Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)I. ÚS 373/2015
PDF · 548.15 KB
No categories available
I. ÚS 373/2015
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mrázovským,
Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o., Mariánske námestie 2, Žilina, vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a)
a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 p o r u š e n é b o l o .
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 43/2014
z 28. januára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia
v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e mu
Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Jána Mrázovského, Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o., Mariánske
námestie 2, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 373/2015 14 z 26. augusta 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
vo veci namietaného porušenia základného práva na ukladanie povinností len zákonom,
na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd zaručeného
v čl. 13 ods. 1 písm. a) v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a základného práva na slobodu podnikania zaručeného v čl. 35 ods. 1
ústavy a základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2
ústavy rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 3 Sžf 43/2014 z 28. januára 2015.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline
(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 21 S 79/2013 sa žalobou podanou podľa V. časti druhej
hlavy Občianskeho súdneho poriadku sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad pre reguláciu“)
ako prvostupňového správneho orgánu č. 1795/2012/E OZ, spis č. 8263 2012 BA
zo 14. decembra 2012 v spojení s rozhodnutím Regulačnej rady Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len „regulačná rada“) ako druhostupňového správneho orgánu
č. 13/3308/13/RR z 15. apríla 2013, ktorými označené správne orgány rozhodli o cene
za 1 MWh elektriny pre rok 2012 vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení (solárne panely,
ďalej len „zariadenie na výrobu elektrickej energie“) prevádzkovanom sťažovateľom
ako výrobcom elektriny, a to na základe § 2 ods. 3 písm. e) a § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009
Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o podpore OZE“) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) a § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o cenovej regulácii“).
3. V zmysle označených ustanovení zákona o podpore OZE pre určenie ceny
za 1 MWh elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bol rozhodujúcim kritériom
deň, kedy bolo zariadenie na výrobu elektrickej energie spĺňajúce technické podmienky
uvedené do prevádzky, pričom za takýto deň bol považovaný dátum, kedy bola úspešne
vykonaná funkčná skúška pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej
sústavy prevádzkovateľa [§ 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE] s tým, že spôsob
a podmienky vykonania funkčnej skúšky v zmysle zákonného zmocňovacieho ustanovenia
§ 5 ods. 14 zákona o podpore OZE „... určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa
distribučnej sústavy“ (ďalej len „prevádzkový poriadok“) a vykonanie funkčnej skúšky
potvrdí prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydaním dokladu o jej vykonaní (ďalej len
„protokol o funkčnej skúške“). V nadväznosti na uvedené ak bolo zariadenie na výrobu
elektrickej energie uvedené do prevádzky v období od 1. januára 2012 – do 30. júna 2012,
cena za 1 MWh sa stanovovala na sumu 194,54 € [podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky
o cenovej regulácii], ak však bolo toto zariadenie na výrobu elektrickej energie uvedené
do prevádzky v období od 1. júla 2012 – do 31. decembra 2012, tak cena bola určená
na sumu 119,11 € za 1 MWh [podľa § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky o cenovej regulácii].
4. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 21 S 79/2013 z 5. marca 2014 žalobu sťažovateľa
proti označeným rozhodnutiam úradu pre reguláciu a regulačnej rady zamietol stotožniac sa
s ich závermi, podľa ktorých v prípade sťažovateľa bolo ním prevádzkované zariadenie
na výrobu elektrickej energie uvedené do prevádzky nie dňom uvedeným v bode 12
protokolu o funkčnej skúške, t. j. nie dňom 28. jún 2012, kedy bola fakticky vykonaná
funkčná skúška zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie s výsledkom „vyhovel“
a toto zariadenie na výrobu elektrickej energie bolo aj fakticky pripojené do regionálnej
distribučnej sústavy, ktorej prevádzkovateľom bola v danom prípade Stredoslovenská
energetika – Distribúcia, a. s. (ďalej len „SSE – Distribúcia“), ale týmto dňom mal byť až
deň označený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t. j. 10. júl 2012, keď predmetný
protokol o funkčnej skúške podpísal za SSE – Distribúcia menom neidentifikovaný
„riaditeľ sekcie AM“. Na základe uvedeného tak bola sťažovateľovi ako výrobcovi
elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov stanovená cena za jednu jej MWh na sumu
119,11 €, keďže zariadenie sťažovateľa na výrobu elektrickej energie malo byť podľa
uvedeného uvedené do prevádzky až 10. júla 2012, a teda v období od 1. júla 2012 – do 31.
decembra 2012.
5. Krajský súd a v odvolacom konaní stotožniac sa s ním aj najvyšší súd
v napádanom rozsudku sp. zn. 3 Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 okrem zjednotenia sa
s uvedenými závermi správnych orgánov tiež uzavreli, že aj keď SSE – Distribúcia ako
prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete v rozhodnom období roku 2012 nemal
v prevádzkovom poriadku stanovený spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky
zariadení na výrobu elektrickej energie, z ktorého by bolo zrejmé, ktorý dátum, resp. ktorý
deň je potrebné považovať za deň jej vykonania, tak ako mu to ukladal § 5 ods. 14 zákona
o podpore OZE, predsa len podľa označených súdov SSE – Distribúcia tento zákonný
nedostatok mala konvalidovať tým, že postupnosť krokov a priebeh jednotlivých fáz
funkčnej skúšky premietla do formy protokolu o funkčnej skúške určením postupnosti
jednotlivých jeho bodov, z obsahu ktorého je podľa krajského súdu, ako aj podľa
najvyššieho súdu potrebné vychádzať a pripísať náležitú právnu relevanciu jeho v poradí
poslednému bodu 13, v ktorom je za SSE – Distribúcia uvedený s podpisom riaditeľa sekcie
AM dátum o „ukončení funkčnej skúšky“.
6. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť rozhodnutia
najvyššieho súdu z dôvodu nedostatkov jeho odôvodnenia, v ktorom absentuje odkaz
na právne normy, ktoré boli podkladom rozhodnutia, ba, navyše, najvyšší súd porušenie
imperatívu daného SSE – Distribúcii ako správcovi distribučnej siete v § 5 ods. 14 zákona
o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu elektrickej energie
podľa sťažovateľa úplne bezprecedentne ospravedlnil a túto nezákonnosť (v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu) konvalidoval odkazom na znenie
interného protokolu o funkčnej skúške vydaného SSE – Distribúciou, ktorý ale ako výlučne
interná záležitosť správcu distribučnej siete nie je a ani v rozhodnom čase nebol súčasťou
prevádzkového poriadku SSE – Distribúcia, a teda mu podľa sťažovateľa nemožno prisúdiť
status generálnej záväznosti, a navyše tak ani nepodliehal schvaľovaciemu procesu úradu
pre reguláciu, ktorého povinnosťou je schvaľovať prevádzkový poriadok prevádzkovateľov
distribučných sietí elektrickej energie. V konečnom dôsledku tak úrad pre reguláciu
konvalidoval aj svoj chybný postup, keď schválil prevádzkový poriadok SSE – Distribúcia
aj napriek tomu, že jeho súčasťou nebola úprava spôsobu a podmienok vykonania funkčnej
skúšky v zmysle imperatívu § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, ktorej úspešné vykonanie
je predpokladom pripojenia zariadenia na výrobu elektrickej energie do distribučnej siete,
pričom najvyšší súd, ako aj pred ním krajský súd tento názor svojím rozhodnutím podľa
sťažovateľa arbitrárne verifikoval. Podľa sťažovateľa v dôsledku toho, že napriek zrejmej
absencii transparentných podmienok na vykonanie funkčnej skúšky v prevádzkovom
poriadku SSE – Distribúcia najvyšší súd (ako aj pred ním krajský súd a správne orgány)
prisúdil právnu relevanciu podpisu anonymnej (menom neoznačenej) osoby riaditeľa
„sekcie AM“ v bode 13 protokolu o vykonaní funkčnej skúšky ako skutočnosti rozhodnej
pre posúdenie dátumu uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, t. j. jeho
pripojenia do distribučnej siete, od ktorého sa následne odvíja cena za 1 MWh vyrobenej
elektrickej energie, a to aj napriek tomu, že podmienka tohto podpisu nebola súčasťou
prevádzkového poriadku SSE – Distribúcia ako podmienka posúdenia vykonania funkčnej
skúšky, ako aj napriek tomu, že „... zákon vyslovene uvádza, že časom uvedenia zariadenia
do prevádzky je dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška“, t. j. dátum jeho
faktického pripojenia do distribučnej siete, uložili tým na sťažovateľa bremeno „... splnenia
podmienok (povinností) nad rámec zákona a vôbec takých, ktoré nie sú uložené ani len
na základe zákona. ... krajský súd (a stotožnil sa s ním aj najvyšší súd, pozn.) vyslovil
právny názor nad rámec zákona, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený
upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky aj v interných dokumentoch mimo
prevádzkového poriadku, pričom sťažovateľ zostáva na názore, že ak sa definícia
podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v akomkoľvek inom dokumente
vydanom SSE D, a. s. než ustanovuje zákon v ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE by
neboli tieto podmienky vykonania funkčných skúšok záväzné a právne vynútiteľné. Takýmto
postupom a výkladom by totiž SSE D, a. s. prekročila rozsah splnomocnenia poskytnutého
mu ustanovením § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE.“. V uvedenej súvislosti sa súdy
podľa sťažovateľa vôbec nevysporiadali s tým, že zariadenie sťažovateľa na výrobu
elektrickej energie bolo fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia už
od 28. júna 2012, keď bola vykonaná jeho funkčná skúška s výsledkom „vyhovel“, a nie až
od 10. júla 2012, keď protokol o vykonaní funkčnej skúšky formálne „nečitateľne“
podpísala neznáma osoba s označením „riaditeľ sekcie AM“.
7. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ poukázal na odlišnú rozhodovaciu prax úradu
pre reguláciu, ktorý v identickom prípade týkajúcom sa iného zariadenia na výrobu
elektrickej energie tiež vo vlastníctve sťažovateľa považoval pre ustálenie termínu,
resp. dátumu ukončenia jeho funkčnej skúšky, za rozhodujúci dátum uvedený v bode 12
protokolu o funkčnej skúške, kedy bolo toto iné zariadenie sťažovateľa fakticky pripojené do
distribučnej siete SSE – Distribúcia, a nie dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej
skúške, kedy tento protokol za SSE – Distribúcia formálne podpísal „riaditeľ sekcie AM“.
Okrem toho sťažovateľ v tomto smere poukázal aj na odlišnú judikatúru najvyššieho súdu,
kedy v identických prípadoch v rozhodnutiach sp. zn. 4 Sžf 5/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn.
4 Sžf 54/2014 z 15. januára 2015, sp. zn. 4 Sžf 43/2014 zo 17. februára 2015 a sp. zn. 4 Sžf
53/2014 zo 17. februára 2015 mal konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia úradu pre
reguláciu z dôvodu nezohľadnenia absencie úpravy podmienok a spôsobu vykonania
funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete.
8. Napokon sťažovateľ podotkol, že SSE – Distribúcia ako prevádzkovateľ
regionálnej distribučnej siete, do ktorej bolo pripojené aj zariadenie sťažovateľa na výrobu
el. energie z obnoviteľných zdrojov, zapracovala do svojho prevádzkového poriadku
aj podmienky vykonania funkčnej skúšky až pre rok 2013, ktorý bol schválený úradom
pre reguláciu rozhodnutím č. 0003/2013/E PP z 24. januára 2013, «... teda viac ako pol
roka po uvedení zariadenia sťažovateľa do prevádzky, pričom v Protokole o funkčnej skúške
zariadenia na výrobu elektriny v Upozornení, teda v protokole, ktorý bol schválený úradom,
sa už neviaže dátum ukončenia funkčnej skúšky tak, ako je vykladané v správnom konaní
a rovnako súdmi v správnom súdnictve na administratívnu časť kontroly všetkých získaných
listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13), ale bod b/: „Dátum
ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5 11 podľa toho, ktorý nastane
neskôr.“ K uvedenému sťažovateľ dodáva, že v bode 5 11 sú obsiahnuté práve jednotlivé
technické úkony funkčnej skúšky a nie údajná administratívna kontrola predložených
listinných dokladov, teda podpis riaditeľa sekcie AM.».
9. V neposlednom rade sťažovateľ namieta, že v dôsledku rozhodnutia najvyššieho
súdu stotožniaceho sa s názorom krajského súdu, ako aj správnych orgánov došlo
aj k zásahu do jeho práva na podnikanie, keďže ponechanie posúdenia ceny elektriny
«... na svojvôľu SSE D, a. s., ktorá bez povinnosti akéhokoľvek zdôvodnenia a bez možnosti
akejkoľvek kontroly, svojím faktickým (ne)konaním jej anonymného zamestnanca (riaditeľa
sekcie AM) rozhodovala a v konečnom dôsledku aj rozhodla o ekonomickej rentabilnosti
resp. nerentabilnosti investície sťažovateľa ako aj o tom, komu tento formálny podpis udelí v
čase do 30. 06. 2012 a komu po 30. 06. 2012. V konečnom dôsledku komu bude priznaná
cena elektriny 194,54 eura/MWh a komu 119,11 eura/MWh. Rozhodnutiami úradu,
regulačnej rady, krajského súdu a najvyššieho súdu došlo v majetkovej sfére sťažovateľa
ku presne kvantifikovateľným a nesporným škodám.
... A práve táto svojvôľa udelenia „konečného“ (podľa názoru sťažovateľa zákonom
ani prevádzkovým poriadkom nepožadovaného) formálneho podpisu anonymnej osoby
vytvára nerovnaké postavenie ostatných subjektov pôsobiacich v danej oblasti a teda
zamedzuje a porušuje realizáciu práva v zmysle článku 35 ods. 1 Ústavy SR.».
10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo , s miestom podnikania
, uvedené v článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 1, článku 35 ods. 1,
článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:
3 Sžf/43/2014 zo dňa 28. 01. 2015... porušené bolo.
Zrušuje sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3Sžf/43/2014
zo dňa 28. 01. 2015... a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatňujeme v tomto konaní i trovy právneho zastúpenia v zmysle
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z... spolu 296,46 Eur + DPH 20 %, teda spolu 355,75 Eur.“
11. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
za najvyšší súd jeho predsedníčka listom č. k. KP 3/2015 66 z 19. októbra 2015
a k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca sťažovateľa listom z 1. októbra 2015.
11.1 Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedla:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje sťažnosť za nedôvodnú, pretože
sťažovateľ nebol na svojom práve na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky ukrátený. Postup súdu bol v súlade so zákonom a k porušeniu
jeho práv rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf/43/2014
z 28. januára 2015 nedošlo...
Nemožno súhlasiť so sťažovateľom v tom, že rozhodnutie najvyššieho súdu vykazuje
vysoký stupeň arbitrárnosti. V správnom konaní bolo rozhodované o spôsobe
a podmienkach upravujúcich vykonanie funkčnej skúšky a určení časového momentu
uvedenia (pripojenia) zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ktoré skutočnosti boli
sťažovateľovi objasnené v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5 a 6 s poukazom na
predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci sp. zn. 2 Sžf/42/2014
z 24. septembra 2014, ktoré v odôvodnení s poukazom na ust. § 250ja ods. 7 O. s. p. citoval.
Rovnako neobstojí námietka sťažovateľa, že v napadnutom rozsudku absentuje odkaz
na právne predpisy, podľa ktorých súd rozhodoval. Z obsahu odôvodnenia sťažovateľom
napadnutého rozsudku, a to v celom jeho kontexte, je totiž zrejmé, že súd síce stručne
konštatoval, že zistený skutkový záver je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona
o podpore obnoviteľných zdrojov energie (č. 309/2009 Z. z.) a vyhlášky (č. 225/2011 Z. z.),
ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, avšak zodpovedá logike, že ide
o na vec sa vzťahujúce príslušné ustanovenia, ktoré správne orgány v rozhodnutiach
a krajský súd v odôvodnení rozsudku citoval.
... najvyšší súd navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky predmetnej sťažnosti
sťažovateľa nevyhovel a vo veci vyhlásil nález, že jeho základné práva porušené neboli, lebo
najvyšší súd v predmetnej veci rozhodoval v súlade s princípmi spravodlivého procesu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.“
11.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho
pojednávania uviedol:
„... súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
13. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom najvyššieho súdu ústavný
súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade
pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a
aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných
slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie
všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy,
ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie
základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00).
15. Najvyšší súd svoj rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:
«... Pri posudzovaní danej veci bolo potrebné vychádzať z obsahu protokolu
a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že
„funkčnú skúšku“ podpisom schvaľuje za SSE D riaditeľ sekcie AM, v tomto bode je
osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od).
V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. Preto
najvyšší súd nezistil porušenie zákona, keď žalovaný určil že funkčná skúška bola ukončená
10. 07. 2012. Podpis a dátum v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške je len predposledným
(a nie posledným tým je podpis a dátum v bode 13) v danej veci relevantnej listiny
(protokolu o funkčnej skúške), od obsahu ktorej záviselo posúdenie právnej skutočnosti,
kedy bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky.
Najvyšší súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania
pred odvolacím súdom vedenom pod sp. zn. 2Sžf/23/2014 a sp. zn. 2Sžf/42/2014.
Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou
činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je právna istota, a s princípom právnej istoty logicky korešponduje
zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.
Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená
prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O. s. p., podľa ktorého ak Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom
konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné
rozhodnutie, ktorého cely text v odôvodnení uvedie.
Na základe citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody
uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/42/2014 zo dňa
24. septembra 2014, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade
s ustanovením § 250ja ods. 7 O. s. p. uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne:
„Posúdenie otázky kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška (zodpovedanie, kedy
nastala uvedená právna skutočnosť) bolo v danej veci relevantné z toho dôvodu, lebo
od neho záviselo, či bola žalobcovi pre rok 2012 schválená pevná cena elektriny
pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh podľa § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová
regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov), ktorým ustanovením sa určila
cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od 10. júla 2012
do 31. decembra 2012, alebo 194,54 €/MWh podľa §11 ods. 1 písm. b/ uvedenej vyhlášky,
ktorým ustanovením sa určila cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené
do prevádzky od 1. januára 2012 do 30. júna 2012...
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo posúdenie, či v priebehu
správneho konania nedošlo k porušeniu zákona a k vadám konania pred správnym
orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úrad
pre reguláciu sieťových odvetví v priebehu správneho konania rozhodol o žalobcovom
návrhu ceny tak, že mu schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012
pre zariadenie, uvedené do prevádzky 2. júla 2012 (v preskúmavanom prípade
sp. zn. 3Sžf/43/2014 platí dátum 10. 07. 2012). Vychádzal pritom z obsahu protokolu
o funkčnej skúške a jeho bodu 13, v ktorom sa uvádza dátum ukončenia funkčnej skúšky
(platnosť protokolu od) 2. 7. 2012 (10. 07. 2012) a z aplikácie ustanovenia § 5 ods. 14
zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej
siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku a vydať
výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa
jej vykonania; vzhľadom na uvedené určil čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny
do prevádzky v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných
zdrojov energie. V prvom stupni súdneho preskúmavacieho konania krajský súd nezistil
relevantné porušenie zákona v správnom konaní. Krajský súd pri posudzovaní pojmu
„funkčná skúška“ s poukazom na zákonnú úpravu v ustanoveniach § 5 ods. 14 a § 2 ods. 3
písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie vyvodil, že funkčná skúška
je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie
výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy; pritom je
v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsoby a podmienky jej vykonania.
Krajský súd ďalej ustálil, že z usmernenia prevádzkovateľa vyplýva, že súčasťou funkčnej
skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení
na výrobu elektriny v teréne ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu
za preukázané, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v správnom konaní
ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie
a vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. S tvrdeniami
žalobcu v žalobe sa náležite vyporiadal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Na uvedené správne dôvody rozsudku krajského súdu najvyšší súd podľa § 219 ods. 2 OSP
odkazuje. Preto možno len zopakovať, že aj podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné
pri posudzovaní danej veci vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu
relevanciu jeho bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že „funkčnú skúšku“ podpisom
schvaľuje za SSE D riaditeľ sekcie AM, v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie
dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od). V tomto bode sa tiež uvádza, že
bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. Preto (pri dodržaní zákonných lehôt,
uvedených v § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie 30 dňovej
a 10 dňovej) ani najvyšší súd nevzhliadol porušenie zákona v určení, že funkčná skúška
bola ukončená 2. 7. 2012 (10. 07. 2012).
Správny bol preto záver krajského súdu, že vydaním rozhodnutí v správnom konaní
nedošlo k porušeniu zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery
uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského
súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP
a § 219 ods. 1 OSP potvrdil...»
16. Z citovaného vyplýva, že najvyšší súd sa v napádanom rozsudku v celom rozsahu
stotožnil so svojím rozhodnutím v inej obdobnej veci, podľa ktorého predpokladom
úspešného vykonania, resp. zavŕšenia vykonania funkčnej skúšky nie je dátum
jej faktického vykonania (riadok 12 protokolu o funkčnej skúške), ale že týmto rozhodným
dátumom, od ktorého sa v konečnom dôsledku odvíja určenie ceny za elektrickú energiu
vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, je dátum vystavenia protokolu o úspešnom vykonaní
funkčnej skúšky (riadok 13 protokolu o funkčnej skúške).
17. Predmetom skúmania ústavného súdu bola ústavná udržateľnosť týchto
citovaných záverov najvyššieho súdu, ako aj skutočnosť, či sa najvyšší súd ústavne
akceptovateľným spôsobom vysporiadal s pre danú vec relevantnými odvolacími
námietkami sťažovateľa.
18. Podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy,
do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať
funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie
výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ
distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky
do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu
elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“.
19. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE «Na účely tohto zákona sa
všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy
bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie
zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia
zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len ,,funkčná skúška“) podľa toho, ktorý
dátum nastane neskôr.».
20. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky
od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách
na megawatthodinu takto...“.
21. Podľa § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej
z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od
1. júla 2012 do 31. decembra 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách
na megawatthodinu takto...“.
22. Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii vyplýva,
že relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, pričom podľa § 2
ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu el. energie sa považuje
za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto
zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky)
spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE určený
v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej
vety § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná,
ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej
sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad
o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania.
23. Predmetom konania najvyššieho súdu ako súdu správneho, konajúceho
podľa druhej hlavy V. časti Občianskeho súdneho poriadku, bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí úradu pre reguláciu a regulačnej rady vydaných v správnom konaní,
t. j. ich preskúmanie z hľadiska dodržania citovaných ustanovení zákona o podpore OZE
a jeho vykonávacej vyhlášky o cenovej regulácii.
24. Z rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia
krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek
dokazovaním zistenej skutočnosti, že SSE – Distribúcia ako správca distribučnej siete
si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE
spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky
vykonania funkčnej skúšky túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a úradom
pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným
spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto
nezákonnosť, paradoxne v konaní o preskúmanie zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a
pri ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky tento nedostatok zaplátal svojím
výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému protokolu správcu
distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy (usporiadania) ktorého je však
vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj nevynutiteľnosť značne polemický.
25. V tejto súvislosti najvyšší súd pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia
zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. pri určení dátumu
vykonania funkčnej skúšky tohto zariadenia, neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona,
podľa ktorého sa „... všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny
do prevádzky dátum... kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy...“ [§ 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE], pričom
funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa „... technické
podmienky na pripojenie do sústavy...“ (§ 5 ods. 14 zákona o podpore OZE), ale v tomto
smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore
s týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie
úspešnosti vykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky
pripísal dôležitosť aj tzv. administratívnej kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom
sekcie AM, podpisujúcim za distribútora protokol „... o úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky..“. Najvyšší súd sa však v tomto smere nevysporiadal ani s tým, že vydanie
predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania
funkčnej skúšky zariadenia na výrobu el. energie, ale že týmto predpokladom je v zmysle
citovaného ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE iba splnenie technických
podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy el. energie. Napokon
uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE, podľa ktorého
protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t. j. až „po“ úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom pre prevádzkovateľa zariadenia
na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho zariadenia do distribučnej sústavy.
V konečnom dôsledku sa tak najvyšší súd nevysporiadal s tým, či zákon o podpore OZE
[§ 2 ods. 3 písm. e)] alebo vyhláška o cenovej regulácii [§ 11 ods. 1 a § 11a ods. 1] spája
alebo nespája s týmto protokolom o funkčnej skúške nejaký právom predpokladaný príčinný
následok, ktorým je určenie ceny za výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.
Inými slovami, najvyšší súd sa nevysporiadal s tým, či na určenie ceny za elektrickú energiu
vyrobenú z obnoviteľných zdrojov má alebo nemá vplyv dátum vydania protokolu
o vykonaní funkčnej skúšky v kontexte § 11 ods. 1 a § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej
regulácii, podľa ktorej sa určenie tejto ceny odvíja od času uvedenia zariadenia na výrobu
el. energie z obnoviteľných zdrojov do prevádzky, pričom v spojení s § 2 ods. 3 písm. e)
zákona o podpore OZE sa toto zariadenie považuje za uvedené do prevádzky dňom
úspešného vykonania funkčnej skúšky.
26. Napokon aj predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že
„V správnom konaní bolo rozhodované o spôsobe a podmienkach upravujúcich vykonanie
funkčnej skúšky...“, avšak tieto podmienky a spôsob mali byť v zmysle zákonnej požiadavky
§ 5 ods. 14 zákona o podpore OZE upravené v prevádzkovom poriadku distribútora el. siete.
27. V danom prípade sa najvyšší súd v napádanom rozsudku v kontexte uvedeného
nevysporiadal s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky
a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom
poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu
el. energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých
obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť, navyše v konaní o jej preskúmanie
(podľa druhej hlavy V. časti OSP) najvyšší súd ústavne neudržateľným spôsobom
ospravedlnil a konvalidoval svojím subjektívnym výkladom nemajúcim oporu v jasných
ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej regulácii. Najvyšší súd týmto
svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora siete a v konečnom
dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový poriadok
SSE – Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu
podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako
správny orgán v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov
el. energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu
dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však vplyv na ich osobnú a majetkovú
sféru.
28. Okrem toho sa najvyšší súd v odôvodnení svojho napádaného rozsudku síce
argumentačne odvolal na iné svoje rozhodnutie v obdobnej veci, ktoré na vysvetlenie
svojich myšlienkových pochodov takmer celé odcitoval, avšak na strane druhej neindikoval
príznaky a špecifiká typické pre tento konkrétny posudzovaný prípad v interakcii
na odvolacie námietky sťažovateľa, ktoré tak ostali nezodpovedané. Najvyšší súd tak
napríklad nereflektoval na námietku, že neprijatie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej
skúšky odobril aj úrad pre reguláciu, ktorého rozhodnutie bolo predmetom zákonného
prieskumu; ako aj námietku, že zariadenie sťažovateľa na výrobu elektrickej energie bolo
fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia už od 28. júna 2012, kedy bola
podľa riadku 12 protokolu o funkčnej skúške úspešne vykonaná jeho funkčná skúška,
t. j. už od tej doby bolo toto zariadenie aj fakticky používané a dodávalo el. energiu
do distribučnej siete, a nie až od 10. júla 2012, kedy bol protokol o funkčnej skúške v jeho
riadku 13 podpísaný „riaditeľom sekcie AM“; najvyšší súd tiež síce poukázal na iné svoje
rozhodnutie v obdobnej veci, avšak sa už nevysporiadal s tým, že v roku 2012 v súvislosti
s iným zariadením na výrobu el. energie tiež vo vlastníctve sťažovateľa úrad pre reguláciu
rozhodol celkom opačne a pre určenie uvedenia tohto zariadenia do prevádzky priznal
na zmenu relevanciu riadku 12 protokolu o funkčnej skúške, a nie jeho riadku 13, akým bol
aj tento prípad, a to práve v dôsledku absencie jednotných pravidiel na vykonanie funkčnej
skúšky. Napokon ústavný súd poukazuje, že aj keď už najvyšší súd priznal na určenie
rozhodného času uvedenia zariadenia na výrobu el. energie právnu relevanciu dátumu
(v danom prípade 10. júl 2012) podpisu protokolu o vykonaní funkčnej skúšky,
a nie dátumu (v danom prípade 28. jún 2012) faktického vykonania funkčnej skúšky,
v konečnom dôsledku sa nevysporiadal ani s tým, či bola v danom prípade dodržaná litera
zákona, aj pokiaľ ide o dodržanie lehoty 10 dní na podpis (vydanie) protokolu po úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky. Práve táto skutočnosť má pri závere najvyššieho súdu o právnej
relevancii tohto dátumu podpisu na určenie ceny el. energie význam vtedy, ak by uplynutie
uvedenej lehoty pripadlo na obdobie jún – júl, keď podľa vyhlášky o cenovej regulácii
dochádza k zmene ceny za vyrobenú a dodanú el. energiu z obnoviteľných zdrojov.
29. Vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia
najvyššieho súdu je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd nerozhodol v danej veci tak,
aby poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich
skutočností. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že napádaným rozsudkom
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 došlo k namietanému porušeniu
sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd
v nadväznosti na zistenie porušenia základných práv sťažovateľa vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2 rozhodol o zrušení rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 43/2014
z 28. januára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
31. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok
na ich úhradu v sume 355,75 € vrátane 20 % DPH.
32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3
vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného
paušálu je 8,39 €.
33. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok
na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 355,73 € vrátane 20 % DPH
(právny zástupca predložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), tak ako to je uvedené v bode 3
výroku tohto rozhodnutia.
34. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2015