Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 599/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátkou JUDr. Barborou Šrutekovou, Hlavná 44, Trnava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa ,

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zákazu

diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru

postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti rozoberá hmotnoprávne posúdenie svojho prípadu, o ktorom

bolo konanie pôvodne vedené okresným súdom pod sp. zn. . V uvedenej veci

rozhodol okresný súd rozsudkom z 27. apríla 2007 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“),

ktorým návrh sťažovateľa zamietol. O odvolaní proti označenému rozsudku rozhodol

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 25. marca 2009 tak, že rozsudok okresného

súdu potvrdil. Sťažovateľom podané dovolanie proti rozsudku krajského súdu Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením vydaným pod sp. zn. odmietol. Sťažovateľ

vo veci následne podal návrh na obnovu konania vedenú okresným súdom

pod sp. zn. „z dôvodu, že súd pri vynesení rozsudku nedôvodne a nesprávne

nevykonal navrhnuté dokazovanie, čím porušil analogický judikát ESĽP o rovnosti zbraní,

diskriminoval sťažovateľa v súdnom konaní od samého začiatku a tento rozsudok

neodôvodnil riadne, sťažovateľ má za to, že ide o svojvoľné súdne rozhodnutie

bez vykonania náležitých dôkazov vo veci“. O tomto návrhu mal rozhodnúť okresný súd

uznesením sp. zn. z 30. júna 2014, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom „mal konať Krajský súd v Bratislave pod č. k. , avšak sťažovateľ

nemá vedomosť, že by odvolací súd vo veci obnovy konal“.

Sťažovateľ v sťažnosti prezentuje názor, že „svojvoľným konaním súdu v konaní

č. k. bez účasti sťažovateľa bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces,

zakotvené v , 48 ods. 2, 154c SR, Listiny základných práv

a slobôd, v čl. 6 v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Sťažovateľ je toho názoru, že len obnovené konanie (nie povolenie obnovy) je spôsobilé

v tomto prípade preskúmať objektívnu pravdu, ktorá má vzhľadom na znenie ust.

pre koncepciu súdneho konania a filozofiu právneho štátu zásadný význam.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať vo veci takéto

rozhodnutie:

„1/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a odôvodnenie

Rozsudku zaručené článkom 46 ods. 1, SR, a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru...

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní č. k. C 155/2003 porušené bolo.

2/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie: byť prítomný

na konaní súdu, obhajobu a odôvodnenie Rozsudku zaručené článkom 46 ods. 1 SR,

a zaručené článkom 6 a 14 Dohovoru... postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

o odvolaní č. k. zo dňa 25. 3. 2009 porušené bolo.

3/ Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, byť prítomný na

konaní súdu, obhajobu a odôvodnenie Uznesenia zaručené článkom 46 ods. 1, 48 ods. 2

SR, Listiny základných práv a slobôd, a zaručené článkom 6 a 14

Dohovoru... postupom Okresného súdu Bratislava II vo veci obnovy konania č. k. 13 C

55/2012 porušené bolo.

4/ Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. zo dňa

27. 4. 2007 v celom rozsahu. Zrušuje sa rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. zo dňa 25. 3. 2009 v celom rozsahu. Zrušuje sa uznesenie Okresného

súdu Bratislava II č. k. zo dňa 30. 6. 2014 celom rozsahu. Krajskému súdu

v Bratislave sa o odvolaní č. k. zakazuje ďalej konať.

5/ Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000 €,-...

6/ Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

296,44 € na účet jej právnej zástupkyne...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že uplatnenie právomocí ústavného súdu

je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti.

Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ v petite svojej sťažnosti domáha. Petit musí byť vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne (v súlade s a ), teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci

(, , ).

Vzhľadom na uvedené, ako aj na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

v danej veci rozhodoval ústavný súd len o porušení tých práv, ktorých vyslovenia sa

sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie (t. j. petite) domáha, a len vo vzťahu k tým konaniam,

ktoré sťažovateľ v petite sťažnosti označil. Tvrdenia o porušení iných ustanovení

(napr. c ) či listiny (napr. listiny), prípadne aj v iných konaniach vedených

všeobecnými súdmi (napr. sp. zn. a sp. zn. ), ktoré sťažovateľ

uviedol mimo petitu sťažnosti, ústavný súd v súlade s doterajšou judikatúrou považuje len

za súčasť sťažovateľom predloženej argumentácie (m. m. ,

a iné).

2.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a krajským súdom

v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa návrh nie je prípustný ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci konania o sťažnosti konštatuje, že uznesením ústavného súdu

č. k. -22 z 9. júna 2010 bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa doručená

28. apríla 2010 vo veci namietaného porušenia a základného práva na súdnu

ochranu podľa , a , namietaného porušenia listiny a základného

práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 25. marca 2009 (z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti), ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 27. apríla 2007 (z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie).

Ústavný súd nadväzne na uvedené zistil, že s výnimkou namietaného porušenia

zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru už ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľom

tvrdenému porušeniu práv zaručených a dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol uznesením č. k. -22

z 9. júna 2010, čo vzhľadom na nezmenený stav v otázke podmienok konania zakladá

dôvod odmietnutia tejto časti sťažnosti pre neprípustnosť podľa § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

Pokiaľ ide o namietané porušenie zákazu diskriminácie zaručeného čl. 14 dohovoru,

ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k postupu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. ústavný súd obdobne ako v prípade namietaného porušenia

ostatných práv v zmysle konštatuje nedostatok svojej právomoci

na prerokovanie sťažnosti, keďže postup okresného súdu v danej veci bol oprávnený

preskúmavať krajský súd na základe sťažovateľom podaného odvolania (bližšie pozri body

13 a 14 uznesenia ústavného súdu č. k. -22 z 9. júna 2010). Vo vzťahu

k namietanému porušeniu čl. 14 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. považuje ústavný súd sťažnosť za oneskorenú, keďže toto konanie

bolo právoplatne skončené skoro 6 rokov pred podaním sťažnosti, konkrétne 21. mája 2009

uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. marca 2009.

2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd zo skutočností uvádzaných v sťažnosti, ako aj dopytom na okresnom

súde zistil, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. je návrh na obnovu

konania okresného súdu vedeného pôvodne pod sp. zn. . Toto konanie

o obnove konania bolo skončené vydaním uznesenia sp. zn. z 30. júna 2014,

ktoré v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -306 z 30. júna 2015

nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2015. Ústavný súd rovnako zistil, že spis okresného

súdu vedený pod sp. zn. sa v období od 27. januára 2015 do 12. augusta 2015

pre účely rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa nachádzal na krajskom súde.

Pokiaľ ide o namietané porušenie práv zaručených ,

a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ústavný súd konštatuje nedostatok svojej právomoci na prerokovanie sťažnosti, keďže

v zakotvený princíp subsidiarity oprávňuje ústavný súd konať

o namietanom porušení práv iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže (nemohol) domáhať

ochrany svojich práv pred iným (všeobecným) súdom. Postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bol preskúmavaný krajským súdom v odvolacom konaní

vedenom na základe odvolania podaného sťažovateľom pod sp. zn. .

Toto konanie v čase podania sťažnosti ústavnému súdu stále prebiehalo (spis bol krajskému

súdu predložený 27. januára 2015), pričom krajský súd rozhodol po doručení sťažnosti

30. júna 2015 uznesením č. k. -306. Preskúmanie napadnutého postupu

okresného súdu ústavným súdom by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarity

zakotveným v , lebo jeho preskúmanie na základe podaného odvolania

patrí do právomoci krajského súdu. ani totiž nepripúšťajú,

aby si sťažovateľ ako účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených

základných práv a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie

všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy. S prihliadnutím na to

bolo preto potrebné tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie práv zaručených

a a dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , odmietnuť podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Napokon, pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného , resp. listiny

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd

poukazuje na skutočnosť, že vec bola skončená vydaním uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 30. júna 2014 ešte pred podaním sťažnosti a v čase jej podania sa

spis, ako bolo už uvedené, nachádzal na krajskom súde v súvislosti s prerokovaním

sťažovateľom podaného odvolania.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje ochrana len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi

verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu,

už k porušovaniu označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť

zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú. Účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Ústavný súd konštatuje, že doručením uznesenia okresného súdu a vykonaním

ostatných úkonov, ktoré v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 a § 210 Občianskeho

súdneho poriadku okresný súd musel vykonať, boli z jeho strany vykonané všetky zákonom

predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Ďalší postup

ani úkony vo veci už okresný súd vykonávať nemôže, a preto je potrebné vec posudzovať

so zreteľom na ako na takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu

pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu,

že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej, a to aj napriek

podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania. Ústavný súd

zároveň poukazuje na skutočnosť, že uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť

9. septembra 2015 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -306

z 30. júna 2015.

Okresný súd teda v čase podania sťažnosti na ústavnom súde (14. apríl 2015) už

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom priebeh konania ovplyvniť. Súčasne

je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom,

resp. nečinnosti, ako to tvrdí sťažovateľ, v konaní pred okresným súdom nedochádzalo.

Preto je daný dôvod na odmietnutie ostatnej časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť

(napr. , , ).

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2015