Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 806/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Okresného úradu

Bratislava sp. zn. OU-BA-OOP4-2015/053582 z 30. júla 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím

Okresného úradu Bratislava (ďalej len „okresný úrad“) sp. zn. OU-BA-OOP4-2015/053582

z 30. júla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

Napadnuté rozhodnutie je označené ako „Protokol o výsledkoch prerokovania správy

o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy

pre lesný celok na obdobie rokov 2016-2025“; okresný úrad

napadnutým rozhodnutím odmietol pripomienky sťažovateľa podané k vyhotoveniu nového

programu starostlivosti o lesy pre lesný celok . Sťažovateľ tvrdí,

že okresný úrad vec nesprávne právne posúdil. Sťažovateľ namieta, že v súlade

so smernicou Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich

živočíchov a rastlín (ďalej len „smernica“) sú splnené všetky predpoklady na to, aby bol

vykonaný osobitný proces posudzovania vplyvu zásahu na životné prostredie (ťažba dreva

v lesnom celku ).

Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný úrad «trvá na tom, že plánovaný zásah

formou ťažby netreba vopred preverovať a môže sa vykonať. Na čo však porušovateľ

vo svojich stanoviskách zabúda je, že realizáciou zásahu dochádza k nezvratnému stavu,

ktorého obnova už nie je v žiadnom prípade možná. ...

Súčasný program starostlivosti o lesy pre roky 2006-2015 schválený Krajským

lesným úradom v Bratislave rozhodnutím č. 236/2006 a ďalej upravený neskoršími

rozhodnutiami o zmene platí do roku 2015. Vybraný vyhotovovateľ predložil Okresnému

úradu Bratislava správu o doterajšom hospodárení a určení zásad pre vyhotovenie PSoL.

Porušovateľ dňa 08. 06. 2015 verejnou vyhláškou vyzval dotknuté osoby na predloženie

pripomienok k správe v lehote 15 dní.

Sťažovateľ predložil dňa 24. 06. 2015 Pripomienky a požiadavky k vypracovaniu

PSoL na ďalšie obdobie, a to povinnosť vykonávať EIA v liste špecifikovaných prípadoch,

vylúčenie ekonomického účelu ťažby a povinnosť viesť evidenciu pre biotop. Žalovaný na ne

reagoval vo vyjadrení zo dňa 14. 07. 2015.

... Porušovateľ svojím Rozhodnutím v znení podľa svojho vyjadrenia predložené

pripomienky odmietol, nakoľko:

1. nesúhlasí s tým, že smernica má priamy účinok,

2. nesúhlasí s tým, že ťažba nemôže mať ekonomický účel,

3. nesúhlasí s tým, že podľa smernice je treba robiť EIA ak sa presahuje pojem

„správa lokality“,

4. nesúhlasí s tým, aby sa viedla evidencia pre biotop.».

Podľa sťažovateľa má smernica v konaní priamy účinok, keďže:

«- porušovateľ má postavenie štátu... a teda z pohľadu teórie smerníc je sťažovateľ

voči nemu vo vertikálnom postavení,

- nie je prekážkou, že podľa vnútroštátneho práva sú inak účastníci v horizontálnom

postavení...,

- uplynula transpozičná lehota...,

- Smernica nie je správne transponovaná... dotknuté ustanovenia smernice sú jasné,

presné a nepodmienené ...

Ako sťažovateľ písal porušovateľovi už v pripomienkach k PSoL, ťažbu za účelom,

ktorý je čo len sčasti ekonomický, nemožno realizovať bez predchádzajúceho vykonania

EIA.

OÚ BA odkazuje na čl. 6 ods. 4 Smernice, podľa ktorého má byť možné realizovať

na území NATURA 2000 aj činnosti ekonomickej povahy.

Z uvedeného ustanovenia Smernice sa nedá vyvodiť opačný záver ako tvrdí

sťažovateľ - t. j. nedá sa vyvodiť, že je možné vykonať ťažbu ako ekonomickú činnosť

bez posúdenia zásahu cez EIA. Naopak, ekonomický účel vykonávania zásahov v biotope

je predpokladaný ako neprípustný. Práve obchodný účel je jedným z prípadov, kedy zásah

presahuje „správu/management“ lokality, a zakladá povinnosť vykonať EIA. ...

Podobne ako už spomínal sťažovateľ v pripomienkach, akýkoľvek zásah presahujúci

správu lokality nevyhnutne podlieha EIA.

Podľa OÚ BA EIA nie je potrebné a zároveň, že biotop sa má vyťažiť a v prípade

ťažby dôjde k jeho obnoveniu prirodzeným zmladením. Uvádzame, že je evidentné, že takýto

zásah presahuje pojem správy lokality a teda EIA je potrebné. ...

Evidencia lesov sa vedie podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa (JPRL),

podľa OÚ BA možno podľa tejto evidencie určiť aj evidenciu údajov pre daný biotop.

Vykonávateľ ťažby stromy ťaží práve podľa JPRL, evidencia sa vedie podľa JPRL

a k posudzovaniu zásahu dochádza s ohľadom na JPRL. Podľa informácií sprístupnených

LESMI SR, š. p. sa evidencia pre biotop kyslomilných bukových lesov nevedie ani nikdy

neviedla. Preto bez zakotvenia povinnosti viesť evidenciu aj pre biotopy nedôjde

k zhodnoteniu vplyvu zásahov do biotopov ani v budúcnosti. ...

V dôsledku uvedeného je súčasťou spisu, na základe ktorého dôjde k schváleniu

nového PSoL na obdobie ďalších 10 rokov (!), nesprávny právny názor. Nový PSoL bude

touto vadou trpieť, a akýkoľvek postup na základe takého PSoL môže mať vážne následky

na životné prostredie.

Sťažovateľ sa domáhal, aby správny orgán uvedenú vadu zákonnosti odstránil,

posúdil jeho podané pripomienky právne správne a PSoL bol postavený až na takom

zákonnom posúdení pripomienok.

Porušovateľ namiesto toho, aby sa zaoberal s pripomienkami sťažovateľa

k plánovanému PSoL tieto absolútne odignoroval. Vydal napadnuté rozhodnutie s tým,

že uložil vyhotovovateľovi pokyn na vyhotovenie nového PSoL bez toho, aby sa skôr

vyporiadal so všetkými vyjadreniami a pripomienkami zúčastnených subjektov.»

K namietanému porušeniu základného práva podľa sťažovateľ

uvádza, že „V dôsledku postupu porušovateľa, ktorým bolo rozhodnutie vydané

bez zohľadnenia výkladu práva EÚ, ktorý je pre štát ako aj pre samotné orgány štátnej

správy záväzný, už porušovateľovi nič nebráni vo vykonaní ďalších ťažieb v osobitne

chránenom území, a to napriek tomu, že nebolo ani len posúdené, či taká ťažba nemá

podliehať EIA.

... Som presvedčený, že porušovateľ nevykonal potrebné opatrenia na povinnú

ochranu životného prostredia (zachovania biotopu), naopak z ťažko udržateľných a skôr

nepodstatných dôvodov ho len vystavil priamemu ohrozeniu. Jeho úvaha tak prekročila

ústavné medze a nemožno ju považovať za správnu.“.

K namietanému porušeniu práv podľa a dohovoru

sťažovateľ uvádza, že «Porušovateľ tým, že úmyselne odoprel zaoberať s pripomienkami

sťažovateľa v rozhodnutí označenom ako „Protokol“, sa dopustil bezdôvodného odopretia

možnosti sťažovateľa ďalej sa zúčastňovať na zostavení pripravovaného PSoL. Takéto

rozhodnutie predstavuje výsledok zjavnej arbitrárnosti rozhodovania porušovateľa,

a to bez uvedenia akýchkoľvek relevantných skutočností, ktorými by svoj postoj k neriešeniu

sťažovateľových podaní odôvodnil. Najväčšie znepokojenie však naďalej vyvoláva

skutočnosť, že v dôsledku uvedeného je súčasťou spisu, na základe ktorého dôjde

k schváleniu nového PSoL na obdobie ďalších 10 rokov (!), nesprávny právny názor. Nový

PSoL bude touto vadou trpieť, a akýkoľvek postup na základe takého PSoL môže mať vážne

následky na životné prostredie.».

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«1. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím

č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa 30. 07. 2015 označeným ako „Protokol o výsledkoch

prerokovania správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu

starostlivosti o lesy pre lesný celok na obdobie rokov 2016 – 2025“,

porušil právo sťažovateľa na priaznivé životné prostredie podľa Slovenskej

republiky.

2. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-BA

OOP4-2015/053582 zo dňa 30. 07. 2015 označeným ako „Protokol o výsledkoch

prerokovania správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu

starostlivosti o lesy pre lesný celok na obdobie rokov 2016 – 2025“,

porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutie Okresného úradu

Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP4-2015/053582 zo dňa

30. 07. 2015 označené ako „Protokol o výsledkoch prerokovania správy o doterajšom

hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre lesný celok

na obdobie rokov 2016 – 2025“ a vracia mu vec na ďalšie

konanie.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, ).

V danom prípade sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 44

ods. 1 a a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím

okresného úradu.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, príp. iným orgánom verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru napadnutým

rozhodnutím okresného úradu, proti ktorému podal 16. novembra 2015 žalobu podľa § 247

a nasl. , ktorou žiada Krajský súd v Bratislave o zrušenie

rozhodnutia okresného úradu  „Protokol o výsledkoch prerokovania správy o doterajšom

hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL pre lesný celok

na obdobie rokov 2016-2025“ a vrátenie veci na ďalšie konanie prvostupňovému

správnemu orgánu. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sám uznal, že proti napadnutému

rozhodnutiu okresného úradu mal k dispozícii účinný právny prostriedok ochrany svojich

práv, ktorý aj riadne využil. O uvedenom právnom prostriedku ochrany bude oprávnený

a aj povinný rozhodnúť príslušný všeobecný súd, čo v danom prípade vylučuje právomoc

ústavného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2015