Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 373/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mrázovským,

Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o., Mariánske námestie 2, Žilina, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a 2

a v spojení s a

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. januára 2015 a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa a 2 Slovenskej

republiky a v spojení s

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 28. januára 2015 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. januára 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e mu

Najvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Jána Mrázovského, Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s. r. o., Mariánske

námestie 2, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 26. augusta 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia základného práva na ukladanie povinností len zákonom,

na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd zaručeného

v v spojení s (ďalej

len „ústava“) a základného práva na slobodu podnikania zaručeného v čl. 35 ods. 1

a základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v a 2

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 28. januára 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. sa žalobou podanou podľa V. časti druhej

hlavy sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad pre reguláciu“)

ako prvostupňového správneho orgánu č. 1795/2012/E , spis č. 8263 2012 BA

zo 14. decembra 2012 v spojení s rozhodnutím Regulačnej rady Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví (ďalej len „regulačná rada“) ako druhostupňového správneho orgánu

č. 13/3308/13/RR z 15. apríla 2013, ktorými označené správne orgány rozhodli o cene

za 1 MWh elektriny pre rok 2012 vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení (solárne panely,

ďalej len „zariadenie na výrobu elektrickej energie“) prevádzkovanom sťažovateľom

ako výrobcom elektriny, a to na základe a

Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o podpore “) v spojení s a vyhlášky

č. , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o cenovej regulácii“).

3. V zmysle označených ustanovení zákona o podpore pre určenie ceny

za 1 MWh elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie bol rozhodujúcim kritériom

deň, kedy bolo zariadenie na výrobu elektrickej energie spĺňajúce technické podmienky

uvedené do prevádzky, pričom za takýto deň bol považovaný dátum, kedy bola úspešne

vykonaná funkčná skúška pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej

sústavy prevádzkovateľa [ zákona o podpore ] s tým, že spôsob

a podmienky vykonania funkčnej skúšky v zmysle zákonného zmocňovacieho ustanovenia

zákona o podpore „... určí prevádzkový poriadok prevádzkovateľa

distribučnej sústavy“ (ďalej len „prevádzkový poriadok“) a vykonanie funkčnej skúšky

potvrdí prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydaním dokladu o jej vykonaní (ďalej len

„protokol o funkčnej skúške“). V nadväznosti na uvedené ak bolo zariadenie na výrobu

elektrickej energie uvedené do prevádzky v období od 1. januára 2012 – do 30. júna 2012,

cena za 1 MWh sa stanovovala na sumu 194,54 € [podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky

o cenovej regulácii], ak však bolo toto zariadenie na výrobu elektrickej energie uvedené

do prevádzky v období od 1. júla 2012 – do 31. decembra 2012, tak cena bola určená

na sumu 119,11 € za 1 MWh [podľa § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky o cenovej regulácii].

4. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 5. marca 2014 žalobu sťažovateľa

proti označeným rozhodnutiam úradu pre reguláciu a regulačnej rady zamietol stotožniac sa

s ich závermi, podľa ktorých v prípade sťažovateľa bolo ním prevádzkované zariadenie

na výrobu elektrickej energie uvedené do prevádzky nie dňom uvedeným v bode 12

protokolu o funkčnej skúške, t. j. nie dňom 28. jún 2012, kedy bola fakticky vykonaná

funkčná skúška zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie s výsledkom „vyhovel“

a toto zariadenie na výrobu elektrickej energie bolo aj fakticky pripojené do regionálnej

distribučnej sústavy, ktorej prevádzkovateľom bola v danom prípade Stredoslovenská

energetika – Distribúcia, a. s. (ďalej len „SSE – Distribúcia“), ale týmto dňom mal byť až

deň označený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t. j. 10. júl 2012, keď predmetný

protokol o funkčnej skúške podpísal za SSE – Distribúcia menom neidentifikovaný

„riaditeľ sekcie AM“. Na základe uvedeného tak bola sťažovateľovi ako výrobcovi

elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov stanovená cena za jednu jej MWh na sumu

119,11 €, keďže zariadenie sťažovateľa na výrobu elektrickej energie malo byť podľa

uvedeného uvedené do prevádzky až 10. júla 2012, a teda v období od 1. júla 2012 – do 31.

decembra 2012.

5. Krajský súd a v odvolacom konaní stotožniac sa s ním aj najvyšší súd

v napádanom rozsudku sp. zn. z 28. januára 2015 okrem zjednotenia sa

s uvedenými závermi správnych orgánov tiež uzavreli, že aj keď SSE – Distribúcia ako

prevádzkovateľ regionálnej distribučnej siete v rozhodnom období roku 2012 nemal

v prevádzkovom poriadku stanovený spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky

zariadení na výrobu elektrickej energie, z ktorého by bolo zrejmé, ktorý dátum, resp. ktorý

deň je potrebné považovať za deň jej vykonania, tak ako mu to ukladal § 5 ods. 14 zákona

o podpore , predsa len podľa označených súdov SSE – Distribúcia tento zákonný

nedostatok mala konvalidovať tým, že postupnosť krokov a priebeh jednotlivých fáz

funkčnej skúšky premietla do formy protokolu o funkčnej skúške určením postupnosti

jednotlivých jeho bodov, z obsahu ktorého je podľa krajského súdu, ako aj podľa

najvyššieho súdu potrebné vychádzať a pripísať náležitú právnu relevanciu jeho v poradí

poslednému bodu 13, v ktorom je za SSE – Distribúcia uvedený s podpisom riaditeľa sekcie

AM dátum o „ukončení funkčnej skúšky“.

6. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť rozhodnutia

najvyššieho súdu z dôvodu nedostatkov jeho odôvodnenia, v ktorom absentuje odkaz

na právne normy, ktoré boli podkladom rozhodnutia, ba, navyše, najvyšší súd porušenie

imperatívu daného SSE – Distribúcii ako správcovi distribučnej siete v § 5 ods. 14 zákona

o podpore spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku

spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky zariadení na výrobu elektrickej energie

podľa sťažovateľa úplne bezprecedentne ospravedlnil a túto nezákonnosť (v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu) konvalidoval odkazom na znenie

interného protokolu o funkčnej skúške vydaného SSE – Distribúciou, ktorý ale ako výlučne

interná záležitosť správcu distribučnej siete nie je a ani v rozhodnom čase nebol súčasťou

prevádzkového poriadku SSE – Distribúcia, a teda mu podľa sťažovateľa nemožno prisúdiť

status generálnej záväznosti, a navyše tak ani nepodliehal schvaľovaciemu procesu úradu

pre reguláciu, ktorého povinnosťou je schvaľovať prevádzkový poriadok prevádzkovateľov

distribučných sietí elektrickej energie. V konečnom dôsledku tak úrad pre reguláciu

konvalidoval aj svoj chybný postup, keď schválil prevádzkový poriadok SSE – Distribúcia

aj napriek tomu, že jeho súčasťou nebola úprava spôsobu a podmienok vykonania funkčnej

skúšky v zmysle imperatívu zákona o podpore , ktorej úspešné vykonanie

je predpokladom pripojenia zariadenia na výrobu elektrickej energie do distribučnej siete,

pričom najvyšší súd, ako aj pred ním krajský súd tento názor svojím rozhodnutím podľa

sťažovateľa arbitrárne verifikoval. Podľa sťažovateľa v dôsledku toho, že napriek zrejmej

absencii transparentných podmienok na vykonanie funkčnej skúšky v prevádzkovom

poriadku SSE – Distribúcia najvyšší súd (ako aj pred ním krajský súd a správne orgány)

prisúdil právnu relevanciu podpisu anonymnej (menom neoznačenej) osoby riaditeľa

„sekcie AM“ v bode 13 protokolu o vykonaní funkčnej skúšky ako skutočnosti rozhodnej

pre posúdenie dátumu uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, t. j. jeho

pripojenia do distribučnej siete, od ktorého sa následne odvíja cena za 1 MWh vyrobenej

elektrickej energie, a to aj napriek tomu, že podmienka tohto podpisu nebola súčasťou

prevádzkového poriadku SSE – Distribúcia ako podmienka posúdenia vykonania funkčnej

skúšky, ako aj napriek tomu, že „... zákon vyslovene uvádza, že časom uvedenia zariadenia

do prevádzky je dátum, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška“, t. j. dátum jeho

faktického pripojenia do distribučnej siete, uložili tým na sťažovateľa bremeno „... splnenia

podmienok (povinností) nad rámec zákona a vôbec takých, ktoré nie sú uložené ani len

na základe zákona. ... krajský súd (a stotožnil sa s ním aj najvyšší súd, pozn.) vyslovil

právny názor nad rámec zákona, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený

upraviť spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky aj v interných dokumentoch mimo

prevádzkového poriadku, pričom sťažovateľ zostáva na názore, že ak sa definícia

podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v akomkoľvek inom dokumente

vydanom SSE D, a. s. než ustanovuje zákon v ust. zákona o podpore by

neboli tieto podmienky vykonania funkčných skúšok záväzné a právne vynútiteľné. Takýmto

postupom a výkladom by totiž SSE D, a. s. prekročila rozsah splnomocnenia poskytnutého

mu ustanovením zákona o podpore .“. V uvedenej súvislosti sa súdy

podľa sťažovateľa vôbec nevysporiadali s tým, že zariadenie sťažovateľa na výrobu

elektrickej energie bolo fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia už

od 28. júna 2012, keď bola vykonaná jeho funkčná skúška s výsledkom „vyhovel“, a nie až

od 10. júla 2012, keď protokol o vykonaní funkčnej skúšky formálne „nečitateľne“

podpísala neznáma osoba s označením „riaditeľ sekcie AM“.

7. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ poukázal na odlišnú rozhodovaciu prax úradu

pre reguláciu, ktorý v identickom prípade týkajúcom sa iného zariadenia na výrobu

elektrickej energie tiež vo vlastníctve sťažovateľa považoval pre ustálenie termínu,

resp. dátumu ukončenia jeho funkčnej skúšky, za rozhodujúci dátum uvedený v bode 12

protokolu o funkčnej skúške, kedy bolo toto iné zariadenie sťažovateľa fakticky pripojené do

distribučnej siete SSE – Distribúcia, a nie dátum uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej

skúške, kedy tento protokol za SSE – Distribúcia formálne podpísal „riaditeľ sekcie AM“.

Okrem toho sťažovateľ v tomto smere poukázal aj na odlišnú judikatúru najvyššieho súdu,

kedy v identických prípadoch v rozhodnutiach sp. zn. z 1. apríla 2014, sp. zn.

z 15. januára 2015, sp. zn. zo 17. februára 2015 a sp. zn. 4 Sžf

53/2014 zo 17. februára 2015 mal konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia úradu pre

reguláciu z dôvodu nezohľadnenia absencie úpravy podmienok a spôsobu vykonania

funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete.

8. Napokon sťažovateľ podotkol, že SSE – Distribúcia ako prevádzkovateľ

regionálnej distribučnej siete, do ktorej bolo pripojené aj zariadenie sťažovateľa na výrobu

el. energie z obnoviteľných zdrojov, zapracovala do svojho prevádzkového poriadku

aj podmienky vykonania funkčnej skúšky až pre rok 2013, ktorý bol schválený úradom

pre reguláciu rozhodnutím č. 0003/2013/E PP z 24. januára 2013, «... teda viac ako pol

roka po uvedení zariadenia sťažovateľa do prevádzky, pričom v Protokole o funkčnej skúške

zariadenia na výrobu elektriny v Upozornení, teda v protokole, ktorý bol schválený úradom,

sa už neviaže dátum ukončenia funkčnej skúšky tak, ako je vykladané v správnom konaní

a rovnako súdmi v správnom súdnictve na administratívnu časť kontroly všetkých získaných

listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13), ale bod b/: „Dátum

ukončenia funkčnej skúšky v bode 12 je dátumom bodov 5 11 podľa toho, ktorý nastane

neskôr.“ K uvedenému sťažovateľ dodáva, že v bode 5 11 sú obsiahnuté práve jednotlivé

technické úkony funkčnej skúšky a nie údajná administratívna kontrola predložených

listinných dokladov, teda podpis riaditeľa sekcie AM.».

9. V neposlednom rade sťažovateľ namieta, že v dôsledku rozhodnutia najvyššieho

súdu stotožniaceho sa s názorom krajského súdu, ako aj správnych orgánov došlo

aj k zásahu do jeho práva na podnikanie, keďže ponechanie posúdenia ceny elektriny

«... na svojvôľu SSE D, a. s., ktorá bez povinnosti akéhokoľvek zdôvodnenia a bez možnosti

akejkoľvek kontroly, svojím faktickým (ne)konaním jej anonymného zamestnanca (riaditeľa

sekcie AM) rozhodovala a v konečnom dôsledku aj rozhodla o ekonomickej rentabilnosti

resp. nerentabilnosti investície sťažovateľa ako aj o tom, komu tento formálny podpis udelí v

čase do 30. 06. 2012 a komu po 30. 06. 2012. V konečnom dôsledku komu bude priznaná

cena elektriny 194,54 eura/MWh a komu 119,11 eura/MWh. Rozhodnutiami úradu,

regulačnej rady, krajského súdu a najvyššieho súdu došlo v majetkovej sfére sťažovateľa

ku presne kvantifikovateľným a nesporným škodám.

... A práve táto svojvôľa udelenia „konečného“ (podľa názoru sťažovateľa zákonom

ani prevádzkovým poriadkom nepožadovaného) formálneho podpisu anonymnej osoby

vytvára nerovnaké postavenie ostatných subjektov pôsobiacich v danej oblasti a teda

zamedzuje a porušuje realizáciu práva v zmysle článku 35 ods. 1 SR.».

10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo , s miestom podnikania

, uvedené v článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 1, článku 35 ods. 1,

článku 46 ods. 1 a 2 SR rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:

3 zo dňa 28. 01. 2015... porušené bolo.

Zrušuje sa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:

zo dňa 28. 01. 2015... a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Zároveň si uplatňujeme v tomto konaní i trovy právneho zastúpenia v zmysle

Vyhlášky MS SR č. .. spolu 296,46 Eur + DPH 20 %, teda spolu 355,75 Eur.“

11. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

za najvyšší súd jeho predsedníčka listom č. k. 66 z 19. októbra 2015

a k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca sťažovateľa listom z 1. októbra 2015.

11.1 Predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení tiež uviedla:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje sťažnosť za nedôvodnú, pretože

sťažovateľ nebol na svojom práve na spravodlivý proces podľa a 2

Slovenskej republiky ukrátený. Postup súdu bol v súlade so zákonom a k porušeniu

jeho práv rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 28. januára 2015 nedošlo...

Nemožno súhlasiť so sťažovateľom v tom, že rozhodnutie najvyššieho súdu vykazuje

vysoký stupeň arbitrárnosti. V správnom konaní bolo rozhodované o spôsobe

a podmienkach upravujúcich vykonanie funkčnej skúšky a určení časového momentu

uvedenia (pripojenia) zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, ktoré skutočnosti boli

sťažovateľovi objasnené v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5 a 6 s poukazom na

predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci sp. zn.

z 24. septembra 2014, ktoré v odôvodnení s poukazom na ust. citoval.

Rovnako neobstojí námietka sťažovateľa, že v napadnutom rozsudku absentuje odkaz

na právne predpisy, podľa ktorých súd rozhodoval. Z obsahu odôvodnenia sťažovateľom

napadnutého rozsudku, a to v celom jeho kontexte, je totiž zrejmé, že súd síce stručne

konštatoval, že zistený skutkový záver je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona

o podpore obnoviteľných zdrojov energie (č. ) a vyhlášky (č. ),

ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike, avšak zodpovedá logike, že ide

o na vec sa vzťahujúce príslušné ustanovenia, ktoré správne orgány v rozhodnutiach

a krajský súd v odôvodnení rozsudku citoval.

... najvyšší súd navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky predmetnej sťažnosti

sťažovateľa nevyhovel a vo veci vyhlásil nález, že jeho základné práva porušené neboli, lebo

najvyšší súd v predmetnej veci rozhodoval v súlade s princípmi spravodlivého procesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.“

11.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení k vhodnosti ústneho

pojednávania uviedol:

„... súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základných práv

(, , ).

II.

13. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. V súvislosti so sťažovateľom napádaným rozsudkom najvyššieho súdu ústavný

súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné v prvom rade

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a

aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody ().

15. Najvyšší súd svoj rozsudok v podstatnej časti odôvodnil takto:

«... Pri posudzovaní danej veci bolo potrebné vychádzať z obsahu protokolu

a prisúdiť náležitú právnu relevanciu jeho bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že

„funkčnú skúšku“ podpisom schvaľuje za SSE D riaditeľ sekcie AM, v tomto bode je

osobitná kolónka na uvedenie dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od).

V tomto bode sa tiež uvádza, že bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. Preto

najvyšší súd nezistil porušenie zákona, keď žalovaný určil že funkčná skúška bola ukončená

10. 07. 2012. Podpis a dátum v bode 12. Protokolu o funkčnej skúške je len predposledným

(a nie posledným tým je podpis a dátum v bode 13) v danej veci relevantnej listiny

(protokolu o funkčnej skúške), od obsahu ktorej záviselo posúdenie právnej skutočnosti,

kedy bolo zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky.

Najvyšší súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania

pred odvolacím súdom vedenom pod sp. zn. a sp. zn. .

Je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou

činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého

neoddeliteľnou súčasťou je právna istota, a s princípom právnej istoty logicky korešponduje

zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená

prostredníctvom ustanovenia , podľa ktorého ak Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom

konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné

rozhodnutie, ktorého cely text v odôvodnení uvedie.

Na základe citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody

uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

24. septembra 2014, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade

s ustanovením uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne:

„Posúdenie otázky kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška (zodpovedanie, kedy

nastala uvedená právna skutočnosť) bolo v danej veci relevantné z toho dôvodu, lebo

od neho záviselo, či bola žalobcovi pre rok 2012 schválená pevná cena elektriny

pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 €/MWh podľa § 11a ods. 1 písm. b/ vyhlášky

Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. , ktorou sa ustanovuje cenová

regulácia v elektroenergetike (v znení neskorších predpisov), ktorým ustanovením sa určila

cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené do prevádzky od 10. júla 2012

do 31. decembra 2012, alebo 194,54 €/MWh podľa §11 ods. 1 písm. b/ uvedenej vyhlášky,

ktorým ustanovením sa určila cena elektriny pre zariadenie výrobcu elektriny uvedené

do prevádzky od 1. januára 2012 do 30. júna 2012...

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo posúdenie, či v priebehu

správneho konania nedošlo k porušeniu zákona a k vadám konania pred správnym

orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úrad

pre reguláciu sieťových odvetví v priebehu správneho konania rozhodol o žalobcovom

návrhu ceny tak, že mu schválil cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2012

pre zariadenie, uvedené do prevádzky 2. júla 2012 (v preskúmavanom prípade

sp. zn. platí dátum 10. 07. 2012). Vychádzal pritom z obsahu protokolu

o funkčnej skúške a jeho bodu 13, v ktorom sa uvádza dátum ukončenia funkčnej skúšky

(platnosť protokolu od) 2. 7. 2012 (10. 07. 2012) a z aplikácie ustanovenia § 5 ods. 14

zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, podľa ktorého prevádzkovateľ distribučnej

siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku a vydať

výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa

jej vykonania; vzhľadom na uvedené určil čas uvedenia zariadenia výrobcu elektriny

do prevádzky v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných

zdrojov energie. V prvom stupni súdneho preskúmavacieho konania krajský súd nezistil

relevantné porušenie zákona v správnom konaní. Krajský súd pri posudzovaní pojmu

„funkčná skúška“ s poukazom na zákonnú úpravu v ustanoveniach § 5 ods. 14 a § 2 ods. 3

písm. e/ zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie vyvodil, že funkčná skúška

je súhrn opatrení prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorými preskúma, či zariadenie

výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy; pritom je

v právomoci prevádzkovateľa distribučnej sústavy určiť spôsoby a podmienky jej vykonania.

Krajský súd ďalej ustálil, že z usmernenia prevádzkovateľa vyplýva, že súčasťou funkčnej

skúšky nebolo len vykonanie čiastkových kontrol na technické parametre zariadení

na výrobu elektriny v teréne ale aj preskúmanie listinných dôkazov technického charakteru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho spisu

za preukázané, že záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v správnom konaní

ustálený, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade

s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie

a vyhlášky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike. S tvrdeniami

žalobcu v žalobe sa náležite vyporiadal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Na uvedené správne dôvody rozsudku krajského súdu najvyšší súd podľa

odkazuje. Preto možno len zopakovať, že aj podľa názoru najvyššieho súdu je potrebné

pri posudzovaní danej veci vychádzať z obsahu protokolu a prisúdiť náležitú právnu

relevanciu jeho bodu 13. V tomto bode sa výslovne uvádza, že „funkčnú skúšku“ podpisom

schvaľuje za SSE D riaditeľ sekcie AM, v tomto bode je osobitná kolónka na uvedenie

dátumu ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od). V tomto bode sa tiež uvádza, že

bez tohto podpisu (v bode 13) je protokol neplatný. Preto (pri dodržaní zákonných lehôt,

uvedených v § 5 ods. 14 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie 30 dňovej

a 10 dňovej) ani najvyšší súd nevzhliadol porušenie zákona v určení, že funkčná skúška

bola ukončená 2. 7. 2012 (10. 07. 2012).

Správny bol preto záver krajského súdu, že vydaním rozhodnutí v správnom konaní

nedošlo k porušeniu zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery

uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského

súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci. Preto napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Žiline ako vecne správny podľa veta druhá

a potvrdil...»

16. Z citovaného vyplýva, že najvyšší súd sa v napádanom rozsudku v celom rozsahu

stotožnil so svojím rozhodnutím v inej obdobnej veci, podľa ktorého predpokladom

úspešného vykonania, resp. zavŕšenia vykonania funkčnej skúšky nie je dátum

jej faktického vykonania (riadok 12 protokolu o funkčnej skúške), ale že týmto rozhodným

dátumom, od ktorého sa v konečnom dôsledku odvíja určenie ceny za elektrickú energiu

vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, je dátum vystavenia protokolu o úspešnom vykonaní

funkčnej skúšky (riadok 13 protokolu o funkčnej skúške).

17. Predmetom skúmania ústavného súdu bola ústavná udržateľnosť týchto

citovaných záverov najvyššieho súdu, ako aj skutočnosť, či sa najvyšší súd ústavne

akceptovateľným spôsobom vysporiadal s pre danú vec relevantnými odvolacími

námietkami sťažovateľa.

18. Podľa zákona o podpore „Prevádzkovateľ distribučnej sústavy,

do ktorého sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať

funkčnú skúšku do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie

výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ

distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky

do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie výrobcu

elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí

prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“.

19. Podľa zákona o podpore «Na účely tohto zákona sa

všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy

bolo na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia povolené trvalé užívanie

zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia

zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len ,,funkčná skúška“) podľa toho, ktorý

dátum nastane neskôr.».

20. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej

z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky

od 1. januára 2012 do 30. júna 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách

na megawatthodinu takto...“.

21. Podľa § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej regulácii „Cena elektriny vyrobenej

z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny uvedeného do prevádzky od

1. júla 2012 do 31. decembra 2012 sa určuje priamym určením pevnej ceny v eurách

na megawatthodinu takto...“.

22. Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej regulácii vyplýva,

že relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov

energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, pričom podľa § 2

ods. 3 písm. e) zákona o podpore zariadenie na výrobu el. energie sa považuje

za uvedené do prevádzky dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto

zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky)

spôsob a podmienky vykonania má byť podľa zákona o podpore určený

v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne z dikcie druhej

vety zákona o podpore vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná,

ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej

sústavy, o čom vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad

o úspešnom vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania.

23. Predmetom konania najvyššieho súdu ako súdu správneho, konajúceho

podľa druhej hlavy V. časti , bolo preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí úradu pre reguláciu a regulačnej rady vydaných v správnom konaní,

t. j. ich preskúmanie z hľadiska dodržania citovaných ustanovení zákona o podpore

a jeho vykonávacej vyhlášky o cenovej regulácii.

24. Z rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia

krajského súdu, s ktorým sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek

dokazovaním zistenej skutočnosti, že SSE – Distribúcia ako správca distribučnej siete

si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v zákona o podpore

spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku spôsob a podmienky

vykonania funkčnej skúšky túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a úradom

pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným

spôsobom neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto

nezákonnosť, paradoxne v konaní o preskúmanie zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a

pri ustálení rozhodného času na vykonanie funkčnej skúšky tento nedostatok zaplátal svojím

výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu relevanciu internému protokolu správcu

distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy (usporiadania) ktorého je však

vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj nevynutiteľnosť značne polemický.

25. V tejto súvislosti najvyšší súd pri vyhodnotení relevantného dátumu uvedenia

zariadenia sťažovateľa na výrobu elektrickej energie do prevádzky, t. j. pri určení dátumu

vykonania funkčnej skúšky tohto zariadenia, neprisúdil primárne dôležitosť zneniu zákona,

podľa ktorého sa „... všeobecne rozumie časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny

do prevádzky dátum... kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia

výrobcu elektriny do sústavy...“ [ zákona o podpore ], pričom

funkčná skúška je úspešne vykonaná, keď zariadenie výrobcu elektriny spĺňa „... technické

podmienky na pripojenie do sústavy...“ ( zákona o podpore ), ale v tomto

smere najvyšší súd absolútne bezprecedentne, ústavne neudržateľným spôsobom, v rozpore

s týmito zákonnými ustanoveniami a v rozpore s princípmi právnej istoty na posúdenie

úspešnosti vykonania funkčnej skúšky celkom extenzívne nad rámec zákonnej požiadavky

pripísal dôležitosť aj tzv. administratívnej kontrole vykonania funkčnej skúšky riaditeľom

sekcie AM, podpisujúcim za distribútora protokol „... o úspešnom vykonaní funkčnej

skúšky..“. Najvyšší súd sa však v tomto smere nevysporiadal ani s tým, že vydanie

predmetného protokolu o funkčnej skúške nie je predpokladom úspešného vykonania

funkčnej skúšky zariadenia na výrobu el. energie, ale že týmto predpokladom je v zmysle

citovaného ustanovenia zákona o podpore iba splnenie technických

podmienok na pripojenie tohto zariadenia do distribučnej sústavy el. energie. Napokon

uvedené potvrdzuje aj ďalšie znenie zákona o podpore , podľa ktorého

protokol o funkčnej skúške sa vydáva až ex post, t. j. až „po“ úspešnom vykonaní funkčnej

skúšky, a to do 10 dní po jej vykonaní, a je iba dokladom pre prevádzkovateľa zariadenia

na výrobu elektrickej energie o úspešnom zapojení jeho zariadenia do distribučnej sústavy.

V konečnom dôsledku sa tak najvyšší súd nevysporiadal s tým, či zákon o podpore

[§ 2 ods. 3 písm. e)] alebo vyhláška o cenovej regulácii [§ 11 ods. 1 a § 11a ods. 1] spája

alebo nespája s týmto protokolom o funkčnej skúške nejaký právom predpokladaný príčinný

následok, ktorým je určenie ceny za výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

Inými slovami, najvyšší súd sa nevysporiadal s tým, či na určenie ceny za elektrickú energiu

vyrobenú z obnoviteľných zdrojov má alebo nemá vplyv dátum vydania protokolu

o vykonaní funkčnej skúšky v kontexte § 11 ods. 1 a § 11a ods. 1 vyhlášky o cenovej

regulácii, podľa ktorej sa určenie tejto ceny odvíja od času uvedenia zariadenia na výrobu

el. energie z obnoviteľných zdrojov do prevádzky, pričom v spojení s § 2 ods. 3 písm. e)

zákona o podpore sa toto zariadenie považuje za uvedené do prevádzky dňom

úspešného vykonania funkčnej skúšky.

26. Napokon aj predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že

„V správnom konaní bolo rozhodované o spôsobe a podmienkach upravujúcich vykonanie

funkčnej skúšky...“, avšak tieto podmienky a spôsob mali byť v zmysle zákonnej požiadavky

zákona o podpore upravené v prevádzkovom poriadku distribútora el. siete.

27. V danom prípade sa najvyšší súd v napádanom rozsudku v kontexte uvedeného

nevysporiadal s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky

a spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom

poriadku v záujme právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu

el. energie z obnoviteľných zdrojov pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých

obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť, navyše v konaní o jej preskúmanie

(podľa druhej hlavy V. časti ) najvyšší súd ústavne neudržateľným spôsobom

ospravedlnil a konvalidoval svojím subjektívnym výkladom nemajúcim oporu v jasných

ustanoveniach zákona o podpore a vyhlášky o cenovej regulácii. Najvyšší súd týmto

svojím postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora siete a v konečnom

dôsledku aj nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový poriadok

SSE – Distribúcia aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu

podmienok a spôsobu vykonania funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako

správny orgán v prvom stupni, absolútne bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov

el. energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika nejednotnej aplikácie a výkladu

dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však vplyv na ich osobnú a majetkovú

sféru.

28. Okrem toho sa najvyšší súd v odôvodnení svojho napádaného rozsudku síce

argumentačne odvolal na iné svoje rozhodnutie v obdobnej veci, ktoré na vysvetlenie

svojich myšlienkových pochodov takmer celé odcitoval, avšak na strane druhej neindikoval

príznaky a špecifiká typické pre tento konkrétny posudzovaný prípad v interakcii

na odvolacie námietky sťažovateľa, ktoré tak ostali nezodpovedané. Najvyšší súd tak

napríklad nereflektoval na námietku, že neprijatie podmienok a spôsobu vykonania funkčnej

skúšky odobril aj úrad pre reguláciu, ktorého rozhodnutie bolo predmetom zákonného

prieskumu; ako aj námietku, že zariadenie sťažovateľa na výrobu elektrickej energie bolo

fakticky pripojené do distribučnej siete SSE – Distribúcia už od 28. júna 2012, kedy bola

podľa riadku 12 protokolu o funkčnej skúške úspešne vykonaná jeho funkčná skúška,

t. j. už od tej doby bolo toto zariadenie aj fakticky používané a dodávalo el. energiu

do distribučnej siete, a nie až od 10. júla 2012, kedy bol protokol o funkčnej skúške v jeho

riadku 13 podpísaný „riaditeľom sekcie AM“; najvyšší súd tiež síce poukázal na iné svoje

rozhodnutie v obdobnej veci, avšak sa už nevysporiadal s tým, že v roku 2012 v súvislosti

s iným zariadením na výrobu el. energie tiež vo vlastníctve sťažovateľa úrad pre reguláciu

rozhodol celkom opačne a pre určenie uvedenia tohto zariadenia do prevádzky priznal

na zmenu relevanciu riadku 12 protokolu o funkčnej skúške, a nie jeho riadku 13, akým bol

aj tento prípad, a to práve v dôsledku absencie jednotných pravidiel na vykonanie funkčnej

skúšky. Napokon ústavný súd poukazuje, že aj keď už najvyšší súd priznal na určenie

rozhodného času uvedenia zariadenia na výrobu el. energie právnu relevanciu dátumu

(v danom prípade 10. júl 2012) podpisu protokolu o vykonaní funkčnej skúšky,

a nie dátumu (v danom prípade 28. jún 2012) faktického vykonania funkčnej skúšky,

v konečnom dôsledku sa nevysporiadal ani s tým, či bola v danom prípade dodržaná litera

zákona, aj pokiaľ ide o dodržanie lehoty 10 dní na podpis (vydanie) protokolu po úspešnom

vykonaní funkčnej skúšky. Práve táto skutočnosť má pri závere najvyššieho súdu o právnej

relevancii tohto dátumu podpisu na určenie ceny el. energie význam vtedy, ak by uplynutie

uvedenej lehoty pripadlo na obdobie jún – júl, keď podľa vyhlášky o cenovej regulácii

dochádza k zmene ceny za vyrobenú a dodanú el. energiu z obnoviteľných zdrojov.

29. Vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia

najvyššieho súdu je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd nerozhodol v danej veci tak,

aby poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich

skutočností. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že napádaným rozsudkom

najvyššieho súdu sp. zn. z 28. januára 2015 došlo k namietanému porušeniu

sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd

v nadväznosti na zistenie porušenia základných práv sťažovateľa vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2 rozhodol o zrušení rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.

z 28. januára 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

31. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok

na ich úhradu v sume 355,75 € vrátane 20 % DPH.

32. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3

vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného

paušálu je 8,39 €.

33. S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok

na úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 355,73 € vrátane 20 % DPH

(právny zástupca predložil osvedčenie platcu DPH, pozn.), tak ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto rozhodnutia.

34. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2015