Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 66/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., Medená 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a základného

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení

navrhovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. bol

účastníkom konania o neplatnosť darovacej zmluvy.

Ako ďalej sťažovateľ uvádza, „... ako žalobca podal žalobu pod sp. zn.

na Okresnom súde Bratislava II ešte v roku 2011 a za vyše 4 roky Okresný

súd Bratislava II, ako porušovateľ, do dnešného dňa ako súd prvého stupňa v rámci

prvostupňového konania nerozhodol v uvedenej veci. ...

Prvá sťažnosť pre prieťahy bola podaná na Krajskom súde v Bratislave zo strany

sťažovateľa dňa 17.04.2015. Nakoľko sa v danej veci nekonalo priebežne, bola podaná

ďalšia sťažnosť sťažovateľom na prieťahy v súdnom konaní dňa 03.06.2015 na Krajský súd

v Bratislave, tretia sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní bola sťažovateľom podaná

na Najvyšší súd SR dňa 17.06.2015.

Sťažovateľovi bolo porušovateľom podaním zo dňa 29.06.2015 oznámené, že

predsedníčka Okresného súdu Bratislava II vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú.

Sťažovateľ zastáva názor, že porušovateľ na základe vyššie uvedených skutočností

porušil jeho garantované základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a porušil aj jeho základné ústavné právo - aby sa jeho vec (i keď po

právnej stránke nie zložitá) verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa

ustanovenia , a to tým, že vo vyššie uvedenom súdnom

konaní u porušovateľa vedenom na Okresnom súde Bratislava II (porušovateľ) pod sp. zn.

nebolo od podania žaloby v roku 2011 do dnešného dňa rozhodnuté a to ani

súdom prvého stupňa. ...

Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol i o finančnom

zadosťučinení, ktoré sťažovateľ požaduje vo výške 10 000 eur.“.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné ústavné právo ako sťažovateľa na súdnu ochranu

podľa a porušil aj jeho základného ústavné právo aby sa

2

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ako

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.

3. Porušovateľ je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi vo výške

296,44 eur (2 úkony po 139,83 eur - príprava a prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti

podľa a Vyhlášky MS SR č. v znení neskorších

predpisov + 2 krát režijný paušál po 8,39 eur) a to všetko na bankový účet advokáta

JUDr. Rastislava Kaššáka, PhD. - vedený v pod

a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

3

6. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

7. Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu

sťažovateľom v petite sťažnosti označených základných práv (bod 3).

II.A K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

8. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu (pozri bod 3 a v ňom uvedený bod 1 sťažovateľom navrhovaného petitu, pozn.)

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd

podotýka, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v tomto smere

ústavnú sťažnosť neodôvodnil v zmysle požiadavky .

Na podporu svojho tvrdenia o porušení základného práva na súdnu ochranu sťažovateľ

vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom

v prípade postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. takéto

porušenie signalizovali. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie,

a preto nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v ,

a preto ju v tejto časti podľa odmietol z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

4

9. Nad rámec už uvedeného (bod 8) ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľ

v súvislosti s namietaným porušením mienil brojiť proti prieťahom v činnosti

okresného súdu, tieto (prieťahy) je možné napádať prostredníctvom , čo

sťažovateľ v zásade aj urobil.

II.B K namietanému porušeniu základného práva na verejné prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

10. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (, ,

, , ) poskytuje ochranu základnému právu na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

11. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.

, , , ).

12. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za

zjavne neopodstatnenú i vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

orgánu verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

5

13. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

14. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

vo veci neplatnosti darovacej zmluvy rozhodol 28. októbra 2015 rozsudkom

tak, že návrh navrhovateľa (sťažovateľa, pozn.) zamietol a odporcovi v 1. a 2. rade náhradu

trov konania nepriznal. S ohľadom na uvedené považuje ústavný súd za preukázané, že

konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu skončilo.

15. Podľa už uvedenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej

moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola

doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného

práva postupom okresného súdu v namietaných konaniach, ústavný súd sťažnosť zásadne

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

16. Pretože v čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou

vo veci konať (v dôsledku vydania rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. ),

a teda nijakým spôsobom už nemohol ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať

plynulosť priebehu namietaného konania vo veci samej, respektíve ani v ňom spôsobovať

prieťahy, k porušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu dôjsť nemohlo.

6

17. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a ani

porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

. Vydaním rozhodnutia vykonal okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty

sťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil.

18. Sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) v petite svojej sťažnosti (bod 3)

ako porušovateľa svojich základných práv označil (iba) okresný súd, týmto návrhom je

ústavný súd viazaný ( ). Možnosť domáhať sa ochrany

označeného základného práva zaručeného podaním sťažnosti ústavnému

súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola pre sťažovateľa časovo ohraničená

obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci prvostupňové konanie. Na tomto základe

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa v

tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

19. Pozornosti ústavného súdu navyše neušlo, že v bode 1 petitu sťažovateľ (pozri

bod 3) žiada vyslovenie porušenia a , ktoré však pozostávajú z množstva

v nich uvedených práv, a teda v tejto časti petit trpí vadou nedostatočne označeného

porušenia práv. Podobnú vadu vykazuje aj splnomocnenie udelené sťažovateľom jeho

právnemu zástupcovi, ktoré bolo udelené v rozsahu práv podľa „

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. ...“. V samotnom petite sťažnosti

(bod 3) však sťažovateľ namieta aj porušenie .

20. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016

7