Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 30/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou , , v mene ktorej koná advokát

a konateľ , ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ doručil 4. septembra 2013

okresnému súdu návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Spolu s podaním

návrhu zaplatil sťažovateľ kolkovými známkami poplatok vo výške 16,50 €. Okresný súd

výzvou z 15. januára 2014 vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku vo výške

83 € do 15 dní od doručenia výzvy pod hrozbou zastavenia konania. Sťažovateľ zaplatil

5. februára 2014 na účet súdu poplatok len vo výške 33 €. Pretože sťažovateľ v súdom

stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok v určenej výške, okresný súd uznesením

č. k. -20 z 20. februára 2014 konanie zastavil. Uznesenie okresného súdu bolo

sťažovateľovi doručené 3. marca 2014.

Sťažovateľ zaplatil zvyšnú sumu súdneho poplatku 18. marca 2014, v posledný deň

lehoty určenej na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení súdneho konania,

a očakával postup okresného súdu v zmysle § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého súd

uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zruší, ak poplatník zaplatí

súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Okresný súd však vo veci

sťažovateľa ďalej nekonal, preto sťažovateľ listom z 1. decembra 2014 vyzval okresný súd

na ďalší postup v konaní.

Keďže okresný súd nereagoval na podanie sťažovateľa, sťažovateľ sa sťažnosťou

na prieťahy v konaní podanou 27. februára 2015 obrátil na predsedu okresného súdu

a žiadal ho o prešetrenie postupu súdu. Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť

sťažovateľa sp. zn. Spr. 1008/15 zo 4. marca 2015 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako

neopodstatnenú a oznámil mu, že vec vedená pod sp. zn. bola právoplatne

skončená uznesením z 20. februára 2014 právoplatným 19. marca 2014.

K postupu okresného súdu sťažovateľ uvádza:

«Podľa sťažovateľa došlo zo strany okresného súdu k takému postupu, ktorý mu

v konečnom dôsledku zamedzil prístup k súdu a to z týchto dôvodov.

V prvom rade, sťažovateľ bol upovedomený o možnosti zaplatiť súdny poplatok, resp.

doplatiť jeho zvyšok, v lehote určenej na podanie odvolania proti zastavujúcemu uzneseniu.

Sťažovateľ tento doplatok súdneho poplatku zaplatil v posledný deň tejto lehoty (18. marec

2014), no okresný súd vychádzal z toho, že poplatok bol zaplatený až dňom jeho pripísania

na účet okresného súdu.

Takýto výklad považuje sťažovateľa za príliš formalistický, ktorý nenapĺňa zmysel

, pričom aj z komparatívneho hľadiska (viď vyššie cit. nález Ústavného

súdu ČR z 1.4.2003, sp. zn. ), aj zo systematického hľadiska je potrebné

lehoty upravené v považovať za lehoty procesnoprávne, nie

hmotnoprávne, pričom v rámci lehoty procesnej treba považovať za úkon (v tomto prípade

poukázanie platby súdneho poplatku okresnému súdu) za vykonaný v čas, ak je vykonaný

v posledný deň tejto lehoty. Podľa sťažovateľa nemôže byť pripísané jemu na vrub

skutočnosť, že medzibankový prevod a samotné spárovanie platieb v pokladni okresného

súdu trvá niekoľko dní, pričom účastník konania nemôže vopred predvídať, koľko dní tento

proces môže trvať. Má za to, že súdny poplatok (resp. jeho zvyšok) doplatil okresnému súdu

včas podľa poučenia zo zastavujúceho uznesenia v posledný deň lehoty na podanie

odvolania, no ten formalistický uvedené vyhodnotil tak, že poplatok zaplatil oneskorene.

Druhou skutočnosťou je, že v nadväznosti na tento právny názor okresného súdu,

okresný súd takpovediac „nechce“ rozhodnúť (nerozhodne) o zrušení zastavujúceho

uznesenia. Tým v konečnom dôsledku je bránené sťažovateľovi v práve na prístup k súdu,

nakoľko bez tohto zrušenia nebude a nemôže okresný súd v konanie vo veci samej

pokračovať a sťažovateľ sa nemôže domôcť ochrany svojich vlastníckych práv (spor vo veci

samej sa týkal platnosti kúpnej zmluvy k časti nehnuteľnosti).

Sťažovateľ si je vedomý toho, že môže iniciovať nové súdne konanie, no v takom by

nebol úspešný. Totiž, sťažovateľ si v danom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

uplatňuje nároky titulom dôvodov relatívnej neplatnosti podľa § 40a

, v prípade ktorej sa vyžaduje, aby boli tieto dôvody relatívnej

neplatnosti právneho úkonu uplatnené najneskôr do lehoty troch rokov, od kedy k úkonu

došlo. Podanie nového návrhu preto sťažovateľovi by nevyriešilo ochranu jeho nárokov,

nakoľko v takomto prípadnom nanovo iniciovanom súdnom konaní by nebol úspešný už len

z dôvodu premlčania možnosti dovolávať sa dôvodov relatívnej neplatnosti (inak povedané,

podal by ju po uplynutí lehoty troch rokov odkedy k namietanému právnemu úkonu

a prevodu majetku došlo).

V skratke, namietaným postupom okresný súd porušil základné právo sťažovateľa

podľa , resp. podľa dohovoru, na prístup k súdu.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

vydal tento nález:

„1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Malacky, spočívajúcom v odmietnutí rozhodnúť o zrušení

uznesenia zo dňa 20. februára 2014, č. k. -20, porušené boli.

2. Okresnému súdu Malacky sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol vo veci uznesenia o zastavení konania podľa príslušných ustanovení

.

3. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 EUR (slovom tisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Malacky povinný zaplatiť

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť sťažovateľovi, ,

náhradu trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľa sú tvrdenia o porušení jeho základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom súdu, ktorý nekonal, aj

keď v zmysle konať mal, a tým mu zamedzil

prístup k súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6. ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa prvostupňový súd zruší uznesenie

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok

do konca lehoty na podanie odvolania. Prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa

osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.

Uvedené ustanovenie upravuje možnosť v odvolacej lehote zaplatiť súdny poplatok

s následkom zrušenia uznesenia o zastavení konania v prípade, ak proti rozhodnutiu

o zastavení konania je odvolanie prípustné. V sťažovateľovom prípade bolo proti uzneseniu

o zastavení konania odvolanie prípustné do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, čo

sťažovateľ využil a v posledný deň lehoty na podanie odvolania zvyšok nezaplatenej časti

súdneho poplatku doplatil. Konajúci súd na základe tejto skutočnosti mal rozhodnúť

o zrušení rozhodnutia o zastavení konania a ďalej vo veci konať, keďže bola naplnená

skutková podstata predpokladaná citovaným ustanovením .

Sťažovateľ namietal nečinnosť okresného súdu sťažnosťou na prieťahy v konaní

podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho sťažnosť

vyhodnotil predseda okresného súdu ako neopodstatnenú z dôvodu, že vec bola právoplatne

skončená.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu uvádza ako dôvod porušenia ním

označených práv skutočnosť, že okresný súd v jeho veci nekoná, avšak v samotnom texte

svojej sťažnosti ani v jej petite sa nedožaduje ochrany základného práva na konanie bez

prieťahov podľa .

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ). Z uvedeného dôvodu

ústavný súd prerokoval sťažnosť len v rozsahu namietaného porušenia tých práv, ktorých

vyslovenia sa sťažovateľ domáhal v návrhu na rozhodnutie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že medzi napadnutým postupom

okresného súdu a obsahom základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť,

na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol

reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016