Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 66/2016
PDF · 165.99 KB
No categories available
I. ÚS 66/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., Medená 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a základného
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
45 C 155/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava II
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení
navrhovateľa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 155/2011 bol
účastníkom konania o neplatnosť darovacej zmluvy.
Ako ďalej sťažovateľ uvádza, „... ako žalobca podal žalobu pod sp. zn.
45 C 155/2011 na Okresnom súde Bratislava II ešte v roku 2011 a za vyše 4 roky Okresný
súd Bratislava II, ako porušovateľ, do dnešného dňa ako súd prvého stupňa v rámci
prvostupňového konania nerozhodol v uvedenej veci. ...
Prvá sťažnosť pre prieťahy bola podaná na Krajskom súde v Bratislave zo strany
sťažovateľa dňa 17.04.2015. Nakoľko sa v danej veci nekonalo priebežne, bola podaná
ďalšia sťažnosť sťažovateľom na prieťahy v súdnom konaní dňa 03.06.2015 na Krajský súd
v Bratislave, tretia sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní bola sťažovateľom podaná
na Najvyšší súd SR dňa 17.06.2015.
Sťažovateľovi bolo porušovateľom podaním zo dňa 29.06.2015 oznámené, že
predsedníčka Okresného súdu Bratislava II vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú.
Sťažovateľ zastáva názor, že porušovateľ na základe vyššie uvedených skutočností
porušil jeho ústavou garantované základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a porušil aj jeho základné ústavné právo - aby sa jeho vec (i keď po
právnej stránke nie zložitá) verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa
ustanovenia čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že vo vyššie uvedenom súdnom
konaní u porušovateľa vedenom na Okresnom súde Bratislava II (porušovateľ) pod sp. zn.
45 C 155/2011 nebolo od podania žaloby v roku 2011 do dnešného dňa rozhodnuté a to ani
súdom prvého stupňa. ...
Sťažovateľ žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol i o finančnom
zadosťučinení, ktoré sťažovateľ požaduje vo výške 10 000 eur.“.
3. S ohľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto
rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava II v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011
porušil základné ústavné právo ako sťažovateľa na súdnu ochranu
podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a porušil aj jeho základného ústavné právo aby sa
2
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej
republiky.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ako
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur.
3. Porušovateľ je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi vo výške
296,44 eur (2 úkony po 139,83 eur - príprava a prevzatie veci, podanie ústavnej sťažnosti
podľa § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov + 2 krát režijný paušál po 8,39 eur) a to všetko na bankový účet advokáta
JUDr. Rastislava Kaššáka, PhD. - vedený v pod
a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
3
6. Podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou
časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1
zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd
rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu
k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým
v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,
III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).
7. Predmetom konania ústavného súdu bolo teda preskúmanie, či postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011 došlo k porušeniu
sťažovateľom v petite sťažnosti označených základných práv (bod 3).
II.A K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011
8. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva na súdnu
ochranu (pozri bod 3 a v ňom uvedený bod 1 sťažovateľom navrhovaného petitu, pozn.)
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011, ústavný súd
podotýka, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, v tomto smere
ústavnú sťažnosť neodôvodnil v zmysle požiadavky § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Na podporu svojho tvrdenia o porušení základného práva na súdnu ochranu sťažovateľ
vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne konkrétne argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom
v prípade postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011 takéto
porušenie signalizovali. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
konštatoval, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie,
a preto nespĺňa ani podstatnú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
a preto ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu
nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
4
9. Nad rámec už uvedeného (bod 8) ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľ
v súvislosti s namietaným porušením čl. 46 ústavy mienil brojiť proti prieťahom v činnosti
okresného súdu, tieto (prieťahy) je možné napádať prostredníctvom čl. 48 ods. 2 ústavy, čo
sťažovateľ v zásade aj urobil.
II.B K namietanému porušeniu základného práva na verejné prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 45 C 155/2011
10. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02,
IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) poskytuje ochranu základnému právu na
konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo
alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
11. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup
orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr.
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
12. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za
zjavne neopodstatnenú i vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
orgánu verejnej moci v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,
5
13. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu práva
nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už
k prieťahom v konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
14. Podľa zistení ústavného súdu okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
45 C 155/2011 vo veci neplatnosti darovacej zmluvy rozhodol 28. októbra 2015 rozsudkom
tak, že návrh navrhovateľa (sťažovateľa, pozn.) zamietol a odporcovi v 1. a 2. rade náhradu
trov konania nepriznal. S ohľadom na uvedené považuje ústavný súd za preukázané, že
konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 45 C 155/2011 pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu skončilo.
15. Podľa už uvedenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi verejnej
moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola
doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného
práva postupom okresného súdu v namietaných konaniach, ústavný súd sťažnosť zásadne
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. Pretože v čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou
vo veci konať (v dôsledku vydania rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011),
a teda nijakým spôsobom už nemohol ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať
plynulosť priebehu namietaného konania vo veci samej, respektíve ani v ňom spôsobovať
prieťahy, k porušovaniu práva nečinnosťou tohto orgánu dôjsť nemohlo.
6
17. Okresný súd teda v danej etape konania už nemôže ovplyvniť jeho priebeh a ani
porušiť základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Vydaním rozhodnutia vykonal okresný súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 45 C 155/2011 všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty
sťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil.
18. Sťažovateľ (kvalifikovane zastúpený advokátom) v petite svojej sťažnosti (bod 3)
ako porušovateľa svojich základných práv označil (iba) okresný súd, týmto návrhom je
ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Možnosť domáhať sa ochrany
označeného základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy podaním sťažnosti ústavnému
súdu vo vzťahu k postupu okresného súdu bola pre sťažovateľa časovo ohraničená
obdobím, počas ktorého prebiehalo v jeho veci prvostupňové konanie. Na tomto základe
ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v
tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.
19. Pozornosti ústavného súdu navyše neušlo, že v bode 1 petitu sťažovateľ (pozri
bod 3) žiada vyslovenie porušenia čl. 46 a čl. 48 ústavy, ktoré však pozostávajú z množstva
v nich uvedených práv, a teda v tejto časti petit trpí vadou nedostatočne označeného
porušenia práv. Podobnú vadu vykazuje aj splnomocnenie udelené sťažovateľom jeho
právnemu zástupcovi, ktoré bolo udelené v rozsahu práv podľa „čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 155/2011...“. V samotnom petite sťažnosti
(bod 3) však sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 46 ústavy.
20. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo preto už bez právneho dôvodu zaoberať
sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. februára 2016
7