Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 45/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

,

zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom, Ulica 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 2

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 8. januára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2015

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím

Martausom, Ulica 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 2 (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 8. januára 2015 (ďalej

aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre podozrenie

zo spáchania prečinu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového

vozidla podľa a a , zločinu podielníctva podľa

a a s poukazom na

, ako aj zločinu podvodu podľa , a a Trestného

zákona a iné.

Sťažovateľ bol z uvedenej trestnej činnosti obvinený uzneseniami Prezídia

Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky,

expozitúry Východ, ČVS: PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012 zo 4. apríla 2014 (ďalej aj „prvé

obvinenie“) a z 25. novembra 2014 (ďalej aj „druhé obvinenie“, spolu len „uznesenia

vyšetrovateľa“).

Sťažovateľ je stíhaný väzobne, pričom do väzby bol vzatý uznesením sudcu pre

prípravné konanie Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 5. apríla 2014 z dôvodov uvedených v ; väzba mu

začala plynúť 3. apríla 2014 o 6.18 h.

Okresný súd rozhodoval o predĺžení lehoty trvania väzby po prvýkrát uznesením

sp. zn. z 10. októbra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 21. októbra 2014, ktorým bola lehota trvania väzby právoplatne

predĺžená do 3. februára 2015.

Dňa 1. decembra 2014 podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove návrh na

predĺženie lehoty väzby sťažovateľa v prípravnom konaní, a to do 3. júla 2015,

s odôvodnením, že pre obťažnosť veci nebolo možné skončiť trestné stíhanie, pričom

vo svojom návrhu vymenoval vyšetrovacie úkony, ktoré je v trestnej veci sťažovateľa ešte

potrebné vykonať na účely náležitého zistenia skutkového stavu.

Okresný súd nariadil výsluch sťažovateľa na účely prerokovania návrhu prokurátora

na predĺženie lehoty väzby na 18. december 2014. Počas výsluchu sťažovateľ požiadal

o prepustenie z väzby na slobodu.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 18. decembra 2014 zamietol žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a podľa § 72 ods. 1 písm. d) Trestného

poriadku pri zachovaní dôvodov väzby podľa

predĺžil jeho väzbu v prípravnom konaní do 3. mája 2015. V označenom uznesení

okresného súdu sa okrem iného uvádza:

„Dňa 01. 12. 2014 bol na Okresný súd Poprad podaný návrh Krajskej prokuratúry

Prešov pod sp. zn. Kv 35/12/7700 na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní

obvineného do 03. 07. 2015. Návrh odôvodnil tým, že počas doterajšieho plynutia

predĺženej lehoty väzby boli vykonané vyšetrovacie úkony, pričom k veci boli vypočutí

svedkovia , , , ,

.

Uznesením vyšetrovateľa expozitúry Východ národnej protizločineckej jednotky

NAKA PPZ pod sp. zn. ČVS: PPZ-91/NKA-PZ-VY-2012 z 25. 11. 2014 bolo podľa § 206

ods. 1, ods. 5 vznesené obvinenie a

za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b),

ods. 2 písm. a), b) s poukazom na ,

prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220

ods. 1, ods. 2 písm. c) s poukazom na a

iné, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Na určenie hodnoty autodielov uvedené vo výrokovej časti uznesenia o vznesení

obvinenia zo dňa 25. 11. 2014 bol pribratý znalec z odboru cestná doprava.

Do trestného konania bol opätovne pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ

Slovenská Ľupča na zistenie dielov s identifikačnými údajmi, za účelom preverenia, či

v týchto motorových vozidlách sú namontované diely z kradnutých vozidiel. Znalecké

skúmanie ešte nie je ukončené.

OZPČ - Stred Banská Bystrica ukončila spracovanie videozáznamu z realizácie

úkonu podľa a videozáznam predložilo na troch

veľkopamäťových harddiskoch. V súčasnej dobe prebieha spracovanie týchto záznamov.

U obvineného bol nájdený skúter Womoto, ktorý bol odcudzený

v Poľsku a ďalšie autodiely z odcudzených motorových vozidiel v Poľsku. Vyšetrovateľ

spracoval žiadosť o realizáciu dožiadania o právnu pomoc do Poľskej republiky.

Zároveň v návrhu na predĺženie väzby poukázal, že je potrebné:

- vypočuť obvineného a obvineného ku skutkom,

ktoré sa im kladú za vinu v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 25. 11. 2014,

- ukončiť znalecké skúmanie z odboru elektrotechnika, pričom samotný znalec

požiadal o predĺženie lehoty na ukončenie znaleckého skúmania a skracovanie znaleckého

posudku z dôvodu náročnosti a rozsiahlosti znaleckého skúmania. Žiadosti bolo vyhovené

a určený bol termín do 31. 1. 2015,

- ukončiť znalecké skúmanie z odboru kriminalistiky, preveriť zistené skutočnosti

u dovozcov motorových vozidiel za účelom zistenia, či v motorových vozidlách sú diely

z kradnutých vozidiel,

- pokračovať vo vypočúvaní svedkov, ktorí vyplývajú z vyšetrovacieho spisu

a k ďalším skutkom svedkov, ktorých sa nepodarilo predvolať, resp. sú v zahraničí,

- pokračovať vo vypočúvaní svedkov, ktorí figurujú ako splnomocnitelia na úkony na

ODI na bianko splnomocneniach zaistených u , za účelom zistenia za akých

okolnosti podpisovali tieto splnomocnenia,

- vypočuť ako svedkov majiteľov zaistených vozidiel k okolnostiam nadobudnutia

týchto vozidiel a k záverom znaleckého skúmania, k zisteným skutočnostiam o ich vozidlách,

- vyhodnotiť výsledky dožiadania o právnu pomoc z Poľskej republiky, kde

predpoklad doručenia krajskej prokuratúre je v mesiaci február 2015.

K dôvodu väzby v zmysle uviedol, že ten trvá

naďalej, keďže je dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, čo

vyplýva zo spôsobu páchania trestného činu, ktorý páchal dlhodobo, vo veľkom rozsahu,

čím si takto zadovažoval finančné prostriedky na svoju obživu. Obvinený takéto príjmy

z trestnej činnosti legalizoval, aby zakryl ich pôvod, odcudzené vozidlá prihlasoval na iné

osoby, resp. vozidlá s odcudzenými autodielmi predával na základe inzerátov.

Sudca pre prípravné konanie nariadil výsluch obvineného na deň 18. 12. 2014,

upovedomil o výsluchu obhajcov obvineného, s doručením návrhu na predĺženie väzby

v prípravnom konaní.“

V ďalšej časti uznesenia sp. zn. z 18. decembra 2014 okresný súd

artikuluje vyjadrenia strán trestného konania k návrhu na predĺženie väzby, pričom v tejto

súvislosti uvádza:

„K podanému návrhu obvinený pri výsluchu uviedol, že opätovný návrh Krajskej

prokuratúry na predĺženie väzby je nedôvodný, neopodstatnený. Poukázal na skutočnosť, že

prokurátor vo svojom návrhu sa nedostatočne vysporiadal s právnymi dôvodmi väzby. Má

za to, že nové obvinenie je vykonštruované, úmyselne, aby bol dôvod opätovne žiadať

predĺženie väzby. Doba 11 mesiacov, počas ktorej je vo väzbe je dostatočná, aby boli

vykonané všetky úkony v prípravnom konaní. Poukázal na to, že predĺženie väzby by bolo

v jeho prípade nedôvodné, a tým by boli porušené jeho základné práva. ...

Prítomný pri rozhodovaní o návrhu na predĺženie väzby obhajca JUDr. Martaus

k návrhu prokurátora uviedol, že tento žiada zamietnuť v celom rozsahu, keďže nie sú v ňom

uvedené nové skutočnosti, s ktorými sa súd nezaoberal pri poslednom predĺžení lehoty

väzby obvineného.

Zároveň, tak ako uviedol obvinený žiada, aby bol prepustený z väzby, nakoľko táto je

pochybná z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní nepochybne nepostupovali v zmysle

, nakoľko obvinenému neboli bez meškania vznášané

obvinenia a celý prípad pôsobí dojmom, že k vznášaniu obvinení došlo bez meškania.

Poukázal na skutočnosť, že ide o vznesené obvinenia za skutku a údajnú legalizáciu vecí,

ktoré boli zaistené už pred tromi rokmi pri prehliadkach iných priestorov v máji 2011.

Poukázal na skutočnosť, že nie je možné, aby orgány činné v trestnom konaní v roku 2011,

hoci mali informácie o údajnej trestnej činnosti obvineného, tohto nechali pod svojim

dohľadom 3 roky páchať nimi tvrdenú údajnú trestnú činnosť. Má za to, že pri dodržaní

zákona obvinený musí byť bezodkladne prepustený z väzby na slobodu.

Prokurátor vo svojom záverečnom stanovisku uviedol, že odmieta akékoľvek účelové

postupy zo strany orgánov činných v trestnom konaní v tejto trestnej veci. K uzneseniu

o vznesení obvinenia zo dňa 25. 11. 2014 uviedol, že popísané skutky, ako aj ich právna

kvalifikácia a ďalšie okolnosti nutné pre naplnenia ďalších dôvodov vznesenia obvinenia sú

výsledkom doterajšieho vyšetrovania, kedy bolo potrebné spracovať znalecké posudky

k jednotlivým veciam zaisteným v trestnom konaní a nadväzne sa k týmto skutkom vykonáva

ďalšie vyšetrovanie, akým je napr. aj dožiadanie o právnu pomoc zo dňa 10. 12. 2014 do

Poľskej republiky. Aj z takého dôvodu nebolo možné vzniesť obvinenie naraz, v rovnakom

čase pri zadržaní obvineného za všetky skutky. Uviedol, že orgány činné v trestnom konaní

vyhodnocujú dôkazy zadovážené v rokoch 2011 - 2014, pritom v roku 2011 boli vedené

konania miestne a vecne príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní v okrese Liptovský

Mikuláš, pričom toto konanie je vedené vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry PPZ

a je rozdielna aj v tomto smere dozorujúca prokuratúra. Trestná vec bola začatá v roku

2012, kedy bola trestná činnosť obvineného dokumentovaná utajovanými prostriedkami,

ako je odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, sledovanie osôb a vecí,

predstieraný prevod a pod., pričom boli postupne zadovažované dôkazy tak, aby bola buď

preukázaná dôvodnosť vznesenia obvinenia, alebo rozhodnuté inak.

Pokiaľ ide o dobu trvania prípravného konania, považuje ju za primeranú rozsahu

skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania ...

Pokiaľ ide o dožiadanú právnu pomoc z Poľskej republiky, túto je možné očakávať

najskôr v mesiaci február 2015...“

V záverečnej časti uznesenia okresného súdu sp. zn. z 18. decembra

2014 sa najmä uvádza:

„Sudca pre prípravné konanie oboznámil sa so spisovým materiálom sp. zn.

, vypočul obvineného, prokurátora, obhajcu obvineného a dospel k záveru, že

žiadosť o prepustenie z väzby obvineného zamietol a návrhu prokurátora na predĺženie

väzby obvineného vyhovel z časti, t. j. v rozsahu 3 mesiacov, na rozdiel od požadovaných 5.

Obvinený pri svojom výsluchu vo svojom pripravenom písomnom prednese, ktorý

prečítal žiadal, aby bol z väzby prepustený na slobodu a zároveň, aby nevyhovel návrhu

prokurátora o predĺženie väzby. V tomto smere aj prednes obhajcu obvineného obsahoval

žiadosť o prepustenie z väzby obvineného na slobodu a taktiež nevyhovieť návrhu

prokurátora na predĺženie lehoty väzby.

V tomto smere treba poukázať predovšetkým na skutočnosť, že väzobný dôvod

špecifikovaný v u obvineného naďalej trvá, tak ako

už bolo podrobne rozvádzané aj v doterajších väzobných rozhodnutiach. Väzobný dôvod

spočívajúci v prevencii, ako aj dosiahnutie účelu trestného konania je potrebné vykladať aj

cez hmotnoprávne ustanovenia , ktorého podstatou je o. i. aj zabezpečenie

ochrany spoločnosti spočívajúce zabrániť páchanie trestnej činnosti páchateľmi. Nemožno

sa stotožniť s tvrdením obhajcu obvineného, aby v predmetnej trestnej veci bola tu

pochybnosť tohto dôvodu spočívajúca v tom, že orgány činné v trestnom konaní

nepostupovali v zmysle , keďže títo mali voči obvinenému

s omeškaním vznášať obvinenia.

Dôvodnosť trestného stíhania obvineného potvrdzujú doposiaľ vypočutí svedkovia,

taktiež sú to výsledky odpočúvania a záznam telekomunikačnej prevádzky v zmysle § 115

ods. 1 , ako aj skutočnosť, že výsledky z vykonaných domových

prehliadok, ako aj prehliadok iných priestorov, tak u obvineného, ako aj u ďalších osôb

nasvedčujú jeho dôvodnosť. Taktiež naďalej existuje dôvodná obava, že v prípade

prepustenia obvineného na slobodu bude tento pokračovať v páchaní trestnej činnosti, čo je

zrejmé predovšetkým zo spôsobu jej páchania s tým, že malo ísť o dlhodobú trestnú činnosť

vo veľkom rozsahu, ktorá mala slúžiť na zadováženie finančných prostriedkov pre vlastnú

potrebu.

Návrh prokurátora na dôvodnosť predĺženia väzby odôvodňuje na skutočnosť

súvisiacu s tým, že obvinenému bolo vznesené ďalšie obvinenie, ako aj

spoluobvinenému za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa

, , , s poukazom na

a iné. Taktiež skutočnosť, že je potrebné ukončiť znalecké skúmanie,

pričom znalec pre náročnosť a rozsiahlosť znaleckého skúmania požiadal sám o predĺženie

lehoty, pričom mu bolo vyhovené s termínom do 31. 01. 2015. Nie nepodstatnou je aj

skutočnosť v rámci prípravného konania vychádzať z výsledkov dožiadania o právnu pomoc

z Poľskej republiky, ktorá by mala byť doručená prokuratúre v mesiaci február 2015.

Výpočet ďalších úkonov súvisiacich s prípravným konaním... viedli sudcu pre prípravné

konanie k čiastočnému vyhoveniu návrhu na predĺženie väzby, ktorý žiadal o 5 mesiacov,

avšak je potrebné zastávať aj prednesy obvineného a obhajoby, ako aj zákonnú požiadavku

urýchleného vybavovania väzobných vecí, že primeranou dobou predĺženia väzby

obvineného v prípravnom konaní bude postačovať ďalšie 3 mesiace od skončenia väzby už

predĺženej do 03. 02. 2015 do 03. 05. 2015. V tomto smere nebolo zistené žiadne konanie

orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní tak, aby boli pochybnosti o tom, že

v už predĺženej dobe by títo boli nečinní ... je teda namieste, aby o objektívnom posúdení

sudca pre prípravné konanie vyhovel aspoň z časti návrhu prokurátora na predĺženie väzby

v lehote troch mesiacov, oproti požadovaným piatim mesiacom.“

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 18. decembra 2014

o predĺžení väzby ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť sťažovateľ aj prokurátor.

Sťažovateľ osobne, ako aj prostredníctvom obhajcu odôvodnil svoju sťažnosť najmä tým, že

obvinenia mu mali byť vznesené v rozpore s a ,

keďže k ich vzneseniu nedošlo bez meškania po zistení skutočností, ktoré by to

odôvodňovali, keďže podkladom pre obvinenie sťažovateľa (pokiaľ ide o prvé obvinenie zo

4. apríla 2014) boli dôkazy získané pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej

orgánmi činnými v trestnom konaní ešte 31. mája 2011 a podkladom pre obvinenie

sťažovateľa (pokiaľ ide o druhé obvinenie z 25. novembra 2014) boli dôkazy získané pri

prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej orgánmi činnými v trestnom konaní 3.

apríla 2014. Sťažovateľ argumentuje, že vznesenie obvinenia sťažovateľovi po troch rokoch

(v prípade prvého obvinenia), resp. po 8 mesiacoch (v prípade druhého obvinenia) od

zistenia podstatných skutočností nemožno kvalifikovať ako také, ktoré by boli vznesené

„bez meškania“ ( prvá veta ). Sťažovateľ tiež namietal, že

dôvody uvádzané prokurátorom v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby sú len

opakovaním skôr uvádzaných dôvodov, z ktorých bolo trvanie jeho väzby predlžované

v období do 3. februára 2015.

Dňa 9. januára 2015 bolo obhajcovi sťažovateľa doručené odôvodnenie sťažnosti

prokurátora proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 18. decembra 2014

so sprievodným listom krajského súdu z 5. januára 2015, pričom sťažovateľovi bolo

odôvodnenie sťažnosti prokurátora doručené už 7. januára 2015. Obhajca sťažovateľa sa

k odôvodneniu sťažnosti prokurátora proti uzneseniu okresného súdu

z 18. decembra 2014 vyjadril vo svojom podaní z 12. januára 2015.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. januára 2015 bolo

sťažnosťami napadnuté uznesenie okresného súdu zrušené vo výroku, ktorým bola

predĺžená väzba sťažovateľa, pričom krajský súd ju predĺžil do 3. júna 2015. Sťažnosť

podanú sťažovateľom krajský súd podľa

napadnutým uznesením zamietol.

V napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:

„V posudzovanej veci rozhodne nejde o vec jednoduchú. Naopak, vzhľadom na

rozsah trestnej činnosti aj dobu, po ktorú táto mala byť páchaná, ide o vec, v ktorej sa pre

náležité zistenie skutkového stavu v zmysle vyžaduje dokazovanie

rozsiahle a tým aj časovo náročné. Veď len napríklad k množstvu autodielov, ktoré boli

nájdené pri prehliadkach, bolo potrebné vykonať lustrovanie v evidenciách Policajného

zboru, v prípade zistenia, že pochádzajú z trestnej činnosti, podrobiť ich znaleckému

skúmaniu znalcami z odboru kriminalistiky, ale vykonať aj ďalšie znalecké dokazovanie, či

už z elektrotechniky, alebo na hodnotu uvedených vecí. Potreba dokazovania samozrejme

vyplýva aj vo vzťahu k ďalším veciam, ktoré boli pri prehliadkach zistené ...

Dokazovanie vo veci prebieha plynulo a prieťahy subjektívneho charakteru ani

krajský súd nezistil.

Napriek uvedenému však prípravné konanie ani podľa názoru krajského súdu nebude

možné do lehoty, na ktorú už raz väzba obvineného v prípravnom konaní predĺžená bola,

objektívne ukončiť. Je pravdou to, čo sa v sťažnostiach obvineného namieta, že krajský súd

vo svojom poslednom rozhodnutí, keď rozhodoval o sťažnosti obvineného proti uzneseniu

sudcu pre prípravné konanie, ktorým predĺžil lehotu trvania väzby do 3. 2. 2015 uviedol, že

vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania a procesnú činnosť orgánov činných v trestnom

konaní považuje predĺženie lehoty u obvineného o 3 mesiace za dostatočné na vykonanie

potrebných úkonov, je však zrejmé, že tento svoj záver robil vzhľadom na stav a potrebu

dokazovania, aká sa javila byť potrebné v čase, keď vo veci rozhodoval.

To však neznamená, že potreba vykonania aj ďalších dôkazov, vykonanie ktorých by

si mohlo vyžadovať čas nad uvedenú dobu, sa nemohla neskôr objaviť.

Z ust. nepochybne plynie, že až do doby, než je vyčerpaný celkový

zákonný limit (v danom prípade je to v zmysle ust. pre

prípravné konanie 19 mesiacov), môže byť väzba predlžovaná aj viackrát. Samozrejme, že

je vždy potrebné skúmať základnú zásadu, teda trvanie väzby len po nevyhnutný čas...

V záujme obvineného je, aby väzba nebola predĺžená ihneď na maximálnu zákonom

prípustnú lehotu, ale aby ak sa dodatočne ukáže, že doba, na ktorú bola predĺžená, nestačí,

je lepšie ju znova predĺžiť.

Takáto situácia nastala podľa názoru krajského súdu aj v danom prípade, keďže od

doby, čo bolo predtým rozhodnuté o predĺžení lehoty väzby, došlo dňa 25. 11. 2014

k vzneseniu obvinenia tak (aj keď je pravdou, že vo vzťahu k nemu bolo

už vzhľadom na vykonanú domovú prehliadku a prehliadku iných priestorov a pozemkov

dňa 3. 4. 2014 možnosťou rozšírenia obvinenia dôvodené), ale aj ...

Ani v súvislosti s touto časťou trestného stíhania podľa názoru krajského súdu

nedochádzalo ani nedochádza k prieťahom v konaní a už vôbec nie je možné sa stotožniť

s tvrdením, že by sa tak malo diať účelovo. Je nepochybne (keďže na rozdiel od tvrdenia

uvádzaného v sťažnosti sa v princípe nevychádza z toho, že všetky autodiely a súčasti

motorových vozidiel, ktoré boli pri prehliadkach nájdené, automaticky pochádzajú

z krádeže), že bolo potrebné najprv uvedené diely preveriť, podrobiť skúmaniu, zistiť

identifikačné znaky... Mimo toho však boli napríklad zistené aj autodiely, ktoré

nepochádzajú z odcudzených motorových vozidiel, ale vozidiel, ktoré sú v prevádzke,

z uvedeného dôvodu preto bolo zaistených 8 motorových vozidiel a tie bude potrebné

podrobiť skúmaniu ... Z uvedeného je zrejmé, že... môže zákonite vyvstať potreba vykonania

dôkazov nových, potrebných na náležité zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené a už teraz známu potrebu vykonania dôkazov, ktorá je

v návrhu prokurátora špecifikovaná... nebude možné pre obtiažnosť veci v lehote, na ktorú

bola väzba u obvineného predĺžená, skončiť a konštatovať je potrebné i to, že vzhľadom na

skutočnosti, ktoré odôvodňujú konkrétnu obavu z pokračovania v trestnej činnosti u obv.

prepustením obvineného z väzby na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo

podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, ktorým je v zmysle ust. § 1 zák.

č. náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov.

Krajský súd sa teda stotožnil aj so záverom sudcu pre prípravné konanie v tom

smere, že v danom prípade sú splnené podmienky a je potreba lehotu väzby u obv.

predĺžiť.

Rozsah dokazovania v tejto trestnej veci... a preto krajský súd v tejto časti napadnuté

uznesenie zrušil a následne sám vo veci rozhodol tak, že lehotu trvania väzby u obv.

predĺžil do 3. 6. 2015.“

Sťažovateľ namieta, že krajský súd v napadnutom uznesení neskúmal dôsledne

formálne (procesné) podmienky prípustnosti väzby, ale sústredil sa predovšetkým na

skúmanie materiálnych dôvodov väzby. V tejto súvislosti poukazuje sťažovateľ na to, že

krajský súd sa vôbec nevysporiadal s jeho argumentáciou o porušení zákonného príkazu

vzniesť obvinenie bez meškania od zistenia relevantných skutočností odôvodňujúcich záver,

že trestný čin spáchala konkrétna osobou. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje, že

«Úkon vznesenia obvinenia obvinenému zároveň už od začiatku trestného stíhania

umožňuje, aby vedel z čoho konkrétne je obvinený a mohol sa účinne obhajovať a zároveň

znemožňuje orgánom činným v trestnom konaní, aby sa vyšetrovacie úkony uskutočňovali

„poza chrbát obhajcu“, a to prípadne aj aké, ktoré v budúcnosti nemôžu byť z rôznych

dôvodov opakované.».

Sťažovateľ tiež namieta postup krajského súdu, ktorý predchádzal vydaniu

napadnutého uznesenia, keďže mu bolo odôvodnenie sťažnosti prokurátora doručené

7. januára 2015, resp. jeho obhajcovi až 9. januára 2015, pričom zároveň mu krajský súd

umožnil vyjadriť sa k sťažnosti prokurátora, ale krajský súd o sťažnostiach rozhodol už

8. januára 2015, t. j. neposkytol mu reálnu možnosť reagovať na argumentáciu prokurátora

uvedenú v odôvodnení jeho sťažnosti.

Na základe námietok uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Prešove postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

pred vydaním uznesenia č. k. -269 zo dňa 08. 01. 2015, porušil základné

právo sťažovateľa ... na slobodu a bezpečnosť zaručené v čl. 5 ods. 1,

ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo

na osobnú slobodu zaručené v a 2 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -269 zo dňa 08. 01. 2015,

porušil základné právo sťažovateľa ... na slobodu a bezpečnosť zaručené

v čl. 5 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základné právo na osobnú slobodu zaručené v a 2 Slovenskej

republiky a čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. -269 zrušuje.

4. Obvineného ... prepúšťa z väzby na slobodu.

5. Sťažovateľovi ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3333,- eur (slovom: tritisíc tristotridsaťtri eur).

6. Sťažovateľovi ... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 296,44 eur (slovom: dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú je

Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť jeho advokátovi JUDr. Jiřímu Martausovi...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1 a 2

, ako aj práva vyplývajúce z , 3 a 4 dohovoru.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sa ústavný súd zameral na posúdenie, či ju

nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m.

).

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie osoby preto, že sa nepodrobila

rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie

povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne

chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej

nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie

alebo vydanie.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Zo sťažnosti vyplýva, že za kľúčovú námietku smerujúcu proti napadnutému

uzneseniu možno považovať tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal

s jeho sťažnostnou námietkou, podľa ktorej mu v rozpore so zákonom boli vznesené

obvinenia po uplynutí značného času od okamihu, kedy sa orgány činné v trestnom konaní

dozvedeli o skutočnostiach zakladajúcich dôvodné podozrenie o spáchaní trestného činu

a získali o nich dôkazy (prehliadka iných priestorov a pozemkov vykonaná orgánmi

činnými v trestnom konaní 31. mája 2011 a prehliadka iných priestorov a pozemkov

vykonaná orgánmi činnými v trestnom konaní 3. apríla 2014). V prípade prvého obvinenia

malo dôjsť k vzneseniu obvinenia po troch rokoch od vykonania prehliadky iných

priestorov a pozemkov a v prípade druhého obvinenia po 8 mesiacoch od vykonania

prehliadky iných priestorov a pozemkov. Postup orgánov činných v trestnom konaní

spočívajúci v tom, že nevznesú obvinenie bez meškania po zistení relevantných skutočností,

považuje sťažovateľ za účelový, ktorý bráni obvinenému pri účinnej obhajobe a umožňuje

zároveň orgánom činným v trestnom konaní, aby uskutočňovali vyšetrovacie úkony i „poza

chrbát obhajcu“.

V zmysle prvej vety ak je na podklade trestného

oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený

záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení

obvinenia.

Po preskúmaní uznesenia okresného súdu sp. zn. z 18. decembra 2014

a napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd zastáva názor, že okresný súd sa

skutočne s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa vznesenia obvinení v rozpore s § 206 ods. 1

(„bez meškania“) vôbec nevysporiadal, to však ale podľa jeho názoru

neplatí o krajskom súde. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na s. 10 napadnutého

uznesenia, kde sa uvádza: „Je nepochybné (keďže na rozdiel od tvrdenia uvádzaného

v sťažnosti sa v princípe nevychádza z toho, že všetky autodiely a súčasti motorových

vozidiel, ktoré boli pri prehliadkach nájdené, automaticky pochádzajú z krádeže), že bolo

potrebné najprv uvedené diely preveriť, podrobiť skúmaniu, zistiť identifikačné znaky, na

základe tých potom diely priradiť ku konkrétnym VIN číslam motorových vozidiel a vykonať

lustrácie za účelom zistenia, či a prípadne ktoré pochádzajú z kradnutých motorových

vozidiel.“

Ústavný súd sa stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej dôkazy

zaistené pri prehliadkach iných priestorov a pozemkov bolo potrebné najprv preveriť

a podrobiť skúmaniu na zistenie, či tieto pochádzajú z kradnutých motorových vozidiel,

a teda či boli získané trestnou činnosťou, ako aj na zistenie, že trestný čin spáchala

konkrétne osoba, a až následne bolo možné pristúpiť k vzneseniu obvinenia. Z uznesení

o vznesení obvinení sťažovateľovi zjavne vyplýva, že vo veci bolo potrebné na účely

uvedeného (zistenia, či predmety získané pri prehliadkach iných priestorov a pozemkov

pochádzajú z kradnutých motorových vozidiel, a na účely zistenia, že trestný čin spáchala

konkrétne osoba) okrem iného vyhotoviť znalecké posudky, zabezpečiť rôzne správy

a vypočuť svedkov. Niektoré zo znaleckých posudkov sú z roku 2013 (napr.

znalecký posudok PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1443 zo 17. júna 2013, znalecký posudok

č. PPZ-KEU-KE-EXP-2014/1581, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2014/2015), pričom svedkovia

boli vypočúvaní na zisťovanie relevantných skutočností ešte aj v roku 2014 (napr. svedok

vypovedal 3. apríla 2014).

Na základe uvedeného ústavný súd zastáva názor, že námietka sťažovateľa založená

na tvrdení, že obvinenia mu boli vznesené v rozpore s § 206 ods. 1 prvou vetou Trestného

poriadku, nie je dôvodná, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti vo vzťahu ku kľúčovej

námietke ako zjavne neopodstatnenej.

Oprávnenosť námietky sťažovateľa smerujúcej proti postupu krajského súdu, podľa

ktorej krajsky súd o sťažnostiach (vrátane sťažnosti prokurátora) rozhodol bez toho, aby mu

dal reálnu možnosť reagovať na argumentáciu krajského prokurátora uvedenú v odôvodnení

jeho sťažnosti, ústavný súd nemá dôvod spochybňovať. Ak totiž krajský súd doručil

sťažovateľovi (ako aj jeho obhajcovi) odôvodnenie sťažnosti krajského prokurátora a dal

mu možnosť sa k nemu vyjadriť, tak bolo zároveň žiaduce, aby vytvoril sťažovateľovi

primeraný časový priestor na podanie vyjadrenia. Z konkrétnych časových okolností

uvedených v sťažnosti (pozri časť I tohto uznesenia) a vyplývajúcich tiež zo spisu (krajský

súd rozhodol o sťažnostiach už deň potom, ako doručil sťažovateľovi odôvodnenie

sťažnosti prokurátora, pozn.) možno vyvodiť, že sťažovateľovi primeraný časový priestor

na podanie vyjadrenia k odôvodneniu sťažnosti prokurátora krajský súd neposkytol.

Zistené pochybenie v postupe krajského súdu ale nedosahuje podľa názoru ústavného

súdu takú intenzitu, na základe ktorej by mohol sťažnosti sťažovateľa vyhovieť. V tejto

súvislosti ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu z uznesenia

okresného súdu sp. zn. z 18. decembra 2014 a tiež zo zápisnice o výsluchu

sťažovateľa z 18. decembra 2014, podľa ktorej prokurátor všetky dôvody predĺženia väzby

sťažovateľa podrobne uviedol už vo svojom návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby,

ktorý bol okresnému súdu doručený 1. decembra 2014, pričom následne bol tento návrh

riadne a včas doručený sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi, čo sťažovateľ ani

nespochybňuje, t. j. s dôvodmi, pre ktoré mala byť väzba predĺžená, bol sťažovateľ včas

oboznámený. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež vzal na vedomie skutočnosť, že

k odôvodneniu návrhu krajského prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľ

a jeho obhajca zaujali stanovisko pri výsluchu sťažovateľa pred sudcom pre prípravné

konanie 18. decembra 2014. Z hľadiska posúdenia intenzity pochybenia krajského súdu

ústavný súd považuje ale za podstatné predovšetkým to, že odôvodnenie sťažnosti krajského

prokurátora proti označenému uzneseniu okresného súdu neobsahovalo v zásade žiadne

nové a pritom podstatné skutočnosti, ktoré by zásadnejším spôsobom mohli ovplyvniť jeho

rozhodovanie o podaných sťažnostiach. Krajský prokurátor v odôvodnení sťažnosti len

podrobnejšie špecifikoval ďalšie dôkazy, ktoré bude potrebné vykonať, a tiež potrebu

záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu obvinenými a ich obhajcami.

V nadväznosti na to sa krajský súd v napadnutom uznesení stotožnil s odôvodnením návrhu

krajského prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby, pričom je zjavné, že argumentácia

sťažovateľa, ktorou spochybňoval návrh krajského prokurátora, mu bola dostatočne známa

zo spisu, osobitne zo zápisnice z jeho výsluchu z 18. decembra 2014.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

medzi sťažovateľom označenými právami a obsahom napadnutého uznesenia krajského

súdu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť

podľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2016