Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 64/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

spoločnosťou Puchalla, Slávik & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 128/14/1000, postupom Krajskej

prokuratúry v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700, uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, odboru kriminálnej polície ČVS:ORP-

1197/OEK-PO-2009 z 31. marca 2014 a uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn.

z 29. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného spoločnosťou Puchalla, Slávik & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/6 GPt 128/14/1000, postupom

Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Prešov, odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) ČVS:ORP-

1197/OEK-PO-2009 z 31. marca 2014 a uznesením Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len

„okresná prokuratúra“) sp. zn. z 29. apríla 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva že sťažovateľ bol subjektom trestného

konania v pozícii poškodeného, a to v rámci trestného stíhania vedeného pre trestný čin

podvodu podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva PZ uznesením ČVS:ORP-1197/OEK-PO-2009

z 31. marca 2014 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) trestné stíhanie zastavil

s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

O sťažnosti podanej proti uvedenému uzneseniu rozhodol prokurátor okresnej

prokuratúry uznesením sp. zn. z 29. apríla 2014, ktorým ju podľa § 193

ods. 1 písm. c) ako nedôvodnú zamietol.

Sťažovateľ následne predložil generálnej prokuratúre návrh na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní (uvedeného uznesenia okresného

riaditeľstva PZ) podľa a nasledujúcich , na ktorý táto reagovala

listom č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-3 z 30. júna 2014, v ktorom sťažovateľovi oznámila,

že jeho podanie s prihliadnutím na jeho obsah posúdila ako podnet podľa § 31 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), ktorý z dôvodu príslušnosti postúpila na ďalšie konanie krajskej

prokuratúre.

Krajská prokuratúra listom č. k. 1/1 KPt 799/12/7700-38 z 25. septembra 2014

sťažovateľovi oznámila, že v postupe príslušných orgánov činných v trestnom konaní

v rámci jeho trestnej veci nezistila porušenie zákona, a preto jeho podnet ako nedôvodný

odložila.

O opakovanom podnete sťažovateľa adresovanom proti predmetnému odloženiu

rozhodla generálna prokuratúra listom č. k. IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo 17. marca 2015,

v ktorom konštatovala, že preskúmaním postupu orgánov činných v trestnom konaní v jeho

trestnej veci nezistila porušenie zákonov či iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

preto predmetný opakovaný podnet ako nedôvodný odložila.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje, že zo strany okresného riaditeľstva, okresnej

prokuratúry, krajskej prokuratúry, ako aj generálnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho

základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ sa domnieva, že k porušeniu jeho označených práv zo strany generálnej

prokuratúry a krajskej prokuratúry došlo postupom, keď bol podľa jeho názoru ním

uplatnený návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní posúdený ako

podnet a tento postúpený na vybavenie krajskej prokuratúre.

Na tomto mieste sťažovateľ argumentuje:

«Sťažovateľ považuje prípis generálnej prokuratúry, ktorým ho upovedomila

o spôsobe vybavenia jeho návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom

konaní, a jeho odôvodnenie v spojení s následným listom Krajskej prokuratúry Prešov

za nedostatočné a v zásade postrádajúce akékoľvek odôvodnenie.

Vybavením návrhu sťažovateľa tak ako to urobila GP v spojení s jej podriadenou

Krajskou prokuratúrou Prešov došlo k porušeniu v tejto sťažnosti označených práv

sťažovateľa.

Predovšetkým, z vybavenia návrhu sťažovateľa listami GP a následne Krajskej

prokuratúry Prešov nie je možné absolútne žiadnym spôsobom zistiť, na základe akých úvah

a odôvodnenia bolo jasne a zrozumiteľne označené i formulované podanie sťažovateľa,

z ktorého bolo výslovne zrejmé čo napáda aj čoho sa domáha posúdené ako podnet podľa

§ 31 ods. 2 zákona o prokuratúre.

Samotný ani iný právny predpis žiadnym

spôsobom možnosť sťažovateľa podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní nevylučuje.

Aj zo služobného predpisu - príkazu generálneho prokurátora SR publikovaného

v Zbierke služobných predpisov generálneho prokurátora SR Por. č. 4/2006 (ďalej aj len

„Príkaz“) vyplýva pravý opak, teda že oprávnenie možno využiť jednak vo vzťahu

k právoplatným rozhodnutiam uvedeným v Príkaze výslovne (viď článok 7 ods. 2 Príkazu),

ako aj vo vzťahu k iným uzneseniam v odseku 2 neuvedeným (viď článok 7 ods. 3 Príkazu).

Dôkaz: Príkaz č. 4/2006 - v prílohe

Aj v naznačenom kontexte skutkového stavu a príslušnej právnej úpravy sa preto

sťažovateľ legitímne domnieval, že aj vzhľadom na naznačené pochybenia v prípravnom

konaní došlo k tak podstatným pochybeniam a porušeniu zákona majúcemu za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, že podaným návrhom na zrušenie právoplatných rozhodnutí

v prípravnom konaní sa GP bude v súlade so zákonom aj zaoberať.

Zo sťažovateľovi neznámych príčin sa tak však nestalo.

Navyše, ak aj GP nezistila dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a posúdila

návrh sťažovateľa ako nedôvodný či podaný neoprávnenou osobou, bolo povinnosťou GP

postupovať v zmysle ust. a sťažovateľovi rozhodnutie GP

oznámiť, resp. ho upovedomiť, že nezistila porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo

uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, že je návrh podaný po lehote, prípadne,

že je podaný neoprávnenou osobou.

Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek upovedomenia (nieto ešte odôvodnenia) v listoch

GP a KP PO ohľadom vysporiadania sa s návrhom poškodeného sa tak v rozpore

so zákonom nestalo a návrhom sťažovateľa sa GP vôbec nezaoberala!

Generálna prokuratúra SR tak sťažovateľa žiadnym spôsobom neupovedomila ani

nezdôvodnila, či a prečo návrhu nevyhovela.»

Sťažovateľ vidí porušenie svojich označených práv aj v celkovom postupe

príslušných orgánov činných v trestnom konaní v rámci jeho trestnej veci prezentujúc názor,

že sa v priebehu prípravného konania orgány činné v trestnom konaní nikdy nevysporiadali

s ním prezentovanými dôkazmi, podľa názoru sťažovateľa relevantnými pre objektívne

posúdenie veci, a svoj postup, teda zastavenie trestného stíhanie ani náležite neobhájili

takým odôvodnením svojich rozhodnutí, ktoré by poskytlo zrozumiteľné odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Vo vzťahu k uvedeným námietkam ilustruje

sťažovateľ vlastnú interpretáciu skutkových okolností vyšetrovanej veci:

«Primerane vec zjednodušiac v danej trestnej veci bol riešený postup podozrivých

osôb po smrti (a čiastočne aj pred jej smrťou) v súvislosti

s pokračovaním jej podnikateľskej činnosti — prevádzky lekárne, a to jednak na základe

živnostenského oprávnenia (doplnkový tovar mimo liekov) a rovnako na základe licencie

vo vzťahu k predaju liekov.

Záver o neexistencii trestného činu pritom vyšetrovateľ, ako aj prokurátor odôvodnili

v zásade tak, že podozrivé osoby síce uviedli svojím konaním Obvodný úrad

Prešov do omylu v otázke, že je zákonnou dedičkou

po neb. , aj keď ňou nebola a takto na základe nepravdivých

informácií dosiahli, že ju Obvodný úrad Prešov uznal za pokračovateľku v živnosti, avšak

vyšetrovanie nepreukázalo, že by podozrivé osoby spôsobili inému (vrátane ostatných

dedičov - sťažovateľa a jeho netere) škodu tým, že sa

nezákonne stala pokračovateľkou v živnosti.

Dôkaz: Uznesenie o zastavení trestného stíhania — v prílohe

Uznesenie o zamietnutí sťažnosti - v prílohe

Ignorovali pritom, že hneď po smrti j podozrivé osoby podľa

názoru sťažovateľa v evidentnej snahe ovládnuť prevádzku lekárne oznámili živnostenskému

úradu, že pokračovať v živnosti po neb. bude

ako dedič po neb. , hoci dedičom zo zákona ani

zo závetu nebola.

Pritom podľa ust. § 13 písm. a) živnostenského zákona ak zomrie živnostník, môžu

v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva dedičia zo zákona,

ak niet dedičov zo závetu.

Ignorovali, že podozrivé osoby OZNÁMILI príslušnému živnostenskému úradu,

že bude, ako oprávnená osoba pokračovať v živnosti

po neb. , pričom nebola ANI DEDIČKOU

ZO ZÁKONA, ANI DEDIČKOU ZO ZÁVETU.

Zároveň na základe tohto postupu došlo uvedením

nepravdivých informácií k porušeniu práva sťažovateľa (ako zákonného dediča

po poručiteľke) pokračovať v živnosti po poručiteľke v súlade s ust. § 13 živnostenského

zákona až do skončenia konania o dedičstve, ktoré doposiaľ skončené nebolo!!!

Ak by tomu tak nebolo, mohla byť všetkými dedičmi do dnešného dňa prevádzkovaná

predmetná lekáreň, ktorá nepochybne tvorí zisk, o ktorý sú ostatní dedičia ukrátení a ktorý

predstavuje škodu vo forme ušlého zisku.

Neobstojí preto formalistický záver orgánov činných v trestnom konaní,

že vyšetrovanie nepreukázalo spôsobenie škody inému tým, že sa

nezákonne stala pokračovateľkou v živnosti ani príčinnú súvislosť medzi

vydaním Úradného záznamu a vznikom škody, pretože živnosť

reálne nevykonávala a v prevádzkovaní lekárne ďalej nepokračovala.

Orgány činné v trestnom konaní totiž ďalej ignorovali, že na základe podvodného

oznámenia o pokračovaní v živnosti došlo k presunu všetkých zložiek podniku zo živnosti po

poručiteľke na novozaložený subjekt . ktorý tak „de facto“ pokračuje

v živnosti po poručiteľke.

Orgány činné v trestnom konaní sa však v prípravnom konaní ani v náznakoch

nezaoberali naznačenou podstatou celej veci, teda že konanie podozrivých osôb

vo viacerých smeroch absolútne jednoznačne naznačuje, že

MALA V ÚMYSLE v živnosti po poručiteľke pokračovať a živnostenské oprávnenie

nevyhnutne potrebovala PRÁVE A LEN na vstup do podniku lekárne po poručiteľke

a jej následný prevod (liekov, doplnkového sortimentu, materiálneho vybavenia, priestorov

a zamestnancov) na novovzniknutú právnickú osobu.

Je pritom úplne logické, že ďalšou prevádzkou zabehnutej firmy (napr. počas

dlhotrvajúceho dedičského konania) by bola hodnota dedičstva rozšírená a firma môže

ďalej vytvárať zisky, pričom práve postup podozrivých osôb (protiprávne pokračovanie

v živnosti prenechaním firmy podozrivej osobe, ktorá ani len nebola dedičom) viedol

k zneužitiu nezákonného pokračovania v živnosti na faktický presun firmy patriacej

do dedičstva na iný subjekt na ujmu postavenia ostatných dedičov.

Nasvedčuje tomu celý rad ďalších dôkazov, ktoré však orgány činné v trestnom

konaní vrátane GP ignorovali a sú popísané vo viacerých podaniach poškodeného vrátane

návrhu na postup podľa ust. .»

Opierajúc sa o všetky uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby

vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa

30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-

38 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky

ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie

pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3,

písm. a) v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa

29. 4. 2014, sp. zn. -106 porušené bolo.

3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3

zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov,

č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 sa zrušuje.

4. Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej

značky ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014 v spojení s uznesením Okresnej

prokuratúry Prešov zo dňa 29. 4. 2014, sp. zn. -106 sa zrušuje a vec sa

Okresnému riaditeľstvu PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov vracia na ďalšia konanie.

5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi

trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.

alternatívne:

1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a či. 46 ods. 1 SR

rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3 zo dňa

30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov, č.: 1/1KPt799/12/7700-

38 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, spisovej značky

ČVS: ORP-1197/OEK-PO-2009 zo dňa 31. 3. 2014, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie

pre podozrenie zo spáchania trestného činu Podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, ods. 3,

písm. a) v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa

29. 4. 2014, sp. zn. -106 porušené bolo.

3. Rozhodnutie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky IV/6GPt128/14/1000-3

zo dňa 30. 6. 2014 v spojení s rozhodnutím Krajskej prokuratúry Prešov,

č.: 1/1KPt799/12/7700-38 zo dňa 25. 9. 2014 a rozhodnutím Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky IV/6 GPt 128/14/1000-13 zo dňa 17. 3. 2015 sa zrušuje a vec sa

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vracia na ďalšia konanie.

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi

trovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

1. K námietke porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného riaditeľstva PZ ČVS:ORP-

1197/OEK-PO-2009 z 31. marca 2014 a postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť. Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé

uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Sťažovateľ v zmysle uvedených ustanovení disponoval

možnosťou uplatniť ochranu svojich práv vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa Policajného

zboru (policajta) o zastavení trestného stíhania sťažnosťou, ktorú aj využil. O sťažnosti

rozhodovala okresná prokuratúra, pričom táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označeného základného práva podľa

a práva podľa dohovoru vo vzťahu k predmetnému uzneseniu policajta.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Z chronológie prípadu sťažovateľa vyplýva, že uznesenie o zastavení trestného

stíhania z 31. marca 2014 napadol sťažovateľ návrhom na zrušenie právoplatného

rozhodnutia z prípravného konania, ktorý bol generálnou prokuratúrou

posúdený ako podnet, postúpený na vybavenie krajskej prokuratúre a jej listom

sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700 z 25. septembra 2014 odložený ako nedôvodný.

Preskúmanie zákonnosti vybavenia tohto podnetu uplatnil sťažovateľ na základe

poučenia ústavného súdu (pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn.

zo 14. januára 2015) opakovaným podnetom, ktorý generálna prokuratúra listom

sp. zn. IV/6 GPt 128/14/1000 zo 17. marca 2015 ako nedôvodný odložila.

K námietke porušenia základného práva sťažovateľa podľa a jeho

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. 1/1 KPt 799/12/7700 poukazuje ústavný súd opäť na svoju konštantnú

judikatúru, podľa ktorej ustanovenie limituje právomoc ústavného

súdu vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity.

Sťažovateľ v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre disponoval možnosťou žiadať

tzv. opakovaným podnetom o preskúmanie vybavenia svojho predchádzajúceho podnetu,

ktorú aj využil. O tomto opakovanom podnete sťažovateľa rozhodovala generálna

prokuratúra, pričom táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci

z už citovaného vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv v uvedenom konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v označenej časti odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K námietke porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry sp. zn.

z 29. apríla 2014 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/6 GPt 128/14/1000

V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom

generálnej prokuratúry, ktorá jeho návrh na zrušenie právoplatného uznesenia o zastavení

trestného stíhania posúdila ako podnet a postúpila na vybavenie krajskej prokuratúre, bolo

porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takisto žiada

o vyslovenie porušenia označených práv uznesením okresnej prokuratúry a vybavením

svojho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou, ktorých rozhodnutia považuje

za nedostatočne odôvodnené, keďže sa v nich podľa jeho názoru ani okresná prokuratúra

a ani generálna prokuratúra nevysporiadali s ním navrhovanými relevantnými dôkazmi

a zároveň nezodpovedali skutkovo a právne zásadné otázky.

Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné

súdy, resp. ostatné orgány verejnej moci a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov,

resp. ostatných orgánov verejnej moci, a to tak, že orgány verejnej moci sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv.

Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať tie ich právne

názory, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verenej moci bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery, ku ktorým orgány verejnej moci

pri aplikácii práva dospeli, tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu

len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis ,

, ).

Opierajúc sa o tieto východiská posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Ústavný súd je predovšetkým toho názoru, že zo strany generálnej prokuratúry

postupom, keď táto námietky sťažovateľa uplatnené v podobe návrhu na zrušenie

právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní posúdila ako podnet a postúpila ho

na vybavenie krajskej prokuratúre, nedošlo k porušeniu označených práv sťažovateľa,

keďže platná a účinná právna úprava [ ]

umožňovala uplatnenie predmetného návrhu v prípade poškodeného v neprospech

obvineného, o ktorý prípad v danej veci nešlo, pretože v posudzovanom trestnom konaní

nedošlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe. Generálna prokuratúra tak v súlade

s platným zákonným ustanovením posúdila podanie sťažovateľa ako podnet.

Okresná prokuratúra v odôvodnení svojho uznesenia, ktorým zamietla sťažnosť

sťažovateľa proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ o zastavení trestného stíhania,

uviedla, že podstatou podvodného konania, na ktoré poukazoval sťažovateľ, malo byť

oznámenie podozrivej osoby o pokračovaní v živnosti po poručiteľke, hoci nebola

oprávnenou osobou v zmysle právnej úpravy o živnostenskom podnikaní, pretože

v skutočnosti nebola dedičom po poručiteľke. Takýmto oznámením mal byť uvedený

do omylu príslušný obvodný úrad a súčasne dedičom spôsobená škoda v špecifikovanej

výške. Okresná prokuratúra zdôraznila, že takto sťažovateľom koncipovaný skutok nespĺňa

pojmové znaky trestného činu podvodu, pretože absentuje príčinná súvislosť

medzi predmetným oznámením o pokračovaní v živnosti a škodou, ktorá mala byť

podľa vyjadrenia sťažovateľa spôsobená dedičom. Podľa okresnej prokuratúry nepravdivé

oznámenie o pokračovaní v živnosti (čo aj podvodného charakteru) po zomrelej osobe ešte

samo osebe nevedie k spôsobeniu škody oprávneným dedičom po poručiteľovi, pretože

pokračovaním v živnosti nedochádza k prevodu alebo prechodu majetku a podnik

prevádzkovaný na základe živnosti naďalej patrí spolu s prípadnými výnosmi do majetku

poručiteľa. K sťažovateľom prezentovaným okolnostiam prevodu liekov a materiálu

okresná prokuratúra dôvodila, že takéto konanie by mohlo mať teoreticky charakter

podvodného konania v prípade, že by išlo o bezodplatný prevod na novovzniknutú

spoločnosť, avšak v reálnom prípade sťažovateľa sa prevod liekov a materiálu uskutočnil

na základe regulárnych zmlúv s riadne dojednanou kúpnou cenou a spôsobom jej úhrady,

a preto uvedeným prevodom škoda spôsobená byť nemohla. K námietkam sťažovateľa

o vzniku škody spôsobenej tým, že by lekáreň v prípade, ak by nedošlo ku konaniu

podozrivej osoby (k protiprávnemu pokračovaniu v živnosti), mohla byť prevádzkovaná

všetkými dedičmi a produkovať zisk, okresná prokuratúra argumentovala, že majú

absolútne hypotetický a ničím nepodložený charakter.

Generálna prokuratúra pri vybavení opakovaného podnetu konštatovala, že uznesenie

okresnej prokuratúry považuje za opodstatnené a zákonné, keďže podľa jej názoru výsledky

vykonaného dokazovania potvrdili, že opísané konanie podozrivej osoby, ktorá

neoprávnene pokračovala vo vykonávaní živnosti, nebolo konaním, v dôsledku ktorého

mohla nastať v omyle majetková dispozícia s majetkom oprávnených dedičov, a že teda

nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním (uvedením do omylu) a následkom

vo forme škody, keďže príslušný obvodný úrad tým, že potvrdil neoprávnenej osobe

možnosť pokračovať v živnosti po zomrelej poručiteľke, nevykonal žiadnu majetkovú

dispozíciu.

Ústavný súd konštatuje, že okresná prokuratúra vo svojom uznesení stručne

interpretovala skutkovú podstatu trestného činu podvodu a v kontexte skutkových zistení

prípadu sťažovateľa uzavrela, že pojmové znaky tohto trestného činu neboli v danom

prípade naplnené, keďže nebol preukázaný nevyhnutný kauzálny nexus spájajúci konanie

(v danom prípade uvedenie príslušného obvodného úradu do omylu) a následok (v danom

prípade škoda na majetku poručiteľky).

Podľa názoru ústavného súdu je uznesenie okresnej prokuratúry a postup generálnej

prokuratúry ústavnoprávne akceptovateľný a konformný s obsahom príslušných článkov

a dohovoru, pretože nimi prijaté právne závery sa opierajú o aplikáciu relevantnej

právnej úpravy a korešpondujú skutkovému podkladu, z ktorého vychádzajú a ktorý zároveň

prezentujú jasným a náležitým odôvodnením.

Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej

okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom

sťažovateľom označených a dohovoru, preto sťažnosť

v označenej časti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016