Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 72/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti OCTIGON, a. s., Prievozská 4D, Bratislava-

Ružinov, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, Fejova 4, Košice, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 27. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti OCTIGON, a. s., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára

2016 doručená sťažnosť spoločnosti OCTIGON, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 27. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľka po obsiahlom opise skutkových okolností prípadu nesúhlasila

s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

podané na podnet sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 13. novembra 2012. Nosné dôvody odmietnutia spočívali v záväznom

právnom názore vyslovenom ústavným súdom vo veci sp. zn. vo vzťahu k –

napadnutému rozhodnutiu – predchádzajúcemu rozhodnutiu najvyššieho súdu. Sťažovateľka

v podstatnom namietala, že generálny prokurátor v podanom mimoriadnom dovolaní

neargumentoval iba ustanovením , ale tiež

, tento dôvod na podanie

mimoriadneho dovolania obstojí i po vyslovení právneho názoru ústavným súdom vo veci

sp. zn. .

3. Na základe uvedeného žiadala sťažovateľka vysloviť porušenie v bode 1

uvedených práv, zrušiť napadnuté rozhodnutie a priznať jej náhradu trov konania.

4. Ústavný súd zistil, že svojím rozhodnutím sp. zn. z 1. apríla 2015

po vyslovení porušenia práv podľa a dohovoru zrušil – teraz

napadnutému rozhodnutiu – predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.

5 M Obdo 3/2013 z 30. júna 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nosné dôvody

vyslovené ústavným súdom v tomto rozhodnutí ( z 1. apríla 2015) spočívali

v jeho právnom názore, že generálny prokurátor nebol oprávnený podať v mene

sťažovateľky mimoriadne dovolanie v posudzovanom prípade, keďže sama sťažovateľka

tak mohla urobiť, a to či už podľa § 237 písm. f), alebo podľa § 238 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku; uvedené právne závery vychádzali zo zjednocujúceho stanoviska

ústavného súdu sp. zn. PLz. z 18. marca 2015.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z obsahu napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. z 1. apríla 2015 a z obsahu mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora z 19. decembra 2013 ústavný súd zistil, že nosné dôvody sťažovateľky (pozri

bod 2) nie sú nové alebo iné, ako uvádzal ústavný súd už vo veci sp. zn.

„ústavný súd konštatuje, že kľúčová námietka sťažovateľa spočíva v tvrdenej arbitrárnosti

namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým v rámci konania o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora zrušil rozsudok krajského súdu ako odvolacieho súdu

z dôvodu zistenia vady majúcej za následok odňatie možnosti účastníka konať pred súdom

v zmysle , teda z dôvodu, ktorý zakladal prípustnosť využitia iného

opravného prostriedku (dovolania) priamo účastníkom konania, ktorý nebol v konaní

vyčerpaný. Podanie riadneho dovolania bolo v danom prípade podporené aj skutočnosťou,

že išlo o zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, teda bol splnený základný procesný

predpoklad prípustnosti dovolania vyplývajúci z .“.

8. Inak povedané, ústavný súd vylúčil možnosť podať mimoriadne dovolanie

generálnym prokurátorom nielen v súvislosti s ustanovením § 237 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku, ale tiež v súvislosti s ustanovením § 238 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, pričom pod zmeňujúcim rozhodnutím podľa stabilnej rozhodovacej praxe

všeobecných súdov treba považovať aj odvolacie rozhodnutie založené na inom

hmotnoprávnom posúdení veci, aké urobil prvostupňový súd. Iné právne dôvody podaného

mimoriadneho dovolania nevyplývajú ani zo samotného mimoriadneho dovolania

z 19. decembra 2013, a to bez ohľadu na to, že sťažovateľka opakovane v sťažnosti

poukazuje na dovolateľom uvádzaný .

Dovolateľ totiž výslovne ako dôvod podaného mimoriadneho dovolania uvádza:

„V preskúmavanej veci teda odvolací súd zamietol žalobu z iného právneho dôvodu, t. j.

odlišne od prvostupňového súdu posúdil hmotnoprávny základ uplatňovaného nároku a to

len na základe prehodnotenia vykonaného dokazovania.“ Bez ohľadu na to, či tento dôvod

subsumujeme pod alebo pod ,

rozhodnutie sp. zn. tvorí právnu prekážku pre iné posúdenie podaného

mimoriadneho dovolania z 19. decembra 2013.

9. Podľa a návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené, resp. ak

sa navrhovateľ návrhom domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

v spojení s a odmietol sťažnosť sťažovateľky

vo veci namietaného porušenia v bode 1 označených práv napadnutým rozhodnutím ako

neprípustnú.

11. Nad rámec veci pozornosti ústavného súdu neušlo, že rovnako splnomocnenie pre

advokáta vykazuje vady neurčitosti, keď v ňom nie je uvedené, akého konania pred

ústavným súdom sa týka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016