Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 457/2015
PDF · 345.5 KB
No categories available
I. ÚS 457/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátkou JUDr. Denisou Kubínyiovou, Piaristická 9, Trenčín, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trenčín v konaní
vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. septembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P
75/2014.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 8. apríla
2014 sa sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014 domáhal úpravy styku s jeho
maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva s odporkyňou, a to na čas do rozvodu. Dňa
7. septembra 2015 sťažovateľ požiadal okresný súd o zastavenie tohto konania z dôvodu
jeho bezpredmetnosti, pretože okresný súd v inom konaní medzičasom rozsudkom sp. zn.
30 P 24/2014 zo 16. júla 2015 rozhodol o rozvode manželstva sťažovateľa a odporkyne
a tiež rozhodol o úprave ich styku s maloletými deťmi na čas po rozvode (označený
rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o rozvode a v časti o úprave styku s maloletými
na čas po rozvode sa sťažovateľ odvolal, pozn.).
Podľa sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014 aj napriek sťažnosti na
prieťahy z 27. júla 2015 adresovanej predsedovi okresného súdu bol okresný súd nečinný,
pričom od začatia konania po dobu 17 mesiacov nevykonal vo veci žiadny procesný úkon,
čím mal okresný súd porušiť ustanovenie § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného
odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania.
3. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Porušením povinnosti konať vo veci došlo k neistote v právnych vzťahoch, čím bola
spôsobená psychická ujma sťažovateľa tým, že na čas do rozvodu nebol upravený jeho styk
s maloletými deťmi, ktorý mohol výrazne zlepšiť vzťah maloletých detí k sťažovateľovi
a uľahčiť a skvalitniť výchovu maloletých. V súčasnej dobe sa porušenie nedá odstrániť,
nakoľko už bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode manželov, a teda konanie o styku s deťmi
pre čas do rozvodu nemá opodstatnenie. Ako jedinú satisfakciu pre sťažovateľa za porušenie
práv garantovaných Ústavou SR a Občianskym súdnym poriadkom vidíme priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.“
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov), bolo postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom
pod sp. zn. 26 P/75/2014 porušené.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000, EUR,
ktoré je Okresný súd Trenčín povinný sťažovateľovi zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 26 P 75/2014.
8. V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak sa v čase podania
sťažnosti sťažovateľ nachádzal v stave právnej neistoty, pretože k namietanému porušeniu
označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
9. Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že v čase pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu na prieťahy v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 26 P 75/2014 (na poštovú
prepravu podaná 16. septembra 2015 a ústavnému súdu doručená 18. septembra 2015,
pozn.) požiadal sťažovateľ ešte 7. septembra 2015 okresný súd, aby zastavil konanie
o úpravu styku k maloletými na čas do rozvodu vedené pod sp. zn. 26 P 75/2014,
a to z dôvodu jeho bezpredmetnosti, pretože jeho manželstvo bolo rozvedené a taktiež mal
byť upravený styk s maloletými na čas po rozvode medzičasom vyhláseným rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 30 P 24/2014 zo 16. júla 2015, tak ako to sťažovateľ uvádza aj
v sťažnosti.
10. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ už minimálne od 7. septembra 2015, kedy
sám požiadal o zastavenie konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 26 P 75/2015
o úprave styku k maloletým na čas do rozvodu, t. j. ešte pred podaním sťažnosti ústavnému
súdu, nemohol byť v právnej neistote týkajúcej sa vývoja procesnej situácie v tomto konaní,
ktoré podľa zistenia ústavného súdu bolo napokon na základe tejto žiadosti sťažovateľa aj
zastavené uznesením okresného súdu z 23. septembra 2015 (sťažovateľovi malo byť
doručené 25. septembra 2015, pozn.). Z tohto hľadiska sa sťažnosť sťažovateľa adresovaná
ústavnému súdu na prieťahy v konaní, ktoré ešte pred jej podaním sám žiadal zastaviť
z titulu jeho bezpredmetnosti, z hľadiska účelu základného práva ne prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v záujme čo najrýchlejšieho odstránenia stavu právnej neistoty
u účastníka konania, ktorý sa v záujme jej odstránenia na súd o rozhodnutie obrátil, javí ako
účelová a nemajúca základ v aktuálnom vývoji procesnej situácie.
11. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tých nárokoch
sťažovateľa už nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. novembra 2015