Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 499/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o prijatej sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom,

Škultétyho 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Krajského súdu

v Bratislave, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť

centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štefeka, Škultétyho 1, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Štefekom, Škultétyho 1, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

č. k. -297 zo 6. mája 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

«... Sťažnosť podávam z dôvodu, že som dňa 05. 04. 2005 požiadal Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „úrad práce“), o peňažný príspevok

na kúpu osobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutím č. 2005/03496 zo dňa

15. 04. 2005 nevyhovel tejto žiadosti a bez právneho odôvodnenia veci zamietol.

Dňa 07. 09. 2005 som opäť požiadal úrad práce, o peňažný príspevok na kúpu

osobného motorového vozidla. Úrad práce rozhodnutiami č. 2005/05936 a 2005/05937

zo dňa 11. 10. 2005 opätovne nevyhovel mojej žiadosti a opätovne bez právneho

odôvodnenia vec zamietol.

2

Dňa 23. 09. 2011 som preto podal pod sp. zn. žalobu na Okresný súd

Bratislava III, vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré porušenie vidím

v postupe a konaní úradu práce, deklarovanom v rozhodnutiach pod č. 2005/03496 zo dňa

15. 04. 2005 a pod č. 2005/05936, 2005/05937 zo dňa 11. 10. 2005.

Dňa 06. 05. 2013 Okresný súd Bratislava III vo veci porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania, rozsudkom pod -297 v celom rozsahu podanú žalobu

zamietol...

Preto som dňa 18. 06. 2013 podal cestou Okresného súdu v Bratislave III na

Krajský súd v Bratislave proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. 05. 2013

pod č. k. -297 odvolanie...

Odvolanie sa vedie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

Z dôvodu, že sa od podania odvolania dňom 18. 06. 2013 vo veci vôbec nekonalo,

som podal dňa 21. 10. 2014 (po 14-tich mesiacoch) Krajskému súdu v Bratislave sťažnosť

na prieťahy v súdnom konaní z dôvodov, že príslušný súd efektívne nekoná...

O sťažnosti rozhodol podpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa 30. 10. 2014

pod č. konania Spr. 2327/2014, pričom dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná a že vo veci

samej bude senát konať v priebehu prvého štvrťroku 2015...

Ku dnešnému dňu predsedníčka senátu nenariadila termín pojednávania vo veci

v súlade s ust. ,

Krajský súd v Bratislave odo dňa podania odvolania zo dňa 18. 06. 2013 (dva roky)

vo veci nekoná vôbec, čím napriek prísľubu predsedu Krajského súdu

v Bratislave, súd nekonaním vo veci spôsobuje neodôvodnené, zbytočné prieťahy.»

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a nálezom rozhodol takto:

„1. Základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod č. k. , porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 000 € (slovom dvetisíc EUR), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť M. P. na jeho účet trovy konania

v sume 26,- EUR.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní zistil, že sú splnené všetky ústavné

a zákonné predpoklady pre prijatie sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie, a preto

ju uznesením č. k. -11 z 20. augusta 2015 prijal na ďalšie konanie

[ a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 5. októbra 2015 predsedu

krajského súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň

ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 22. októbra 2015

(č. Spr. 3437/15) doručenom ústavnému súdu 23. októbra 2015 uviedol, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci. Vo vyjadrení ďalej okrem iného

uviedol:

„Dňa 13. 10. 2015 som požiadal , predsedníčku senátu

2 Co, o vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti. Menovaná predsedníčka senátu vo svojom

vyjadrení zo dňa 21. 10. 2015 uviedla, že v predmetnej veci bolo dňa 21. 10. 2015

rozhodnuté, pričom v súčasnosti sa rozsudok písomne vyhotovuje. Po jeho vyhotovení bude

základný spis súdu prvého stupňa sp. zn. vrátený Okresnému súdu

Bratislava III.

K uvedenému vyjadreniu predsedníčky senátu tunajšieho súdu dodávam,

že postup tunajšieho súdu v konaní sp. zn. bol ovplyvnený objektívnym

4

stavom súdnych oddelení (t. j. 2 Co, , 2 CoD, 2 Cop, 2 NcC) vo veci konajúceho

senátu a prednostným vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú prednostne podľa

poradia, v akom boli podané. Vzhľadom na predmet veci sa nejednalo o súdne konanie,

ktoré by malo prebehnúť s osobitnou, resp. výnimočnou rýchlosťou (výživné, pracovné veci

a pod.) tak, ako je to ustanovené rozhodovacou praxou štrasburských orgánov ochrany

práva a Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave, pričom v r. 2014 na tunajší súd

nadmerne stúpol počet podaní v občianskoprávnych veciach, okrem iného aj v takých, ktoré

sa vybavujú prednostne.“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu predsedu krajského

súdu z 30. októbra 2015 (doručenom ústavnému súdu 5. novembra 2015) uviedol:

„Dňa 21. 10. 2014 (pred rokom) podal pán sťažnosť predsedovi Krajského

súdu v Bratislave pre prieťahy v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. ...

Ku sťažnosti zaujal stanovisko podpredseda Krajského súdu v Bratislave dňa

30. 10. 2014 listom pod sp. zn. 2327/14. Sťažnosť na prieťahy vyhodnotil ako dôvodnú (pred

rokom) a sťažovateľa ubezpečil, že senát bude vo veci konať v priebehu prvého štvrťroka

2015...

Napriek zásahu podpredsedu KS v Bratislave senát vo veci podaného odvolania

sťažovateľom ďalej nekonal.

Vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, k výzve

Ústavného súdu SR považujem za nekompetentné. Už pred rokom, dňa 30. 10. 2014,

Krajský súd v Bratislave sťažnosť pána uznal za dôvodnú. Vo vyjadrení predsedu

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. 10. 2015, po ďalšom roku neodôvodnenej

nečinnosti, však predseda súdu tvrdí, že prieťahy sú spôsobené zaťažením súdu, sudcov

a že v danej veci sa nejedná o vec, ktorej súdne konanie by malo prebehnúť s osobitnou,

resp. výnimočnou rýchlosťou. Odvolanie sťažovateľa v konaní, kde ako invalidný dôchodca

žiada o príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, zrejme podľa názoru Krajského

súdu v Bratislave, dôležité nie je.

Z obsahu vyjadrenia predsedu Krajského súdu v Bratislave je ďalej zrejmé,

že príslušný senát začal vo veci konať až po intervencii Ústavného súdu SR, t. j. po doručení

výzvy na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.

Výzva Ústavného súdu SR zo dňa 5. 10. 2015 bola Krajskému súdu doručená dňa

9. 10. 2015.

Dňa 13. 10. 2015 predseda KS v Bratislave vyzval predsedníčku senátu 2 Co

JUDr. Hajdínovú na vyjadrenie k podanej ústavnej sťažnosti.

Senát o podanom odvolaní rozhodol rozsudkom dňa 21. 10. 2015 a v ten istý deň sa

predsedníčka senátu k ústavnej sťažnosti vyjadrila predsedovi súdu tak, že vo veci bolo

práve dňa 22. 10. 2015 rozsudkom rozhodnuté.

Na rozhodnutie napokon postačovalo senátu KS v Bratislave 8 dní –

od 13. do 21. 10. 2015.

Krajský súd v Bratislave od podania odvolania sťažovateľa proti rozsudku OS

v Bratislave III dňom 18. 6. 2013, napriek sťažnostiam, vôbec nekonal. Podľa ustálenej

judikatúry Ústavného súdu SR sa za prieťah zapríčinený postupom súdu považuje situácia,

kedy s prihliadnutím na ďalšie okolnosti a osobitosti prejednávanej veci, nebol zo strany

konajúceho súdu vykonaný žiaden úkon po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov.

V danej veci trvala nečinnosť od 18. 6. 2013 do 21. 10. 2015, preto považujeme

podaný návrh za dôvodný a žiadame Ústavný súd Slovenskej republiky aby rozhodol

v zmysle petitu.“

Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského súdu tiež uviedol,

že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

6

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred krajským súdom je odvolanie sťažovateľa proti

rozhodnutiu okresného súdu. Ide o štandardnú vec patriacu do rozhodovacej agendy

všeobecných súdov. Zo skutočností uvedených sťažovateľom a krajským súdom,

ani so zreteľom na povahu veci ústavný súd nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá

by odôvodňovala záver o jej právnej či faktickej zložitosti.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu

sťažovateľa, ktorý podal odvolanie krajskému súdu v súvislosti s prieťahmi v napadnutom

konaní o jeho odvolaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného krajského súdu v napadnutom konaní.

Zo sťažnosti a zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľ podal krajskému súdu

18. júna 2013 odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd po viac ako dvoch

8

rokoch nečinnosti nariadil pojednávanie na 21. október 2015 a na pojednávaní rozhodol

o uvedenom odvolaní sťažovateľa.

Ústavný súd nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení krajského súdu

z 22. októbra 2015, že „postup tunajšieho súdu v konaní sp. zn. bol

ovplyvnený objektívnym stavom súdnych oddelení (t. j. 2 Co, , 2 CoD, 2 Cop, 2 NcC)

vo veci konajúceho senátu a prednostným vybavovaním starších vecí, ktoré sa vybavujú

prednostne podľa poradia, v akom boli podané... pričom v r. 2014 na tunajší súd nadmerne

stúpol počet podaní v občianskoprávnych veciach, okrem iného aj v takých, ktoré

sa vybavujú prednostne“. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru (napr. , , ), podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti

za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd, vychádzajúc z uvedených skutočností, dospel k záveru, že postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a predovšetkým jeho

nečinnosťou v období od podania odvolania od 18. júna 2015 do nariadenia pojednávania

a rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa (28 mesiacov) došlo k zbytočným prieťahom. Z toho

vyplýva, že postupom krajského súdu došlo aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Uplatnenú sumu primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodňujem nezodpovedným prístupom súdu k preskúmaniu opravného

prostriedku pod č. k. , neodôvodnenou nečinnosťou, kedy svojím zdĺhavým

konaním (resp. nekonaním) spôsobil u sťažovateľa stav právnej neistoty.

Postup súdu pociťujem ako ujmu na ľudskej dôstojnosti ako dôchodcu, ktorý

je odkázaný na sociálnu Pomoc, a preto sa domáham primeraného finančného

zadosťučinenia aj v peniazoch. Ako invalidný dôchodca, zvlášť citlivo vnímam právnu

neistotu a liknavosť súdu pri vybavovaní svojich záležitostí, čo viedlo k mojej psychickej

ujme, ale i k hmotnej núdzi, vzhľadom na môj príjem na hranici životného minima, ako

invalidného dôchodcu a občana ZŤP-S.“

Sťažovateľ požadoval finančné odškodnenie v sume 2 000 €.

So zreteľom na dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn. ,

berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (povaha konania, skutočnosť, že krajský súd

v čase rozhodovania ústavného súdu už vo veci rozhodol), ústavný súd považoval

za odôvodnené priznať mu sumu 2 000 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 .

10

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Vladimírom Štefekom a ktoré uplatnil doplnením petitu sťažnosti o bod 5 v podaní

doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2015. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť

niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania

jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

spísanie sťažnosti a jej doplnenie, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) po 139,83 €, t. j.

celkovo 3 x 139,83 €, ktoré spolu s režijným paušálom 3 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

tvoria celkovú sumu 444,66 €.

Finančnú účasť sťažovateľa vo výške 26 € stanovenú Centrom právnej pomoci

Bratislava (ďalej len „Centrum“) a uvedenú v bode 4 petitu pôvodnej sťažnosti sťažovateľa,

ktorá vyplynula z rozhodnutia Centra sp. zn. z 3. júna 2015 o nároku

na poskytnutie právnej pomoci sťažovateľovi a ktorú sťažovateľ uhradil určenému

právnemu zástupcovi, t. j. JUDr. Vladimírovi Štefekovi, ústavný súd nezahrnul medzi trovy

konania, a teda ani do výroku o trovách konania.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015

12