Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 158/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka vo veci

návrhu J. T., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. J., T., na preskúmanie rozhodnutia

Obecného zastupiteľstva obce V. z 31. marca 2009 č. 2/9 M/2009 vydaného v konaní podľa

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009

vydané v konaní podľa ústavného o ochrane verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného

z r u š u j e .

2. Obec V. j e p o v i n n á uhradiť J. T. trovy právneho zastúpenia v sume 292,38 €

(slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. P. J., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 3. júna 2009 prijal na ďalšie konanie návrh J. T. (ďalej len „navrhovateľ“),

ktorým sa domáhal preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce V (ďalej len

„obecné zastupiteľstvo“) č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009. Týmto rozhodnutím mu bola

opätovne uložená pokuta vo výške jednomesačného platu starostu, pretože v zmysle čl. 7

ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného (ďalej len „ústavný

zákon o ochrane verejného záujmu“) nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností

a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2007 (ďalej len „oznámenie“)

do 31. marca 2008.

Z návrhu a jeho príloh okrem iného vyplýva, že navrhovateľ, ktorý vykonáva funkciu

starostu obce V., podal uvedené oznámenie za rok 2007 do podateľne Obecného úradu

v obci V. (ďalej len „obecný úrad“) 28. marca 2008. Podanie bolo riadne zaevidované

v knihe došlej pošty pod por. č. 76/2008.

Obecné zastupiteľstvo však napriek tomu navrhovateľovi uložilo pokutu vo výške

jednomesačného platu starostu, pretože navrhovateľ podľa neho nemal doručiť oznámenie

na obecný úrad, ale priamo komisii pre ochranu verejného záujmu v obci V. Obecné

zastupiteľstvo totiž už predtým uložilo uznesením č. 1/7 M/2009 z 26. februára 2009

navrhovateľovi pokutu, ale toto uznesenie, ako aj predchádzajúce uznesenie starosta

ako štatutárny orgán nepodpísal.

Navrhovateľ uviedol, že uloženie pokuty obecným zastupiteľstvom bolo nezákonné,

pretože všetky písomnosti (teda aj pre komisiu pre ochranu verejného záujmu) sa doručujú

len na obecný úrad a on si svoju povinnosť včas splnil, pretože jeho podanie

bolo zaevidované v knihe došlej pošty pod por. č. 76/2008.

Na tomto základe navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 2/9 M/2009

zo dňa 31. 3. 2009, ktorým obecné zastupiteľstvo vo V. opakovane schválilo uznesenie

č. 1/7 M/2009 v plnom znení tak, ako bolo schválené zastupiteľstvom obce dňa 26. 2. 2009.

Obecné zastupiteľstvo obce V. je povinné v lehote do 3 dní od doručenia tohto nálezu

nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 292,38 Eur.“

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie obecného

zastupiteľstva k návrhu, ktoré mu bolo doručené 6. júla 2009. Vo vyjadrení sa okrem iného

uvádza:

„1) Tvrdenie navrhovateľa, že dňa 24. 4. 2009 mu bolo doručené uznesenie

Obecného zastupiteľstva č. 2/9 M/2009 je zavádzajúce súd a dátum doručenia

je konštruovaný tak, aby účelovo bola splnená 15 dňová lehota určená zákonom

na preskúmanie, ktoré ústavnému súdu došlo 11. 05. 2009. Podľa vyššie označenej prílohy

č. 14 v časti II bod 8 je zrejmé, že navrhovateľ T. J., starosta obce prevzal predmetné

uznesenie dňa 07. 04. 2009, čo aj vlastnoručne podpísal prevzatím zápisnice zastupiteľstva,

v ktorej je predmetné uznesenie v celom znení uvedené aj s dosiahnutým výsledkom

hlasovania. Podľa prílohy č. 15 v časti II bod 8 je predmetné uznesenie podpísané

starostom dňa 09. 04. 2009 a tento deň aj vyvesené na úradnej tabuli. Uvedené tvrdenie,

že Uznesenie č. 2/9 M/2009 bolo doručené J. T. dňa až 24. 04 2009 je tendenčné a v

rozpore s preukázanými písomnými dôkazmi. Zároveň poznamenávame, že predmetným

uznesením zastupiteľstvo obce potvrdilo ( ) Uznesenie č.

1/7 M/2009 prijaté dňa 26. 02. 2009, na základe ústavného v znení

zákona č. 545 Z. z., ktoré starosta nepodpísal ( ).

Samotné Uznesenie č. 1/7 M/2009 podľa prílohy č. 10 v časti II bod 5 starosta prevzal dňa

02. 03. 2009 a ako uznesenie prijaté na základe ústavného zákona ho vetoval, a preto

zastupiteľstvo obce uznesenie č. 1/7 M/2009 potvrdilo dňa 31. 03. 2009 uznesením

2/9 M/2009.

2) Zastupiteľstvo obce nepopiera, že obecný úrad zabezpečuje organizačné

a administratívne veci obecného zastupiteľstva ako aj orgánov zriadených obecným

zastupiteľstvom ( ), ale zákon na ochranu verejného

záujmu nedelegoval právomoc, že obecný úrad je osobou, ktorej starosta obce podáva

Oznámenie. Túto osobu zákon určil kogentne a je ňou Komisia obecného zastupiteľstva.

Tvrdenie starostu aj v tejto časti je zmätočné, pretože ako starosta sám organizuje prácu

obecného úradu teda aj podateľne.

3) Za sporné považujeme vyjadrenie starostu obce vo veci práva vetovať uznesenia

prijímané na základe osobitného ústavného v znení zákona

č.

4) K samotným písomnostiam doručeným poslancovi Mgr. J. N., starostom obce

vedených pod sp. zn. č. 183/2009 zo dňa 04. 05. 2009 ako písomnosť obce V. vo veci

oznámenia o doručení písomnosti vo veci verejného záujmu starostovi obce J. T. zo dňa

24. 04. 2009 pod. sp. zn. 183/2009 vo veci doručenia kópií Uznesenia č. 1/9 M/2009

a Uznesenia č. 1/7 M/2009, považujeme výlučne za špekulačné v snahe po právnej stránke

legalizovať doručenie až na deň 24. 04. 2009 a to preto, aby lehota podaného návrhu

navrhovateľa spĺňala 15 dňovú zákonnú lehotu. Pritom je zrejme že ako starosta obce sám

sebe posiela písomné materiály, ktoré majú preukázať doručenie až dňa 24. 04. 2009 teda

vedome jeho konanie v tejto časti je konaním hrubého podvodu. Z písomnosti ktoré sú

prílohou časti II je ako sme už uviedli Uznesenie č. 1/7 M/2009 navrhovateľ prevzal dňa

02. 03. 2009 a jeho prevzatie vlastnoručne podpísal. Uznesenie č. 2/9 M/2009 ako aj

Uznesenie č. 1/9 M/2009 prevzal navrhovateľ dňa 07. 04. 2009 čo tiež vlastnoručne potvrdil

svojím podpisom. Poznamenávame, že Uznesenie č. nie je písomnosť vo veci

verejného záujmu. Na predmetné oznámenie č. j. 183/2009 zo dňa 04. 05. 2009 zástupca

starostu poslanec Mgr. J. N. odpovedal listom zo dňa 28. 05. 2009, ktorý obci doručil dňa

01. 06. 2009 (predmetné písomnosti tvoria 3 prílohy označené B príloha).

Zastupiteľstvo obce V. na základe vyššie uvedeného a predložených písomných

dôkazov preukazuje, že Uznesenie č. 2/9 M/2009 bolo navrhovateľovi doručené dňa 07. 04.

2009 a samotný výpis Uznesení 1/9 M/2009 a 2/9 M/2009 navrhovateľ ako starosta obce

už dňa 09. 04. 2009 podpísal a vyvesil dňa 09. 04. 2009 na úradnú tabuľu obce a na

základe toho tvrdí, že navrhovateľ návrh súdu nedoručil v zákonnej 15 dňovej lehote.

Zastupiteľstvo obce V. na základe vyššie uvedeného a predložených písomných

dôkazov preukazuje, že Uznesenie č. 1/7 M/2009 bolo navrhovateľovi doručené 02. 03.

2009.

Zastupiteľstvo obce žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby po vecnom

preskúmaní takto rozhodol

Návrh na preskúmanie sa odmieta pre nesplnenie zákonom stanovenej lehoty

pre podanie návrhu. Súdne trovy sa navrhovateľovi nepriznávajú.

Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce V. č. 1/7 M/2009 zo dňa 26. 02. 2009

potvrdzuje.“

Ústavný súd zaslal vyjadrenie obecného zastupiteľstva na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k nemu v stanovenej lehote

nevyjadril.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon sa vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa čl. 3 ods. 1, 3 a 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2

ods. 1...

Podľa čl. 7 ods. 1, 2 a 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie,

a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci

kalendárny rok. K písomnému oznámeniu podľa odseku 1 verejný funkcionár priloží

najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických

osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný

funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva

starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec

obecného zastupiteľstva...

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie

o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vykonáva

obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o)

a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,

ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho

zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo

čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom

sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) a e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára,

ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7...

v sume zodpovedajúcej dvanásťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný

funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozhodnutie

obsahuje osobné údaje verejného funkcionára v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa

trvalého bydliska a funkcia.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu

orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní

od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo

ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd

Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej

republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú

ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem

rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

zakladajú právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie

napadnutého uznesenia zastupiteľstva.

Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v ustanoveniach § 73a a § 73b.

Podľa a konanie sa začína na návrh

verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o

návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného

zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len

„orgán“). O podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu

podľa odseku 1.

Podľa účastníkom konania je navrhovateľ a orgán,

ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných

funkcionárov (ods. 1).

O návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (ods. 2).

Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore

s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade

napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší (ods. 3).

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (ods. 4).

III.

Navrhovateľ ako verejný funkcionár vo vzťahu k namietanému uzneseniu obecného

zastupiteľstva vydanému v konaní podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

v okolnostiach daného prípadu namieta predovšetkým to, že obecné zastupiteľstvo

mu uložilo pokutu vo výške jednomesačného platu starostu nezákonne, pretože svoju

zákonnú povinnosť podať oznámenie za rok 2007 si splnil včas a doručil ho do podateľne

obecného úradu, o čom svedčí zaevidovanie jeho podania v knihe došlej pošty

pod por. č. 76/2008.

Obecné zastupiteľstvo tvrdí, že navrhovateľ mal oznámenie doručiť priamo komisii

obecného zastupiteľstva (pre ochranu verejného záujmu v obci V.), pretože to vyplýva

z citovaného ústavného zákona (nie do podateľne obecného úradu), aj keď na druhej strane

priznáva, že „obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného

zastupiteľstva ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom (§ 16 ods. 1 zákona

č. )“.

Súčasne uvádza, že navrhovateľovi nebolo doručené predmetné uznesenie, ako tvrdí

až 24. apríla 2009, ale už 9. apríla 2009, teda navrhovateľ podal návrh ústavnému súdu

oneskorene. Preto žiada, aby ústavný súd jeho návrh zamietol.

Z ustanovenia v spojení s štvrtou

vetou ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania

o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu

záujmov, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je posúdenie konania verejného

funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona

o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného

súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní namietaného rozhodnutia

výboru zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu, tak ho zruší, a naopak, ak po jeho preskúmaní dospeje

k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane

verejného záujmu, tak ho potvrdí.

Ústavný súd preskúmal konanie verejného funkcionára nielen z hľadiska toho,

či nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, ale tiež zisťoval,

či obecné zastupiteľstvo správne a zákonne interpretovalo a aplikovalo v danom prípade pri

ukladaní pokuty už citované čl. 9 ods. 6, 10 a 13 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu a či jeho rozhodnutie bolo aj riadne odôvodnené a preskúmateľné.

Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje

materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie

musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Preto

s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z

dospel k názoru, že je daný dôvod aj na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho

skúmania v danej veci aj to, či rozhodnutie obecného zastupiteľstva malo aj všetky formálne

a obsahové náležitosti. V konaní vedenom pod sp. zn. už ústavný súd zdôraznil,

že zo svojho postavenia ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti [

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)] musí pri uplatňovaní svojej právomoci brať

zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich právo na spravodlivý proces

garantované a nasl. , a preto aj v okolnostiach prípadu navrhovateľa

s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z

dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho

skúmania aj procesný postup obecného zastupiteľstva v konaní v danej veci.

Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť,

či sa dotknutý verejný funkcionár (v danom prípade navrhovateľ) dopustil konania, ktoré

je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, bez toho, aby súčasne

posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného orgánu

verejnej moci (v danom prípade uznesenie obecného zastupiteľstva).

Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných

náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia

skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu

zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným

zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu ( ) a ochrany práv.

Preto nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore

s ústavnými princípmi právneho a demokratického štátu.

Vychádzajúc z výroku (o čom a ako rozhodol) i odôvodnenia (prečo tak rozhodol)

namietaného rozhodnutia dospel ústavný súd k záveru, že rozhodnutie obecného

zastupiteľstva (uznesenie č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009) je nielen nepreskúmateľné,

ale tiež nevykonateľné (čo sa týka jeho výroku) a neobsahuje ani skutkové dôvody,

pre ktoré bolo uložené.

Z čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že pokuta

sa ukladá v sume..., avšak v samotnom rozhodnutí pokuta uložená navrhovateľovi nebola

určená v konkrétnej čiastke, ale iba v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného

funkcionára... (resp. starostu).

Ak preto namietané uznesenie obecného zastupiteľstva neobsahovalo konkrétnu

výšku pokuty a nebolo k nemu vypracované samostatné rozhodnutie, ktorým bola uložená

navrhovateľovi, bolo toto rozhodnutie nepreskúmateľné a ústavný súd ho už len na základe

tohto dôvodu musel zrušiť.

K podobným záverom ústavný súd dospel aj v súvislosti s požiadavkou čl. 9 ods. 6

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „... rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom

sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie...“, keďže komisia obecného

zastupiteľstva sa ňou v uznesení z 31. marca 2009 dôsledne neriadila. Podľa názoru

ústavného súdu namietané uznesenie z 31. marca 2009 (ako také) prima facie nespĺňa

predpoklady decízneho aktu orgánu verejnej moci (obdobne ).

Obecné zastupiteľstvo v namietanom rozhodnutí opakovane iba schválilo uznesenie

č. 1/7 M/2009 v plnom znení tak, ako bolo schválené 26. februára 2009.

Dôvodom na uloženie pokuty navrhovateľovi vo výške mesačného platu starostu

v danom prípade bolo to, že komisia pre ochranu verejného záujmu na základe vlastného

preverovania zistila porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pretože

„starosta obce vo svojom vystúpení nepotvrdil, že Oznámenie odovzdal členom komisie,

ale potvrdil, že ho odovzdal pracovníčke obecného úradu. Neuložil jej povinnosť informovať

predsedu komisie pre ochranu verejného záujmu.“.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že namietané uznesenie

č. 2/9 M/2009 z 31. marca 2009 v spojení s predchádzajúcim uznesením obecného

zastupiteľstva č. 1/7 M/2009 z 26. februára 2009 je nedostatočne skutkovo vymedzené,

a preto ho treba, resp. (podľa jeho názoru) považovať aj za nepreskúmateľné.

V neposlednom rade obecné zastupiteľstvo v namietanom rozhodnutí z 31. marca

2009 a ani v predchádzajúcom uznesení z 26. februára 2009 neuviedlo „... osobné údaje

verejného funkcionára v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska

a funkcia“ tak, ako je to uvedené v čl. 9 ods. 13 ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu.

Ústavný súd preto uzavrel, že v danom konaní vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu k navrhovateľovi dodržané viaceré

zákonné ustanovenia, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za nezákonné.

Čo sa týka toho, že proti uzneseniu obecného zastupiteľstva podal navrhovateľ návrh

na ústavnom súde oneskorene, v danom prípade z príloh k návrhu vyplýva, že napadnuté

uznesenie obecného zastupiteľstva bolo doručené navrhovateľovi až 24. apríla 2009

a navrhovateľ už 7. mája 2009, teda v zákonnej lehote, podal na poštovú prepravu návrh

na jeho preskúmanie ústavnému súdu.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, z ktorých obecné zastupiteľstvo odvodzuje nesplnenie

povinnosti podať oznámenie za rok 2007 spôsobom a v lehote ustanovenej v ústavnom

zákone o ochrane verejného záujmu, ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade na základe

predložených dôkazov (najmä overenou fotokópiou knihy došlej pošty) je nesporné

(a nespochybňuje to ani obecné zastupiteľstvo), že navrhovateľ podal oznámenie za rok

2007 v lehote ustanovenej v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu,

a to prostredníctvom obecného úradu 28. marca 2008.

Skutočnosť, že si obecný úrad nesplnil svoju povinnosť (oznámenie navrhovateľa

nedoručil ihneď príslušnej komisii obecného zastupiteľstva), nemôže tento fakt nijakým

spôsobom spochybniť.

Podľa o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov obecný úrad je výkonným orgánom obecného

zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.

Podľa § 16 ods. 2 písm. a) toho zákona obecný úrad najmä zabezpečuje

písomnú agendu obce a orgánov obecného zastupiteľstva a je podateľňou a výpravňou

písomností obce.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, keďže je oprávnený

iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie zastupiteľstva z 31. marca 2009 (§ 73b ods. 3 zákona

o ústavnom súde), v okolnostiach prípadu nemal inú možnosť len zrušiť nezákonné

uznesenie obecného zastupiteľstva (výrok 1 nálezu), pričom zároveň platí, že toto

rozhodnutie ústavného súdu je konečné ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. P. J. v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca

žiadal o priznanie trov konania v sume 292,38 € vrátane dane z pridanej hodnoty, ktoré

riadne špecifikoval.

Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z návrhu právneho zástupcu

navrhovateľa a priznal mu úhradu trov konania v ním požadovanej sume, pretože táto suma

bola vypočítaná v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je Obec V. povinná zaplatiť na účet

právneho zástupcu navrhovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009