Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 378/2015
PDF · 745.19 KB
No categories available
I. ÚS 378/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka o návrhoch , , zastúpeného
advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 61/16, Žiar nad Hronom,
na preskúmanie rozhodnutí Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka
č. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015 a č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015, za účasti Obecného
zastupiteľstva Bartošova Lehôtka, zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Kičom,
Prievozská 48, Bratislava, takto
rozhodol:
1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 2/20/07/2015
z 20. júla 2015 z r u š u j e .
2. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 1/20/07/2015
z 20. júla 2015 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 378/2015 20 zo 16. septembra 2015 spojil a prijal podľa § 25 ods. 3 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrhy
(ďalej len „navrhovateľ“), ktorými navrhoval preskúmať rozhodnutia Obecného
zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) sp. zn.
2/20/07/2015 z 20. júla 2015 a sp. zn. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutia“).
2. Z návrhov a z pripojeného rozhodnutia sp. zn. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015
vyplýva, že obecné zastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi,
starostovi obce, pokutu podľa čl. 9 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„ústavný zákon“) v sume 15 348 € zodpovedajúcej dvanásťmesačnému platu verejného
funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a)
ústavného zákona, pretože „vedome neinformoval obecné zastupiteľstvo a občanov obce
o žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho
konania o povoľovaní banskej činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka, uprednostnil osobný
záujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce
a informácie nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej
osoby“.
3. Z ďalšieho rozhodnutia sp. zn. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015 vyplýva, že obecné
zastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi, starostovi obce,
pokutu podľa čl. 9 ústavného zákona v sume 1 279 € zodpovedajúcej jeho mesačnému platu
verejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,
pretože „nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok
2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone“.
4. Navrhovateľ sa v prvom konaní (bod 2) bránil aj tým, že podal k podnetu fyzickej
osoby z 11. mája 2015 na vydanie protestu prokurátora na Okresnej prokuratúre Žiar nad
Hronom (ďalej len „okresná prokuratúra“) vyjadrenie z 8. júna 2015, na základe ktorého
okresná prokuratúra odložila podnet fyzickej osoby, pretože nezistila porušenie zákonnosti
postupu navrhovateľa pri vydaní súhlasného stanoviska obce k plánu otvárky, prípravy
a dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves. Obecné zastupiteľstvo
však i na základe vyjadrenia okresnej prokuratúry uložilo navrhovateľovi pokutu.
5. V druhom prípade navrhovateľ uviedol, že neporušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,
pretože „oznámenie“ (pozri bod 3) riadne podal 30. marca 2015 na obecnom úrade (bolo
zaevidované pod sp. zn. 89/2015), čo uviedol aj vo svojom vyjadrení k správe komisie na
ochranu verejného záujmu zo 6. júna 2015. Aj napriek tomu mu pokuta obecným
zastupiteľstvom bola uložená.
6. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto
rozhodol:
„Rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č. 2/20/07/2015
o uložení pokuty starostovi prijaté na zasadnutí dňa 20. 07. 2015 sa zrušuje, ako
nezákonné.“ Identicky je návrhový petit formulovaný navrhovateľom aj vo vzťahu
k rozhodnutiu obecného zastupiteľstva č. 1/20/07/2015.
7. Po spojení a prijatí návrhov navrhovateľa na ďalšie konanie ústavný súd
14. októbra 2015 vyzval obecné zastupiteľstvo, aby sa vyjadrilo k veci. Obecné
zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení z 2. októbra 2015 okrem iného uviedlo:
«Obecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného
zákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva
proti verejnému funkcionárovi starostovi obce , v zmysle čl. 9 ods. 6
ústavného zákona, rozhodnutím zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 2/20/07/2015, v spojitosti
s opravným rozhodnutím zo dňa 30. 9. 2015 č. 1/30/09/2015, uložilo verejnému
funkcionárovi navrhovateľovi, pokutu vo výške 15 348 €... pre porušenie povinnosti
ustanovenej čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona...
Komisia na ochranu verejného záujmu obdržala dňa 28. 5. 2015 anonymný avšak
odôvodnený podnet zo dňa 27. 5. 2015, v ktorom bolo starostovi obce v podstate vytýkané
konanie spočívajúce v tom, že starosta obce nijakým spôsobom nezverejnil a ani neumožnil
vyjadriť sa tak obecnému zastupiteľstvu, ako aj samotným občanom obce so žiadosťou
spoločnosti REGOS s.r.o. o udelenie záväzného stanoviska k výkonu banskej činnosti v k. ú.
Bartošova Lehôtka, a to ťažby bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves, ani neoboznámil
tak obecné zastupiteľstvo ako aj občanov obce vôbec so začatím tohto správneho konania,
a naopak, v rámci správneho konania bez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce
v jeho stanovisku zo dňa 28. 4. 2014 vydanom za obec uviedol, že k výkonu banskej činnosti
a k plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu obec nemá námietky,
čo zopakoval na miestnej obhliadke dňa 14. 10. 2014, hoci vedel, že obecné zastupiteľstvo
obce v minulosti opakovane vyslovilo zásadné nesúhlasné stanovisko s výkonom ťažby, a to
vyjadrenom v uznesení zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010. Obvodný banský úrad Banská
Bystrica rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2014 č. 1351 2947/2014 povolil spoločnosti REGOS
s.r.o. výkon banskej činnosti, pričom starosta obce voči rozhodnutiu nepodal odvolanie
a rovnako o ňom neinformoval tak obecné zastupiteľstvo ako ani občanov obce. Podávateľ
podnetu uviedol, že starosta obce svojím konaním uprednostnil súkromný záujem dotknutej
právnickej osoby pred verejným záujmom obyvateľov obce a požiadal obecné zastupiteľstvo
o prešetrenie skutočnosti, či verejný funkcionár neporušil svoje povinnosti v zmysle
ústavného zákona.
Obecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na
základe svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného
funkcionára, aby sa k podnetu vyjadril, pričom mu ho doručilo.
Navrhovateľ sa v priebehu konania vyjadril... tak, že zastupiteľstvu doručil na
vedomie jeho vyjadrenie k podnetu na preskúmanie zákonnosti jeho postupu Okresnou
prokuratúrou Žiar nad Hronom, spis. zn. Pd 75/15/6613 4, v ktorom obsahovo reagoval
v podstate aj na podnet v rámci konania podľa ústavného zákona.
Uviedol, že v predmetnom správnom konaní nevydal súhlasné stanovisko, avšak iba
uviedol, že nemá námietky, svoje právomoci pri vydaní stanoviska z 28. 4. 2015 neprekročil,
opísal svoje úvahy týkajúce sa povahy správneho konania, mal a mohol sám predmetné
stanovisko bez toho, že by ho mal konzultovať s obecným zastupiteľstvom, vydať, a uvádzal
dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru výkon ťažby nepredstavuje zásah do záujmu obce
a občanov.
Obecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na
skutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak,
že „starosta obce využil svoje právomoci, rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa
obecnému zastupiteľstvu a občanom obce, čím si vedome nepreveril verejný záujem, pričom
z uvedeného dokumentu priloženého k žiadosti bolo pri vydávaní stanoviska starostovi
zrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na
občanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo
aj občania obce majú právo sa vyjadriť k základným otázkam života obce a tiež
k súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú
významného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života
občanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred
verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a
informácie nadobudnuté pri jej výkone na získanie výhod v prospech právnickej osoby.“...
Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že
rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo prijaté na nezákonne zvolanom zasadnutí, že
v rozhodnutia samotného nevyplýva, akého porušenia povinností v zmysle ústavného zákona
sa mal dopustiť a napokon poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré predložil už v konaní pred
obecným zastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené.
... Obecné zastupiteľstvo považuje návrh na preskúmanie svojho rozhodnutia za
neopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne
predstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona, a to vždy uprednostniť
verejný záujem pred súkromným záujmom...
Z hľadiska podstaty sporu je v prejednávanom prípade kľúčové ustálenie otázky, či
bolo konanie navrhovateľa ako starostu obce vo svojej podstate uprednostnením
súkromného záujmu pred záujmom verejným, a to spôsobom výkonu verejnej funkcie
verejného funkcionára s presahom do iných právnych predpisov ako samotného ústavného
zákona. Takto vymedzená otázka ešte nebola predmetom prieskumu zo strany ústavného
súdu...
Ústavný zákon vymedzuje v čl. 3 ods. 2 ako verejný záujem taký záujem, ktorý
prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.
Už z takto poskytnutej definície je zrejmé, že samotný zákon komplexne a vyčerpávajúco
výklad obsahu tohto pojmu neposkytuje, čo napokon nie je ani možné, a k zisteniu obsahu
a významu pojmu je potrebné prihliadnuť vždy na individuálne okolnosti skúmanej veci.
Obecné zastupiteľstvo sa však domnieva, že pri výklade pojmu verejný záujem nie je možné
zužovať mantinely pre jeho zistenie iba na samotné povinnosti ustanovené ústavným
zákonom, avšak, v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať z právneho poriadku ako
celku. Opačným spôsobom by nebolo možné pripísať pojmovému znaku definície verejného
záujmu, a to znaku „iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“, vecný
obsah, nakoľko samotný ústavný zákon o jeho obsahu mlčí. Inak by samotný ústavný zákon
chránil iba úzko a formálne vymedzený verejný záujem spojený splnením v podstate
administratívnych povinností verejných funkcionárov, čo však nekorešponduje s pojmovým
vymedzením verejného záujmu v zmysle ústavného zákona „iný prospech všetkým
občanom". Takémuto výkladu zákona pri skúmaní obsahu pojmu verejný záujem zodpovedá
napokon aj jeho ustanovenie v čl. 9 ods. 6, v zmysle ktorého orgán uloží sankciu, ak sa
v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo
obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom. Takto definovaný základ
pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie zákona verejným funkcionárom teda zohľadňuje
porušenie povinností uložených ústavným zákonom, avšak aj porušenie povinností
uložených iným zákonom, pokiaľ toto konanie zároveň predstavuje porušenie generálnej
klauzuly podľa ústavného zákona vymedzenej v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona ako
povinnosť verejného funkcionára pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný
záujem pričom pri výkone verejnej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný
záujem pred verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie
zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný
funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie
nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj
prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb.
V prejednávanom prípade je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých
občanov ich právo na samosprávu. Jeho obsahom je oprávnenie občanov združených do
samosprávnych jednotiek, a to obcí a vyšších územných celkov, na správu, a to
prostredníctvom samosprávnych orgánov, ich spoločných záležitostí, ktoré majú prevažne
miestny alebo regionálny dopad, pričom ich úprava je v záujme obce a jej občanov.
Ústavnoprávnym základom pre takýto výklad práva na samosprávu je najmä čl. čl. 64 a 64a
Ústavy..., ako aj Európska charta miestnych samospráv...
V danej veci je nepochybné, že výkon banskej činnosti v obci je mimoriadne
závažnou otázkou verejného záujmu obyvateľov obce, ktorá priamo zasahuje do kvality
života v obci a komfortu jej obyvateľov. Je preto legitímnym záujmom umožniť obyvateľom
obce výkon ich práva na samosprávu v čo najširšej miere. V danej veci je v zmysle § 18 ods.
1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti obec účastníkom konania. V danej veci obec
vystupuje pri výkone samosprávy. V konaní o povolení banskej činnosti musí správny orgán
skúmať prítomnosť stretu záujmov a ak sa stret záujmov medzi účastníkmi konania a
žiadateľom vyskytne, je povinný ho odstrániť. Platí pri tom, že vyriešenie stretu záujmov je
neopomenuteľnou prekážkou pre vydanie povolenia pre výkon banskej činnosti. Keďže sa
jedná o mimoriadne závažnú otázku života obce, sledujúc poukázaný mechanizmus
realizácie práva na samosprávu... starosta obce v žiadnom prípade nebol oprávnený v
danej veci konať sám a bez vedomia občanov obce a obecného zastupiteľstva. Starosta obce
bol zároveň povinný skúmať názor obyvateľov obce, ktorí jediní sú nositeľom práva na
samosprávu, spôsobom ustanoveným zákonom obecnom zriadení, a teda cestou obecného
zastupiteľstva a zhromaždenia obyvateľov obce. Bezvýnimočne bol rovnako povinný umožniť
obyvateľom obce k veci zaujať stanovisko, čoho predpokladom je poskytnutie informácie o
riešenej otázke obyvateľom obce. Realizácia práva na samosprávu a správu verejných
záležitostí obci bez informovania nositeľov tohto práva o existencie dôležitej otázky
verejného záujmu je iluzórna. Napokon, ako uviedol Súdny dvor Európskej únie vo svojom
rozsudku (veľká komora) z 15. 1. 2013, spis. zn. 0416/10 (Križan a spol. a Mesto Pezinok
c/a Slovenská inšpekcia životného prostredia: „Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá
verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového
správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú
tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.“ V poukázanom
prípade sa jednalo o realizáciu práva na samosprávu pri povoľovaní skládky odpadu. S
ohľadom na uvedené sa tak obecné zastupiteľstvo domnieva, že právo na výkon samosprávy
a právo na jeho realizáciu prostredníctvom informácií o dôležitých otázkach života obce v
danom prípade bolo súčasťou pojmu verejný záujem, keďže je iným prospechom všetkých
občanov alebo mnohých občanov, ktorého ochrana je zabezpečovaná aj konaním podľa
ústavného zákona a starosta obce mal pri výkone svojej funkcie verejný záujem chrániť a
presadzovať.
V danej veci napokon samotné orgány obce presne a jasne vymedzili, aký je verejný
záujem a záujem obyvateľov obce aj vo vzťahu priamo k banskej činnosti na jej území, kedy
v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010 banskú činnosť
jednoznačne odmietlo.
Starosta obce tak svojím konaním nerešpektoval verejný záujem tak v rovine
presadenia práva na samosprávu všeobecne, ako aj v rovine nerešpektovania jeho
vymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti...
Súkromný záujem ústavný zákon priamo nevymedzuje, avšak v čl. 4 ods. 2 písm. a)
ústavného zákona, zakazuje verejnému funkcionárovi využívať svoju funkciu, právomoci
z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom
na získavanie výhod aj v prospech právnických osôb, pričom sa nemusí jednať o spriaznené
osoby. V napádanom rozhodnutí bolo vymedzené, že navrhovateľ ako starosta obce konal
uprednostňujúco vo vzťahu k záujmom právnickej, a to spoločnosti REGOS, s.r.o. Táto ako
podnikateľský subjekt sleduje dosahovanie zisku banskou činnosťou, pričom dosahovanie
zisku spoločnosťou REGOS s.r.o. nie je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých
občanov, a preto sa jedná o súkromný záujem tejto spoločnosti. Tento vo svojej podstate nie
je zlučiteľný s verejným záujmom obyvateľov obce tak v rovine presadenia práva na
samosprávu všeobecne, keďže účinné uplatnenie práv občanov obce by s najväčšou
pravdepodobnosťou viedlo k oddialeniu resp. zmareniu ťažby, ako aj v rovine
nerešpektovania jeho vymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti, keďže
ako bolo poukázané, v konaní § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti mohla
obec vyvolať stret záujmov, čo by mohlo viesť aj k zamietnutiu žiadosti spoločnosti REGOS
s.r.o. a teda zmareniu jej súkromného záujmu na dosahovaní zisku...
Sumarizujúc uvedené vymedzenie verejného záujmu a záujmu právnickej osoby
nemohlo obecné zastupiteľstvo v preskúmavanom rozhodnutí konštatovať iné, než len
jednoznačné porušenie povinností čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona...
V konkrétnom to bolo práve konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára, ktorý
porušil verejný záujem tým, že obecné zastupiteľstvo a ani obyvateľov obce neinformoval
o prebiehajúcom konaní o dôležitej otázke verejného záujmu obce, ignoroval obyvateľov
obce, nepresadil orgánmi obce prv formulovaný obsah verejného záujmu obce, čím zmaril
možnosť obyvateľov obce účinne realizovať svoje právo na samosprávu a brániť svoje práva
v správnom konaní o povolení banskej činnosti, a zároveň podal stanovisko, ktoré bolo
v priamom rozpore s formuláciou verejného záujmu obyvateľov obce ohľadom banskej
činnosti vykonanej v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010.
Týmto konaním uprednostnil záujem právnickej osoby, podnikateľa a prevádzkovateľa
banského diela, keďže v konaní o povolení banskej činnosti neboli zo strany obce Bartošova
Lehôtka vznesené námietky, ani nebolo vedené rozporové konanie, čo viedlo k vydaniu
povolenia na banskú činnosť pre túto spoločnosť, a teda k realizácii jej súkromného záujmu
v podobe dosahovaní zisku.
Obecné zastupiteľstvo uvádza, že i keď v takomto podrobnom rozsahu neboli dôvody
pre vydanie rozhodnutia uvedené už v ňom samotnom, z jeho odôvodnenia je celkom
zrejmé, čo sa kladie za vinu navrhovateľovi a ako sa obecné zastupiteľstvo vysporiadalo
s námietkami navrhovateľa. Samotné odôvodnenie spĺňa požiadavku preskúmateľnosti
rozhodnutia, pričom zákon podrobnejšie požiadavky na jeho obsah nestanovuje.
K výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9
ods. 10 písm. e) ústavného zákona a obecné zastupiteľstvo nemalo možnosť zohľadniť
prípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu
orgánu v tomto smere neumožňuje...
Obecné zastupiteľstvo musí ako neodôvodnenú odmietnuť obranu navrhovateľa, ktorý
v návrhu uviedol, že nevedel, čo mu je preskúmavaným rozhodnutím kladené za vinu. Z
návrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že navrhovateľ opätovne poukazuje na svoju
obranu, ktorú vykonával už v konaní pred obecným zastupiteľstvom, a taktiež poukazuje na
stanovisko prokurátora, ktoré sa týkalo konania kladenému za vinu už v konaní pred
obecným zastupiteľstvom. Takýto postup, kedy na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že nevie,
akú povinnosť mal porušiť a na druhej strane účinne uplatňuje svoje právo na preskúmanie
rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnemu skutku, ktoré je v rozhodnutí zhodne vymedzené,
preukazuje účelovosť tvrdenia navrhovateľa.
Obecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že stanovisko ani výsledky šetrenia zo strany
prokuratúry nie sú pre jeho konanie a rozhodovanie v zmysle ústavného zákona, ako ani pre
rozhodnutie ústavného súdu o prieskume rozhodnutia, nijako záväzné. Prokuratúra nie je
orgánom, ktorému ústavný zákon zveruje pôsobnosť pri jeho realizácii. Závery prokuratúry
ohľadom vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti, či dohľadu nad zachovávaním
zákonnosti v správnom konaní, nie sú v konaní o ochrane verejného záujmu relevantné,
nakoľko v týchto konaniach sa sleduje odlišný cieľ. Napokon, navrhovateľ v rámci svojej
obrany v konaní o ochranu verejného záujmu na toto stanovisko nepoukázal a obecnému
zastupiteľstvu ako účastníkovi konania pred ústavným súdom nebolo doručené...
Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 30. 9. 2015 vydalo rozhodnutie
č. 1/30/09/2015, ktorým v rozhodnutí Obecného zastupiteľstva Obce Bartošova Lehôtka zo
dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 2/20/07/2015, o uložení pokutu vo výške 15 348 € navrhovateľovi,
vo výroku rozhodnutia vykonalo opravu nasledovne:
a) v prvom odseku sa slová súkromnej firmy“ nahrádzajú slovami spoločnosti
REGOS s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, “
b) v prvom odseku sa za slová „správneho konania o povoľovaní banskej činnosti
v k. ú. Bartošova Lehôtka“ vkladá čiarka a slová „vedenom na Obvodnom banskom úrade
Banská Bystrica, č. k. 1351 2947/2014, v ktorom v stanovisku udelenom za obec Bartošova
Lehôtka dňa 28. 4. 2014 uviedol, že obec nemá k plánu otvárky, prípravy a dobývania
bentonitu námietky“.
Vo zvyšných častiach ostal výrok rozhodnutia nedotknutý...
Obecné zastupiteľstvo považovalo za potrebné v danej veci spresniť výrokovú časť
opravovaného rozhodnutia, a to v časti opisujúcej skutok, ktorým došlo k porušeniu
povinností verejného funkcionára, a to podrobnejším popisom právnickej osoby, ktorej
záujem bol uprednostnený porušením povinností verejným funkcionárom, teda
prevádzkovateľa dobývacieho priestoru Dolná Ves, nachádzajúceho sa okrem iného aj
v k. ú. Bartošova Lehôtka, a to spoločnosť REGOS s.r.o... Z tohto dôvodu vykonalo obecné
zastupiteľstvo opravu predmetného rozhodnutia tak, ako je popísaná v bode I. písm. a)
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rovnako bolo potrebné spresniť aj opis správneho
konania, v ktorom vykonával verejný funkcionár svoju právomoc spôsobom odporujúcim
ústavnému zákonu, dôsledkom čoho bolo uprednostnenie záujmu právnickej osoby pred
verejným záujmom, a teda uvedením označenia orgánu a spisovej značky správneho
konania, čo vykonalo obecné zastupiteľstvo opravou výroku popísanej v bode 1. písm. b)
výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obecné zastupiteľstvo uvádza, že opravu výrokovej časti predmetného rozhodnutia
bolo potrebné vykonať s ohľadom na ochranu práva účastníka konania, verejného
funkcionára, starostu obce , na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle
čl. 46 Ústavy... Jeho súčasťou je v prípadoch, kedy sa účastníkovi konania ukladá sankcia
za určité konanie, zásada nemožnosti opakovaného postihu za ten istý skutok. Za účelom
zachovania tejto zásady je potrebné protiprávne konanie postihovanej osoby vymedziť
spôsobom, z ktorého sú skutkové okolnosti konania osoby nezameniteľné vymedzené. Z tohto
dôvodu bolo potrebné presnejšie už priamo vo výroku rozhodnutia označiť aj osobu, ktorej
súkromný záujem bol postupom verejného funkcionára uprednostnený pred záujmom
verejným, ako aj presnejšie vymedziť správne konanie, v rámci ktorého vykonával verejný
funkcionár konajúc za obec úkony, ktorými došlo k uprednostneniu súkromného záujmu.
Pritom je dôležité, že samotné konanie bolo vymedzené súladne s ustanovením čl. 9 ods. 6
ústavného zákona, ktorý výslovne kladie na výrokovú časť rozhodnutia požiadavku popisu
konania verejného funkcionára, čo bolo v predmetnom rozhodnutí jednoznačne uvedené,
a to ako „vedomé neinformovanie obecného zastupiteľstva a občanov obce o žiadosti na
vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej
činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka“.
Predmetná oprava však nemá charakter zmeny skutku, za ktorý bol verejný
funkcionár postihnutý. Skutok ostal jednotne vymedzený v priebehu celého konania. Skutok,
pre ktorý sa viedlo konanie, bol vymedzený v podnete občanov z 27. 5. 2015, na podklade
ktorého obecné zastupiteľstvo začalo dňom 29. 5. 2015 konanie voči verejnému
funkcionárovi, a ktorý spolu s jeho prílohami zaslalo na zaujatie stanoviska práve
dotknutému verejnému funkcionárovi. Z tohto podnetu je zrejmé, že osobou, ktorej záujmy
mali byť konaním verejného funkcionára dotknuté, je spoločnosť REGOS s.r.o., ako aj
označenie správneho konania vedeného pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica,
v ktorom mal verejný funkcionár vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim
verejnému záujmu, teda udelením v podstate súhlasného stanoviska s ťažbou nerastov, a to
bez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce. K takto vymedzenému skutku sa
vyjadril aj dotknutý verejný funkcionár, uplatňoval svoje procesné práva, predkladal
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Napokon, v predmetnom rozhodnutí, ktoré je vždy
potrebné vykladať v nadväznosti na jeho odôvodnenie, bolo konanie verejného funkcionára
vymedzené nezameniteľné, nakoľko v k. ú. Bartošova Lehôtka sa nenachádza iný dobývací
priestor pre ťažbu nerastov, ako dobývací priestor Dolná Ves, práva prevádzkovateľa
neuplatňuje a ani v minulosti neuplatňoval iný subjekt ako spoločnosť REGOS s.r.o.,
o povolení ťažobnej činnosti sa neviedlo iné ako v samotnom podnete označené správne
konanie a obec Bartošova Lehôtka v ňom podala iba jediné záväzné stanovisko, ktorého
obsahom bolo vyjadrenie starostu obce, že obec nemá k ťažbe námietky. Z uvedených
skutočností je teda zrejmé, že jednota skutku bola zachovaná počas celého konania,
dotknutý funkcionár mohol a aj účinne uplatňoval svoje práva, kedy sa vyjadroval ku svojej
činnosti práve priamo k spoločnosti REGOS s.r.o. a to v identickom správnom konaní, ako
bolo vymedzené v podnete, rovnako sa vyjadroval a obhajoval svoje konanie v podobe
vydania stanoviska o tom, že obec nemá námietky, ako aj k samotnému protiprávnemu
konaniu, kedy predkladal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nebol povinný vyžiadať si
stanovisko obecného zastupiteľstva a občanov obce a i k spôsobenému následku, kedy
uvádzal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu verejného záujmu a ani
uprednostneniu záujmu právnickej osoby v dôsledku jeho konania. Napokon, sankcia mu
bola uložená už v predmetnom rozhodnutí len za takto vymedzené konanie a ostalo
zachované aj právo verejného funkcionára na osobitný prieskum ústavnosti rozhodnutia
v konaní pred Ústavný súdom... Z jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že ho
opiera opätovne dôvodmi vzťahujúcimi sa k jeho konaniu voči spoločnosti REGOS s.r.o.,
vykonanému v správnom konaní pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica, pričom
opätovne obhajuje svojej konanie spočívajúce v udelení stanoviska zo dňa 28. 4. 2014
o tom, že obec nemá námietky bez predchádzajúceho stanoviska obecného zastupiteľstva
a občanov obce, pričom ho podporil stanoviskom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom
vzťahujúcej sa práve k tomuto konaniu. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že dotknutý
verejný funkcionár vedel počas celého konania vrátane etapy prieskumného konania čo mu
je kladené za vinu, uplatňoval svoje právo na oboznámenie sa podstatou skutku, vyjadrenia
sa a predkladania dôkazov a k takto vymedzenému skutku sa domáhal aj ochrany pred
Ústavným súdom...
... I keď vydanie opravného uznesenia nie je v ústavnom zákone priamo vymedzené,
takýto postup je právnym poriadkom dovolený a predpokladaný. Predne je potrebné uviesť,
že postup obecného zastupiteľstva je v prospech dotknutého účastníka konania, pretože sa
ním zvyšuje stupeň právnej istoty a zabraňuje sa hypotetickému opakovanému postihu za
ten istý skutok. Zvolený postup nepredstavuje žiaden negatívny zásah do práv účastníka
konania (i) oboznámiť sa podstatou konania, ktoré mu je kladené za vinu, (ii) vyjadriť sa k
nemu a predkladať dôkazné prostriedky na svoju obranu a napokon aj s (iii) právom účinne
iniciovať jeho prieskum zákonom ustanoveným spôsobom. Ústavný zákon neupravuje
podrobne všetky aspekty konania a postupu oprávneného orgánu a jeho právnu úpravu
možno považovať za strohú. Obecnému zastupiteľstvu neprináleží hodnotiť kvalitu
normatívneho textu ústavného zákona, avšak, musí ho aplikovať spôsobom zabezpečujúcim
účinnú realizáciu tak práva dotknutého verejného funkcionára na súdnu a inú právnu
ochranu ako aj potrebu presadenia verejného záujmu. Mantinely pre jeho postup je
potrebné hľadať v prameňoch práva, ktoré obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
vymedzujú. Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z neho
vyplývajúca judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie na konanie o obvinení,
ktoré môže svojou povahou viesť k obdobnej sankcii ako v trestnom konaní, požiadavku
minimálneho štandardu práv obdobného ako v samotnom trestnom konaní. V nadväznosti
na tieto skutočnosti je potrebné uviesť, že štrasburská judikatúra k otázke prípadnej
nezmeniteľnosti rozhodnutí v trestnom konaní uvádza, že toto je nielen prípustná, avšak aj
žiaduca v prípade, pokiaľ je na prospech dotknutej osoby a spôsob postupu konajúceho
orgánu nenarušuje samotnú podstatu práva na spravodlivý proces. Rovnako tak možnosť
realizácie procesných práv je treba vnímať v trestnom konaní ako celku, kedy nie je
vylúčené prípadné porušenie práva na spravodlivý proces v čiastkovej etape konania
odstrániť ich zhojením v etapách následných (Radchikov proti Rusku, rozsudok, 24. 5. 2007,
5. 65582/2001, § 42 44). V tomto svetle je potrebné konanie podľa ústavného zákona
vnímať v jednote v konaní pred orgánom na ochranu verejného záujmu, čiže obecným
zastupiteľstvom, ako aj v osobitnom prieskumnom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky.
Obecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že postup vydania opravného rozhodnutia
k už vydanému rozhodnutiu v konaní podľa ústavného zákona rešpektuje aj Ústavný súd
Slovenskej republiky, a to dokonca v časti, v ktorom sa vymedzuje sankcia za konanie
funkcionára, a tento postup považuje za ústavne konformný (porov. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky spis. zn. III. ÚS 99/2015 z 10. 6. 2015). Ústavný súd mal napokon
možnosť vyjadriť sa k obsahovým náležitostiam rozhodnutia vydanému v zmysle ústavného
zákona, kedy uviedol, že „jednoznačné detailné vymedzenie náležitostí výroku rozhodnutia,
pokiaľ ide o konkretizáciu skutku v príslušnej právnej úprave (§ 9 ods. 6 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu), nie je obsiahnuté, a preto vychádzajúc z citovanej časti
výroku napadnutého rozhodnutia ústavný súd zastáva názor, že tento zodpovedá platnej
právnej úprave, pričom dostačujúco a zrozumiteľne určuje, v čom malo byť v konkrétnych
okolnostiach danej veci konanie, resp. opomenutie navrhovateľa v rozpore s ústavným
zákonom č. 357/2004 Z. z., a to v tom zmysle, že jeho špecifikácia vylučuje možnosť zámeny
sankcionovaného konania/opomenutia s iným konaním, a rovnako tak nemôže mať za
následok jeho neurčitosť, resp. nepreskúmateľnosť.“ (porov. uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky spis. zn. IV. ÚS 69/2012 33 z 2. 2. 2012). Napokon, k zásade jednoty
skutku poukazujeme na závery odbornej literatúry relevantnej pre trestné konanie, ktorá sa
k otázke jednoty skutku a jeho formálneho vymedzenia vyjadruje aj nasledovne: „Skutok,
pre ktorý sa vznieslo obvinenie a ktorý je predmetom vyšetrovania musí byť zhodný
so skutkom, pre ktorý bola následne podaná obžaloba. Neznamená to však, že opis
skutkového deja musí byť doslovne zhodný. Nesmie sa však zmeniť podstata skutku, ktorá
spočíva v konaní a následku, ktorý bol týmto spôsobený. Totožnosť skutku bude potom
zachovaná totožnosťou konania a následku.“ (porov.: ČENTÉŠ, J. a kol: Trestný poriadok,
Veľký komentár. Eurokódex, Bratislava, 2014, s. 490. autor citovanej časti JUDr. Milan
Karabín). S ohľadom na uvedené skutočnosti sa obecné zastupiteľstvo domnieva, že jeho
postupom boli zachované všetky procesné práva dotknutého verejného funkcionára vrátane
jeho práva na účinný prieskum rozhodnutia v konaní pred Ústavným súdom... obecné
zastupiteľstvo prijalo opatrenie na zamedzenie zámeny skutku v prípadnom opakovanom
stíhaní za vymedzený skutok a zároveň sa dostatočne sledovalo presadenie verejného
záujmu...
Obecné zastupiteľstvo k námietke navrhovateľa, že zasadnutie obecného
zastupiteľstva konané dňa 20. 7. 2015, na ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie prijaté,
nebolo zvolané zákonne uvádza, že túto námietku odmieta. Na zasadnutí zastupiteľstva
konanom dňa 29. 5. 2015 bol určený termín jeho ďalšieho zasadnutia. Pre prijatie
rozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9 ústavného zákona je potrebné, aby za jeho
schválenie hlasovalo v prípade obecného zastupiteľstva nadpolovičná väčšina členov, čo
bolo dodržané, čím boli splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného
zákona. Napokon, zasadnutie dňa 20. 7. 2015 viedol riadne ustanovený zástupca starostu.
Bolo by úplne proti zásadám spravodlivosti, aby verejný funkcionár mohol mariť konanie
orgánu, ktorým sa práve tomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním,
alebo využitím sistačnej právomoci...
Obecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného
zákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva
proti verejnému funkcionárovi starostovi obce , v zmysle čl. 9 ods. 6
ústavného zákona, rozhodnutím zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. 1/20/07/2015, uložilo verejnému
funkcionárovi navrhovateľovi, pokutu vo výške 1 279 € zodpovedajúcej priemernému
mesačnému platu verejného funkcionára pre porušenie povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1
ústavného zákona, a to na tom skutkovom základe, že „Starosta obce Bartošova Lehôtka
..., tým, nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových
pomerov za rok 2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone.“...
Komisia na ochranu verejného záujmu z vlastného podnetu na svojom zasadnutí dňa
27. 5. 2015 schválila správu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ ako funkcionár splnil svoju
povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať oznámenie za rok 2014 po lehote ním
určenej, teda nie do 31. 3. 2015, ale až dňa 22. 5. 2015.
Obecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na
základe svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného
funkcionára, aby sa k správe vyjadril, pričom mu ho doručilo.
Navrhovateľ sa v priebehu konania vyjadril... tak, že si splnil svoju povinnosť...
30. 3. 2015 podaním oznámenia obecnému úradu. V rámci svojej obrany predložil tlačivo
oznámenia, na ktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným
dňom dôjdenia (doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam
v knihe došlých podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015.
Obecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na
skutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak,
že zotrvalo na svojom stanovisku. Uviedlo, že v rámci šetrenia vykonalo dopyt v podateľni
úradu u pracovníčky p. , ktorá uviedla, že žiadne podanie, ktorého
obsahom by bolo Oznámenie verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo doručené...
Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že
rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo prijaté na nezákonne zvolanom zasadnutí
a napokon poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré predložil už v konaní pred obecným
zastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené...
... Obecné zastupiteľstvo považuje návrh na preskúmanie svojho rozhodnutia za
neopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne
predstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona.
K obrane navrhovateľa, že svoju povinnosť podať oznámenie splnil v lehote
stanovenej zákonom uvádza, že táto bola vyvrátená až v konaní pred obecným
zastupiteľstvom, a to vyjadrením . K označeniu ním podaného
tlačiva odtlačkom prezenčnej pečiatky obecného úradu s dňom 30. 3. 2015 uvádza, že
správnosť vyznačenia dátumu je vyvrátená obsahom knihy došlej pošty obecného úradu,
v ktorej je pod administratívnym záznamom v knihe došlých podaní podateľne obecného
úradu č. 89/2015 uvedené, že dané podanie bolo zaevidované ako došlé dňa 14. 5. 2015,
pod číslom 89/2015, odosielateľom bol navrhovateľ a predmetom podania bolo „Oznámenie
funkcií, zamestnaní, činností a maj. pomerov“. Je to práve dátum pod ktorým je podanie
zaevidované ako došlé, ktorý je v tomto prípade preukazný, nakoľko poradie zápisov z
časového hľadiska vylučuje jeho skoršie doručenie. Uvádzame napokon, že nakladanie s
prezenčnou pečiatkou obecného úradu je v dispozícii okrem iného aj samotného
navrhovateľa, ktorému bola uložená pokuta za včasné nesplnenie jeho povinnosti, čo
relevanciu vyznačenia jej odtlačku citeľne spochybňuje.
K výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9
ods. 10 písm. a) ústavného zákona a obecné zastupiteľstvo nemalo možnosť zohľadniť
prípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu
orgánu v tomto smere neumožňuje.
Obecné zastupiteľstvo tak uvádza, že v konaním navrhovateľa bola porušená jeho
povinnosť v zmysle ústavného zákona a teda mu bolo povinné sankciu uložiť...
... Obecné zastupiteľstvo sa domnieva, že sa relevantným spôsobom vysporiadalo
s námietkami navrhovateľa, v oboch rozhodnutiach bola vyvodená zodpovednosť za
porušenie ústavného zákona. Uvádza, že v konaní boli zachované všetky procesné práva
verejného funkcionára a prípadné formálne nedostatky rozhodnutí odstránilo. Obecné
zastupiteľstvo verí, že ústavný súd poskytne vecné odpovede na otázky vznesené v tomto
konaní, čo bude aj v budúcnosti referenčným názorom pre rozsah aplikácie ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu.
Obecné zastupiteľstvo uvádza, že hoc zastúpené v konaní advokátom, si v prípade
úspechu neuplatňuje náhradu trov konania, nakoľko obhájenie jeho rozhodnutí v konaní
pred ústavným súdom patrí k jeho povinnosti.
... Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby ústavný súd vydal v zmysle
§ 73b zákona o ústavnom súde nasledujúce uznesenie:
I. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015,
sp. zn. 2/20/07/2015, sa potvrdzuje.
II. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015,
sp. zn. 1/20/07/2015, sa potvrdzuje.»
8. Ústavný súd zaslal vyjadrenie obecného zastupiteľstva na vedomie a prípadné
zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý v podaním doručenom
ústavnému súdu 27. októbra 2015 k veci uviedol:
„Rozhodnutie sp. zn. 1/2072015
Trváme na skutočnosti, že rozhodnutie bolo prijaté protizákonne konaným
mimoriadnym zasadnutím Obecného zastupiteľstva. Zdôvodnenie uvedieme v stanovisku
k rozhodnutiu zn. 2/20/07/2015.
Komisia na ochranu verejného záujmu, na zasadnutí Obecného zastupiteľstva, ničím
nepreukázala, kedy vykonávala kontrolu splnenia zákonnej povinnosti starostu, podať
oznámenie do 31. 3.2015, či túto kontrolu vykonala začiatkom mesiaca apríla 2015, alebo
v deň zákonnej povinnosti.
Ak nie, prečo v tejto veci oslovila predsedkyňa komisie, , až
v polovici mája 2015 a prečo predsedkyňa komisie, žiadala doručiť oznámenie na jej
súkromnú adresu, keď obvyklý spôsob doručovania, listinných dokumentov bolo a je do
sídla obce.
Nepravdivé je tvrdenie, že , uviedla, že žiadne podanie od
navrhovateľa nebolo doručené. , nie je pracovníčkou Obecného
úradu. Ako živnostníčka vykonáva na Obecnom úrade len účtovné a ekonomické práce,
potom, ako pracovný pomer skončila dlhodobá pracovníčka Obecného úradu pani
.
Na dopyt predsedkyne komisie odpovedala, že nemala
vedomosť o jej povinnosti zapísať zásielku do knihy došlej pošty, čo na požiadanie, následne
zapísala dňa 14.5.2015. Vo vyjadrení je však uvádzaný dátum 22.5.2015, bez zdôvodnenia,
rozdielnosti tvrdení.
Pravdou však ostáva skutočnosť, že komisia si neplnila riadne povinnosť kontroly,
v zákone ustanovenej dobe, čoho svedectvom je i skutočnosť, že ani v súčasnosti nesplnila si
zákonnú povinnosť kontroly zákonného podania oznámenia novo nastúpenou kontrolórkou
obce, ktoré táto v lehote podala do sídla obce a komisia o toto oznámenie neprejavila
záujem.
Komisiou ničím nebolo preukázané, že oznámenie podané navrhovateľom sa na obci
dňa 31.3.2015 nenachádzalo a že povinnosť starostu obce nebola splnená.
Rozhodnutie sp. zn. 2/207015
Trváme na tom, že rozhodnutie bolo prijaté protizákonným mimoriadnym zasadnutím
Obecného zastupiteľstva. Tvrdenie vo vyjadrení, že na zasadnutí dňa 29.5.2015 bol
odsúhlasený a odhlasovaný termín mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, je
nepravdivé. Schválený bol termín riadneho zasadnutia na deň 26.6.2015.
Žiadosť o mimoriadne zvolanie Obecného zastupiteľstva podali štyria poslanci dňa
17.7.2015 a toto sa konalo v rozpore so zákonom už 20.7.2015. Neobstojí ani stanovisko
uvedené i vo vyjadrení, že starosta maril konanie orgánu a nezvolal mimoriadne
zasadnutie.
Starosta na základe žiadosti poslancov, mimoriadne zasadnutie zvolal na deň
31.7.2015. Štyria poslanci ho však ignorovali bez ohľadu na prítomnosť občanov na ňom,
z ktorého dôvodu sa toto nekonalo. Zástupca starostu, nemohol 20.7.2015 viesť mimoriadne
zasadnutie obecného zastupiteľstva, lebo zákon mu na to nedával právo...
Na obecnom zastupiteľstve vystúpila predsedkyňa komisie, na ochranu verejného
záujmu s písomnou informáciou v mene občanov obce. Vo vyjadrení je uvedené, že dňa
28.8.2015 obdržala anonymný avšak odôvodnený podnet zo dňa 27.5.2015. Tento podnet
nikdy nebol doložený do materiálov Obecného zastupiteľstva a do dnešného dňa sa
v materiáloch nenachádza
Nie je preto pravdou ani skutočnosť, že tento dokument dostal starosta k vyjadreniu.
Tak ako komisia Ústavnému súdu nepreukázala doručenie jej podnetu, ani ktorých občanov
reprezentovala, tak nepreukázala ani skutočnosť, že tento podnet dala do dispozície
starostovi.
Je zarážajúce, že predsedkyňa komisie sama, od 28.5.2015 do dňa 29.5.2015 teda za
jeden deň, kedy sa konalo Obecné zastupiteľstvo, dokázala ohodnotiť anonymný podnet ako
dôvodný...
Nie je pravdivé ani tvrdenie, uvedené vo vyjadrení, že občania a ani Obecné
zastupiteľstvo nemalo vedomosť o banskej činnosti spoločnosti REGOS s. r. o. v k.ú.
Bartošova Lehôtka. Opak je pravdou, občania mali vedomosť od prvostupňového správneho
konania, a to už pred prijatím prvých rozhodnutí Banského úradu...
Ani vo vyjadrení, rovnako ako v rozhodnutiach, ničím nebolo preukázané a ani
riadne zdôvodnené, čím a ako bolo konanie starostu uprednostnením, jeho súkromného
záujmu pred záujmom verejným. Porušenia ktorých zákonných ustanovení, právnych
predpisov či samostatného ústavného zákona sa mal dopustiť. Nebolo ničím preukázané
a ani zdôvodnené, ako a čím znemožnil majetkový prospech, alebo iný prospech občanov
obce. Ani v rozhodnutí, ale ani v jeho doplnení nebolo preukázané a ani zdôvodnené, aký
zákon, alebo obmedzenia starosta porušil. Ničím nebolo preukázané a ani zdôvodnené,
ktorý osobný záujem starosta uprednostnila, a aké výhody získal sebe, alebo osobám jemu
blízkym...
Nestotožňujeme sa ani s názorom nekompetentnosti prokuratúry, ktorá posudzovala
dôvodnosť, doslovne totožného anonymného podnetu, doručeného prokuratúre, zrejme tou
istou osobou, ktorá ho predniesla aj na Obecnom zastupiteľstve dňa 29.5.2015... a ktoré
v čase jej konania a šetrenia rozhodlo, bez vyčkania prijatého záveru prokuratúrou. Nie je
pravdivé opäť ani tvrdenie, že starosta na šetrenie toho istého podnetu prokuratúrou
nepoukázal.
Odporuje to zápisnici z rokovania Obecného zastupiteľstva, zo dňa 29.5.2015, ako
i dokladu, ktorý starosta obce zaslal prokuratúre a ten istý doklad i ako vyjadrenie
Obecnému zastupiteľstvu, na ktorý vôbec nebolo prihliadnuté a jeho neakceptovanie ničím
nebolo zdôvodnené.
Vzhľadom týmto skutočnostiam máme za to, že ani pôvodné rozhodnutia, ani
doplňujúce rozhodnutie, ktoré reparuje nezákonné rozhodnutie, mimoriadneho zasadnutia,
nie sú zákonné a dôvodné.
Nie sú presvedčivé a dôkazné ničím dostatočne zdôvodnené, čím porušujú základné
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6. ods. 1 Dohovoru...
Riadne nezdôvodnenie rozhodnutí, ich nepodloženie dôkazmi nepreukazuje správnosť
rozhodnutí a spôsobuje ich nepreskúmateľnosť.
Žiadame preto naším návrhom na ich preskúmanie vyhovieť a rozhodnutia, ako
nezákonné v celom rozsahu zrušiť.“
9. Navrhovateľ sa podaním zo 6. októbra 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
13. októbra 2015, vyjadril aj k opravnému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva sp. zn.
1/30/09/2015, v ktorom okrem iného uviedol:
«Dňa 5.10.2005 bolo starostovi obce Bartošova Lehôtka doručené opravné
rozhodnutie č.: 1/30/09/2015, ktoré bez prečítania textu na riadnom obecnom zastupiteľstve
konanom dňa 30.9.2015 bolo podpísané tromi poslancovi obecného zastupiteľstva dňa
30.9.2015.
Z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že autor opravného textu, prostredníctvom
Obecného zastupiteľstva obce dňa 30.9.2015 opravil rozhodnutie Obecného zastupiteľstva
č. 2/20/07/2015, zmenou jeho textu uvedeného v rozhodnutí č. 1/30/09/2015, o ktorom texte
nebolo hlasované...
Tvorca opravného uznesenia, oprávnenosť opravného rozhodnutia dôvodí okrem
iného, skutočnosťou, že toto opravné rozhodnutie je žiadúce, lebo je na prospech dotknutej
osoby.
K tomuto stanovisku, chceme uviesť, že ten istý tvorca robil text pôvodného
rozhodnutia, ktoré bolo odhlasované nezákonným mimoriadnym obecným zastupiteľstvom,
keď nebolo umožnené starostovi obce, jeho zákonné zvolanie a keď boli porušené zákonné
ústavné práva, jedného poslanca, ktorý na mimoriadne zasadnutie nebol prizvaný a nemal
možnosť uplatniť si svoje práva.
Ten istý tvorca bez jasnosti vo veci, spravil chyby, ktoré v súčasnosti opravuje, kde
opäť vydal opravné rozhodnutie č.: 1/30/09/2015, napriek tomu, že v jeho texte ničím
neuviedol aký osobný záujem starosta obce uprednostnil a aké výhody získal.
Tvorca opravného rozhodnutia na strane č. 3 posledný odsek v texte uvádza cit: „že
je zrejmé, že dotknutý verejný funkcionár vedel počas celého konania, vrátane etapy
prieskumného konania, čo mu je kladené za vinu“.
Celý rozsah tohto textu je nehorázna lož! Na riadnom zasadnutí Obecného
zastupiteľstva dňa 29.5.2015 vystúpila poslankyňa obecného zastupiteľstva pani Groschová
v mene nekonkretizovaných občanov a predniesla obvinenie starostu. Po búrlivých
výkrikoch a urážkach, slovami niektorých prítomných, v rozsahu jej prednesu, sama
nadiktovala uznesenie. V tejto súvislosti chceme poukázať, že menovaná písomný text,
prednesený v mene nešpecifikovaných občanov, nedoložila do spisu konaného obecného
zastupiteľstva a tento do dnešného dňa v ňom nie je uložený. Aké prieskumné konanie potom
má tvorca oprávneného rozhodnutia na mysli, keď sa žiadne nekonalo a starostovi obce
bolo hotové rozhodnutie doručené poštou?!
V uznesení z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, zo dňa 20.7.2015
č.: 36/2015 „sa konštatuje v bode b, že v konaní sa preukázalo...“ žiadne konanie
a preukazovanie sa však neuskutočnilo!!!
Ak by sa tak bolo bývalo stalo, nemohlo byť pôvodné rozhodnutie č.: 2/20/07/2015
vadné a neexistovala by potreba jeho dopĺňania.
Rozhodnutím č.: 2/20/07/2015 zo dňa 20.7.2015 za porušenie článku 4 ods. 1
a článku 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 357/2004 Z. z. bola starostovi obce uložená pokuta
vo výške 15 348€. V jeho odôvodnení tvorca rozhodnutia len odcitoval znenie jednotlivých
paragrafov. Bez akéhokoľvek dôkazného označenia a preukázania skutočností, ustálil
uprednostnenie osobného záujmu starostu obce pred verejným záujmom.
Ani v pôvodnom, ale ani v opravnom rozhodnutí, nebolo ničím špecifikované, aký
osobný záujem mal byť uprednostnený pred verejným záujmom a ako uprednostnený bol.
Neboli ani preukázané skutočnosti ako starosta a čím vôbec mal zneužiť svoju funkciu
starostu obce, v prospech výhod pre právnickú osobu, ktoré vôbec rozhodnutia nijako
neoznačili a nezdokladovali. Čo je zásadným nedostatkom rozhodnutia č. 20/07/2015 o to
viac, že toto bolo schválené nezákonným, mimoriadnym zasadnutím Obecného
zastupiteľstva, zvolaným v rozpore so zákonom a porušujúcim ústavné práva starostu obce
a jedného poslanca na jeho účasť a možné zaujatie stanoviska k veci...
Taktiež ani opravné rozhodnutie č. 1/30/00/2015 vo svojom texte nekonkretizuje, aký
osobný záujem mal starosta uprednostniť, pred verejným záujmom a aké výhody získal pre
spoločnosť Regos s. r. o. Bratislava?
Odsek 2 opravného rozhodnutia je úplne novým textom rozširujúcim a meniacim text
pôvodného rozhodnutia. Ani tento však nešpecifikuje, aký osobný záujem starosta
uprednostnil a ani aké výhody získal pre právnickú osobu. V takomto prípade máme za to,
že i táto oprava je len subjektívne, účelové a ničím nepodložené konanie jednej poslankyne
obecného zastupiteľstva, v údajnom záujme neuvedených občanov.
Tvorca opravného rozhodnutia rovnako neuvádza konkrétnu zákonnú povinnosť
starostu obce, podľa ktorej bol povinný informovať o doručenej mu písomnej žiadosti
obecné zastupiteľstvo, alebo občanov obce, vzhľadom k už existujúcim právoplatným
rozhodnutiam vydaným od roku 2010 Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici. Vo
vzťahu k zákonnosti ťažby spoločnosťou Regos s. r. o. Bratislava, bolo v jej prospech
rozhodnuté pod č.: Orp 31/2 Vys ZH 2015 na základe už všetkých platných rozhodnutí
vydaných Obvodným banským úradom Banská Bystrica a vo vzťahu k porušeniu zákonných
povinností starostom obce bolo rozhodnuté pod č.: ČVS: Orp 182/2 Vys ZH 2015, zo dňa
30.4.2015, ktoré skončilo v jeho prospech a podozrenie bolo odmietnuté.
Rozhodnutie č. 2/20/07/2015 zo dňa 20.7.2015 nepreukázalo ničím, naplnenie
porušenia čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 pís. a Zákona č. 357/2004 Z. z., teda ani dôvodnosť
použitia čl. 9 ods. 10 pís. e Zákona č. 357/2004 Z. z. a uloženia pokuty. Rovnako tak tieto
skutočnosti nepreukázalo ani opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015...
Dopĺňanie chyby už vo vydanom rozhodnutí č.: 2/20/07/2015, ktoré je už predmetom
skúmania Ústavného súdu SR, opäť zmätočným a dôkazné nič nepreukazujúcim opravným
rozhodnutím č. 1/30/09/2015, považujeme za nezákonné. Opravné rozhodnutie
č. 1/30/09/2015, napriek neoboznámeniu s jeho textom na riadnom zasadnutí Obecného
zastupiteľstva konaného dňa 30.9.2015, sa snaží o reparáciu rozhodnutia č. 2/20/07/2015,
ktoré bolo prijaté na nezákonnom mimoriadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa
20.7.2015. Z uvedeného dôvodu opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015 žiadame Ústavným
súdom SR neakceptovať.»
II.
10. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný pri výkone
svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný
funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Podľa odseku 2
verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť
v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie podľa
písm. a) tohto článku využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie
nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj
prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb;
to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu
jeho funkcie.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní
odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok... Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona
k písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla
potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad
vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za
predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii
obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného
zastupiteľstva... Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto
spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického
hnutia s najvyšším počtom poslancov...
Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide
o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), teda právomoc sa vzťahuje
aj na navrhovateľa ako starostu obce.
Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa
odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný
funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo
že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto
ústavným zákonom alebo zákonom...
Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému
funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné,
vykoná ďalšie dokazovanie.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný
funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným
zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo
nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo
opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť
zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
11. Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
(ďalej len „orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie
orgánu podľa odseku 1. Podľa § 73b zákona o ústavnom súde účastníkom konania je
navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri
výkone funkcií verejných funkcionárov (odsek 1). O návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (odsek 2). Ak senát ústavného súdu zistí, že
konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu
svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát
ústavného súdu nálezom zruší (odsek 3). Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (odsek 4).
III.
12. Úlohou ústavného súdu bolo v tomto konaní posúdiť, či rozhodnutia obecného
zastupiteľstva o uložení pokút sú zákonné, jasné a zrozumiteľné a tiež aj z pohľadu
ústavného súdu preskúmateľné a riadne odôvodnené, resp. či skutkové a právne závery
týkajúce sa protiprávnosti konania verejného funkcionára (navrhovateľa ako starostu obce),
ako ich definovalo obecné zastupiteľstvo vo svojich rozhodnutiach, sú v súlade s ústavným
zákonom.
13. Ústavný súd preskúmal všetky predložené listinné dôkazy a vyjadrenia
účastníkov v konaní (pozri body 2 až 5, 7 až 9) podľa § 73a ods. 1 a 2 a § 73b zákona
o ústavnom súde a konštatoval, že v obidvoch prípadoch sú napadnuté rozhodnutia
obecného zastupiteľstva smerujúce proti navrhovateľovi v konečnom dôsledku nezákonné.
Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných
náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia
skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu
zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným
zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv.
Nedostatky formy rozhodnutia, povrchnosť či nedostatok odôvodnenia, alebo povrchnosť
dôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.
Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy
premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy veci
príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9
ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého
procesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku zákonného a ústavne
konformného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje,
že v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
vo vzťahu k navrhovateľovi napadnuté rozhodnutia okrem existujúcich podstatných
formálnych nedostatkov náležitostí neobsahujú v dostatočnej miere ani konkrétne skutkové
dôvody, na ktorých sú založené, tieto rozhodnutia sú preto nielen nepreskúmateľné, ale aj
v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.
14. Pokiaľ ide o rozhodnutie špecifikované v bode 2 tohto nálezu, ústavný súd zistil,
že okresná prokuratúra v prípise, resp. v oznámení č. Pd 75/15/6613 6 z 19. júna 2015 pri
vybavovaní podnetu fyzickej osoby, opierajúc sa o príslušné ustanovenia zákona Slovenskej
národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
konštatovala, že starosta obce ako štatutárny orgán obce neprekročil svoje právomoci, keď
v stanovisku z 28. apríla 2014 uviedol, že obec Bartošova Lehôtka nemá námietky k plánu
otvárky, prípravy a dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves za ňou
určených podmienok, ktoré boli špecifikované v stanovisku a týkali sa zabezpečenia
opatrení proti prašnosti, hlučnosti a dôkladného odvodnenia lomu.
15. Právny zástupca navrhovateľa predložil ústavnému súdu dôkaz o tom, že obec
Bartošova Lehôtka, zastúpená starostom (navrhovateľom v konaní pred ústavným súdom),
ako príslušný stavebný úrad vyjadrením sp. zn. 164/2011 z 12. augusta 2011 nesúhlasila
s určeným dobývacím priestorom Dolná Ves, napriek tomu Obvodný banský úrad v Banskej
Bystrici (ďalej len „obvodný banský úrad“) rozhodol o určení dobývacieho priestoru
rozhodnutím č. j. 69 2499/2011 z 12. septembra 2011 (ďalej aj „rozhodnutie obvodného
banského úradu“), ktoré bolo potvrdené Hlavným banským úradom so sídlom v Banskej
Štiavnici 29. novembra 2011 pod č. 1407 2265/2011. Obdobne predložil uznesenie
obecného zastupiteľstva č. 108/2010 z 27. augusta 2010, ktorým obecné zastupiteľstvo
predtým nesúhlasilo s dobývacím priestorom v oblasti Kremnické vrchy pre firmu Regos,
s. r. o. Lučenec (z rozhodnutia obvodného banského úradu z 12. septembra 2011 vyplýva,
že ústneho pojednávania v konaní o určení dobývacieho priestoru sa zúčastnilo spolu 45
osôb, z toho 30 vlastníkov dotknutých pozemkov, pozn.), a súvisiace dokumenty (žiadosť
obvodného banského úradu o zverejnenie rozhodnutia verejnou vyhláškou, o odvolaní
účastníkov a podobne).
16. Vychádzajúc z návrhov navrhovateľa a predložených listinných dôkazov
a vyjadrení účastníkov, ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obecného
zastupiteľstva sp. zn. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015 (jeho výrok v časti udelenia pokuty
vo výške dvanásťnásobku platu) a tiež jeho odôvodnenie za údajné porušenie čl. 4 ods. 1
a ods. 2 písm. a) ústavného zákona nie je v súlade s týmto ústavným zákonom.
17. Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva je podľa názoru ústavného súdu
okrem už uvedeného neurčité, nepresvedčivé, a tým aj nepreskúmateľné z hľadiska
nenaplnenia zákonných podmienok uvedených v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona, pretože
spočíva iba v jedinom všeobecnom zistení, že navrhovateľ „vedome neinformoval obecné
zastupiteľstvo a občanov obce o žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci
prebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej činnosti v k.ú. Bartošova Lehôtka,
čím mal uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju
funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone na
získavanie výhod v prospech právnickej osoby“, a tiež v konštatovaní, že „starosta obce
využil svoje právomoci, rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa obecnému
zastupiteľstvu a občanom obce, čím si vedome nepreveril verejný záujem, pričom z
uvedeného dokumentu priloženého k žiadosti bolo pri vydávaní stanoviska starostovi
zrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na
občanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo
aj občania obce majú právo sa vyjadriť k základným otázkam života obce a tiež
k súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú
významného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života
občanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred
verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci znej vyplývajúce a informácie
nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby, čím porušil
čl. 4 ods. 1 a čl. 4 odsek 2 písmeno a) ústavného zákona...“.
18. Tieto všeobecné závery sú podľa ústavného súdu neakceptovateľné predovšetkým
preto, že z nich nevyplýva základný vytýkaný postulát, či aj naozaj skutočne a reálne a bez
akýchkoľvek pochybností „starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred verejným
záujmom...“ alebo „využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie
nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby“.
19. K tomu je potrebné uviesť, že iba neinformovaním obecného zastupiteľstva
a občanov nemohol bez ďalšieho uprednostniť osobný záujem a výhody pre iného, o to viac,
ak v tomto konaní nezistila nič protiprávne ani okresná prokuratúra. Iný pohľad na vec by
v okolnostiach posudzovanej veci mohol mať ústavný súd napr. vtedy, ak by bolo v konaní
preukázané korupčné správanie alebo nejaká iná výhoda v prospech navrhovateľa súvisiaca
s jeho ne/činnosťou pri „povoľovaní banskej činnosti“. Toto však z napadnutého
rozhodnutia nevyplýva a decíznym orgánom (obecným zastupiteľstvom) nebolo ani
preukázané. Ak teda nebolo riadne zistené údajné protiprávne konanie navrhovateľa (a ani
ústavný súd také dôvody v tomto konaní nezistil), mohlo ísť v tejto veci iba nanajvýš
o politickú zodpovednosť navrhovateľa, ktorú môžu občania obce zohľadniť v najbližších
voľbách do orgánov samosprávy obcí. Okrem toho podnet podaný občanmi adresovaný
predsedníčke komisie na ochranu verejného záujmu bol anonymný a obecné zastupiteľstvo
vo svojom rozhodnutí iba mechanicky citovalo text ústavného zákona, bez preukázania
kauzality prípadnej konkrétnej (protiprávnej) činnosti navrhovateľa ako starostu obce, ktorý
je tiež jedným z orgánov obce (navyše štatutárom), pretože ju zastupuje aj navonok.
Uvedenú skutočnosť v neposlednom rade napáda tiež navrhovateľ priamo v návrhu:
„Napriek citácii jednotlivých ustanovení zákona č. 357/2004 Z. z. z textu rozhodnutia nikde
nevyplýva kedy a akým spôsobom sa starosta mal dopustiť porušenia čl. 4 odst. 1 a čl. 4
odst. 2 pís. a). V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že starosta rozhodol za obec sám,
nedal možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu a občanom obce, pri vydávaní povolenia
banskej činnosti výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves...
v katastrálnom území Bartošova Lehôtka...“
20. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry vo veciach rozhodovania podľa tohto
ústavného zákona, ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti
uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych
predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie
opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej
spravodlivosti (IV. ÚS 1/07). Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci zistiť
správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci bez ohľadu na
jej prípadnú obťažnosť predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného
postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto prílišná
formálnosť alebo povrchnosť dôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi
právneho a demokratického štátu. V konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie
ustanovené ústavným pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo iným zákonom
(m. m. IV. ÚS 182/07).
21. Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie
zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane
zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen
jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným
zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť
odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu. To platí
v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona (m. m.
I. ÚS 356/08, IV. ÚS 278/08). „Ak Komisia obecného zastupiteľstva na ochranu verejného
záujmu pri rozhodovaní o porušení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z.
zo strany verejného funkcionára (starostu obce) nepostupuje v súlade s viacerými jeho
ustanoveniami a jej rozhodnutie neobsahuje okrem viacerých podstatných formálnych
náležitostí ani konkrétne skutkové dôvody, na ktorých je založené, toto rozhodnutie je
nielen nepreskúmateľné, ale aj v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického
štátu.“ (III. ÚS 158/09). „Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na
splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia
(vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje
nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež
jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť
odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.“ (I. ÚS
356/08).
22. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia
zákonne dostatočným spôsobom nevyplýva, žeby sa navrhovateľ dopustil takého konania,
ktoré by malo byť v rozpore s čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona (pozri
body 14 až 19), ktorá vada nie je konvalidovateľná v priebehu ústavno súdneho prieskumu,
a preto ústavný súd napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva sp. zn. 2/20/07/2015
z 20. júla 2015 podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde zrušil (bod 1 výroku tohto
nálezu).
23. Na tomto závere ústavného súdu nemení nič ani opravné uznesenie, ktoré bolo
vydané 30. septembra 2015 (na údajnú ochranu práv navrhovateľa, pozn.), pretože oprava sa
týkala najmä formálneho spresnenia údajov o niektorých osobách vo výroku už predtým
nepresvedčivého a rozporného napadnutého rozhodnutia. Toto opravné uznesenie
navrhovateľ nenapáda a nie je ani dôvod pojať ho do výrokovej časti rozhodnutia ústavného
súdu, a to už len z toho dôvodu, že sám osebe nespôsobuje žiadne právne účinky.
24. Čo sa týka druhého napadnutého rozhodnutia č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015
(pozri bod 3 a vyjadrenia účastníkov v bodoch 7 až 9), navrhovateľ v návrhu namietal, že
svoje oznámenie podľa § 7 ods. 1 ústavného zákona podal 30. marca 2015, teda včas
a v ústavnom zákone určenej lehote. Na svoju obranu predložil „tlačivo oznámenia, na
ktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným dňom dôjdenia
(doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam v knihe došlých
podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015“, tieto tvrdenia preskúmal aj ústavný súd
z dokumentácie predloženej právnym zástupcom obecného zastupiteľstva 8. októbra 2015.
25. Ústavný súd zistil, že oznámenie vyplnené navrhovateľom podľa ústavného
zákona za obdobie roku 2014 z 30. marca 2015 (na 8 stranách) obsahuje prílohu, ktorou je
potvrdenie podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
z 27. februára 2015 vyhotovené , zamestnankyňou obce. Toto oznámenie
obsahuje na prvej a ôsmej strane podaciu pečiatku Obecného úradu Bartošova Lehôtka
č. 89/2015 s označením „Došlo“:, na ktorej je uvedený dátum „30.03.2015“. K tomuto
oznámeniu bola priložená kópia denníka došlej pošty, z ktorej vyplýva, že až 14. mája 2015
pod por. č. 89/2015 bolo doručené, resp. zaevidované na podateľni „oznámenie funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov“ podané navrhovateľom, čo je značný rozpor
s tvrdením navrhovateľa, že podanie doručil skutočne už 30. marca 2015, keďže iné
písomnosti predchádzajúce tomuto zápisu sú jasne deklarované v denníku došlej pošty pod
poradovým číslom 81/2015 z 30. apríla 2015 až poradovým číslom 88/2015 z 13. mája
2015. Z uvedeného teda s najväčšou pravdepodobnosťou vyplýva (aj keď ústavnému súdu
nebol predložený originál knihy došlej pošty, pozn.), že nemožno uznať argumentáciu
navrhovateľa o včasnosti podania oznámenia v lehote do 31. marca 2015 (hoci je na ňom aj
úradná pečiatka obce s nečitateľným menom a podpisom osoby oprávnenej na preberanie
zásielky s dátumom 30. marec 2015). Z knihy došlej pošty tvrdenie o doručení oznámenia
v tento deň (30. marca 2015) vôbec nevyplývalo a ani navrhovateľ k tomuto tvrdeniu
neuviedol a ani nepredložil žiaden iný dôkaz, že podanie bolo zaevidované skutočne
v lehote určenej ústavným zákonom (navyše navrhovateľ ako starosta obce disponoval
s úradnou pečiatkou, pozn.).
26. Obecné zastupiteľstvo vo svojom rozhodnutí túto obranu navrhovateľa preto
správne neakceptovalo, pričom svoje rozhodnutie oprelo aj o výpoveď jedinej pracovníčky
obecného úradu pôsobiacej v tom čase na úrade „ “, ktorá uviedla,
že žiadne podanie, ktorého obsahom by bolo oznámenie funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov za rok 2014 verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo v tom
čase (30. marca 2015, pozn.) doručené obecnému úradu. Napadnuté rozhodnutie obecného
úradu v tejto časti je v prípade uloženia pokuty v sume mesačného platu za porušenie čl. 7
ods. 1 ústavného zákona správne (výrok a odôvodnenie v poslednom odseku na s. 2 a 3
rozhodnutia), pretože vychádza zo zistení a dokazovania vykonaného obecným
zastupiteľstvom, ktoré v konečnom dôsledku preukazuje porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona.
27. Pokiaľ navrhovateľ namietal skutočnosť, že rozhodnutie bolo prijaté
„protizákonným mimoriadnym zasadnutím Obecného zastupiteľstva“, ústavný súd sa
nedomnieva, že to tak bolo. V tomto ohľade v okolnostiach danej veci postačuje poukázať
na názor odporcu, že „Na zasadnutí zastupiteľstva konanom dňa 29.5.2015 bol určený
termín jeho ďalšieho zasadnutia. Pre prijatie rozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9
ústavného zákona je potrebné, aby za jeho schválenie hlasovalo v prípade obecného
zastupiteľstva nadpolovičná väčšina členov, čo bolo dodržané, čím boli splnené
predpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného zákona. Napokon, zasadnutie dňa
20.7.2015 viedol riadne ustanovený zástupca starostu. Bolo by úplne proti zásadám
spravodlivosti, aby verejný funkcionár mohol mariť konanie orgánu, ktorým sa práve
tomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním, alebo využitím sistačnej
právomoci.“.
28. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť ústavnú súladnosť rozhodnutia výboru
č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015, a preto napadnuté rozhodnutie v rozsahu navrhovateľom
produkovaných dôvodov potvrdil (bod 2 výroku tohto nálezu).
29. O trovách konania ústavný súd nerozhodoval, pretože si ich náhradu účastníci
tohto konania neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. novembra 2015