Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 45/2016
PDF · 312.22 KB
No categories available
II. ÚS 45/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
,
zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom, Ulica 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Tpo 1012/2014 a jeho uznesením z 8. januára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2015
doručená sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím
Martausom, Ulica 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 1012/2014 a jeho uznesením z 8. januára 2015 (ďalej
aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre podozrenie
zo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového
vozidla podľa § 220 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného zákona, zločinu podielníctva podľa
§ 231 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c)
Trestného zákona, ako aj zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c) Trestného
zákona a iné.
Sťažovateľ bol z uvedenej trestnej činnosti obvinený uzneseniami Prezídia
Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky,
expozitúry Východ, ČVS: PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012 zo 4. apríla 2014 (ďalej aj „prvé
obvinenie“) a z 25. novembra 2014 (ďalej aj „druhé obvinenie“, spolu len „uznesenia
vyšetrovateľa“).
Sťažovateľ je stíhaný väzobne, pričom do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre
prípravné konanie Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 130/2014
z 5. apríla 2014 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku; väzba mu
začala plynúť 3. apríla 2014 o 6.18 h.
Okresný súd rozhodoval o predĺžení lehoty trvania väzby po prvýkrát uznesením
sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 10. októbra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.
6 Tpo 1004/2014 z 21. októbra 2014, ktorým bola lehota trvania väzby právoplatne
predĺžená do 3. februára 2015.
Dňa 1. decembra 2014 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove návrh na
predĺženie lehoty väzby sťažovateľa v prípravnom konaní, a to do 3. júla 2015,
s odôvodnením, že pre obťažnosť veci nebolo možné skončiť trestné stíhanie, pričom
vo svojom návrhu vymenoval vyšetrovacie úkony, ktoré je v trestnej veci sťažovateľa ešte
potrebné vykonať na účely náležitého zistenia skutkového stavu.
Okresný súd nariadil výsluch sťažovateľa na účely prerokovania návrhu prokurátora
na predĺženie lehoty väzby na 18. december 2014. Počas výsluchu sťažovateľ požiadal
o prepustenie z väzby na slobodu.
Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014 zamietol žiadosť
sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 72 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku pri zachovaní dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
predĺžil jeho väzbu v prípravnom konaní do 3. mája 2015. V označenom uznesení
okresného súdu sa okrem iného uvádza:
„Dňa 01. 12. 2014 bol na Okresný súd Poprad podaný návrh Krajskej prokuratúry
Prešov pod sp. zn. Kv 35/12/7700 na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní
obvineného do 03. 07. 2015. Návrh odôvodnil tým, že počas doterajšieho plynutia
predĺženej lehoty väzby boli vykonané vyšetrovacie úkony, pričom k veci boli vypočutí
svedkovia , , , ,
.
Uznesením vyšetrovateľa expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky
NAKA PPZ pod sp. zn. ČVS: PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012 z 25. 11. 2014 bolo podľa § 206
ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku vznesené obvinenie a
za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b),
ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona,
prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220
ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c) Trestného zákona a
iné, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Na určenie hodnoty autodielov uvedené vo výrokovej časti uznesenia o vznesení
obvinenia zo dňa 25. 11. 2014 bol pribratý znalec z odboru cestná doprava.
Do trestného konania bol opätovne pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ
Slovenská Ľupča na zistenie dielov s identifikačnými údajmi, za účelom preverenia, či
v týchto motorových vozidlách sú namontované diely z kradnutých vozidiel. Znalecké
skúmanie ešte nie je ukončené.
OZPČ - Stred Banská Bystrica ukončila spracovanie videozáznamu z realizácie
úkonu podľa § 114 Trestného poriadku a videozáznam predložilo na troch
veľkopamäťových harddiskoch. V súčasnej dobe prebieha spracovanie týchto záznamov.
U obvineného bol nájdený skúter Womoto, ktorý bol odcudzený
v Poľsku a ďalšie autodiely z odcudzených motorových vozidiel v Poľsku. Vyšetrovateľ
spracoval žiadosť o realizáciu dožiadania o právnu pomoc do Poľskej republiky.
Zároveň v návrhu na predĺženie väzby poukázal, že je potrebné:
- vypočuť obvineného a obvineného ku skutkom,
ktoré sa im kladú za vinu v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 25. 11. 2014,
- ukončiť znalecké skúmanie z odboru elektrotechnika, pričom samotný znalec
požiadal o predĺženie lehoty na ukončenie znaleckého skúmania a skracovanie znaleckého
posudku z dôvodu náročnosti a rozsiahlosti znaleckého skúmania. Žiadosti bolo vyhovené
a určený bol termín do 31. 1. 2015,
- ukončiť znalecké skúmanie z odboru kriminalistiky, preveriť zistené skutočnosti
u dovozcov motorových vozidiel za účelom zistenia, či v motorových vozidlách sú diely
z kradnutých vozidiel,
- pokračovať vo vypočúvaní svedkov, ktorí vyplývajú z vyšetrovacieho spisu
a k ďalším skutkom svedkov, ktorých sa nepodarilo predvolať, resp. sú v zahraničí,
- pokračovať vo vypočúvaní svedkov, ktorí figurujú ako splnomocnitelia na úkony na
ODI na bianko splnomocneniach zaistených u , za účelom zistenia za akých
okolnosti podpisovali tieto splnomocnenia,
- vypočuť ako svedkov majiteľov zaistených vozidiel k okolnostiam nadobudnutia
týchto vozidiel a k záverom znaleckého skúmania, k zisteným skutočnostiam o ich vozidlách,
- vyhodnotiť výsledky dožiadania o právnu pomoc z Poľskej republiky, kde
predpoklad doručenia krajskej prokuratúre je v mesiaci február 2015.
K dôvodu väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že ten trvá
naďalej, keďže je dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, čo
vyplýva zo spôsobu páchania trestného činu, ktorý páchal dlhodobo, vo veľkom rozsahu,
čím si takto zadovažoval finančné prostriedky na svoju obživu. Obvinený takéto príjmy
z trestnej činnosti legalizoval, aby zakryl ich pôvod, odcudzené vozidlá prihlasoval na iné
osoby, resp. vozidlá s odcudzenými autodielmi predával na základe inzerátov.
Sudca pre prípravné konanie nariadil výsluch obvineného na deň 18. 12. 2014,
upovedomil o výsluchu obhajcov obvineného, s doručením návrhu na predĺženie väzby
v prípravnom konaní.“
V ďalšej časti uznesenia sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014 okresný súd
artikuluje vyjadrenia strán trestného konania k návrhu na predĺženie väzby, pričom v tejto
súvislosti uvádza:
„K podanému návrhu obvinený pri výsluchu uviedol, že opätovný návrh Krajskej
prokuratúry na predĺženie väzby je nedôvodný, neopodstatnený. Poukázal na skutočnosť, že
prokurátor vo svojom návrhu sa nedostatočne vysporiadal s právnymi dôvodmi väzby. Má
za to, že nové obvinenie je vykonštruované, úmyselne, aby bol dôvod opätovne žiadať
predĺženie väzby. Doba 11 mesiacov, počas ktorej je vo väzbe je dostatočná, aby boli
vykonané všetky úkony v prípravnom konaní. Poukázal na to, že predĺženie väzby by bolo
v jeho prípade nedôvodné, a tým by boli porušené jeho základné práva. ...
Prítomný pri rozhodovaní o návrhu na predĺženie väzby obhajca JUDr. Martaus
k návrhu prokurátora uviedol, že tento žiada zamietnuť v celom rozsahu, keďže nie sú v ňom
uvedené nové skutočnosti, s ktorými sa súd nezaoberal pri poslednom predĺžení lehoty
väzby obvineného.
Zároveň, tak ako uviedol obvinený žiada, aby bol prepustený z väzby, nakoľko táto je
pochybná z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní nepochybne nepostupovali v zmysle
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko obvinenému neboli bez meškania vznášané
obvinenia a celý prípad pôsobí dojmom, že k vznášaniu obvinení došlo bez meškania.
Poukázal na skutočnosť, že ide o vznesené obvinenia za skutku a údajnú legalizáciu vecí,
ktoré boli zaistené už pred tromi rokmi pri prehliadkach iných priestorov v máji 2011.
Poukázal na skutočnosť, že nie je možné, aby orgány činné v trestnom konaní v roku 2011,
hoci mali informácie o údajnej trestnej činnosti obvineného, tohto nechali pod svojim
dohľadom 3 roky páchať nimi tvrdenú údajnú trestnú činnosť. Má za to, že pri dodržaní
zákona obvinený musí byť bezodkladne prepustený z väzby na slobodu.
Prokurátor vo svojom záverečnom stanovisku uviedol, že odmieta akékoľvek účelové
postupy zo strany orgánov činných v trestnom konaní v tejto trestnej veci. K uzneseniu
o vznesení obvinenia zo dňa 25. 11. 2014 uviedol, že popísané skutky, ako aj ich právna
kvalifikácia a ďalšie okolnosti nutné pre naplnenia ďalších dôvodov vznesenia obvinenia sú
výsledkom doterajšieho vyšetrovania, kedy bolo potrebné spracovať znalecké posudky
k jednotlivým veciam zaisteným v trestnom konaní a nadväzne sa k týmto skutkom vykonáva
ďalšie vyšetrovanie, akým je napr. aj dožiadanie o právnu pomoc zo dňa 10. 12. 2014 do
Poľskej republiky. Aj z takého dôvodu nebolo možné vzniesť obvinenie naraz, v rovnakom
čase pri zadržaní obvineného za všetky skutky. Uviedol, že orgány činné v trestnom konaní
vyhodnocujú dôkazy zadovážené v rokoch 2011 - 2014, pritom v roku 2011 boli vedené
konania miestne a vecne príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní v okrese Liptovský
Mikuláš, pričom toto konanie je vedené vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry PPZ
a je rozdielna aj v tomto smere dozorujúca prokuratúra. Trestná vec bola začatá v roku
2012, kedy bola trestná činnosť obvineného dokumentovaná utajovanými prostriedkami,
ako je odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, sledovanie osôb a vecí,
predstieraný prevod a pod., pričom boli postupne zadovažované dôkazy tak, aby bola buď
preukázaná dôvodnosť vznesenia obvinenia, alebo rozhodnuté inak.
Pokiaľ ide o dobu trvania prípravného konania, považuje ju za primeranú rozsahu
skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania ...
Pokiaľ ide o dožiadanú právnu pomoc z Poľskej republiky, túto je možné očakávať
najskôr v mesiaci február 2015...“
V záverečnej časti uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra
2014 sa najmä uvádza:
„Sudca pre prípravné konanie oboznámil sa so spisovým materiálom sp. zn.
0 Tp/130/2014, vypočul obvineného, prokurátora, obhajcu obvineného a dospel k záveru, že
žiadosť o prepustenie z väzby obvineného zamietol a návrhu prokurátora na predĺženie
väzby obvineného vyhovel z časti, t. j. v rozsahu 3 mesiacov, na rozdiel od požadovaných 5.
Obvinený pri svojom výsluchu vo svojom pripravenom písomnom prednese, ktorý
prečítal žiadal, aby bol z väzby prepustený na slobodu a zároveň, aby nevyhovel návrhu
prokurátora o predĺženie väzby. V tomto smere aj prednes obhajcu obvineného obsahoval
žiadosť o prepustenie z väzby obvineného na slobodu a taktiež nevyhovieť návrhu
prokurátora na predĺženie lehoty väzby.
V tomto smere treba poukázať predovšetkým na skutočnosť, že väzobný dôvod
špecifikovaný v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u obvineného naďalej trvá, tak ako
už bolo podrobne rozvádzané aj v doterajších väzobných rozhodnutiach. Väzobný dôvod
spočívajúci v prevencii, ako aj dosiahnutie účelu trestného konania je potrebné vykladať aj
cez hmotnoprávne ustanovenia Trestného zákona, ktorého podstatou je o. i. aj zabezpečenie
ochrany spoločnosti spočívajúce zabrániť páchanie trestnej činnosti páchateľmi. Nemožno
sa stotožniť s tvrdením obhajcu obvineného, aby v predmetnej trestnej veci bola tu
pochybnosť tohto dôvodu spočívajúca v tom, že orgány činné v trestnom konaní
nepostupovali v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku, keďže títo mali voči obvinenému
s omeškaním vznášať obvinenia.
Dôvodnosť trestného stíhania obvineného potvrdzujú doposiaľ vypočutí svedkovia,
taktiež sú to výsledky odpočúvania a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115
ods. 1 Trestného poriadku, ako aj skutočnosť, že výsledky z vykonaných domových
prehliadok, ako aj prehliadok iných priestorov, tak u obvineného, ako aj u ďalších osôb
nasvedčujú jeho dôvodnosť. Taktiež naďalej existuje dôvodná obava, že v prípade
prepustenia obvineného na slobodu bude tento pokračovať v páchaní trestnej činnosti, čo je
zrejmé predovšetkým zo spôsobu jej páchania s tým, že malo ísť o dlhodobú trestnú činnosť
vo veľkom rozsahu, ktorá mala slúžiť na zadováženie finančných prostriedkov pre vlastnú
potrebu.
Návrh prokurátora na dôvodnosť predĺženia väzby odôvodňuje na skutočnosť
súvisiacu s tým, že obvinenému bolo vznesené ďalšie obvinenie, ako aj
spoluobvinenému za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c)
Trestného zákona a iné. Taktiež skutočnosť, že je potrebné ukončiť znalecké skúmanie,
pričom znalec pre náročnosť a rozsiahlosť znaleckého skúmania požiadal sám o predĺženie
lehoty, pričom mu bolo vyhovené s termínom do 31. 01. 2015. Nie nepodstatnou je aj
skutočnosť v rámci prípravného konania vychádzať z výsledkov dožiadania o právnu pomoc
z Poľskej republiky, ktorá by mala byť doručená prokuratúre v mesiaci február 2015.
Výpočet ďalších úkonov súvisiacich s prípravným konaním... viedli sudcu pre prípravné
konanie k čiastočnému vyhoveniu návrhu na predĺženie väzby, ktorý žiadal o 5 mesiacov,
avšak je potrebné zastávať aj prednesy obvineného a obhajoby, ako aj zákonnú požiadavku
urýchleného vybavovania väzobných vecí, že primeranou dobou predĺženia väzby
obvineného v prípravnom konaní bude postačovať ďalšie 3 mesiace od skončenia väzby už
predĺženej do 03. 02. 2015 do 03. 05. 2015. V tomto smere nebolo zistené žiadne konanie
orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní tak, aby boli pochybnosti o tom, že
v už predĺženej dobe by títo boli nečinní ... je teda namieste, aby o objektívnom posúdení
sudca pre prípravné konanie vyhovel aspoň z časti návrhu prokurátora na predĺženie väzby
v lehote troch mesiacov, oproti požadovaným piatim mesiacom.“
Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014
o predĺžení väzby ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť sťažovateľ aj prokurátor.
Sťažovateľ osobne, ako aj prostredníctvom obhajcu odôvodnil svoju sťažnosť najmä tým, že
obvinenia mu mali byť vznesené v rozpore s § 206 ods. 1 a § 2 ods. 1 Trestného poriadku,
keďže k ich vzneseniu nedošlo bez meškania po zistení skutočností, ktoré by to
odôvodňovali, keďže podkladom pre obvinenie sťažovateľa (pokiaľ ide o prvé obvinenie zo
4. apríla 2014) boli dôkazy získané pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej
orgánmi činnými v trestnom konaní ešte 31. mája 2011 a podkladom pre obvinenie
sťažovateľa (pokiaľ ide o druhé obvinenie z 25. novembra 2014) boli dôkazy získané pri
prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej orgánmi činnými v trestnom konaní 3.
apríla 2014. Sťažovateľ argumentuje, že vznesenie obvinenia sťažovateľovi po troch rokoch
(v prípade prvého obvinenia), resp. po 8 mesiacoch (v prípade druhého obvinenia) od
zistenia podstatných skutočností nemožno kvalifikovať ako také, ktoré by boli vznesené
„bez meškania“ (§ 206 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku). Sťažovateľ tiež namietal, že
dôvody uvádzané prokurátorom v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby sú len
opakovaním skôr uvádzaných dôvodov, z ktorých bolo trvanie jeho väzby predlžované
v období do 3. februára 2015.
Dňa 9. januára 2015 bolo obhajcovi sťažovateľa doručené odôvodnenie sťažnosti
prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014
so sprievodným listom krajského súdu z 5. januára 2015, pričom sťažovateľovi bolo
odôvodnenie sťažnosti prokurátora doručené už 7. januára 2015. Obhajca sťažovateľa sa
k odôvodneniu sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu 0 Tp 130/2014
z 18. decembra 2014 vyjadril vo svojom podaní z 12. januára 2015.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Tpo 1012/2014 z 8. januára 2015 bolo
sťažnosťami napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené vo výroku, ktorým bola
predĺžená väzba sťažovateľa, pričom krajský súd ju predĺžil do 3. júna 2015. Sťažnosť
podanú sťažovateľom krajský súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
napadnutým uznesením zamietol.
V napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:
„V posudzovanej veci rozhodne nejde o vec jednoduchú. Naopak, vzhľadom na
rozsah trestnej činnosti aj dobu, po ktorú táto mala byť páchaná, ide o vec, v ktorej sa pre
náležité zistenie skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje dokazovanie
rozsiahle a tým aj časovo náročné. Veď len napríklad k množstvu autodielov, ktoré boli
nájdené pri prehliadkach, bolo potrebné vykonať lustrovanie v evidenciách Policajného
zboru, v prípade zistenia, že pochádzajú z trestnej činnosti, podrobiť ich znaleckému
skúmaniu znalcami z odboru kriminalistiky, ale vykonať aj ďalšie znalecké dokazovanie, či
už z elektrotechniky, alebo na hodnotu uvedených vecí. Potreba dokazovania samozrejme
vyplýva aj vo vzťahu k ďalším veciam, ktoré boli pri prehliadkach zistené ...
Dokazovanie vo veci prebieha plynulo a prieťahy subjektívneho charakteru ani
krajský súd nezistil.
Napriek uvedenému však prípravné konanie ani podľa názoru krajského súdu nebude
možné do lehoty, na ktorú už raz väzba obvineného v prípravnom konaní predĺžená bola,
objektívne ukončiť. Je pravdou to, čo sa v sťažnostiach obvineného namieta, že krajský súd
vo svojom poslednom rozhodnutí, keď rozhodoval o sťažnosti obvineného proti uzneseniu
sudcu pre prípravné konanie, ktorým predĺžil lehotu trvania väzby do 3. 2. 2015 uviedol, že
vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania a procesnú činnosť orgánov činných v trestnom
konaní považuje predĺženie lehoty u obvineného o 3 mesiace za dostatočné na vykonanie
potrebných úkonov, je však zrejmé, že tento svoj záver robil vzhľadom na stav a potrebu
dokazovania, aká sa javila byť potrebné v čase, keď vo veci rozhodoval.
To však neznamená, že potreba vykonania aj ďalších dôkazov, vykonanie ktorých by
si mohlo vyžadovať čas nad uvedenú dobu, sa nemohla neskôr objaviť.
Z ust. § 76 Tr. por. nepochybne plynie, že až do doby, než je vyčerpaný celkový
zákonný limit (v danom prípade je to v zmysle ust. § 76 ods. 7 písm. b/ Tr. por. pre
prípravné konanie 19 mesiacov), môže byť väzba predlžovaná aj viackrát. Samozrejme, že
je vždy potrebné skúmať základnú zásadu, teda trvanie väzby len po nevyhnutný čas...
V záujme obvineného je, aby väzba nebola predĺžená ihneď na maximálnu zákonom
prípustnú lehotu, ale aby ak sa dodatočne ukáže, že doba, na ktorú bola predĺžená, nestačí,
je lepšie ju znova predĺžiť.
Takáto situácia nastala podľa názoru krajského súdu aj v danom prípade, keďže od
doby, čo bolo predtým rozhodnuté o predĺžení lehoty väzby, došlo dňa 25. 11. 2014
k vzneseniu obvinenia tak (aj keď je pravdou, že vo vzťahu k nemu bolo
už vzhľadom na vykonanú domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov
dňa 3. 4. 2014 možnosťou rozšírenia obvinenia dôvodené), ale aj ...
Ani v súvislosti s touto časťou trestného stíhania podľa názoru krajského súdu
nedochádzalo ani nedochádza k prieťahom v konaní a už vôbec nie je možné sa stotožniť
s tvrdením, že by sa tak malo diať účelovo. Je nepochybne (keďže na rozdiel od tvrdenia
uvádzaného v sťažnosti sa v princípe nevychádza z toho, že všetky autodiely a súčasti
motorových vozidiel, ktoré boli pri prehliadkach nájdené, automaticky pochádzajú
z krádeže), že bolo potrebné najprv uvedené diely preveriť, podrobiť skúmaniu, zistiť
identifikačné znaky... Mimo toho však boli napríklad zistené aj autodiely, ktoré
nepochádzajú z odcudzených motorových vozidiel, ale vozidiel, ktoré sú v prevádzke,
z uvedeného dôvodu preto bolo zaistených 8 motorových vozidiel a tie bude potrebné
podrobiť skúmaniu ... Z uvedeného je zrejmé, že... môže zákonite vyvstať potreba vykonania
dôkazov nových, potrebných na náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie.
Vzhľadom na uvedené a už teraz známu potrebu vykonania dôkazov, ktorá je
v návrhu prokurátora špecifikovaná... nebude možné pre obtiažnosť veci v lehote, na ktorú
bola väzba u obvineného predĺžená, skončiť a konštatovať je potrebné i to, že vzhľadom na
skutočnosti, ktoré odôvodňujú konkrétnu obavu z pokračovania v trestnej činnosti u obv.
prepustením obvineného z väzby na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo
podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, ktorým je v zmysle ust. § 1 zák.
č. 301/2005 Z. z. náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov.
Krajský súd sa teda stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie v tom
smere, že v danom prípade sú splnené podmienky a je potreba lehotu väzby u obv.
predĺžiť.
Rozsah dokazovania v tejto trestnej veci... a preto krajský súd v tejto časti napadnuté
uznesenie zrušil a následne sám vo veci rozhodol tak, že lehotu trvania väzby u obv.
predĺžil do 3. 6. 2015.“
Sťažovateľ namieta, že krajský súd v napadnutom uznesení neskúmal dôsledne
formálne (procesné) podmienky prípustnosti väzby, ale sústredil sa predovšetkým na
skúmanie materiálnych dôvodov väzby. V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na to, že
krajský súd sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou o porušení zákonného príkazu
vzniesť obvinenie bez meškania od zistenia relevantných skutočností odôvodňujúcich záver,
že trestný čin spáchala konkrétna osobou. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje, že
«Úkon vznesenia obvinenia obvinenému zároveň už od začiatku trestného stíhania
umožňuje, aby vedel z čoho konkrétne je obvinený a mohol sa účinne obhajovať a zároveň
znemožňuje orgánom činným v trestnom konaní, aby sa vyšetrovacie úkony uskutočňovali
„poza chrbát obhajcu“, a to prípadne aj aké, ktoré v budúcnosti nemôžu byť z rôznych
dôvodov opakované.».
Sťažovateľ tiež namieta postup krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého uznesenia, keďže mu bolo odôvodnenie sťažnosti prokurátora doručené
7. januára 2015, resp. jeho obhajcovi až 9. januára 2015, pričom zároveň mu krajský súd
umožnil vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora, ale krajský súd o sťažnostiach rozhodol už
8. januára 2015, t. j. neposkytol mu reálnu možnosť reagovať na argumentáciu prokurátora
uvedenú v odôvodnení jeho sťažnosti.
Na základe námietok uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Prešove postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tpo 1012/2014
pred vydaním uznesenia č. k. 1 Tpo 1012/2014-269 zo dňa 08. 01. 2015, porušil základné
právo sťažovateľa ... na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1,
ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo
na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1 Tpo 1012/2014-269 zo dňa 08. 01. 2015,
porušil základné právo sťažovateľa ... na slobodu a bezpečnosť zaručené
v čl. 5 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Tpo 1012/2014-269 zrušuje.
4. Obvineného ... prepúšťa z väzby na slobodu.
5. Sťažovateľovi ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 3333,- eur (slovom: tritisíc tristotridsaťtri eur).
6. Sťažovateľovi ... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 296,44 eur (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú je
Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť jeho advokátovi JUDr. Jiřímu Martausovi...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1 a 2
ústavy, ako aj práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd zameral na posúdenie, či ju
nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou
judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,
prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,
nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných
pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej
moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre
neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.
Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane
v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila
rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie
povinnosti ustanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia
pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú
oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo
v úteku po jeho spáchaní;
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely
výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia
pred príslušný orgán;
e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne
chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej
nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie
alebo vydanie.
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody
v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred
sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má
právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže
podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným
spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol
o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody
nezákonné.
Zo sťažnosti vyplýva, že za kľúčovú námietku smerujúcu proti napadnutému
uzneseniu možno považovať tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal
s jeho sťažnostnou námietkou, podľa ktorej mu v rozpore so zákonom boli vznesené
obvinenia po uplynutí značného času od okamihu, kedy sa orgány činné v trestnom konaní
dozvedeli o skutočnostiach zakladajúcich dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu
a získali o nich dôkazy (prehliadka iných priestorov a pozemkov vykonaná orgánmi
činnými v trestnom konaní 31. mája 2011 a prehliadka iných priestorov a pozemkov
vykonaná orgánmi činnými v trestnom konaní 3. apríla 2014). V prípade prvého obvinenia
malo dôjsť k vzneseniu obvinenia po troch rokoch od vykonania prehliadky iných
priestorov a pozemkov a v prípade druhého obvinenia po 8 mesiacoch od vykonania
prehliadky iných priestorov a pozemkov. Postup orgánov činných v trestnom konaní
spočívajúci v tom, že nevznesú obvinenie bez meškania po zistení relevantných skutočností,
považuje sťažovateľ za účelový, ktorý bráni obvinenému pri účinnej obhajobe a umožňuje
zároveň orgánom činným v trestnom konaní, aby uskutočňovali vyšetrovacie úkony i „poza
chrbát obhajcu“.
V zmysle § 206 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku ak je na podklade trestného
oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený
záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení
obvinenia.
Po preskúmaní uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014
a napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd zastáva názor, že okresný súd sa
skutočne s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa vznesenia obvinení v rozpore s § 206 ods. 1
Trestného zákona („bez meškania“) vôbec nevysporiadal, to však ale podľa jeho názoru
neplatí o krajskom súde. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na s. 10 napadnutého
uznesenia, kde sa uvádza: „Je nepochybné (keďže na rozdiel od tvrdenia uvádzaného
v sťažnosti sa v princípe nevychádza z toho, že všetky autodiely a súčasti motorových
vozidiel, ktoré boli pri prehliadkach nájdené, automaticky pochádzajú z krádeže), že bolo
potrebné najprv uvedené diely preveriť, podrobiť skúmaniu, zistiť identifikačné znaky, na
základe tých potom diely priradiť ku konkrétnym VIN číslam motorových vozidiel a vykonať
lustrácie za účelom zistenia, či a prípadne ktoré pochádzajú z kradnutých motorových
vozidiel.“
Ústavný súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej dôkazy
zaistené pri prehliadkach iných priestorov a pozemkov bolo potrebné najprv preveriť
a podrobiť skúmaniu na zistenie, či tieto pochádzajú z kradnutých motorových vozidiel,
a teda či boli získané trestnou činnosťou, ako aj na zistenie, že trestný čin spáchala
konkrétne osoba, a až následne bolo možné pristúpiť k vzneseniu obvinenia. Z uznesení
o vznesení obvinení sťažovateľovi zjavne vyplýva, že vo veci bolo potrebné na účely
uvedeného (zistenia, či predmety získané pri prehliadkach iných priestorov a pozemkov
pochádzajú z kradnutých motorových vozidiel, a na účely zistenia, že trestný čin spáchala
konkrétne osoba) okrem iného vyhotoviť znalecké posudky, zabezpečiť rôzne správy
a vypočuť svedkov. Niektoré zo znaleckých posudkov sú z roku 2013 (napr.
znalecký posudok PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1443 zo 17. júna 2013, znalecký posudok
č. PPZ-KEU-KE-EXP-2014/1581, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2015), pričom svedkovia
boli vypočúvaní na zisťovanie relevantných skutočností ešte aj v roku 2014 (napr. svedok
vypovedal 3. apríla 2014).
Na základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že námietka sťažovateľa založená
na tvrdení, že obvinenia mu boli vznesené v rozpore s § 206 ods. 1 prvou vetou Trestného
poriadku, nie je dôvodná, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti vo vzťahu ku kľúčovej
námietke ako zjavne neopodstatnenej.
Oprávnenosť námietky sťažovateľa smerujúcej proti postupu krajského súdu, podľa
ktorej krajsky súd o sťažnostiach (vrátane sťažnosti prokurátora) rozhodol bez toho, aby mu
dal reálnu možnosť reagovať na argumentáciu krajského prokurátora uvedenú v odôvodnení
jeho sťažnosti, ústavný súd nemá dôvod spochybňovať. Ak totiž krajský súd doručil
sťažovateľovi (ako aj jeho obhajcovi) odôvodnenie sťažnosti krajského prokurátora a dal
mu možnosť sa k nemu vyjadriť, tak bolo zároveň žiaduce, aby vytvoril sťažovateľovi
primeraný časový priestor na podanie vyjadrenia. Z konkrétnych časových okolností
uvedených v sťažnosti (pozri časť I tohto uznesenia) a vyplývajúcich tiež zo spisu (krajský
súd rozhodol o sťažnostiach už deň potom, ako doručil sťažovateľovi odôvodnenie
sťažnosti prokurátora, pozn.) možno vyvodiť, že sťažovateľovi primeraný časový priestor
na podanie vyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora krajský súd neposkytol.
Zistené pochybenie v postupe krajského súdu ale nedosahuje podľa názoru ústavného
súdu takú intenzitu, na základe ktorej by mohol sťažnosti sťažovateľa vyhovieť. V tejto
súvislosti ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z uznesenia
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 130/2014 z 18. decembra 2014 a tiež zo zápisnice o výsluchu
sťažovateľa z 18. decembra 2014, podľa ktorej prokurátor všetky dôvody predĺženia väzby
sťažovateľa podrobne uviedol už vo svojom návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby,
ktorý bol okresnému súdu doručený 1. decembra 2014, pričom následne bol tento návrh
riadne a včas doručený sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi, čo sťažovateľ ani
nespochybňuje, t. j. s dôvodmi, pre ktoré mala byť väzba predĺžená, bol sťažovateľ včas
oboznámený. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež vzal na vedomie skutočnosť, že
k odôvodneniu návrhu krajského prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľ
a jeho obhajca zaujali stanovisko pri výsluchu sťažovateľa pred sudcom pre prípravné
konanie 18. decembra 2014. Z hľadiska posúdenia intenzity pochybenia krajského súdu
ústavný súd považuje ale za podstatné predovšetkým to, že odôvodnenie sťažnosti krajského
prokurátora proti označenému uzneseniu okresného súdu neobsahovalo v zásade žiadne
nové a pritom podstatné skutočnosti, ktoré by zásadnejším spôsobom mohli ovplyvniť jeho
rozhodovanie o podaných sťažnostiach. Krajský prokurátor v odôvodnení sťažnosti len
podrobnejšie špecifikoval ďalšie dôkazy, ktoré bude potrebné vykonať, a tiež potrebu
záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu obvinenými a ich obhajcami.
V nadväznosti na to sa krajský súd v napadnutom uznesení stotožnil s odôvodnením návrhu
krajského prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, pričom je zjavné, že argumentácia
sťažovateľa, ktorou spochybňoval návrh krajského prokurátora, mu bola dostatočne známa
zo spisu, osobitne zo zápisnice z jeho výsluchu z 18. decembra 2014.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že
medzi sťažovateľom označenými právami a obsahom napadnutého uznesenia krajského
súdu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2016