Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 158/09
PDF · 272.5 KB
No categories available
III. ÚS 158/09
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci
návrhu J. T., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. J., T., na preskúmanie rozhodnutia
Obecného zastupiteľstva obce V. z 31. marca 2009 č. 2/9 M/2009 vydaného v konaní podľa
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto
rozhodol:
1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009
vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
z r u š u j e .
2. Obec V. j e p o v i n n á uhradiť J. T. trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 €
(slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. P. J., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 158/01 z 3. júna 2009 prijal na ďalšie konanie návrh J. T. (ďalej len „navrhovateľ“),
ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce V (ďalej len
„obecné zastupiteľstvo“) č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009. Týmto rozhodnutím mu bola
opätovne uložená pokuta vo výške jednomesačného platu starostu, pretože v zmysle čl. 7
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný
zákon o ochrane verejného záujmu“) nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností
a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2007 (ďalej len „oznámenie“)
do 31. marca 2008.
Z návrhu a jeho príloh okrem iného vyplýva, že navrhovateľ, ktorý vykonáva funkciu
starostu obce V., podal uvedené oznámenie za rok 2007 do podateľne Obecného úradu
v obci V. (ďalej len „obecný úrad“) 28. marca 2008. Podanie bolo riadne zaevidované
v knihe došlej pošty pod por. č. 76/2008.
Obecné zastupiteľstvo však napriek tomu navrhovateľovi uložilo pokutu vo výške
jednomesačného platu starostu, pretože navrhovateľ podľa neho nemal doručiť oznámenie
na obecný úrad, ale priamo komisii pre ochranu verejného záujmu v obci V. Obecné
zastupiteľstvo totiž už predtým uložilo uznesením č. 1/7 M/2009 z 26. februára 2009
navrhovateľovi pokutu, ale toto uznesenie, ako aj predchádzajúce uznesenie starosta
ako štatutárny orgán nepodpísal.
Navrhovateľ uviedol, že uloženie pokuty obecným zastupiteľstvom bolo nezákonné,
pretože všetky písomnosti (teda aj pre komisiu pre ochranu verejného záujmu) sa doručujú
len na obecný úrad a on si svoju povinnosť včas splnil, pretože jeho podanie
bolo zaevidované v knihe došlej pošty pod por. č. 76/2008.
Na tomto základe navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 2/9 M/2009
zo dňa 31. 3. 2009, ktorým obecné zastupiteľstvo vo V. opakovane schválilo uznesenie
č. 1/7 M/2009 v plnom znení tak, ako bolo schválené zastupiteľstvom obce dňa 26. 2. 2009.
Obecné zastupiteľstvo obce V. je povinné v lehote do 3 dní od doručenia tohto nálezu
nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 292,38 Eur.“
Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie obecného
zastupiteľstva k návrhu, ktoré mu bolo doručené 6. júla 2009. Vo vyjadrení sa okrem iného
uvádza:
„1) Tvrdenie navrhovateľa, že dňa 24. 4. 2009 mu bolo doručené uznesenie
Obecného zastupiteľstva č. 2/9 M/2009 je zavádzajúce súd a dátum doručenia
je konštruovaný tak, aby účelovo bola splnená 15 dňová lehota určená zákonom
na preskúmanie, ktoré ústavnému súdu došlo 11. 05. 2009. Podľa vyššie označenej prílohy
č. 14 v časti II bod 8 je zrejmé, že navrhovateľ T. J., starosta obce prevzal predmetné
uznesenie dňa 07. 04. 2009, čo aj vlastnoručne podpísal prevzatím zápisnice zastupiteľstva,
v ktorej je predmetné uznesenie v celom znení uvedené aj s dosiahnutým výsledkom
hlasovania. Podľa prílohy č. 15 v časti II bod 8 je predmetné uznesenie podpísané
starostom dňa 09. 04. 2009 a tento deň aj vyvesené na úradnej tabuli. Uvedené tvrdenie,
že Uznesenie č. 2/9 M/2009 bolo doručené J. T. dňa až 24. 04 2009 je tendenčné a v
rozpore s preukázanými písomnými dôkazmi. Zároveň poznamenávame, že predmetným
uznesením zastupiteľstvo obce potvrdilo (§ 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb.) Uznesenie č.
1/7 M/2009 prijaté dňa 26. 02. 2009, na základe ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení
zákona č. 545 Z. z., ktoré starosta nepodpísal (§ 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.).
Samotné Uznesenie č. 1/7 M/2009 podľa prílohy č. 10 v časti II bod 5 starosta prevzal dňa
02. 03. 2009 a ako uznesenie prijaté na základe ústavného zákona ho vetoval, a preto
zastupiteľstvo obce uznesenie č. 1/7 M/2009 potvrdilo dňa 31. 03. 2009 uznesením
2/9 M/2009.
2) Zastupiteľstvo obce nepopiera, že obecný úrad zabezpečuje organizačné
a administratívne veci obecného zastupiteľstva ako aj orgánov zriadených obecným
zastupiteľstvom (§ 16 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.), ale zákon na ochranu verejného
záujmu nedelegoval právomoc, že obecný úrad je osobou, ktorej starosta obce podáva
Oznámenie. Túto osobu zákon určil kogentne a je ňou Komisia obecného zastupiteľstva.
Tvrdenie starostu aj v tejto časti je zmätočné, pretože ako starosta sám organizuje prácu
obecného úradu teda aj podateľne.
3) Za sporné považujeme vyjadrenie starostu obce vo veci práva vetovať uznesenia
prijímané na základe osobitného ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení zákona
4) K samotným písomnostiam doručeným poslancovi Mgr. J. N., starostom obce
vedených pod sp. zn. č. 183/2009 zo dňa 04. 05. 2009 ako písomnosť obce V. vo veci
oznámenia o doručení písomnosti vo veci verejného záujmu starostovi obce J. T. zo dňa
24. 04. 2009 pod. sp. zn. 183/2009 vo veci doručenia kópií Uznesenia č. 1/9 M/2009
a Uznesenia č. 1/7 M/2009, považujeme výlučne za špekulačné v snahe po právnej stránke
legalizovať doručenie až na deň 24. 04. 2009 a to preto, aby lehota podaného návrhu
navrhovateľa spĺňala 15 dňovú zákonnú lehotu. Pritom je zrejme že ako starosta obce sám
sebe posiela písomné materiály, ktoré majú preukázať doručenie až dňa 24. 04. 2009 teda
vedome jeho konanie v tejto časti je konaním hrubého podvodu. Z písomnosti ktoré sú
prílohou časti II je ako sme už uviedli Uznesenie č. 1/7 M/2009 navrhovateľ prevzal dňa
02. 03. 2009 a jeho prevzatie vlastnoručne podpísal. Uznesenie č. 2/9 M/2009 ako aj
Uznesenie č. 1/9 M/2009 prevzal navrhovateľ dňa 07. 04. 2009 čo tiež vlastnoručne potvrdil
svojím podpisom. Poznamenávame, že Uznesenie č. 10/9 M/2009 nie je písomnosť vo veci
verejného záujmu. Na predmetné oznámenie č. j. 183/2009 zo dňa 04. 05. 2009 zástupca
starostu poslanec Mgr. J. N. odpovedal listom zo dňa 28. 05. 2009, ktorý obci doručil dňa
01. 06. 2009 (predmetné písomnosti tvoria 3 prílohy označené B príloha).
Zastupiteľstvo obce V. na základe vyššie uvedeného a predložených písomných
dôkazov preukazuje, že Uznesenie č. 2/9 M/2009 bolo navrhovateľovi doručené dňa 07. 04.
2009 a samotný výpis Uznesení 1/9 M/2009 a 2/9 M/2009 navrhovateľ ako starosta obce
už dňa 09. 04. 2009 podpísal a vyvesil dňa 09. 04. 2009 na úradnú tabuľu obce a na
základe toho tvrdí, že navrhovateľ návrh súdu nedoručil v zákonnej 15 dňovej lehote.
Zastupiteľstvo obce V. na základe vyššie uvedeného a predložených písomných
dôkazov preukazuje, že Uznesenie č. 1/7 M/2009 bolo navrhovateľovi doručené 02. 03.
2009.
Zastupiteľstvo obce žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby po vecnom
preskúmaní takto rozhodol
Návrh na preskúmanie sa odmieta pre nesplnenie zákonom stanovenej lehoty
pre podanie návrhu. Súdne trovy sa navrhovateľovi nepriznávajú.
Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 1/7 M/2009 zo dňa 26. 02. 2009
potvrdzuje.“
Ústavný súd zaslal vyjadrenie obecného zastupiteľstva na vedomie a prípadné
zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k nemu v stanovenej lehote
nevyjadril.
II.
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento
ústavný zákon sa vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.
Podľa čl. 3 ods. 1, 3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný
funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2
ods. 1...
Podľa čl. 7 ods. 1, 2 a 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie,
a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci
kalendárny rok. K písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží
najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických
osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný
funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva
starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec
obecného zastupiteľstva...
Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie
o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva
obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)
a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.
Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,
ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho
zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol
neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil
povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní
preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie
ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo
čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom
sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto
ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára,
ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7...
v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný
funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.
Podľa čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozhodnutie
obsahuje osobné údaje verejného funkcionára v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa
trvalého bydliska a funkcia.
Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu
orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní
od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo
ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd
Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej
republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie
o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú
ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem
rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie
napadnutého uznesenia zastupiteľstva.
Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) v ustanoveniach § 73a a § 73b.
Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh
verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o
návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len
„orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu
podľa odseku 1.
Podľa § 73b zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán,
ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov (ods. 1).
O návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (ods. 2).
Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore
s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade
napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší (ods. 3).
Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (ods. 4).
III.
Navrhovateľ ako verejný funkcionár vo vzťahu k namietanému uzneseniu obecného
zastupiteľstva vydanému v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
v okolnostiach daného prípadu namieta predovšetkým to, že obecné zastupiteľstvo
mu uložilo pokutu vo výške jednomesačného platu starostu nezákonne, pretože svoju
zákonnú povinnosť podať oznámenie za rok 2007 si splnil včas a doručil ho do podateľne
obecného úradu, o čom svedčí zaevidovanie jeho podania v knihe došlej pošty
pod por. č. 76/2008.
Obecné zastupiteľstvo tvrdí, že navrhovateľ mal oznámenie doručiť priamo komisii
obecného zastupiteľstva (pre ochranu verejného záujmu v obci V.), pretože to vyplýva
z citovaného ústavného zákona (nie do podateľne obecného úradu), aj keď na druhej strane
priznáva, že „obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného
zastupiteľstva ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom (§ 16 ods. 1 zákona
č. 369/1990 Zb.)“.
Súčasne uvádza, že navrhovateľovi nebolo doručené predmetné uznesenie, ako tvrdí
až 24. apríla 2009, ale už 9. apríla 2009, teda navrhovateľ podal návrh ústavnému súdu
oneskorene. Preto žiada, aby ústavný súd jeho návrh zamietol.
Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení s čl. 10 ods. 3 štvrtou
vetou ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania
o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je posúdenie konania verejného
funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného
súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní namietaného rozhodnutia
výboru zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu, tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje
k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane
verejného záujmu, tak ho potvrdí.
Ústavný súd preskúmal konanie verejného funkcionára nielen z hľadiska toho,
či nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, ale tiež zisťoval,
či obecné zastupiteľstvo správne a zákonne interpretovalo a aplikovalo v danom prípade pri
ukladaní pokuty už citované čl. 9 ods. 6, 10 a 13 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu a či jeho rozhodnutie bolo aj riadne odôvodnené a preskúmateľné.
Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje
materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska
ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie
musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Preto
s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy
dospel k názoru, že je daný dôvod aj na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho
skúmania v danej veci aj to, či rozhodnutie obecného zastupiteľstva malo aj všetky formálne
a obsahové náležitosti. V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 1/07 už ústavný súd zdôraznil,
že zo svojho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti [čl. 124 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)] musí pri uplatňovaní svojej právomoci brať
zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich právo na spravodlivý proces
garantované čl. 46 a nasl. ústavy, a preto aj v okolnostiach prípadu navrhovateľa
s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy
dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho
skúmania aj procesný postup obecného zastupiteľstva v konaní v danej veci.
Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť,
či sa dotknutý verejný funkcionár (v danom prípade navrhovateľ) dopustil konania, ktoré
je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, bez toho, aby súčasne
posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu
verejnej moci (v danom prípade uznesenie obecného zastupiteľstva).
Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných
náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia
skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu
zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným
zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv.
Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore
s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.
Vychádzajúc z výroku (o čom a ako rozhodol) i odôvodnenia (prečo tak rozhodol)
namietaného rozhodnutia dospel ústavný súd k záveru, že rozhodnutie obecného
zastupiteľstva (uznesenie č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009) je nielen nepreskúmateľné,
ale tiež nevykonateľné (čo sa týka jeho výroku) a neobsahuje ani skutkové dôvody,
pre ktoré bolo uložené.
Z čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že pokuta
sa ukladá v sume..., avšak v samotnom rozhodnutí pokuta uložená navrhovateľovi nebola
určená v konkrétnej čiastke, ale iba v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného
funkcionára... (resp. starostu).
Ak preto namietané uznesenie obecného zastupiteľstva neobsahovalo konkrétnu
výšku pokuty a nebolo k nemu vypracované samostatné rozhodnutie, ktorým bola uložená
navrhovateľovi, bolo toto rozhodnutie nepreskúmateľné a ústavný súd ho už len na základe
tohto dôvodu musel zrušiť.
K podobným záverom ústavný súd dospel aj v súvislosti s požiadavkou čl. 9 ods. 6
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „... rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom
sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto
ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie...“, keďže komisia obecného
zastupiteľstva sa ňou v uznesení z 31. marca 2009 dôsledne neriadila. Podľa názoru
ústavného súdu namietané uznesenie z 31. marca 2009 (ako také) prima facie nespĺňa
predpoklady decízneho aktu orgánu verejnej moci (obdobne I. ÚS 356/08).
Obecné zastupiteľstvo v namietanom rozhodnutí opakovane iba schválilo uznesenie
č. 1/7 M/2009 v plnom znení tak, ako bolo schválené 26. februára 2009.
Dôvodom na uloženie pokuty navrhovateľovi vo výške mesačného platu starostu
v danom prípade bolo to, že komisia pre ochranu verejného záujmu na základe vlastného
preverovania zistila porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pretože
„starosta obce vo svojom vystúpení nepotvrdil, že Oznámenie odovzdal členom komisie,
ale potvrdil, že ho odovzdal pracovníčke obecného úradu. Neuložil jej povinnosť informovať
predsedu komisie pre ochranu verejného záujmu.“.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že namietané uznesenie
č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009 v spojení s predchádzajúcim uznesením obecného
zastupiteľstva č. 1/7 M/2009 z 26. februára 2009 je nedostatočne skutkovo vymedzené,
a preto ho treba, resp. (podľa jeho názoru) považovať aj za nepreskúmateľné.
V neposlednom rade obecné zastupiteľstvo v namietanom rozhodnutí z 31. marca
2009 a ani v predchádzajúcom uznesení z 26. februára 2009 neuviedlo „... osobné údaje
verejného funkcionára v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska
a funkcia“ tak, ako je to uvedené v čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu.
Ústavný súd preto uzavrel, že v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu k navrhovateľovi dodržané viaceré
zákonné ustanovenia, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za nezákonné.
Čo sa týka toho, že proti uzneseniu obecného zastupiteľstva podal navrhovateľ návrh
na ústavnom súde oneskorene, v danom prípade z príloh k návrhu vyplýva, že napadnuté
uznesenie obecného zastupiteľstva bolo doručené navrhovateľovi až 24. apríla 2009
a navrhovateľ už 7. mája 2009, teda v zákonnej lehote, podal na poštovú prepravu návrh
na jeho preskúmanie ústavnému súdu.
Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, z ktorých obecné zastupiteľstvo odvodzuje nesplnenie
povinnosti podať oznámenie za rok 2007 spôsobom a v lehote ustanovenej v ústavnom
zákone o ochrane verejného záujmu, ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade na základe
predložených dôkazov (najmä overenou fotokópiou knihy došlej pošty) je nesporné
(a nespochybňuje to ani obecné zastupiteľstvo), že navrhovateľ podal oznámenie za rok
2007 v lehote ustanovenej v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu,
a to prostredníctvom obecného úradu 28. marca 2008.
Skutočnosť, že si obecný úrad nesplnil svoju povinnosť (oznámenie navrhovateľa
nedoručil ihneď príslušnej komisii obecného zastupiteľstva), nemôže tento fakt nijakým
spôsobom spochybniť.
Podľa § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v znení neskorších predpisov obecný úrad je výkonným orgánom obecného
zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.
Podľa § 16 ods. 2 písm. a) toho zákona obecný úrad najmä zabezpečuje
písomnú agendu obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou
písomností obce.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, keďže je oprávnený
iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie zastupiteľstva z 31. marca 2009 (§ 73b ods. 3 zákona
o ústavnom súde), v okolnostiach prípadu nemal inú možnosť len zrušiť nezákonné
uznesenie obecného zastupiteľstva (výrok 1 nálezu), pričom zároveň platí, že toto
rozhodnutie ústavného súdu je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. P. J. v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca
žiadal o priznanie trov konania v sume 292,38 € vrátane dane z pridanej hodnoty, ktoré
riadne špecifikoval.
Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z návrhu právneho zástupcu
navrhovateľa a priznal mu úhradu trov konania v ním požadovanej sume, pretože táto suma
bola vypočítaná v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Obec V. povinná zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2009