Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra pri rozhodovaní o jeho žiadosti

o prepustenie na slobodu z 25. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a 5 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti

o prepustenie na slobodu z 25. januára 2015 (ďalej len „žiadosť o prepustenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 16. mája 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 26. mája 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby podľa

a z dôvodu podľa , a Trestného

poriadku, pričom väzba mu začala plynúť dňom zadržania, t. j. 13. mája 2014.

Podľa tvrdenia sťažovateľa žiadosťou z 25. januára 2015 označenou ako „Sťažnosť

na postup vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora, na prieťahy v konaní, na sudkyňu pre

prípravné konanie a porušovanie ustanovení “, ktorú adresoval

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), rozoberal nedôvodnosť

trestného obvinenia proti nemu a väzby a zároveň požiadal o prepustenie z väzby na

slobodu (v zhrňujúcom záverečnom návrhu na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý

sťažovateľ formuloval v závere tohto podania, ale uvedená žiadosť nebola špecifikovaná,

pozn.).

Najvyšší súd jeho žiadosť o prepustenie na slobodu z 25. januára 2015 (doručenú

29. januára 2015) postúpil na vybavenie pod sp. zn. Spr 144/2015 okresnému súdu, o čom

sťažovateľa informoval listom z 5. februára 2015. Predseda okresného súdu sťažovateľa

listom z 11. februára 2015 informoval, že jeho podanie z 25. januára 2015, ktoré mu bolo

najvyšším súdom postúpené, prevzal 10. februára 2015, a zároveň sa v ňom vyjadril k jeho

sťažnosti na prieťahy a k namietanej zaujatosti sudkyne pre prípravné konanie, avšak

k žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu sa nevyjadril. Okresný súd podľa sťažovateľa

o žiadosti o prepustenie na slobodu do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu,

t. j. takmer 8 mesiacov, nerozhodol.

Sťažovateľ poukázal v rámci svojej argumentácie na ,

podľa ktorého sa podanie posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené,

a následne uviedol, že okresný súd od doručenia jeho podania z 25. januára 2015 najbližšie

rozhodoval uznesením sp. zn. z 13. februára 2015, v ktorom ale

o predmetnej žiadosti o prepustenie na slobodu nerozhodol.

Uvedeným postupom okresného súdu bolo podľa sťažovateľa znemožnené, resp.

neprimerane predĺžené včasné preskúmanie dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby,

a taktiež ním došlo k znemožneniu realizácie jeho práva na periodickú kontrolu dôvodnosti

pozbavenia jeho osobnej slobody.

Uvedeným postupom došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv

podľa a 5 a práva podľa dohovoru, pretože o predmetnej

žiadosti o prepustenie na slobodu nebolo rozhodnuté včas, keďže konanie o nej trvajúce

248 dní nemožno v žiadnom prípade považovať za súladné so zákonom.

V závere svojej argumentácie sťažovateľ uviedol:

„Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného (najmä vo svetle právneho názoru Najvyššieho

súdu SR), je potrebné konštatovať, že označené práva sťažovateľa porušené boli. Je

nevyhnutné uviesť a doplniť, že orgány verejnej moci (resp. orgány činné v trestnom

konaní) konajúce v rámci trestného konania poznajú právo (v zmysle zákonom vymedzenej

príslušnosti konať a rozhodnúť o podaní dotknutej osoby) a nemôže byť na ujmu dotknutej

osoby, že v rámci organizácie týchto orgánov verejnej moci dochádza k postúpeniu podaní.

Taktiež je nevyhnutné, aby orgány činné v trestnom konaní dôsledne čítali jednotlivé

argumenty a podania písané, či už sťažovateľom alebo obhajobou. V žiadosti podanej

sťažovateľom je väzba rozoberaná na takmer dvoch stranách textu, napriek tomu sa touto

nikto nezaoberal.“

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby takto rozhodol:

„1. Okresný súd Nitra porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o žiadosti

o prepustenie z väzby podľa a 5 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby urýchlene rozhodol o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu.

3. Sťažovateľovi Ústavný súd SR priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,72 EUR, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie

Dávida Štefanku... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 5 , ako aj práva dohovoru postupom okresného súdu

pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu z 25. januára 2015. Podľa

sťažovateľa okresný súd o tejto žiadosti obsiahnutej v jeho podaní z 25. januára 2015 do dňa

podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Ústavný súd už opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až

po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov

a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom

konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd

označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

, , , ).

Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel

opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných

pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní

a súdov).

Ústavný súd ďalej uvádza, že namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ).

Vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv

a slobôd vyplývajúce (aj a nielen) z ústavný súd nie je oprávnený

preskúmavať právoplatné rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy orgánov verejnej moci, ak

nápravu vo veci môže vykonať iný orgán verejnej moci na základe opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov ( ).

Podľa ak je dôvodný predpoklad, že došlo

k prieťahom v príprave prerokovania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia

alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať

prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú

lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí

bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom a so

stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.

Podľa ak súd urobí úkony trestného konania uvedené

v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej doručení a informuje o tom

sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento

sťažovateľ v priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na

svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.

Podľa o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3

musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak a)

zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, b) je sťažnosť pre

nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu.

Podľa proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie

je prípustná.

V predmetnom konaní sťažovateľ má podľa názoru ústavného súdu možnosť

predložiť svoju argumentáciu v záujme ochrany ním označených práv, resp. ochrany jeho

práva na prerokovanie a rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie na slobodu

prostredníctvom podania sťažnosti podľa , o ktorej je

oprávnený rozhodnúť krajský súd.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie a rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 2016