Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 848/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Kubicová, Benkóczki, Baláž – advokáti, s. r. o., Záhradnícka 68, Bratislava,

konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Juraja Baláža, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

«Vo veci sťažovateľa sa vedie na Krajskom súde v Bratislave

pod spis. zn.: konanie pre trestný čin podľa § 9 ods. 2 § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a),

písm. c) Tr. zákona.

Pôvodnými členmi senátu v predmetnej trestnej veci boli JUDr. Kubík, JUDr. Mikuš,

JUDr. Vašková a náhradný sudca bol JUDr. Kováč.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 20.04.2015 sa zúčastnili členovia

senátu, JUDr. Kubík, JUDr. Kováč a Mgr. Kosová. Náhradný člen senátu JUDr. Šamko bol

prítomný na príslušnom oddelení OZOČ, prostredníctvom ktorého sa zabezpečoval telemost

s agentom.

Je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci nastali celkom dve zmeny v obsadení

konajúceho senátu, keď namiesto JUDr. Vaškovej a JUDr. Mikuša sú v senáte noví

členovia, a to Mgr. Kosová a JUDr. Šamko.

Zloženie senátu som namietal podaním tak na samotnom hlavnom pojednávaní dňa

20.04.2015 ako aj písomným podaním zo dňa 20.04.2015. Moje námietky ohľadom zloženia

senátu na hlavnom pojednávaní zo dňa 20.04.2015 vyhodnotil „nový“ senát ako

bezpredmetné. K písomnému podaniu zo dňa 20.04.2015 sa konajúci senát žiadnym

spôsobom nevyjadril a odignoroval ho. Následne vykonal v nezákonnom zložení senátu dňa

19.10.2015 ďalšie hlavné pojednávanie, čím sa opätovne dopustil porušenia mojich

základných práv a slobôd.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.10.2015 bolo opätovne namietané

zloženie senátu. Krajský súd napriek nezákonnému zloženiu senátu vydal v predmetnej veci

Uznesenie spis. zn.: zo dňa 19.10.2015..., na základe ktorého: „Podľa § 23 ods. 1

účinného do 31.12.2005 osoby obž. a obž. sa vylučujú

na samostatné konania.“

Ako sťažovateľ považujem vyššie uvedené Uznesenie Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 19.10.2015, č. k.: ako aj jemu predchádzajúci postup Krajského súdu

v Bratislave v konaní č. k.: spočívajúci vo vykonávaní hlavných pojednávaní

v nezákonnom zložení v zmysle o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov za nezákonné

rozhodnutie a nezákonný zásah, ktorými boli porušené moje základné práva zakotvené v čl.

46 ods. 1 a (ďalej len „“) ako aj práva

chránené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... ako aj čl.

36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd...

Mám za to, že napadnutým uznesením ako aj namietaným nezákonným zásahom

Krajský súd v Bratislave porušil moje práva podľa zakotvené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

ako aj práva chránené Dohovoru ako aj a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“).

Na námietku môjho obhajcu k zloženiu senátu, ktorú obhajca prezentoval na

hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2015 najmä s poukazom na postup podľa § 219 ods. 2 Tr.

poriadku ( ) predseda senátu uviedol, že tento postup nie je

na mieste, čo odôvodnil ustanovením (). Identický

postup zvolil Krajský súd v Bratislave aj na hlavnom pojednávaní dňa 19.10.2015, čím

pokračoval v nezákonnom zásahu do mojich práv a nezjednal nápravu pretrvávajúceho

nezákonného stavu.

Tento postup považujem na nesprávny a nezákonný...

Z výkladu ustanovenia () je zrejmé, že

v prípadoch ak dôjde k vráteniu veci na nové prejednanie a rozhodnutie, je prvostupňový

súd povinný rozhodnúť v rovnakom zložení senátu ako pri pôvodnom (zrušenom

rozhodnutí). Výnimkou sú závažné prekážky, ktoré by takýto postup znemožňovali. To

znamená, že zákon pripúšťa výnimku z tohto pravidla a je teda možné, aby prvostupňový

súdu po vrátení veci na opätovné prejednanie a rozhodnutie rozhodoval aj v inom ako

pôvodnom zložení.

Uvedená skutočnosť však v žiadnom prípade nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 219

ods. 2 (). To znamená, že v prípade, ak dôjde ku zmene zloženia

senátu, je potrebné hlavné pojednávanie vykonať znovu.

Uvedené zákonné ustanovenie prísne rešpektuje zásadu bezprostrednosti trestného

konania. Senát s novým členom senátu teda nemôže vo veci rozhodovať bez toho, aby sa

opätovne vykonalo celé dokazovanie tak, aby aj nový člen senátu mohol všetky okolnosti

a dôkazy rozhodné pre rozhodovanie o vine a treste vnímať osobne a bezprostredne.

Akýkoľvek iný postup v predmetnom konaní zaťaží toto trestné konanie závažnou

procesnou vadou...

Sťažovateľ má za to, že vyššie uvedený nezákonný postup súdu možno v kontexte

ustanovenia o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v spojení s považovať

za „iným zásah, ktorým sa porušili jeho základné práva alebo slobody“. Sťažovateľ toto

porušenie jeho práv namietal na samotnom hlavnom pojednávaní, konajúci súd napriek

tomu jeho námietkam nevyhovel a opakovane vykonával hlavné pojednávanie namietaným

postupom...

„Nevyhnutným“ následkom nezákonného postupu Krajského súdu v Bratislave

(nezákonné zloženie senátu) je vydanie napadnutého nezákonného uznesenia zo dňa

19.10.2015, ktorým som bol vylúčený na samostatné konanie. ...

Moja osoba je značne znevažovaná, neustále vykresľovaná ako „hlava mafie“,

verejná mienka je negatívne naladená voči mojej osobe. Súdy sa v mojich konaniach

opakovane uchyľujú k nezákonným postupom, opatreniam, rozhodnutiam.

Z vyššie uvedených dôvodov preto ako sťažovateľ žiadam o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, ktoré bude zohľadňovať nezákonný a účelový postup súdu pri

vedení predmetného konania. Za primerané finančné zadosťučinenie považujem vzhľadom

na viacnásobné, sústavné a cielené porušovanie mojich práv sumu 50.000,- eur.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. postupom

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.04.2015 a 19.10.2015, a to vykonaním hlavného

pojednávania v nezákonnom zložení senátu porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46

ods. 1, ako aj práva zakotvené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd.

Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. Uznesením zo dňa

19.10.2015 porušil základné právo sťažovateľa podľa ,

Slovenskej republiky ako aj práva zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2015 č. k. : sa v plnom

rozsahu zrušuje.

Sťažovateľovi sa v súlade s SR priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 50.000,- eur, ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v celkovej výške 355,72 Eur (2 úkony právnej pomoci á 139,83 Eur + 2 x 8,39 Eur režijný

paušál + 20% DPH) na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a a listiny a práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. preto, že

v jeho veci rozhodoval podľa neho nezákonný senát.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami,

ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany

svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu

zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd

teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, , ,

).

Ústavný súd konštatuje, že vo všeobecnosti námietka o porušení základného práva

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa a podľa

listiny (i podľa dohovoru) uplatnená podľa , pod ktorú

subsumoval sťažovateľ svoje argumenty, podlieha z hľadiska uplatnenia právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie princípu subsidiarity. To znamená, že ústavná kontrola

vo vzťahu k rozhodnutiu či postupu všeobecného súdu, ktorý sa dopustil pochybení

takéhoto charakteru, nastupuje až vtedy, ak neexistuje iný všeobecný súd, ktorý by poskytol

účinnú ochranu právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta.

V danej trestnej veci prebieha na krajskom súde prvostupňové konanie a v prípade,

ak by sa sťažovateľ domnieval, že vo veci konal krajský súd v nezákonnom zložení alebo že

vo veci konal sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, má

stále možnosť namietať tieto skutočnosti v rámci odvolacieho konania [pozri § 316 ods. 3

písm. a) ] a dovolacieho konania [ ]. To

vzhľadom na podstatu a zmysel vylučuje z tohto pohľadu právomoc

a intervenciu ústavného súdu v danej veci.

Podľa názoru ústavného súdu právomoc poskytnúť ochranu označeným právam

sťažovateľa má najprv a predovšetkým Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2015