Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 11/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 28. októbra 2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov

sp. zn. z 15. júla 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu vlastníctva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 28. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“ alebo „uznesenie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu

Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. júla 2014 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že uznesením okresného súdu jej bola uložená

povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 400 € v právnej veci

sťažovateľky (navrhovateľky) proti odporcovi

, o odškodnenie nemajetkovej ujmy. Sťažovateľka

podala proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, pretože zastáva názor, že okresný súd

pochybil, keď jej uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

pretože sa na ňu vzťahuje vecné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 4

ods. 2 písm. j) o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“). Sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil uznesenie

okresného súdu.

3. Sťažovateľka namieta, že uznesením okresného súdu, ako aj potvrdzujúcim

uznesením krajského súdu bola ukrátená na svojich právach. Podľa názoru sťažovateľky je

neprípustné, aby sťažovateľka, ktorá sa domáhala odškodnenia nemajetkovej ujmy, ktorá jej

bola spôsobená trestným činom a na ktorú sa vzťahuje vecné oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov, bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu. Vychádzajúc

z uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo

k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu vlastníctva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

4. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti

rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že napadnutým rozhodnutím krajského súdu v spojení

s uznesením okresného súdu bolo porušené jej základné práva podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a právo na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového

protokolu, uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie

a prizná jej náhradu trov konania.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona o ústavnom

súde). Jednou z takýchto náležitostí je aj predloženie kvalifikovaného splnomocnenia

na zastupovanie pred ústavným súdom. Sťažovateľka, resp. jej právny zástupca (ako osoba

práva znalá) predložila k sťažnosti splnomocnenie, ktoré nie je vyhotovené v súlade

s požiadavkou určenou . Tento nedostatok nie je

ústavný súd povinný odstraňovať z úradnej povinnosti, pretože sťažovateľka je právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a preto zistený nedostatok viedol ústavný

súd k záveru o odmietnutí sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa

.

8. Z dôvodu presvedčivosti tohto uznesenia ústavný súd dopĺňa, že vo veci

sťažovateľky sú dané aj iné okolnosti, pre ktoré nemožno sťažnosti vyhovieť. Sťažovateľka

sťažnosťou namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenie

okresného súdu o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

sťažovateľke na základe skutočnosti, že znalecké dokazovanie navrhla sťažovateľka

a znalecké dokazovanie je v jej záujme s cieľom preukázať jej zdravotný stav. Krajský súd

konštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu s poukazom na § 141 ods. 1

(ďalej aj „OSP“) a uviedol, že „skutočnosť, že konanie,

v ktorom má byť preddavok na trovy dôkazu zložený, je od súdnych poplatkov oslobodené...,

nemajú na rozhodovanie o povinnosti zložiť preddavok na trovy dokazovania žiaden vplyv“.

9. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré

toto ustanovenie vykonávajú ().

10. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne

v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto

základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. Sťažovateľka

v sťažnosti namieta, že krajský súd nesprávne potvrdil uznesenie okresného súdu o uložení

povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu, v ktorom okresný súd podľa jej názoru

ignoroval skutočnosť dôležitú pre rozhodnutie, a to skutočnosť, že konanie je vecne

oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

11. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodovanie o tom, či sú splnené

zákonom (t. j. ) ustanovené predpoklady na oslobodenie

od súdnych poplatkov, spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov.

Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude

pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa oslobodenia od súdnych poplatkov

vychádzať (porov. , , ). Všeobecné súdy sú

však povinné pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov s ohľadom

na všetky podstatné skutočnosti vyskytujúce sa v konkrétnom prípade a význam práva

na súdnu ochranu v demokratickej spoločnosti primerane vyvažovať záujem štátu

na vyberaní súdnych poplatkov za rozhodovanie sporov na jednej strane a záujem účastníka

konania uplatňujúceho si svoj nárok (resp. práva) súdnou cestou [porov. Kreuz v. Poľsko

(No. 1), č. 28249/95, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

z 19. 6. 2001, bod 66].

12. Podľa na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo

sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

13. Podľa súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú

podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,

ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

14. Podľa ak nejde o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu,

alebo nejde o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca

rozhodne o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto

dokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, môže určiť, že

pri nesplnení tejto povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví, alebo ustanovenie znalca

zruší.

15. Ústavný súd konštatuje, že oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť zákonné

a na základe rozhodnutia súdu. Zákonné oslobodenie je upravené v zákone o súdnych

poplatkoch. Vecné oslobodenie od súdnych poplatkov znamená, že určité druhy konaní

vzhľadom na ich predmet sú oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok. Oslobodenie

na základe rozhodnutia súdu je upravené v (ustanovenie

, pozn.). Priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov predpokladá návrh

účastníka konania. Súd môže uložiť účastníkovi konania, u ktorého nie sú splnené

podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku podľa podmienok vymedzených

v ustanovení , a to aj v prípade, ak je účastník osobne oslobodený alebo ide

o konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o súdnych

poplatkoch, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, ktorý nariadil súd o ním

uvedených skutočnostiach alebo ktorý nariadil súd v jeho záujme. Zákonné oslobodenie od

súdnych poplatkov však neznamená, že účastníci konania neznášajú žiadne trovy konania.

16. V okolnostiach prípadu je právne významné to, že sťažovateľka ani len netvrdí,

že v konaní navrhla oslobodenie v zmysle , ďalej to, že takéto dokazovanie sama

navrhla, a taktiež nesporná skutočnosť, že nariadené znaleckého dokazovanie je v jej

prospech. Okresný súd a tiež krajský súd správne vec posúdil, ak jej nariadil zložiť

preddavok na trovy dôkazu, ktorý sama navrhla a je v jej prospech, pretože zo znenia § 141

ods. 2 vyplýva, že takúto povinnosť nemožno uložiť účastníkovi konania, u ktorého sú

splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa a jedným

z predpokladov rozhodovania súdu o oslobodení je podanie návrhu. Skutočnosť, že konanie

vzhľadom na jeho predmet je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok, je v danom

prípade nepodstatná.

17. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že i v prípade predloženia

kvalifikovanej plnej moci (bod 7 tohto uznesenia) by sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti, keďže niet žiadnej spojitosti medzi posudzovaným rozhodnutím

krajského súdu (v spojení s uznesením okresného súdu) a namietaným porušením

základného práva sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016