Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 484/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Matúšom Lemešom, Kuzmányho 29, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v pozícii navrhovateľa

účastníkom konania vedeného Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode

(ďalej len „BSM“).

Okresný súd rozsudkom č. k. z 9. júna 2014 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) vyporiadal BSM tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sťažovateľovi

na vyrovnanie jeho podielu sumu 16 781 € v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti rozsudku.

Na základe odporkyňou podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu bolo

vedené krajským súdom odvolacie konanie pod sp. zn. , v ktorom podľa

sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základného práva podľa .

Sťažovateľ vo svojej sťažnostnej argumentácii uviedol:

„Sťažovateľ (navrhovateľ) návrhom na začatie konania zo dna 02. 02. 2006 žiadal

Okresný súd Košice II, aby vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov

konania, a to tak, že zaviaže odporkyňu... zaplatiť navrhovateľovi z titulu vyporiadania BSM

sumu 110.000 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (konanie vedené pod sp. zn.

). Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že manželstvo účastníkov konania bolo

rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, č. k. zo dňa 26. 11. 2002,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2003. Rozšírením návrhu na začatie konania

navrhovateľ zároveň navrhol, aby predmetom vyporiadania bola aj zostatková cena

členského podielu 3 izbového družstevného bytu...

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 30. 06. 2009

súd zaviazal odporkyňu zaplatiť na vyrovnanie podielu navrhovateľovi sumu 26.060,97 EUR

do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku...

Proti uvedenému rozsudku podala dňa 07. 08. 2009 odporkyňa odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 184 zo dňa 27. 08. 2010 bol

rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku o zastavení konania) zrušený a v rozsahu

zrušenia vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 20. 06. 2011 následne súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie

podielov sumu 22.047 EUR v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu

konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (13. 08. 2008)

odporkyňa previedla členské práva k bytu... a za prevod týchto práv nadobudla byt č. 10...,

pričom jej bola za prevod doplatená suma 15.767,11 EUR. Súd preto ustálil za hodnotu

členského podielu sumu 42.322,55 EUR v zmysle pravidla, že ak po zániku BSM došlo

k platnému prevodu práv a povinností spojených s členstvom v družstve, do vyporiadania

treba zahrnúť hodnotu prevodom zaň získanú vyjadrenú spravidla peňažným ekvivalentom

(t. j. hodnota členského podielu zahrnutá do masy BSM bola následne určená bez ohľadu na

závery znaleckého posudku č. 21/2009 zo dňa 25. 04. 2009).

Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. z 20. 06. 2011 napadli

včas podaným odvolaním navrhovateľ aj odporkyňa. Uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 28. 02. 2013 súd zrušil rozsudok vo výroku

o povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie podielov sumu 22.047 EUR

s v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V poradí tretím rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa

09. 06. 2014 súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu

sumu 16 781 EUR v lehote do 60 dni od právoplatnosti rozsudku. V predmetnej veci podala

odporkyňa odvolanie dňa 09. 07. 2014. Následne sa navrhovateľ podaním zo dňa

21. 07. 2014 vyjadril k odvolaniu odporkyne v určenej lehote.

Nakoľko od podania odvolania odporkyňou uplynulo už viac ako 15 mesiacov,

pričom konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, je sťažovateľ presvedčený, že

v predmetnom konaní bolo porušené jeho právo na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v .“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €..., ktoré mu

je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatil do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Matúša Lemeša, advokáta...

4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia vo výške 296,44 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to na

účet jeho právneho zástupcu JUDr. Matúša Lemeša, advokáta ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd dožiadaním krajského súdu zistil, že sťažovateľom namietané odvolacie

konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. sa začalo predložením

veci krajskému súdu 23. júla 2014. Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k.

593 z 30. septembra 2015 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok

okresného súdu v časti povinnosti odporkyne zaplatiť sťažovateľovi z titulu vyporiadania

BSM po rozvode sumu 16 781 € potvrdil a v časti splatnosti označenej sumy zmenil s tým,

že odporkyni uložil povinnosť túto sumu uhrádzať sťažovateľovi v splátkach v sume 250 €

mesačne. Spis bol po rozhodnutí o odvolaní krajským súdom vrátený okresnému súdu

9. novembra 2015.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom namietané odvolacie konanie vedené

krajským súdom pod sp. zn. bolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu 28. októbra 2015 skončené (rozsudkom krajského súdu z 30. septembra 2015), preto je

objektívne vylúčená možnosť porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015