Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 378/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka o návrhoch , , zastúpeného

advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 61/16, Žiar nad Hronom,

na preskúmanie rozhodnutí Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka

č. 2/20/07/2015 z 20. júla 2015 a č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015, za účasti Obecného

zastupiteľstva Bartošova Lehôtka, zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Kičom,

Prievozská 48, Bratislava, takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č.

z 20. júla 2015 z r u š u j e .

2. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č.

z 20. júla 2015 p o t v r d z u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. zo 16. septembra 2015 spojil a prijal podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie návrhy

(ďalej len „navrhovateľ“), ktorými navrhoval preskúmať rozhodnutia Obecného

zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) sp. zn.

z 20. júla 2015 a sp. zn. z 20. júla 2015 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutia“).

2. Z návrhov a z pripojeného rozhodnutia sp. zn. z 20. júla 2015

vyplýva, že obecné zastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi,

starostovi obce, pokutu podľa ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„ústavný zákon“) v sume 15 348 € zodpovedajúcej dvanásťmesačnému platu verejného

funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a)

ústavného zákona, pretože „vedome neinformoval obecné zastupiteľstvo a občanov obce

o žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho

konania o povoľovaní banskej činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka, uprednostnil osobný

záujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce

a informácie nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej

osoby“.

3. Z ďalšieho rozhodnutia sp. zn. z 20. júla 2015 vyplýva, že obecné

zastupiteľstvo ním uložilo navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi, starostovi obce,

pokutu podľa čl. 9 ústavného zákona v sume 1 279 € zodpovedajúcej jeho mesačnému platu

verejného funkcionára za porušenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,

pretože „nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok

2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone“.

4. Navrhovateľ sa v prvom konaní (bod 2) bránil aj tým, že podal k podnetu fyzickej

osoby z 11. mája 2015 na vydanie protestu prokurátora na Okresnej prokuratúre Žiar nad

Hronom (ďalej len „okresná prokuratúra“) vyjadrenie z 8. júna 2015, na základe ktorého

okresná prokuratúra odložila podnet fyzickej osoby, pretože nezistila porušenie zákonnosti

postupu navrhovateľa pri vydaní súhlasného stanoviska obce k plánu otvárky, prípravy

a dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves. Obecné zastupiteľstvo

však i na základe vyjadrenia okresnej prokuratúry uložilo navrhovateľovi pokutu.

5. V druhom prípade navrhovateľ uviedol, že neporušil čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,

pretože „oznámenie“ (pozri bod 3) riadne podal 30. marca 2015 na obecnom úrade (bolo

zaevidované pod sp. zn. 89/2015), čo uviedol aj vo svojom vyjadrení k správe komisie na

ochranu verejného záujmu zo 6. júna 2015. Aj napriek tomu mu pokuta obecným

zastupiteľstvom bola uložená.

6. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej takto

rozhodol:

„Rozhodnutie obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka č.

o uložení pokuty starostovi prijaté na zasadnutí dňa 20. 07. 2015 sa zrušuje, ako

nezákonné.“ Identicky je návrhový petit formulovaný navrhovateľom aj vo vzťahu

k rozhodnutiu obecného zastupiteľstva č. 1/20/07/2015.

7. Po spojení a prijatí návrhov navrhovateľa na ďalšie konanie ústavný súd

14. októbra 2015 vyzval obecné zastupiteľstvo, aby sa vyjadrilo k veci. Obecné

zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení z 2. októbra 2015 okrem iného uviedlo:

«Obecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného

zákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva

proti verejnému funkcionárovi starostovi obce , v zmysle čl. 9 ods. 6

ústavného zákona, rozhodnutím zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. , v spojitosti

s opravným rozhodnutím zo dňa 30. 9. 2015 č. 1/30/09/2015, uložilo verejnému

funkcionárovi navrhovateľovi, pokutu vo výške 15 348 €... pre porušenie povinnosti

ustanovenej čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona...

Komisia na ochranu verejného záujmu obdržala dňa 28. 5. 2015 anonymný avšak

odôvodnený podnet zo dňa 27. 5. 2015, v ktorom bolo starostovi obce v podstate vytýkané

konanie spočívajúce v tom, že starosta obce nijakým spôsobom nezverejnil a ani neumožnil

vyjadriť sa tak obecnému zastupiteľstvu, ako aj samotným občanom obce so žiadosťou

spoločnosti REGOS s.r.o. o udelenie záväzného stanoviska k výkonu banskej činnosti v k. ú.

Bartošova Lehôtka, a to ťažby bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves, ani neoboznámil

tak obecné zastupiteľstvo ako aj občanov obce vôbec so začatím tohto správneho konania,

a naopak, v rámci správneho konania bez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce

v jeho stanovisku zo dňa 28. 4. 2014 vydanom za obec uviedol, že k výkonu banskej činnosti

a k plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska bentonitu obec nemá námietky,

čo zopakoval na miestnej obhliadke dňa 14. 10. 2014, hoci vedel, že obecné zastupiteľstvo

obce v minulosti opakovane vyslovilo zásadné nesúhlasné stanovisko s výkonom ťažby, a to

vyjadrenom v uznesení zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010. Obvodný banský úrad Banská

Bystrica rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2014 č. 1351 2947/2014 povolil spoločnosti REGOS

s.r.o. výkon banskej činnosti, pričom starosta obce voči rozhodnutiu nepodal odvolanie

a rovnako o ňom neinformoval tak obecné zastupiteľstvo ako ani občanov obce. Podávateľ

podnetu uviedol, že starosta obce svojím konaním uprednostnil súkromný záujem dotknutej

právnickej osoby pred verejným záujmom obyvateľov obce a požiadal obecné zastupiteľstvo

o prešetrenie skutočnosti, či verejný funkcionár neporušil svoje povinnosti v zmysle

ústavného zákona.

Obecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na

základe svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného

funkcionára, aby sa k podnetu vyjadril, pričom mu ho doručilo.

Navrhovateľ sa v priebehu konania vyjadril... tak, že zastupiteľstvu doručil na

vedomie jeho vyjadrenie k podnetu na preskúmanie zákonnosti jeho postupu Okresnou

prokuratúrou Žiar nad Hronom, spis. zn. Pd 75/15/6613 4, v ktorom obsahovo reagoval

v podstate aj na podnet v rámci konania podľa ústavného zákona.

Uviedol, že v predmetnom správnom konaní nevydal súhlasné stanovisko, avšak iba

uviedol, že nemá námietky, svoje právomoci pri vydaní stanoviska z 28. 4. 2015 neprekročil,

opísal svoje úvahy týkajúce sa povahy správneho konania, mal a mohol sám predmetné

stanovisko bez toho, že by ho mal konzultovať s obecným zastupiteľstvom, vydať, a uvádzal

dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru výkon ťažby nepredstavuje zásah do záujmu obce

a občanov.

Obecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na

skutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak,

že „starosta obce využil svoje právomoci, rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa

obecnému zastupiteľstvu a občanom obce, čím si vedome nepreveril verejný záujem, pričom

z uvedeného dokumentu priloženého k žiadosti bolo pri vydávaní stanoviska starostovi

zrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na

občanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo

aj občania obce majú právo sa vyjadriť k základným otázkam života obce a tiež

k súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú

významného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života

občanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred

verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a

informácie nadobudnuté pri jej výkone na získanie výhod v prospech právnickej osoby.“...

Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že

rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo prijaté na nezákonne zvolanom zasadnutí, že

v rozhodnutia samotného nevyplýva, akého porušenia povinností v zmysle ústavného zákona

sa mal dopustiť a napokon poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré predložil už v konaní pred

obecným zastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené.

... Obecné zastupiteľstvo považuje návrh na preskúmanie svojho rozhodnutia za

neopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne

predstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona, a to vždy uprednostniť

verejný záujem pred súkromným záujmom...

Z hľadiska podstaty sporu je v prejednávanom prípade kľúčové ustálenie otázky, či

bolo konanie navrhovateľa ako starostu obce vo svojej podstate uprednostnením

súkromného záujmu pred záujmom verejným, a to spôsobom výkonu verejnej funkcie

verejného funkcionára s presahom do iných právnych predpisov ako samotného ústavného

zákona. Takto vymedzená otázka ešte nebola predmetom prieskumu zo strany ústavného

súdu...

Ústavný zákon vymedzuje v čl. 3 ods. 2 ako verejný záujem taký záujem, ktorý

prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

Už z takto poskytnutej definície je zrejmé, že samotný zákon komplexne a vyčerpávajúco

výklad obsahu tohto pojmu neposkytuje, čo napokon nie je ani možné, a k zisteniu obsahu

a významu pojmu je potrebné prihliadnuť vždy na individuálne okolnosti skúmanej veci.

Obecné zastupiteľstvo sa však domnieva, že pri výklade pojmu verejný záujem nie je možné

zužovať mantinely pre jeho zistenie iba na samotné povinnosti ustanovené ústavným

zákonom, avšak, v konkrétnom prípade je potrebné vychádzať z právneho poriadku ako

celku. Opačným spôsobom by nebolo možné pripísať pojmovému znaku definície verejného

záujmu, a to znaku „iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“, vecný

obsah, nakoľko samotný ústavný zákon o jeho obsahu mlčí. Inak by samotný ústavný zákon

chránil iba úzko a formálne vymedzený verejný záujem spojený splnením v podstate

administratívnych povinností verejných funkcionárov, čo však nekorešponduje s pojmovým

vymedzením verejného záujmu v zmysle ústavného zákona „iný prospech všetkým

občanom". Takémuto výkladu zákona pri skúmaní obsahu pojmu verejný záujem zodpovedá

napokon aj jeho ustanovenie v čl. 9 ods. 6, v zmysle ktorého orgán uloží sankciu, ak sa

v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo

obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom. Takto definovaný základ

pre vyvodenie zodpovednosti za porušenie zákona verejným funkcionárom teda zohľadňuje

porušenie povinností uložených ústavným zákonom, avšak aj porušenie povinností

uložených iným zákonom, pokiaľ toto konanie zároveň predstavuje porušenie generálnej

klauzuly podľa ústavného zákona vymedzenej v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona ako

povinnosť verejného funkcionára pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný

záujem pričom pri výkone verejnej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný

záujem pred verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie

zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný

funkcionár nesmie využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie

nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj

prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

V prejednávanom prípade je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých

občanov ich právo na samosprávu. Jeho obsahom je oprávnenie občanov združených do

samosprávnych jednotiek, a to obcí a vyšších územných celkov, na správu, a to

prostredníctvom samosprávnych orgánov, ich spoločných záležitostí, ktoré majú prevažne

miestny alebo regionálny dopad, pričom ich úprava je v záujme obce a jej občanov.

Ústavnoprávnym základom pre takýto výklad práva na samosprávu je najmä čl. čl. 64 a 64a

..., ako aj Európska charta miestnych samospráv...

V danej veci je nepochybné, že výkon banskej činnosti v obci je mimoriadne

závažnou otázkou verejného záujmu obyvateľov obce, ktorá priamo zasahuje do kvality

života v obci a komfortu jej obyvateľov. Je preto legitímnym záujmom umožniť obyvateľom

obce výkon ich práva na samosprávu v čo najširšej miere. V danej veci je v zmysle § 18 ods.

1 o banskej činnosti obec účastníkom konania. V danej veci obec

vystupuje pri výkone samosprávy. V konaní o povolení banskej činnosti musí správny orgán

skúmať prítomnosť stretu záujmov a ak sa stret záujmov medzi účastníkmi konania a

žiadateľom vyskytne, je povinný ho odstrániť. Platí pri tom, že vyriešenie stretu záujmov je

neopomenuteľnou prekážkou pre vydanie povolenia pre výkon banskej činnosti. Keďže sa

jedná o mimoriadne závažnú otázku života obce, sledujúc poukázaný mechanizmus

realizácie práva na samosprávu... starosta obce v žiadnom prípade nebol oprávnený v

danej veci konať sám a bez vedomia občanov obce a obecného zastupiteľstva. Starosta obce

bol zároveň povinný skúmať názor obyvateľov obce, ktorí jediní sú nositeľom práva na

samosprávu, spôsobom ustanoveným zákonom obecnom zriadení, a teda cestou obecného

zastupiteľstva a zhromaždenia obyvateľov obce. Bezvýnimočne bol rovnako povinný umožniť

obyvateľom obce k veci zaujať stanovisko, čoho predpokladom je poskytnutie informácie o

riešenej otázke obyvateľom obce. Realizácia práva na samosprávu a správu verejných

záležitostí obci bez informovania nositeľov tohto práva o existencie dôležitej otázky

verejného záujmu je iluzórna. Napokon, ako uviedol Súdny dvor Európskej únie vo svojom

rozsudku (veľká komora) z 15. 1. 2013, spis. zn. 0416/10 (Križan a spol. a Mesto Pezinok

c/a Slovenská inšpekcia životného prostredia: „Súdny dvor takisto zdôrazňuje, že dotknutá

verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového

správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie, a to v rozsahu, v akom sú

tieto informácie k dispozícii v čase, keď prebieha táto fáza konania.“ V poukázanom

prípade sa jednalo o realizáciu práva na samosprávu pri povoľovaní skládky odpadu. S

ohľadom na uvedené sa tak obecné zastupiteľstvo domnieva, že právo na výkon samosprávy

a právo na jeho realizáciu prostredníctvom informácií o dôležitých otázkach života obce v

danom prípade bolo súčasťou pojmu verejný záujem, keďže je iným prospechom všetkých

občanov alebo mnohých občanov, ktorého ochrana je zabezpečovaná aj konaním podľa

ústavného zákona a starosta obce mal pri výkone svojej funkcie verejný záujem chrániť a

presadzovať.

V danej veci napokon samotné orgány obce presne a jasne vymedzili, aký je verejný

záujem a záujem obyvateľov obce aj vo vzťahu priamo k banskej činnosti na jej území, kedy

v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010 banskú činnosť

jednoznačne odmietlo.

Starosta obce tak svojím konaním nerešpektoval verejný záujem tak v rovine

presadenia práva na samosprávu všeobecne, ako aj v rovine nerešpektovania jeho

vymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti...

Súkromný záujem ústavný zákon priamo nevymedzuje, avšak v čl. 4 ods. 2 písm. a)

ústavného zákona, zakazuje verejnému funkcionárovi využívať svoju funkciu, právomoci

z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom

na získavanie výhod aj v prospech právnických osôb, pričom sa nemusí jednať o spriaznené

osoby. V napádanom rozhodnutí bolo vymedzené, že navrhovateľ ako starosta obce konal

uprednostňujúco vo vzťahu k záujmom právnickej, a to spoločnosti REGOS, s.r.o. Táto ako

podnikateľský subjekt sleduje dosahovanie zisku banskou činnosťou, pričom dosahovanie

zisku spoločnosťou REGOS s.r.o. nie je iným prospechom všetkých občanov alebo mnohých

občanov, a preto sa jedná o súkromný záujem tejto spoločnosti. Tento vo svojej podstate nie

je zlučiteľný s verejným záujmom obyvateľov obce tak v rovine presadenia práva na

samosprávu všeobecne, keďže účinné uplatnenie práv občanov obce by s najväčšou

pravdepodobnosťou viedlo k oddialeniu resp. zmareniu ťažby, ako aj v rovine

nerešpektovania jeho vymedzenia priamo vo vzťahu ku konkrétnej banskej činnosti, keďže

ako bolo poukázané, v konaní o banskej činnosti mohla

obec vyvolať stret záujmov, čo by mohlo viesť aj k zamietnutiu žiadosti spoločnosti REGOS

s.r.o. a teda zmareniu jej súkromného záujmu na dosahovaní zisku...

Sumarizujúc uvedené vymedzenie verejného záujmu a záujmu právnickej osoby

nemohlo obecné zastupiteľstvo v preskúmavanom rozhodnutí konštatovať iné, než len

jednoznačné porušenie povinností čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona...

V konkrétnom to bolo práve konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára, ktorý

porušil verejný záujem tým, že obecné zastupiteľstvo a ani obyvateľov obce neinformoval

o prebiehajúcom konaní o dôležitej otázke verejného záujmu obce, ignoroval obyvateľov

obce, nepresadil orgánmi obce prv formulovaný obsah verejného záujmu obce, čím zmaril

možnosť obyvateľov obce účinne realizovať svoje právo na samosprávu a brániť svoje práva

v správnom konaní o povolení banskej činnosti, a zároveň podal stanovisko, ktoré bolo

v priamom rozpore s formuláciou verejného záujmu obyvateľov obce ohľadom banskej

činnosti vykonanej v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 27. 8. 2010 č. 108/2010.

Týmto konaním uprednostnil záujem právnickej osoby, podnikateľa a prevádzkovateľa

banského diela, keďže v konaní o povolení banskej činnosti neboli zo strany obce Bartošova

Lehôtka vznesené námietky, ani nebolo vedené rozporové konanie, čo viedlo k vydaniu

povolenia na banskú činnosť pre túto spoločnosť, a teda k realizácii jej súkromného záujmu

v podobe dosahovaní zisku.

Obecné zastupiteľstvo uvádza, že i keď v takomto podrobnom rozsahu neboli dôvody

pre vydanie rozhodnutia uvedené už v ňom samotnom, z jeho odôvodnenia je celkom

zrejmé, čo sa kladie za vinu navrhovateľovi a ako sa obecné zastupiteľstvo vysporiadalo

s námietkami navrhovateľa. Samotné odôvodnenie spĺňa požiadavku preskúmateľnosti

rozhodnutia, pričom zákon podrobnejšie požiadavky na jeho obsah nestanovuje.

K výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9

ods. 10 písm. e) ústavného zákona a obecné zastupiteľstvo nemalo možnosť zohľadniť

prípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu

orgánu v tomto smere neumožňuje...

Obecné zastupiteľstvo musí ako neodôvodnenú odmietnuť obranu navrhovateľa, ktorý

v návrhu uviedol, že nevedel, čo mu je preskúmavaným rozhodnutím kladené za vinu. Z

návrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že navrhovateľ opätovne poukazuje na svoju

obranu, ktorú vykonával už v konaní pred obecným zastupiteľstvom, a taktiež poukazuje na

stanovisko prokurátora, ktoré sa týkalo konania kladenému za vinu už v konaní pred

obecným zastupiteľstvom. Takýto postup, kedy na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že nevie,

akú povinnosť mal porušiť a na druhej strane účinne uplatňuje svoje právo na preskúmanie

rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnemu skutku, ktoré je v rozhodnutí zhodne vymedzené,

preukazuje účelovosť tvrdenia navrhovateľa.

Obecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že stanovisko ani výsledky šetrenia zo strany

prokuratúry nie sú pre jeho konanie a rozhodovanie v zmysle ústavného zákona, ako ani pre

rozhodnutie ústavného súdu o prieskume rozhodnutia, nijako záväzné. Prokuratúra nie je

orgánom, ktorému ústavný zákon zveruje pôsobnosť pri jeho realizácii. Závery prokuratúry

ohľadom vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti, či dohľadu nad zachovávaním

zákonnosti v správnom konaní, nie sú v konaní o ochrane verejného záujmu relevantné,

nakoľko v týchto konaniach sa sleduje odlišný cieľ. Napokon, navrhovateľ v rámci svojej

obrany v konaní o ochranu verejného záujmu na toto stanovisko nepoukázal a obecnému

zastupiteľstvu ako účastníkovi konania pred ústavným súdom nebolo doručené...

Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 30. 9. 2015 vydalo rozhodnutie

č. 1/30/09/2015, ktorým v rozhodnutí Obecného zastupiteľstva Obce Bartošova Lehôtka zo

dňa 20. 7. 2015, sp. zn. , o uložení pokutu vo výške 15 348 € navrhovateľovi,

vo výroku rozhodnutia vykonalo opravu nasledovne:

a) v prvom odseku sa slová súkromnej firmy“ nahrádzajú slovami spoločnosti

REGOS s.r.o., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, “

b) v prvom odseku sa za slová „správneho konania o povoľovaní banskej činnosti

v k. ú. Bartošova Lehôtka“ vkladá čiarka a slová „vedenom na Obvodnom banskom úrade

Banská Bystrica, č. k. , v ktorom v stanovisku udelenom za obec Bartošova

Lehôtka dňa 28. 4. 2014 uviedol, že obec nemá k plánu otvárky, prípravy a dobývania

bentonitu námietky“.

Vo zvyšných častiach ostal výrok rozhodnutia nedotknutý...

Obecné zastupiteľstvo považovalo za potrebné v danej veci spresniť výrokovú časť

opravovaného rozhodnutia, a to v časti opisujúcej skutok, ktorým došlo k porušeniu

povinností verejného funkcionára, a to podrobnejším popisom právnickej osoby, ktorej

záujem bol uprednostnený porušením povinností verejným funkcionárom, teda

prevádzkovateľa dobývacieho priestoru Dolná Ves, nachádzajúceho sa okrem iného aj

v k. ú. Bartošova Lehôtka, a to spoločnosť REGOS s.r.o... Z tohto dôvodu vykonalo obecné

zastupiteľstvo opravu predmetného rozhodnutia tak, ako je popísaná v bode I. písm. a)

výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rovnako bolo potrebné spresniť aj opis správneho

konania, v ktorom vykonával verejný funkcionár svoju právomoc spôsobom odporujúcim

ústavnému zákonu, dôsledkom čoho bolo uprednostnenie záujmu právnickej osoby pred

verejným záujmom, a teda uvedením označenia orgánu a spisovej značky správneho

konania, čo vykonalo obecné zastupiteľstvo opravou výroku popísanej v bode 1. písm. b)

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obecné zastupiteľstvo uvádza, že opravu výrokovej časti predmetného rozhodnutia

bolo potrebné vykonať s ohľadom na ochranu práva účastníka konania, verejného

funkcionára, starostu obce , na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle

... Jeho súčasťou je v prípadoch, kedy sa účastníkovi konania ukladá sankcia

za určité konanie, zásada nemožnosti opakovaného postihu za ten istý skutok. Za účelom

zachovania tejto zásady je potrebné protiprávne konanie postihovanej osoby vymedziť

spôsobom, z ktorého sú skutkové okolnosti konania osoby nezameniteľné vymedzené. Z tohto

dôvodu bolo potrebné presnejšie už priamo vo výroku rozhodnutia označiť aj osobu, ktorej

súkromný záujem bol postupom verejného funkcionára uprednostnený pred záujmom

verejným, ako aj presnejšie vymedziť správne konanie, v rámci ktorého vykonával verejný

funkcionár konajúc za obec úkony, ktorými došlo k uprednostneniu súkromného záujmu.

Pritom je dôležité, že samotné konanie bolo vymedzené súladne s ustanovením čl. 9 ods. 6

ústavného zákona, ktorý výslovne kladie na výrokovú časť rozhodnutia požiadavku popisu

konania verejného funkcionára, čo bolo v predmetnom rozhodnutí jednoznačne uvedené,

a to ako „vedomé neinformovanie obecného zastupiteľstva a občanov obce o žiadosti na

vydanie stanoviska obce v rámci prebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej

činnosti v k. ú. Bartošova Lehôtka“.

Predmetná oprava však nemá charakter zmeny skutku, za ktorý bol verejný

funkcionár postihnutý. Skutok ostal jednotne vymedzený v priebehu celého konania. Skutok,

pre ktorý sa viedlo konanie, bol vymedzený v podnete občanov z 27. 5. 2015, na podklade

ktorého obecné zastupiteľstvo začalo dňom 29. 5. 2015 konanie voči verejnému

funkcionárovi, a ktorý spolu s jeho prílohami zaslalo na zaujatie stanoviska práve

dotknutému verejnému funkcionárovi. Z tohto podnetu je zrejmé, že osobou, ktorej záujmy

mali byť konaním verejného funkcionára dotknuté, je spoločnosť REGOS s.r.o., ako aj

označenie správneho konania vedeného pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica,

v ktorom mal verejný funkcionár vykonávať svoju právomoc spôsobom odporujúcim

verejnému záujmu, teda udelením v podstate súhlasného stanoviska s ťažbou nerastov, a to

bez vedomia obecného zastupiteľstva a občanov obce. K takto vymedzenému skutku sa

vyjadril aj dotknutý verejný funkcionár, uplatňoval svoje procesné práva, predkladal

dôkazy na podporu svojich tvrdení. Napokon, v predmetnom rozhodnutí, ktoré je vždy

potrebné vykladať v nadväznosti na jeho odôvodnenie, bolo konanie verejného funkcionára

vymedzené nezameniteľné, nakoľko v k. ú. Bartošova Lehôtka sa nenachádza iný dobývací

priestor pre ťažbu nerastov, ako dobývací priestor Dolná Ves, práva prevádzkovateľa

neuplatňuje a ani v minulosti neuplatňoval iný subjekt ako spoločnosť REGOS s.r.o.,

o povolení ťažobnej činnosti sa neviedlo iné ako v samotnom podnete označené správne

konanie a obec Bartošova Lehôtka v ňom podala iba jediné záväzné stanovisko, ktorého

obsahom bolo vyjadrenie starostu obce, že obec nemá k ťažbe námietky. Z uvedených

skutočností je teda zrejmé, že jednota skutku bola zachovaná počas celého konania,

dotknutý funkcionár mohol a aj účinne uplatňoval svoje práva, kedy sa vyjadroval ku svojej

činnosti práve priamo k spoločnosti REGOS s.r.o. a to v identickom správnom konaní, ako

bolo vymedzené v podnete, rovnako sa vyjadroval a obhajoval svoje konanie v podobe

vydania stanoviska o tom, že obec nemá námietky, ako aj k samotnému protiprávnemu

konaniu, kedy predkladal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nebol povinný vyžiadať si

stanovisko obecného zastupiteľstva a občanov obce a i k spôsobenému následku, kedy

uvádzal dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu verejného záujmu a ani

uprednostneniu záujmu právnickej osoby v dôsledku jeho konania. Napokon, sankcia mu

bola uložená už v predmetnom rozhodnutí len za takto vymedzené konanie a ostalo

zachované aj právo verejného funkcionára na osobitný prieskum ústavnosti rozhodnutia

v konaní pred Ústavný súdom... Z jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutia je zrejmé, že ho

opiera opätovne dôvodmi vzťahujúcimi sa k jeho konaniu voči spoločnosti REGOS s.r.o.,

vykonanému v správnom konaní pred Obvodným banským úradom Banská Bystrica, pričom

opätovne obhajuje svojej konanie spočívajúce v udelení stanoviska zo dňa 28. 4. 2014

o tom, že obec nemá námietky bez predchádzajúceho stanoviska obecného zastupiteľstva

a občanov obce, pričom ho podporil stanoviskom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom

vzťahujúcej sa práve k tomuto konaniu. Z uvedených skutočností je tak zrejmé, že dotknutý

verejný funkcionár vedel počas celého konania vrátane etapy prieskumného konania čo mu

je kladené za vinu, uplatňoval svoje právo na oboznámenie sa podstatou skutku, vyjadrenia

sa a predkladania dôkazov a k takto vymedzenému skutku sa domáhal aj ochrany pred

Ústavným súdom...

... I keď vydanie opravného uznesenia nie je v ústavnom zákone priamo vymedzené,

takýto postup je právnym poriadkom dovolený a predpokladaný. Predne je potrebné uviesť,

že postup obecného zastupiteľstva je v prospech dotknutého účastníka konania, pretože sa

ním zvyšuje stupeň právnej istoty a zabraňuje sa hypotetickému opakovanému postihu za

ten istý skutok. Zvolený postup nepredstavuje žiaden negatívny zásah do práv účastníka

konania (i) oboznámiť sa podstatou konania, ktoré mu je kladené za vinu, (ii) vyjadriť sa k

nemu a predkladať dôkazné prostriedky na svoju obranu a napokon aj s (iii) právom účinne

iniciovať jeho prieskum zákonom ustanoveným spôsobom. Ústavný zákon neupravuje

podrobne všetky aspekty konania a postupu oprávneného orgánu a jeho právnu úpravu

možno považovať za strohú. Obecnému zastupiteľstvu neprináleží hodnotiť kvalitu

normatívneho textu ústavného zákona, avšak, musí ho aplikovať spôsobom zabezpečujúcim

účinnú realizáciu tak práva dotknutého verejného funkcionára na súdnu a inú právnu

ochranu ako aj potrebu presadenia verejného záujmu. Mantinely pre jeho postup je

potrebné hľadať v prameňoch práva, ktoré obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu

vymedzujú. Európsky Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z neho

vyplývajúca judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie na konanie o obvinení,

ktoré môže svojou povahou viesť k obdobnej sankcii ako v trestnom konaní, požiadavku

minimálneho štandardu práv obdobného ako v samotnom trestnom konaní. V nadväznosti

na tieto skutočnosti je potrebné uviesť, že štrasburská judikatúra k otázke prípadnej

nezmeniteľnosti rozhodnutí v trestnom konaní uvádza, že toto je nielen prípustná, avšak aj

žiaduca v prípade, pokiaľ je na prospech dotknutej osoby a spôsob postupu konajúceho

orgánu nenarušuje samotnú podstatu práva na spravodlivý proces. Rovnako tak možnosť

realizácie procesných práv je treba vnímať v trestnom konaní ako celku, kedy nie je

vylúčené prípadné porušenie práva na spravodlivý proces v čiastkovej etape konania

odstrániť ich zhojením v etapách následných (Radchikov proti Rusku, rozsudok, 24. 5. 2007,

5. 65582/2001, § 42 44). V tomto svetle je potrebné konanie podľa ústavného zákona

vnímať v jednote v konaní pred orgánom na ochranu verejného záujmu, čiže obecným

zastupiteľstvom, ako aj v osobitnom prieskumnom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky.

Obecné zastupiteľstvo napokon uvádza, že postup vydania opravného rozhodnutia

k už vydanému rozhodnutiu v konaní podľa ústavného zákona rešpektuje aj Ústavný súd

Slovenskej republiky, a to dokonca v časti, v ktorom sa vymedzuje sankcia za konanie

funkcionára, a tento postup považuje za ústavne konformný (porov. nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky spis. zn. z 10. 6. 2015). Ústavný súd mal napokon

možnosť vyjadriť sa k obsahovým náležitostiam rozhodnutia vydanému v zmysle ústavného

zákona, kedy uviedol, že „jednoznačné detailné vymedzenie náležitostí výroku rozhodnutia,

pokiaľ ide o konkretizáciu skutku v príslušnej právnej úprave (§ 9 ods. 6 ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu), nie je obsiahnuté, a preto vychádzajúc z citovanej časti

výroku napadnutého rozhodnutia ústavný súd zastáva názor, že tento zodpovedá platnej

právnej úprave, pričom dostačujúco a zrozumiteľne určuje, v čom malo byť v konkrétnych

okolnostiach danej veci konanie, resp. opomenutie navrhovateľa v rozpore s ústavným

, a to v tom zmysle, že jeho špecifikácia vylučuje možnosť zámeny

sankcionovaného konania/opomenutia s iným konaním, a rovnako tak nemôže mať za

následok jeho neurčitosť, resp. nepreskúmateľnosť.“ (porov. uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky spis. zn. z 2. 2. 2012). Napokon, k zásade jednoty

skutku poukazujeme na závery odbornej literatúry relevantnej pre trestné konanie, ktorá sa

k otázke jednoty skutku a jeho formálneho vymedzenia vyjadruje aj nasledovne: „Skutok,

pre ktorý sa vznieslo obvinenie a ktorý je predmetom vyšetrovania musí byť zhodný

so skutkom, pre ktorý bola následne podaná obžaloba. Neznamená to však, že opis

skutkového deja musí byť doslovne zhodný. Nesmie sa však zmeniť podstata skutku, ktorá

spočíva v konaní a následku, ktorý bol týmto spôsobený. Totožnosť skutku bude potom

zachovaná totožnosťou konania a následku.“ (porov.: ČENTÉŠ, J. a kol: ,

Veľký komentár. Eurokódex, Bratislava, 2014, s. 490. autor citovanej časti JUDr. Milan

Karabín). S ohľadom na uvedené skutočnosti sa obecné zastupiteľstvo domnieva, že jeho

postupom boli zachované všetky procesné práva dotknutého verejného funkcionára vrátane

jeho práva na účinný prieskum rozhodnutia v konaní pred Ústavným súdom... obecné

zastupiteľstvo prijalo opatrenie na zamedzenie zámeny skutku v prípadnom opakovanom

stíhaní za vymedzený skutok a zároveň sa dostatočne sledovalo presadenie verejného

záujmu...

Obecné zastupiteľstvo k námietke navrhovateľa, že zasadnutie obecného

zastupiteľstva konané dňa 20. 7. 2015, na ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie prijaté,

nebolo zvolané zákonne uvádza, že túto námietku odmieta. Na zasadnutí zastupiteľstva

konanom dňa 29. 5. 2015 bol určený termín jeho ďalšieho zasadnutia. Pre prijatie

rozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9 ústavného zákona je potrebné, aby za jeho

schválenie hlasovalo v prípade obecného zastupiteľstva nadpolovičná väčšina členov, čo

bolo dodržané, čím boli splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného

zákona. Napokon, zasadnutie dňa 20. 7. 2015 viedol riadne ustanovený zástupca starostu.

Bolo by úplne proti zásadám spravodlivosti, aby verejný funkcionár mohol mariť konanie

orgánu, ktorým sa práve tomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním,

alebo využitím sistačnej právomoci...

Obecné zastupiteľstvo, ako príslušný orgán v zmysle čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného

zákona, v konaní začatom dňa 29. mája 2015 na základe uznesenia obecného zastupiteľstva

proti verejnému funkcionárovi starostovi obce , v zmysle čl. 9 ods. 6

ústavného zákona, rozhodnutím zo dňa 20. 7. 2015, sp. zn. , uložilo verejnému

funkcionárovi navrhovateľovi, pokutu vo výške 1 279 € zodpovedajúcej priemernému

mesačnému platu verejného funkcionára pre porušenie povinnosti ustanovenej čl. 7 ods. 1

ústavného zákona, a to na tom skutkovom základe, že „Starosta obce Bartošova Lehôtka

..., tým, nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových

pomerov za rok 2014 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone.“...

Komisia na ochranu verejného záujmu z vlastného podnetu na svojom zasadnutí dňa

27. 5. 2015 schválila správu, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ ako funkcionár splnil svoju

povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona podať oznámenie za rok 2014 po lehote ním

určenej, teda nie do 31. 3. 2015, ale až dňa 22. 5. 2015.

Obecné zastupiteľstvo začalo konanie v zmysle ústavného zákona dňa 29. 5. 2015 na

základe svojho uznesenia a žiadosťou zo dňa 10. 6. 2015 požiadalo dotknutého verejného

funkcionára, aby sa k správe vyjadril, pričom mu ho doručilo.

Navrhovateľ sa v priebehu konania vyjadril... tak, že si splnil svoju povinnosť...

30. 3. 2015 podaním oznámenia obecnému úradu. V rámci svojej obrany predložil tlačivo

oznámenia, na ktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným

dňom dôjdenia (doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam

v knihe došlých podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015.

Obecné zastupiteľstvo napádaným rozhodnutím uložilo navrhovateľovi sankciu na

skutkovom základe v ňom uvedenom, pričom s obranou navrhovateľa sa vysporiadalo tak,

že zotrvalo na svojom stanovisku. Uviedlo, že v rámci šetrenia vykonalo dopyt v podateľni

úradu u pracovníčky p. , ktorá uviedla, že žiadne podanie, ktorého

obsahom by bolo Oznámenie verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo doručené...

Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia v podstate uviedol, že

rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo prijaté na nezákonne zvolanom zasadnutí

a napokon poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré predložil už v konaní pred obecným

zastupiteľstvom. Navrhol, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené...

... Obecné zastupiteľstvo považuje návrh na preskúmanie svojho rozhodnutia za

neopodstatnený. Konanie navrhovateľa, za ktoré mu bola uložená sankcia, jednoznačne

predstavuje porušenie jeho povinností v zmysle ústavného zákona.

K obrane navrhovateľa, že svoju povinnosť podať oznámenie splnil v lehote

stanovenej zákonom uvádza, že táto bola vyvrátená až v konaní pred obecným

zastupiteľstvom, a to vyjadrením . K označeniu ním podaného

tlačiva odtlačkom prezenčnej pečiatky obecného úradu s dňom 30. 3. 2015 uvádza, že

správnosť vyznačenia dátumu je vyvrátená obsahom knihy došlej pošty obecného úradu,

v ktorej je pod administratívnym záznamom v knihe došlých podaní podateľne obecného

úradu č. 89/2015 uvedené, že dané podanie bolo zaevidované ako došlé dňa 14. 5. 2015,

pod číslom 89/2015, odosielateľom bol navrhovateľ a predmetom podania bolo „Oznámenie

funkcií, zamestnaní, činností a maj. pomerov“. Je to práve dátum pod ktorým je podanie

zaevidované ako došlé, ktorý je v tomto prípade preukazný, nakoľko poradie zápisov z

časového hľadiska vylučuje jeho skoršie doručenie. Uvádzame napokon, že nakladanie s

prezenčnou pečiatkou obecného úradu je v dispozícii okrem iného aj samotného

navrhovateľa, ktorému bola uložená pokuta za včasné nesplnenie jeho povinnosti, čo

relevanciu vyznačenia jej odtlačku citeľne spochybňuje.

K výške uloženej sankcie obecné zastupiteľstvo uvádza, že táto je formulovaná v čl. 9

ods. 10 písm. a) ústavného zákona a obecné zastupiteľstvo nemalo možnosť zohľadniť

prípadné okolnosti porušenia povinnosti, či nedbanlivosť, nakoľko samotný zákon úvahu

orgánu v tomto smere neumožňuje.

Obecné zastupiteľstvo tak uvádza, že v konaním navrhovateľa bola porušená jeho

povinnosť v zmysle ústavného zákona a teda mu bolo povinné sankciu uložiť...

... Obecné zastupiteľstvo sa domnieva, že sa relevantným spôsobom vysporiadalo

s námietkami navrhovateľa, v oboch rozhodnutiach bola vyvodená zodpovednosť za

porušenie ústavného zákona. Uvádza, že v konaní boli zachované všetky procesné práva

verejného funkcionára a prípadné formálne nedostatky rozhodnutí odstránilo. Obecné

zastupiteľstvo verí, že ústavný súd poskytne vecné odpovede na otázky vznesené v tomto

konaní, čo bude aj v budúcnosti referenčným názorom pre rozsah aplikácie ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu.

Obecné zastupiteľstvo uvádza, že hoc zastúpené v konaní advokátom, si v prípade

úspechu neuplatňuje náhradu trov konania, nakoľko obhájenie jeho rozhodnutí v konaní

pred ústavným súdom patrí k jeho povinnosti.

... Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby ústavný súd vydal v zmysle

nasledujúce uznesenie:

I. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015,

sp. zn. , sa potvrdzuje.

II. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Bartošova Lehôtka zo dňa 20. 7. 2015,

sp. zn. , sa potvrdzuje.»

8. Ústavný súd zaslal vyjadrenie obecného zastupiteľstva na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý v podaním doručenom

ústavnému súdu 27. októbra 2015 k veci uviedol:

„Rozhodnutie sp. zn. 1/2072015

Trváme na skutočnosti, že rozhodnutie bolo prijaté protizákonne konaným

mimoriadnym zasadnutím Obecného zastupiteľstva. Zdôvodnenie uvedieme v stanovisku

k rozhodnutiu zn. .

Komisia na ochranu verejného záujmu, na zasadnutí Obecného zastupiteľstva, ničím

nepreukázala, kedy vykonávala kontrolu splnenia zákonnej povinnosti starostu, podať

oznámenie do 31. 3.2015, či túto kontrolu vykonala začiatkom mesiaca apríla 2015, alebo

v deň zákonnej povinnosti.

Ak nie, prečo v tejto veci oslovila predsedkyňa komisie, , až

v polovici mája 2015 a prečo predsedkyňa komisie, žiadala doručiť oznámenie na jej

súkromnú adresu, keď obvyklý spôsob doručovania, listinných dokumentov bolo a je do

sídla obce.

Nepravdivé je tvrdenie, že , uviedla, že žiadne podanie od

navrhovateľa nebolo doručené. , nie je pracovníčkou Obecného

úradu. Ako živnostníčka vykonáva na Obecnom úrade len účtovné a ekonomické práce,

potom, ako pracovný pomer skončila dlhodobá pracovníčka Obecného úradu pani

.

Na dopyt predsedkyne komisie odpovedala, že nemala

vedomosť o jej povinnosti zapísať zásielku do knihy došlej pošty, čo na požiadanie, následne

zapísala dňa 14.5.2015. Vo vyjadrení je však uvádzaný dátum 22.5.2015, bez zdôvodnenia,

rozdielnosti tvrdení.

Pravdou však ostáva skutočnosť, že komisia si neplnila riadne povinnosť kontroly,

v zákone ustanovenej dobe, čoho svedectvom je i skutočnosť, že ani v súčasnosti nesplnila si

zákonnú povinnosť kontroly zákonného podania oznámenia novo nastúpenou kontrolórkou

obce, ktoré táto v lehote podala do sídla obce a komisia o toto oznámenie neprejavila

záujem.

Komisiou ničím nebolo preukázané, že oznámenie podané navrhovateľom sa na obci

dňa 31.3.2015 nenachádzalo a že povinnosť starostu obce nebola splnená.

Rozhodnutie sp. zn.

Trváme na tom, že rozhodnutie bolo prijaté protizákonným mimoriadnym zasadnutím

Obecného zastupiteľstva. Tvrdenie vo vyjadrení, že na zasadnutí dňa 29.5.2015 bol

odsúhlasený a odhlasovaný termín mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, je

nepravdivé. Schválený bol termín riadneho zasadnutia na deň 26.6.2015.

Žiadosť o mimoriadne zvolanie Obecného zastupiteľstva podali štyria poslanci dňa

17.7.2015 a toto sa konalo v rozpore so zákonom už 20.7.2015. Neobstojí ani stanovisko

uvedené i vo vyjadrení, že starosta maril konanie orgánu a nezvolal mimoriadne

zasadnutie.

Starosta na základe žiadosti poslancov, mimoriadne zasadnutie zvolal na deň

31.7.2015. Štyria poslanci ho však ignorovali bez ohľadu na prítomnosť občanov na ňom,

z ktorého dôvodu sa toto nekonalo. Zástupca starostu, nemohol 20.7.2015 viesť mimoriadne

zasadnutie obecného zastupiteľstva, lebo zákon mu na to nedával právo...

Na obecnom zastupiteľstve vystúpila predsedkyňa komisie, na ochranu verejného

záujmu s písomnou informáciou v mene občanov obce. Vo vyjadrení je uvedené, že dňa

28.8.2015 obdržala anonymný avšak odôvodnený podnet zo dňa 27.5.2015. Tento podnet

nikdy nebol doložený do materiálov Obecného zastupiteľstva a do dnešného dňa sa

v materiáloch nenachádza

Nie je preto pravdou ani skutočnosť, že tento dokument dostal starosta k vyjadreniu.

Tak ako komisia Ústavnému súdu nepreukázala doručenie jej podnetu, ani ktorých občanov

reprezentovala, tak nepreukázala ani skutočnosť, že tento podnet dala do dispozície

starostovi.

Je zarážajúce, že predsedkyňa komisie sama, od 28.5.2015 do dňa 29.5.2015 teda za

jeden deň, kedy sa konalo Obecné zastupiteľstvo, dokázala ohodnotiť anonymný podnet ako

dôvodný...

Nie je pravdivé ani tvrdenie, uvedené vo vyjadrení, že občania a ani Obecné

zastupiteľstvo nemalo vedomosť o banskej činnosti spoločnosti REGOS s. r. o. v k.ú.

Bartošova Lehôtka. Opak je pravdou, občania mali vedomosť od prvostupňového správneho

konania, a to už pred prijatím prvých rozhodnutí Banského úradu...

Ani vo vyjadrení, rovnako ako v rozhodnutiach, ničím nebolo preukázané a ani

riadne zdôvodnené, čím a ako bolo konanie starostu uprednostnením, jeho súkromného

záujmu pred záujmom verejným. Porušenia ktorých zákonných ustanovení, právnych

predpisov či samostatného ústavného zákona sa mal dopustiť. Nebolo ničím preukázané

a ani zdôvodnené, ako a čím znemožnil majetkový prospech, alebo iný prospech občanov

obce. Ani v rozhodnutí, ale ani v jeho doplnení nebolo preukázané a ani zdôvodnené, aký

zákon, alebo obmedzenia starosta porušil. Ničím nebolo preukázané a ani zdôvodnené,

ktorý osobný záujem starosta uprednostnila, a aké výhody získal sebe, alebo osobám jemu

blízkym...

Nestotožňujeme sa ani s názorom nekompetentnosti prokuratúry, ktorá posudzovala

dôvodnosť, doslovne totožného anonymného podnetu, doručeného prokuratúre, zrejme tou

istou osobou, ktorá ho predniesla aj na Obecnom zastupiteľstve dňa 29.5.2015... a ktoré

v čase jej konania a šetrenia rozhodlo, bez vyčkania prijatého záveru prokuratúrou. Nie je

pravdivé opäť ani tvrdenie, že starosta na šetrenie toho istého podnetu prokuratúrou

nepoukázal.

Odporuje to zápisnici z rokovania Obecného zastupiteľstva, zo dňa 29.5.2015, ako

i dokladu, ktorý starosta obce zaslal prokuratúre a ten istý doklad i ako vyjadrenie

Obecnému zastupiteľstvu, na ktorý vôbec nebolo prihliadnuté a jeho neakceptovanie ničím

nebolo zdôvodnené.

Vzhľadom týmto skutočnostiam máme za to, že ani pôvodné rozhodnutia, ani

doplňujúce rozhodnutie, ktoré reparuje nezákonné rozhodnutie, mimoriadneho zasadnutia,

nie sú zákonné a dôvodné.

Nie sú presvedčivé a dôkazné ničím dostatočne zdôvodnené, čím porušujú základné

práva na spravodlivé konanie podľa SR a . ods. 1 Dohovoru...

Riadne nezdôvodnenie rozhodnutí, ich nepodloženie dôkazmi nepreukazuje správnosť

rozhodnutí a spôsobuje ich nepreskúmateľnosť.

Žiadame preto naším návrhom na ich preskúmanie vyhovieť a rozhodnutia, ako

nezákonné v celom rozsahu zrušiť.“

9. Navrhovateľ sa podaním zo 6. októbra 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

13. októbra 2015, vyjadril aj k opravnému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva sp. zn.

1/30/09/2015, v ktorom okrem iného uviedol:

«Dňa 5.10.2005 bolo starostovi obce Bartošova Lehôtka doručené opravné

rozhodnutie č.: , ktoré bez prečítania textu na riadnom obecnom zastupiteľstve

konanom dňa 30.9.2015 bolo podpísané tromi poslancovi obecného zastupiteľstva dňa

30.9.2015.

Z predloženého rozhodnutia je zrejmé, že autor opravného textu, prostredníctvom

Obecného zastupiteľstva obce dňa 30.9.2015 opravil rozhodnutie Obecného zastupiteľstva

č. , zmenou jeho textu uvedeného v rozhodnutí č. 1/30/09/2015, o ktorom texte

nebolo hlasované...

Tvorca opravného uznesenia, oprávnenosť opravného rozhodnutia dôvodí okrem

iného, skutočnosťou, že toto opravné rozhodnutie je žiadúce, lebo je na prospech dotknutej

osoby.

K tomuto stanovisku, chceme uviesť, že ten istý tvorca robil text pôvodného

rozhodnutia, ktoré bolo odhlasované nezákonným mimoriadnym obecným zastupiteľstvom,

keď nebolo umožnené starostovi obce, jeho zákonné zvolanie a keď boli porušené zákonné

ústavné práva, jedného poslanca, ktorý na mimoriadne zasadnutie nebol prizvaný a nemal

možnosť uplatniť si svoje práva.

Ten istý tvorca bez jasnosti vo veci, spravil chyby, ktoré v súčasnosti opravuje, kde

opäť vydal opravné rozhodnutie č.: , napriek tomu, že v jeho texte ničím

neuviedol aký osobný záujem starosta obce uprednostnil a aké výhody získal.

Tvorca opravného rozhodnutia na strane č. 3 posledný odsek v texte uvádza cit: „že

je zrejmé, že dotknutý verejný funkcionár vedel počas celého konania, vrátane etapy

prieskumného konania, čo mu je kladené za vinu“.

Celý rozsah tohto textu je nehorázna lož! Na riadnom zasadnutí Obecného

zastupiteľstva dňa 29.5.2015 vystúpila poslankyňa obecného zastupiteľstva pani Groschová

v mene nekonkretizovaných občanov a predniesla obvinenie starostu. Po búrlivých

výkrikoch a urážkach, slovami niektorých prítomných, v rozsahu jej prednesu, sama

nadiktovala uznesenie. V tejto súvislosti chceme poukázať, že menovaná písomný text,

prednesený v mene nešpecifikovaných občanov, nedoložila do spisu konaného obecného

zastupiteľstva a tento do dnešného dňa v ňom nie je uložený. Aké prieskumné konanie potom

má tvorca oprávneného rozhodnutia na mysli, keď sa žiadne nekonalo a starostovi obce

bolo hotové rozhodnutie doručené poštou?!

V uznesení z mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva, zo dňa 20.7.2015

č.: 36/2015 „sa konštatuje v bode b, že v konaní sa preukázalo...“ žiadne konanie

a preukazovanie sa však neuskutočnilo!!!

Ak by sa tak bolo bývalo stalo, nemohlo byť pôvodné rozhodnutie č.:

vadné a neexistovala by potreba jeho dopĺňania.

Rozhodnutím č.: zo dňa 20.7.2015 za porušenie článku 4 ods. 1

a článku 4 ods. 2 písm. a) bola starostovi obce uložená pokuta

vo výške 15 348€. V jeho odôvodnení tvorca rozhodnutia len odcitoval znenie jednotlivých

paragrafov. Bez akéhokoľvek dôkazného označenia a preukázania skutočností, ustálil

uprednostnenie osobného záujmu starostu obce pred verejným záujmom.

Ani v pôvodnom, ale ani v opravnom rozhodnutí, nebolo ničím špecifikované, aký

osobný záujem mal byť uprednostnený pred verejným záujmom a ako uprednostnený bol.

Neboli ani preukázané skutočnosti ako starosta a čím vôbec mal zneužiť svoju funkciu

starostu obce, v prospech výhod pre právnickú osobu, ktoré vôbec rozhodnutia nijako

neoznačili a nezdokladovali. Čo je zásadným nedostatkom rozhodnutia č. 20/07/2015 o to

viac, že toto bolo schválené nezákonným, mimoriadnym zasadnutím Obecného

zastupiteľstva, zvolaným v rozpore so zákonom a porušujúcim ústavné práva starostu obce

a jedného poslanca na jeho účasť a možné zaujatie stanoviska k veci...

Taktiež ani opravné rozhodnutie č. 1/30/00/2015 vo svojom texte nekonkretizuje, aký

osobný záujem mal starosta uprednostniť, pred verejným záujmom a aké výhody získal pre

spoločnosť Regos s. r. o. Bratislava?

Odsek 2 opravného rozhodnutia je úplne novým textom rozširujúcim a meniacim text

pôvodného rozhodnutia. Ani tento však nešpecifikuje, aký osobný záujem starosta

uprednostnil a ani aké výhody získal pre právnickú osobu. V takomto prípade máme za to,

že i táto oprava je len subjektívne, účelové a ničím nepodložené konanie jednej poslankyne

obecného zastupiteľstva, v údajnom záujme neuvedených občanov.

Tvorca opravného rozhodnutia rovnako neuvádza konkrétnu zákonnú povinnosť

starostu obce, podľa ktorej bol povinný informovať o doručenej mu písomnej žiadosti

obecné zastupiteľstvo, alebo občanov obce, vzhľadom k už existujúcim právoplatným

rozhodnutiam vydaným od roku 2010 Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici. Vo

vzťahu k zákonnosti ťažby spoločnosťou Regos s. r. o. Bratislava, bolo v jej prospech

rozhodnuté pod č.: Orp 31/2 Vys ZH 2015 na základe už všetkých platných rozhodnutí

vydaných Obvodným banským úradom Banská Bystrica a vo vzťahu k porušeniu zákonných

povinností starostom obce bolo rozhodnuté pod č.: ČVS: Orp 182/2 Vys ZH 2015, zo dňa

30.4.2015, ktoré skončilo v jeho prospech a podozrenie bolo odmietnuté.

Rozhodnutie č. 2/20/07/2015 zo dňa 20.7.2015 nepreukázalo ničím, naplnenie

porušenia a pís. a , teda ani dôvodnosť

použitia pís. e a uloženia pokuty. Rovnako tak tieto

skutočnosti nepreukázalo ani opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015...

Dopĺňanie chyby už vo vydanom rozhodnutí č.: , ktoré je už predmetom

skúmania Ústavného súdu SR, opäť zmätočným a dôkazné nič nepreukazujúcim opravným

rozhodnutím č. 1/30/09/2015, považujeme za nezákonné. Opravné rozhodnutie

č. 1/30/09/2015, napriek neoboznámeniu s jeho textom na riadnom zasadnutí Obecného

zastupiteľstva konaného dňa 30.9.2015, sa snaží o reparáciu rozhodnutia č. ,

ktoré bolo prijaté na nezákonnom mimoriadnom zasadnutí Obecného zastupiteľstva dňa

20.7.2015. Z uvedeného dôvodu opravné rozhodnutie č. 1/30/09/2015 žiadame Ústavným

súdom SR neakceptovať.»

II.

10. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný pri výkone

svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný

funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Podľa odseku 2

verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť

v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie podľa

písm. a) tohto článku využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie

nadobudnuté pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj

prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb;

to sa nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu

jeho funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní

odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok... Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona

k písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží najneskôr do 30. apríla

potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad

vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za

predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii

obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného

zastupiteľstva... Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto

spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického

hnutia s najvyšším počtom poslancov...

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona konanie o návrhu vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide

o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), teda právomoc sa vzťahuje

aj na navrhovateľa ako starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa

odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný

funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo

že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto

ústavným zákonom alebo zákonom...

Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému

funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné,

vykoná ďalšie dokazovanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným

zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo

nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo

opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom,

odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť

zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

11. Podľa a konanie sa začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

(ďalej len „orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie

orgánu podľa odseku 1. Podľa účastníkom konania je

navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri

výkone funkcií verejných funkcionárov (odsek 1). O návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (odsek 2). Ak senát ústavného súdu zistí, že

konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu

svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát

ústavného súdu nálezom zruší (odsek 3). Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (odsek 4).

III.

12. Úlohou ústavného súdu bolo v tomto konaní posúdiť, či rozhodnutia obecného

zastupiteľstva o uložení pokút sú zákonné, jasné a zrozumiteľné a tiež aj z pohľadu

ústavného súdu preskúmateľné a riadne odôvodnené, resp. či skutkové a právne závery

týkajúce sa protiprávnosti konania verejného funkcionára (navrhovateľa ako starostu obce),

ako ich definovalo obecné zastupiteľstvo vo svojich rozhodnutiach, sú v súlade s ústavným

zákonom.

13. Ústavný súd preskúmal všetky predložené listinné dôkazy a vyjadrenia

účastníkov v konaní (pozri body 2 až 5, 7 až 9) podľa § 73a ods. 1 a 2 a § 73b zákona

o ústavnom súde a konštatoval, že v obidvoch prípadoch sú napadnuté rozhodnutia

obecného zastupiteľstva smerujúce proti navrhovateľovi v konečnom dôsledku nezákonné.

Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných

náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia

skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu

zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným

zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu ( ) a ochrany práv.

Nedostatky formy rozhodnutia, povrchnosť či nedostatok odôvodnenia, alebo povrchnosť

dôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy veci

príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9

ústavného zákona) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého

procesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku zákonného a ústavne

konformného rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje,

že v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

vo vzťahu k navrhovateľovi napadnuté rozhodnutia okrem existujúcich podstatných

formálnych nedostatkov náležitostí neobsahujú v dostatočnej miere ani konkrétne skutkové

dôvody, na ktorých sú založené, tieto rozhodnutia sú preto nielen nepreskúmateľné, ale aj

v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie špecifikované v bode 2 tohto nálezu, ústavný súd zistil,

že okresná prokuratúra v prípise, resp. v oznámení č. Pd 75/15/6613 6 z 19. júna 2015 pri

vybavovaní podnetu fyzickej osoby, opierajúc sa o príslušné ustanovenia zákona Slovenskej

národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

konštatovala, že starosta obce ako štatutárny orgán obce neprekročil svoje právomoci, keď

v stanovisku z 28. apríla 2014 uviedol, že obec Bartošova Lehôtka nemá námietky k plánu

otvárky, prípravy a dobývania ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves za ňou

určených podmienok, ktoré boli špecifikované v stanovisku a týkali sa zabezpečenia

opatrení proti prašnosti, hlučnosti a dôkladného odvodnenia lomu.

15. Právny zástupca navrhovateľa predložil ústavnému súdu dôkaz o tom, že obec

Bartošova Lehôtka, zastúpená starostom (navrhovateľom v konaní pred ústavným súdom),

ako príslušný stavebný úrad vyjadrením sp. zn. 164/2011 z 12. augusta 2011 nesúhlasila

s určeným dobývacím priestorom Dolná Ves, napriek tomu Obvodný banský úrad v Banskej

Bystrici (ďalej len „obvodný banský úrad“) rozhodol o určení dobývacieho priestoru

rozhodnutím č. j. z 12. septembra 2011 (ďalej aj „rozhodnutie obvodného

banského úradu“), ktoré bolo potvrdené Hlavným banským úradom so sídlom v Banskej

Štiavnici 29. novembra 2011 pod č. 1407 2265/2011. Obdobne predložil uznesenie

obecného zastupiteľstva č. 108/2010 z 27. augusta 2010, ktorým obecné zastupiteľstvo

predtým nesúhlasilo s dobývacím priestorom v oblasti Kremnické vrchy pre firmu Regos,

s. r. o. Lučenec (z rozhodnutia obvodného banského úradu z 12. septembra 2011 vyplýva,

že ústneho pojednávania v konaní o určení dobývacieho priestoru sa zúčastnilo spolu 45

osôb, z toho 30 vlastníkov dotknutých pozemkov, pozn.), a súvisiace dokumenty (žiadosť

obvodného banského úradu o zverejnenie rozhodnutia verejnou vyhláškou, o odvolaní

účastníkov a podobne).

16. Vychádzajúc z návrhov navrhovateľa a predložených listinných dôkazov

a vyjadrení účastníkov, ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obecného

zastupiteľstva sp. zn. z 20. júla 2015 (jeho výrok v časti udelenia pokuty

vo výške dvanásťnásobku platu) a tiež jeho odôvodnenie za údajné porušenie čl. 4 ods. 1

a ods. 2 písm. a) ústavného zákona nie je v súlade s týmto ústavným zákonom.

17. Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva je podľa názoru ústavného súdu

okrem už uvedeného neurčité, nepresvedčivé, a tým aj nepreskúmateľné z hľadiska

nenaplnenia zákonných podmienok uvedených v čl. 4 ods. 1 a 2 ústavného zákona, pretože

spočíva iba v jedinom všeobecnom zistení, že navrhovateľ „vedome neinformoval obecné

zastupiteľstvo a občanov obce o žiadosti súkromnej firmy o vydanie stanoviska obce v rámci

prebiehajúceho správneho konania o povoľovaní banskej činnosti v k.ú. Bartošova Lehôtka,

čím mal uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a zároveň využil svoju

funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté pri jej výkone na

získavanie výhod v prospech právnickej osoby“, a tiež v konštatovaní, že „starosta obce

využil svoje právomoci, rozhodol za obec sám, nedal možnosť vyjadriť sa obecnému

zastupiteľstvu a občanom obce, čím si vedome nepreveril verejný záujem, pričom z

uvedeného dokumentu priloženého k žiadosti bolo pri vydávaní stanoviska starostovi

zrejmé, že banská činnosť bude vykonávaná v blízkosti rodinných domov, a môže mať na

občanov obce a ich majetok mnohé negatívne dopady. Máme za to, že obecné zastupiteľstvo

aj občania obce majú právo sa vyjadriť k základným otázkam života obce a tiež

k súkromným podnikateľským zámerom takéhoto rozsahu, ktoré sa s určitosťou dotýkajú

významného verejného záujmu obce v oblasti kvality životného prostredia a kvality života

občanov v obci. Uvedeným postupom starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred

verejným záujmom a zároveň využil svoju funkciu, právomoci znej vyplývajúce a informácie

nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby, čím porušil

čl. 4 ods. 1 a čl. 4 odsek 2 písmeno a) ústavného zákona...“.

18. Tieto všeobecné závery sú podľa ústavného súdu neakceptovateľné predovšetkým

preto, že z nich nevyplýva základný vytýkaný postulát, či aj naozaj skutočne a reálne a bez

akýchkoľvek pochybností „starosta obce zjavne uprednostnil osobný záujem pred verejným

záujmom...“ alebo „využil svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie

nadobudnuté pri jej výkone na získavanie výhod v prospech právnickej osoby“.

19. K tomu je potrebné uviesť, že iba neinformovaním obecného zastupiteľstva

a občanov nemohol bez ďalšieho uprednostniť osobný záujem a výhody pre iného, o to viac,

ak v tomto konaní nezistila nič protiprávne ani okresná prokuratúra. Iný pohľad na vec by

v okolnostiach posudzovanej veci mohol mať ústavný súd napr. vtedy, ak by bolo v konaní

preukázané korupčné správanie alebo nejaká iná výhoda v prospech navrhovateľa súvisiaca

s jeho ne/činnosťou pri „povoľovaní banskej činnosti“. Toto však z napadnutého

rozhodnutia nevyplýva a decíznym orgánom (obecným zastupiteľstvom) nebolo ani

preukázané. Ak teda nebolo riadne zistené údajné protiprávne konanie navrhovateľa (a ani

ústavný súd také dôvody v tomto konaní nezistil), mohlo ísť v tejto veci iba nanajvýš

o politickú zodpovednosť navrhovateľa, ktorú môžu občania obce zohľadniť v najbližších

voľbách do orgánov samosprávy obcí. Okrem toho podnet podaný občanmi adresovaný

predsedníčke komisie na ochranu verejného záujmu bol anonymný a obecné zastupiteľstvo

vo svojom rozhodnutí iba mechanicky citovalo text ústavného zákona, bez preukázania

kauzality prípadnej konkrétnej (protiprávnej) činnosti navrhovateľa ako starostu obce, ktorý

je tiež jedným z orgánov obce (navyše štatutárom), pretože ju zastupuje aj navonok.

Uvedenú skutočnosť v neposlednom rade napáda tiež navrhovateľ priamo v návrhu:

„Napriek citácii jednotlivých ustanovení z textu rozhodnutia nikde

nevyplýva kedy a akým spôsobom sa starosta mal dopustiť porušenia čl. 4 odst. 1 a čl. 4

odst. 2 pís. a). V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že starosta rozhodol za obec sám,

nedal možnosť vyjadriť sa obecnému zastupiteľstvu a občanom obce, pri vydávaní povolenia

banskej činnosti výhradného ložiska bentonitu v dobývacom priestore Dolná Ves...

v katastrálnom území Bartošova Lehôtka...“

20. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry vo veciach rozhodovania podľa tohto

ústavného zákona, ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti

uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych

predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie

opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej

spravodlivosti (). Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci zistiť

správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci  bez ohľadu na

jej prípadnú obťažnosť  predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu

zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného

postupu ( ) a ochrany práv. Preto prílišná

formálnosť alebo povrchnosť dôkazného konania je v rozpore s ústavnými princípmi

právneho a demokratického štátu. V konaní o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností

preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené ústavným pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo iným zákonom

(m. m. ).

21. Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie

zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane

zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen

jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným

zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu ( Slovenskej

republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť

odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu. To platí

v celom rozsahu aj pre rozhodnutia vydané v konaní podľa čl. 9 ústavného zákona (m. m.

, ). „Ak Komisia obecného zastupiteľstva na ochranu verejného

záujmu pri rozhodovaní o porušení ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

zo strany verejného funkcionára (starostu obce) nepostupuje v súlade s viacerými jeho

ustanoveniami a jej rozhodnutie neobsahuje okrem viacerých podstatných formálnych

náležitostí ani konkrétne skutkové dôvody, na ktorých je založené, toto rozhodnutie je

nielen nepreskúmateľné, ale aj v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického

štátu.“ (). „Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na

splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia

(vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje

nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež

jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (

Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť

odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.“ (I. ÚS

356/08).

22. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia

zákonne dostatočným spôsobom nevyplýva, žeby sa navrhovateľ dopustil takého konania,

ktoré by malo byť v rozpore s čl. 4 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 písm. a) ústavného zákona (pozri

body 14 až 19), ktorá vada nie je konvalidovateľná v priebehu ústavno súdneho prieskumu,

a preto ústavný súd napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva sp. zn.

z 20. júla 2015 podľa zrušil (bod 1 výroku tohto

nálezu).

23. Na tomto závere ústavného súdu nemení nič ani opravné uznesenie, ktoré bolo

vydané 30. septembra 2015 (na údajnú ochranu práv navrhovateľa, pozn.), pretože oprava sa

týkala najmä formálneho spresnenia údajov o niektorých osobách vo výroku už predtým

nepresvedčivého a rozporného napadnutého rozhodnutia. Toto opravné uznesenie

navrhovateľ nenapáda a nie je ani dôvod pojať ho do výrokovej časti rozhodnutia ústavného

súdu, a to už len z toho dôvodu, že sám osebe nespôsobuje žiadne právne účinky.

24. Čo sa týka druhého napadnutého rozhodnutia č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015

(pozri bod 3 a vyjadrenia účastníkov v bodoch 7 až 9), navrhovateľ v návrhu namietal, že

svoje oznámenie podľa § 7 ods. 1 ústavného zákona podal 30. marca 2015, teda včas

a v ústavnom zákone určenej lehote. Na svoju obranu predložil „tlačivo oznámenia, na

ktorom bol vyznačený odtlačok prezenčnej pečiatky s ručne vyznačeným dňom dôjdenia

(doručenia) 30. 3. 2015, k čomu bol priradený administratívny záznam v knihe došlých

podaní podateľne obecného úradu č. 89/2015“, tieto tvrdenia preskúmal aj ústavný súd

z dokumentácie predloženej právnym zástupcom obecného zastupiteľstva 8. októbra 2015.

25. Ústavný súd zistil, že oznámenie vyplnené navrhovateľom podľa ústavného

zákona za obdobie roku 2014 z 30. marca 2015 (na 8 stranách) obsahuje prílohu, ktorou je

potvrdenie podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

z 27. februára 2015 vyhotovené , zamestnankyňou obce. Toto oznámenie

obsahuje na prvej a ôsmej strane podaciu pečiatku Obecného úradu Bartošova Lehôtka

č. 89/2015 s označením „Došlo“:, na ktorej je uvedený dátum „30.03.2015“. K tomuto

oznámeniu bola priložená kópia denníka došlej pošty, z ktorej vyplýva, že až 14. mája 2015

pod por. č. 89/2015 bolo doručené, resp. zaevidované na podateľni „oznámenie funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov“ podané navrhovateľom, čo je značný rozpor

s tvrdením navrhovateľa, že podanie doručil skutočne už 30. marca 2015, keďže iné

písomnosti predchádzajúce tomuto zápisu sú jasne deklarované v denníku došlej pošty pod

poradovým číslom 81/2015 z 30. apríla 2015 až poradovým číslom 88/2015 z 13. mája

2015. Z uvedeného teda s najväčšou pravdepodobnosťou vyplýva (aj keď ústavnému súdu

nebol predložený originál knihy došlej pošty, pozn.), že nemožno uznať argumentáciu

navrhovateľa o včasnosti podania oznámenia v lehote do 31. marca 2015 (hoci je na ňom aj

úradná pečiatka obce s nečitateľným menom a podpisom osoby oprávnenej na preberanie

zásielky s dátumom 30. marec 2015). Z knihy došlej pošty tvrdenie o doručení oznámenia

v tento deň (30. marca 2015) vôbec nevyplývalo a ani navrhovateľ k tomuto tvrdeniu

neuviedol a ani nepredložil žiaden iný dôkaz, že podanie bolo zaevidované skutočne

v lehote určenej ústavným zákonom (navyše navrhovateľ ako starosta obce disponoval

s úradnou pečiatkou, pozn.).

26. Obecné zastupiteľstvo vo svojom rozhodnutí túto obranu navrhovateľa preto

správne neakceptovalo, pričom svoje rozhodnutie oprelo aj o výpoveď jedinej pracovníčky

obecného úradu pôsobiacej v tom čase na úrade „ “, ktorá uviedla,

že žiadne podanie, ktorého obsahom by bolo oznámenie funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov za rok 2014 verejného funkcionára od navrhovateľa, nebolo v tom

čase (30. marca 2015, pozn.) doručené obecnému úradu. Napadnuté rozhodnutie obecného

úradu v tejto časti je v prípade uloženia pokuty v sume mesačného platu za porušenie čl. 7

ods. 1 ústavného zákona správne (výrok a odôvodnenie v poslednom odseku na s. 2 a 3

rozhodnutia), pretože vychádza zo zistení a dokazovania vykonaného obecným

zastupiteľstvom, ktoré v konečnom dôsledku preukazuje porušenie čl. 7 ods. 1 ústavného

zákona.

27. Pokiaľ navrhovateľ namietal skutočnosť, že rozhodnutie bolo prijaté

„protizákonným mimoriadnym zasadnutím Obecného zastupiteľstva“, ústavný súd sa

nedomnieva, že to tak bolo. V tomto ohľade v okolnostiach danej veci postačuje poukázať

na názor odporcu, že „Na zasadnutí zastupiteľstva konanom dňa 29.5.2015 bol určený

termín jeho ďalšieho zasadnutia. Pre prijatie rozhodnutia podľa ustanovenia čl. 9 ods. 9

ústavného zákona je potrebné, aby za jeho schválenie hlasovalo v prípade obecného

zastupiteľstva nadpolovičná väčšina členov, čo bolo dodržané, čím boli splnené

predpoklady pre vydanie rozhodnutia v zmysle ústavného zákona. Napokon, zasadnutie dňa

20.7.2015 viedol riadne ustanovený zástupca starostu. Bolo by úplne proti zásadám

spravodlivosti, aby verejný funkcionár mohol mariť konanie orgánu, ktorým sa práve

tomuto funkcionárovi ukladá povinnosť, či už jeho nezvolaním, alebo využitím sistačnej

právomoci.“.

28. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že

argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá spochybniť ústavnú súladnosť rozhodnutia výboru

č. 1/20/07/2015 z 20. júla 2015, a preto napadnuté rozhodnutie v rozsahu navrhovateľom

produkovaných dôvodov potvrdil (bod 2 výroku tohto nálezu).

29. O trovách konania ústavný súd nerozhodoval, pretože si ich náhradu účastníci

tohto konania neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015