dĺžka a intenzita obmedzenia podnikateľa nakladať so svojimi

peňažnými prostriedkami nie je u každého v relevantnej situácii skúmaná rovnako, ale len

na základe svojvôle správcu dane. Takéto konanie môže vážne negatívne ovplyvniť, až

poškodiť podnikateľské subjekty...»

S poukázaním na uvedené skutočnosti navrhovatelia navrhujú, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenia čl. IV, bod 3, § 47a ods. 1 slová „Správca dane môže počas

daňovej kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak“ ktorým sa mení

a dopĺňa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nie sú v súlade s

l. 35 ods. 1 v spojitosti s , a s Slovenskej

republiky.»

V súlade s

o Ústavnom súde Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhovatelia zároveň

žiadajú ústavný súd, aby sa vzhľadom na veľký počet dotknutých subjektov a na ich

hospodársku situáciu zaoberal touto vecou prednostne a považoval ju za naliehavú.

8

Vzhľadom na to, že napadnuté ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. júla 2015, nežiadajú

pozastavenie ich účinnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s .

Podľa ak osoby uvedené v

až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade

s právnym predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie

konania.

Ústavný súd podľa v zásade každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že je v právomoci ústavného

súdu preskúmavať súlad zákonov s .

Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov v nadväznosti na ustanovuje

až f) .

Ústavný súd konštatuje, že návrh podala skupina 30 poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky ako oprávnená osoba podľa v spojení

s a .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily

sa namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

10

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na

ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

III.

Ústavný súd návrh navrhovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa .

Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia prijatiu návrhov na začatie konania na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V rámci predbežného prerokovania ústavný súd zistil, že návrh navrhovateľov

nespĺňa zákonom predpísané náležitosti ustanovené pre odôvodnenie návrhu na začatie

konania, ktoré by spĺňali ústavno právne požiadavky (m. m. , ,

, , ).

Podľa názoru ústavného súdu navrhovaný petit [rozhodnutie o nesúlade uvádzacej

vety textu „Správca dane môže počas daňovej

kontroly vyhotoviť čiastkový protokol, ak“ (ďalej aj „napadnutý text“) s označenými

článkami ] sám osebe nesignalizuje možnosť vyslovenia jeho nesúladu s označenými

článkami . Odôvodnenie návrhu predloženého navrhovateľmi nekorešponduje

a nijako nesúvisí s napadnutým textom, čo vedie ústavný súd k záveru, že napadnutý text

ako nesúladný s označenými článkami nie je nijako odôvodnený.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že každý návrh na začatie konania

pred ústavným súdom musí bez výnimky spĺňať všeobecné náležitosti, ktoré sa týkajú formy

a obsahu návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Pokiaľ ide o obsahové

náležitosti, v zmysle , každý návrh na začatie konania

pred ústavným súdom musí obsahovať, akej veci sa týka (1), kto ho podáva (2), prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha(3), odôvodnenie

návrhu (4) a navrhované dôkazy (5).

Z tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva,

že odôvodnenie každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane

odôvodnenia návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov) je neoddeliteľnou

súčasťou samotného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a teda musí byť

obsiahnuté v samotnom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Zákon

o ústavnom súde teda vôbec nepripúšťa, aby za odôvodnenie návrhu na začatie konania

12

pred ústavným súdom bolo považované čokoľvek iné, než odôvodnenie obsiahnuté priamo

v samotnom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že v zmysle § 20 ods. 1

navrhovatelia nedisponujú možnosťou žiadať ústavný súd o to,

aby s poukazom na za odôvodnenie návrhu bolo

považované odôvodnenie, ktoré je súčasťou návrhu, ktoré s napadnutým textom nijako

nesúvisí.

Ústavný súd, majúc na zreteli uvedené skutočnosti, pri predbežnom prerokovaní

podľa dospel k záveru, vzhľadom na nesúlad znenia

petitu s odôvodnením, že návrh navrhovateľov na začatie konania o súlade právnych

predpisov neobsahuje odôvodnenie, ktoré by spĺňalo dostatočné ústavno právne požiadavky

(m. m. , , , , ),

a preto návrh navrhovateľov odmietol podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2015