Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 735/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou

Lechmanovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia

a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 29. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2015 osobne do podateľne doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods.

2 (ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 29. júla 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 21. októbra 2013 bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), č. 660 737 6727 0 z 31. októbra

2011 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. 660 731 6727 0 z 28. mája 2012, ako aj

s rozhodnutím odporkyne č. 660 731 6727 0 z 30. januára 2013. Podľa názoru krajského

súdu posudkoví lekári sa vo svojich posudkoch vysporiadali s aktuálnymi nálezmi

a vyšetreniami, ako aj so zdravotnými ťažkosťami, ktoré uvádzal sťažovateľ. Pokiaľ

sťažovateľ tvrdil, že nebolo zhodnotené časové obdobie, kedy absolvoval vojenskú službu

v Českej republike, tak krajský súd konštatoval, že toto obdobie bolo zhodnotené,

čo vyplynulo aj z osobného listu dôchodkového zabezpečenia.

Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. bol rozsudok krajského súdu

potvrdený. Najvyšší súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku

krajského súdu, keďže tento dôsledne skúmal, či závery podaných posudkov majú podklad v

lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré sťažovateľ

udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať pracovný potenciál.

Konštatoval, že zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľa je v súčasnosti na úrovni 60 %.

Rozsudok bol doručený sťažovateľovi 17. augusta 2015.

Z rozhodnutia odporkyne sp. zn. z 31. októbra 2011 vyplýva, že

sťažovateľovi bola zvýšená suma invalidného dôchodku od 11. apríla 2011 na 69,90 €

mesačne.

Sťažovateľ namieta, že nemá primerané hmotné zabezpečenie pri jeho súčasnej

pracovnej nespôsobilosti. Zastáva názor, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je

ústavne neudržateľným spôsobom odôvodnený a možno ho považovať za arbitrárny. Trvá na

tom, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom označených základných

práv existuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie reálne bolo možné dospieť k záveru o porušení označených práv.

2

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1.) Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa (...) týkajúce sa

porušenia práva na primerané hmotné zabezpečenie zaručené v ,

porušenia práva podľa , SR postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR, č. k.: , ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky, Rozsudok Krajského súdu

v Trnave, č. k: zo dňa 21. októbra 2013 potvrdil, porušené boli.

2.) Ústavný súd SR týmto zrušuje rozhodnutie, Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k.:

, zo dňa 29.07.2015 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3.) (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 2.000, Eur (slovom dve tisíc Eur), ktoré je Najvyšší súd SR povinný mu vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k jeho rukám.

4.) Najvyšší súd SR je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 296,44

Eur (slovom dvestodeväťdesiat šesť Eur a štyridsaťštyri centov) na bankový účet právnej

zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej(...) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

II.

Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 29. júla 2015 vyplýva, že ním

bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 98 z 21. októbra 2013. Podľa

názoru najvyššieho súdu z postupu krajského súdu je zrejmé, že dôsledne skúmal, či závery

podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých

zdravotných problémov, ktoré sťažovateľ udával, najmä tých, ktoré sú z objektívneho

hľadiska spôsobilé znižovať pracovný potenciál. Sťažovateľ nepredložil v odvolacom konaní

žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu

zdravotného poškodenia, ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by inak

prijatý záver spochybňovali. Neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho

poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti sťažovateľa o tom, že jeho zdravotný stav nebol v

konaní správne posúdený, boli nedôvodné, resp. vyvolané len jeho subjektívnym

presvedčením. Posudky posudkových lekárov sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne

podložené podrobnými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Sú bez

nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu

4

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani

právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného

súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a

aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o

ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať

predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O

arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , I. ÚS

12/05, ).

Jadrom sťažnosti je právny názor sťažovateľa, podľa ktorého rozsudok krajského súdu

je odôvodnený ústavne neudržateľným spôsobom a možno ho považovať za arbitrárny.

Pritom príčinná súvislosť medzi rozsudkom najvyššieho súdu a obsahom označených

základných práv odôvodňuje záver o porušení týchto práv.

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že sťažovateľ polemizuje s právnymi

názormi všeobecných súdov iba v celkom všeobecnej rovine, teda bez toho, aby konkrétne

označil tie časti argumentácie všeobecných súdov, ktoré považuje za ústavne neudržateľné

a za arbitrárne, resp. bez toho, aby ponúkol vlastnú odlišnú argumentáciu. Akákoľvek

konkrétna protiargumentácia, ktorá by sa opierala o fakty prípadu, v podanej sťažnosti

celkom absentuje.

V danej súvislosti ústavný súd konštatuje, že nie je jeho úlohou nahrádzať, či

doplňovať chýbajúcu argumentáciu sťažovateľa vlastnými postrehmi či vlastnou

prieskumnou činnosťou. Za uvedeného stavu treba sťažnosť považovať za zjavne

neopodstatnenú.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015

6