Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 118/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Medzinárodnej

investičnej banky, Ulica Mashi Poryvaevoy 7, 107078 Moskva, Ruská federácia, zastúpenej

FUTEJ & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária, Radlinského 2, Bratislava, konajúca

prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Daniela Futeja, CSc., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , , a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 29. septembra 2015 a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 20. októbra 2015, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Medzinárodnej investičnej banky p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. Vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 29. septembra 2015 a uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 20. októbra 2015 o d k l a d á do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. decembra 2015 doručená sťažnosť Medzinárodnej investičnej banky, Ulica Mashi

Poryvaevoy 7, 107078 Moskva, Ruská federácia (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práv podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“)

a uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. októbra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v pozícii navrhovateľa

(resp. veriteľa) sa návrhom doručeným okresnému súdu 4. júla 2014 domáhal povolenia

reštrukturalizácie dlžníka – obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“).

Okresný súd uznesením sp. zn. 8 R 2/20l4 z 15. júla 2014 začal reštrukturalizačné

konanie voči dlžníkovi a následne uznesením sp. zn. zo 4. augusta 2014 povolil

reštrukturalizáciu dlžníka. Do funkcie reštrukturalizačného správcu bola ustanovená

spoločnosť , , značka správcu S 1267

(ďalej len „správca“).

Uznesením sp. zn. z 5. novembra 2014 okresný súd zastavil

reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka,

vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie správcu ustanovil

, , značka správcu S 1664 (ďalej len „správkyňa“).

Okresný súd zároveň predmetným uznesením uložil ustanovenej správkyni

vypracovať a predložiť v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu

o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave

súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú

2

písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu

o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov

štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach, uložil jej bez zbytočného odkladu

informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko

alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej

republike v súlade s čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000

o konkurznom konaní, vyzval veriteľov úpadcu, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote

45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 5. novembra 2014 bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku č. 217/2014 z 12. novembra 2014 a právoplatnosť nadobudlo

13. novembra 2014.

Na základe sťažnosti sťažovateľa podľa ústavný súd odložil

vykonateľnosť uznesenia okresného súdu z 5. novembra 2014 a následne nálezom sp. zn.

z 10. marca 2015 rozhodol, že predmetným uznesením okresného súdu boli

porušené jeho základné práva podľa , a a jeho

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd uznesenie okresného súdu z 5. novembra

2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 27. marca 2015 správca doručil okresnému súdu návrh na určenie nového člena

veriteľského výboru v súlade s Poukázal na to, že počet

členov veriteľského výboru klesol pod zákonom ustanovenú hranicu troch členov.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež uvádza, že 7. novembra 2014 správcovi doručili podanie

dvaja veritelia dlžníka – p. a ,

, ktorým správcovi oznámili, že im zaniklo postavenie veriteľa ako účastníka

reštrukturalizačného konania z dôvodu zániku prihlásenej pohľadávky.

Dňa 27. marca 2015 sťažovateľ svojím podaním doručeným okresnému súdu

oznámil, že odstupuje z funkcie člena veriteľského výboru. Prihliadol aj na právny názor

okresného súdu, ktorý ho nepovažoval za „platného člena veriteľského výboru“ napriek

tomu, že sťažovateľ stále zastával názor, že členstvo vo veriteľskom výbore mu vzniklo

zo zákona podľa

Dňa 15. apríla 2015 doručil okresnému súdu podanie ďalší veriteľ – Slovenská

republika prostredníctvom krajského súdu (justičnej pokladnice) – ktorým oznámil, že

«došlo k úhrade vymáhanej súdnej pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie dlžníka

v plnej výške treťou osobou inou než dlžník, z dôvodu čoho justičná pokladnica podľa jej

názoru už nie je účastníkom reštrukturalizačného konania a nemôže byť ani členom

veriteľského výboru.

Podaním zo dňa 21. apríla 2015 sťažovateľ následne upozornil okresný súd..., kedy

z reštrukturalizácie dlžníka odstúpili traja veritelia dlžníka, pričom v nej zostali iba dvaja

ďalší veritelia s hlasovacími právami ( , ), že sťažovateľ bol

informovaný, že justičnej pokladnici, ktorá pôvodne súhlasila s vymenovaním za člena

veriteľského výboru, zaniklo postavenie veriteľa v reštrukturalizácii, a teda sa nemôže stať

členom veriteľského výboru... Zo šetrenia sťažovateľa vyplynulo, že pohľadávku justičnej

pokladnice údajne uhradila v hotovosti neznáma osoba tak povediac „z ulice“,

bez preukázania vzťahu k veci, bez súhlasu dlžníka, a bez toho aby žiadala o nástupníctvo

do práv justičnej pokladnice ako pôvodného veriteľa. Sťažovateľ zároveň upovedomil

okresný súd, že v kontexte týchto okolnosti súhlasí s jeho prípadným určením za tretieho

člena veriteľského výboru dlžníka.

Vzhľadom na plynúce zákonné lehoty sa dňa 30. apríla 2015 konalo zasadnutie

veriteľského výboru v dvojčlennom zložení ( a ), pričom

veriteľský výbor predložený návrh plánu v tomto znení schválil, pričom tak učinil

v zákonných lehotách z dôvodu, že ani v tom čase nebol zo strany okresného súdu určený

3. člen veriteľského výboru. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, že striktne trvať

na 3. členovi veriteľského výboru pokiaľ ho okresný súd odmieta určiť resp. nie je možné

objektívne určiť, je prílišný formalizmus zo strany súdu I. stupňa, najmä ak z pohľadu

4

schválenia plánu by bol tento schválený vo veriteľskom výbore bez ohľadu na to, či by bol

3. člen určený alebo nebol určený.

Dňa 5. júna 2015 sa konala schvaľovacia schôdza, ktorá jednomyseľne schválila

predložený návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka.

Uznesením súdu I. stupňa zo dňa 03. 06. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

12. 06. 2015, súd I. stupňa určil, že Justičná pokladnica nie je účastníkom

reštrukturalizačného konania. Súd I. stupňa zastáva názor, že nie je možné účinne vziať

späť späťvzatie a zároveň súd I. stupňa návrh správcu na určenie 3. člena VV zamietol.».

Následne bol okresnému súdu predložený návrh dlžníka na potvrdenie

reštrukturalizačného plánu, o ktorom rozhodol okresný súd tak, že ho uznesením sp. zn.

z 22. júna 2015 zamietol. Podľa sťažovateľa okresný súd zamietol predložený

návrh reštrukturalizačného plánu z dôvodu „neurčitosti a nezrozumiteľnosti plánu“,

ako aj z dôvodu „že v procese prípravy reštrukturalizačného plánu sa vyskytla vada,

nakoľko tento nebol schválený veriteľským výborom z dôvodu, že veriteľský výbor nebol

platne kreovaný, keďže sa jeho počet podľa názoru okresného súdu znížil pod 3 (hoci

justičná pokladnica ako i sťažovateľ písomne prejavili... záujem opätovne sa stať členom

veriteľského výboru – navyše v prípade sťažovateľa bolo toto členstvo vo výbore dané

ex lege s poukazom na ), čím s poukazom na podľa názoru

okresného súdu zanikla pôsobnosť veriteľského výboru“.

Proti uzneseniu okresného súdu z 22. júna 2015 podal správca odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením z 29. septembra 2015 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Následne okresný súd napadnutým uznesením č. k. -3459

z 20. októbra 2015 zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka, začal na jeho

majetok konkurzné konanie a vyhlásil konkurz. Za správcu dlžníka ustanovil

, .

Okresný súd zároveň predmetným uznesením uložil ustanovenému správcovi

vypracovať a predložiť v lehote 15 dní od ustanovenia do funkcie podrobnú písomnú správu

o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, najmä o stave

súpisu a zoznamu pohľadávok, v lehote 35 dní od ustanovenia do funkcie druhú podrobnú

písomnú správu, v lehote 50 dní od ustanovenia do funkcie tretiu podrobnú písomnú správu

o týchto skutočnostiach a v lehote najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov

štvrtú podrobnú písomnú správu o týchto skutočnostiach, uložil mu bez zbytočného odkladu

informovať o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko

alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej

republike v súlade s čl. 40 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000

o konkurznom konaní, vyzval veriteľov úpadcu, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote

45 dní od vyhlásenia konkurzu, a dal veriteľom poučenie podľa príslušných ustanovení

Podľa sťažovateľa sú právne závery krajského súdu arbitrárne a zjavne

neodôvodnené, preto nie sú ústavne udržateľné. Z týchto hľadísk je preto potrebné, aby

ústavný súd tieto právne závery preskúmal, „keďže zo strany okresného súdu a krajského

súdu nebol rešpektovaný záväzný ústavný príkaz minimalizovať formalistický výklad práva.

Konkrétne sa jedná o nasledujúce závery:

(i) spriaznený veriteľ sa nemôže stať členom veriteľského výboru podľa § 127 ods. 2

(ex lege);

(ii) veriteľský výbor nebol riadne zvolený, keďže mal podľa názoru krajského súdu

iba dvoch členov z radov nespriaznených veriteľov, a tým jeho pôsobnosť

v reštrukturalizácii zanikla, z dôvodu čoho návrh reštrukturalizačného plánu nebol vôbec

schválený vo veriteľskom výbore.“.

Pokiaľ ide o možnosť spriazneného veriteľa byť členom veriteľského výboru,

sťažovateľ uvádza túto argumentáciu:

«Z dikcie ustanovenia štvrtej vety bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že obmedzenie sa vzťahuje iba na prípady, kedy sa spriaznený veriteľ stáva členom

veriteľského výboru na základe voľby na schôdzi veriteľov. Z citovaného ustanovenia

6

nevyplýva, že by bolo možné rozširovať jeho aplikáciu na prípady, kedy členstvo vzniká

zo zákona alebo z rozhodnutia súdu.

Ustanovenie jednoznačne ustanovuje, že „členom veriteľského

výboru je vždy veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie“. Máme za to, že

slovo vždy sa v právnom poriadku používa na vylúčenie pochybností o tom, že určitá norma

platí za akýchkoľvek okolností a má teda prednosť pred inými normami, ktoré neobsahujú

výslovnú derogáciu... Podľa teda sťažovateľ 1 mal byť (vždy) členom

veriteľského výboru, pretože bol podal návrh na povolenie reštrukturalizácie. Okresný súd

vyložil tretiu vetu , ktorá však expressis verbis postihuje inú situáciu

(konkrétne voľbu členov veriteľského výboru, nie vznik členstva ex lege) ako derogáciu

jednoznačne a „paušálne“ formulovanej normy . Takýto výklad je podľa

nášho názoru arbitrárny a z ústavného hľadiska neudržateľný.

... Obmedzenie v štvrtej vete bolo do vložené novelou č. 348/2011

Z. z. účinnou od 1. januára 2012. Cieľom prijatej zmeny bolo podľa dôvodovej správy

„obmedziť ovplyvňovanie reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi“ V čase

prijímania uvedenej novely obsahoval identické ustanovenia o členstve vo veriteľskom

výbore na základe zákona ( ) a na základe rozhodnutia súdu (

) ako obsahuje aj v súčasnosti, napriek tomu sa novela týchto ustanovení vôbec

nedotkla. Z uvedeného vyplýva, že novozavedené obmedzenie sa malo týkať výlučne

nemožnosti spriaznených veriteľov byť volení do veriteľského výboru na schôdzi veriteľov.

Zákonodarca mal však podľa všetkého v úmysle ponechať spriazneným veriteľom právo stať

sa členmi veriteľského výboru na základe zákona alebo z rozhodnutia súdu. Uvedený záver

zodpovedá aj vyššie citovanej dôvodovej správe, v ktorej sa uvádza, že zákonodarca mal

v úmysle „obmedziť“ ovplyvňovanie reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi

a nie ho úplne vylúčiť.

Z uvedeného vyplýva, že použitie obmedzenia na prípady, kedy členstvo

vo veriteľskom výbore vzniká ex lege, nie je prípustné ani analogicky, nakoľko by takýto

výklad bol v rozpore s úmyslom zákonodarcu. Súd preto štvrtej vety

aplikoval na prípady, kedy členstvo vo veriteľskom výbore vzniká zo zákona, contra legem

a ním vyvodený záver uvedený vyššie je zjavne nedôvodný a arbitrárny.»

Sťažovateľ následne namieta právny záver krajského súdu, podľa ktorého veriteľský

výbor nebol riadne zvolený, pretože mal len dvoch členov. Schválenie reštrukturalizačného

plánu dvojčlenným veriteľským výborom je preto podľa krajského súdu v skutočnosti jeho

neschválením. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na to, že okresný súd svojím

postupom spôsobil uvedený stav, pretože „odmietol napriek žiadosti správcu určiť 3. člen

veriteľského výboru či už sťažovateľa (napriek výslovnej žiadosti sťažovateľa zo dňa

21. apríla 2015), a zároveň odmietol určiť za tretieho člena veriteľského výboru dokonca

štátnu inštitúciu v podobe justičnej pokladnice, ktorá súd v apríli 2015 upovedomila

o skutočnosti, že bola uvedená do omylu konaním tretej osoby, ktorá nezákonne bez súhlasu

dlžníka uhradila pohľadávku justičnej pokladnice...

V tejto súvislosti uvádzame, že máme i naďalej zato, že v rámci reštrukturalizácie bol

platne kreovaný trojčlenný veriteľský výbor v zložení sťažovateľ, , . Keďže

však podľa ústavným súdom zrušeného rozhodnutia konkurzného súdu zo dňa 05. 11. 2014

o konverzii reštrukturalizácie na konkurz bola podľa názoru konkurzného súdu účasť

sťažovateľa vo veriteľskom výbore sporná, veriteľ MIB v snahe v dobrej viere ústretovo

riešiť situáciu odstúpil z funkcie člena veriteľského výboru, aby uvoľnil miesto

vo veriteľskom výbore inému veriteľovi. Súčasne tiež požiadal súd o vymenovanie nového

3. člena veriteľského výboru. Následne však za zvláštnych okolností (rovnako ako predtým

ohľadom veriteľa a ) bolo takémuto inému veriteľovi (Justičnej

pokladnici) plnené treťou neznámou osobu, čím postavenie takéhoto veriteľa, ako účastníka

reštrukturalizačného konania bolo spochybnené, pričom súd sa so skutočnosťou, že mu

postavenie účastníka zaniklo rozhodnutím zo dňa 03. 06. 2015 stotožnil. Sťažovateľ

v nadväznosti nato opakovane vyjadril svoj súhlas s opätovným ustanovením za člena

veriteľského výboru. Iný veriteľ, ktorý by mohol byť vymenovaný za člena veriteľského

výboru, už v predmetnej reštrukturalizácii nevystupuje. Preto máme nepochybne zato, že...

existuje, resp. existovala objektívna nemožnosť doplniť veriteľský výbor, resp. ak tu taká

možnosť bola súd nepostupoval podľa , o čo bol správcom, sťažovateľom,

ako aj členmi veriteľského výboru opakovane požiadaný. V prípade, že tu bola objektívna

možnosť určiť tretieho člena veriteľského výboru máme za to, že skutočnosť, že tak konajúci

súd neurobil, napriek zákonnému príkazu vyjadrenému v tak urobiť,

nemôže byť dôvodom na zamietnutie plánu. Domnievame sa, že v tomto kontexte striktne

8

trvať na 3. členovi veriteľského výboru pokiaľ ho samotný okresný súd odmieta určiť,

je prílišný formalizmus zo strany súdu I. stupňa vytknutý nálezom ústavného súdu v tomto

istom konaní č. k. -86.

K otázke dvojčlennosti veriteľského výboru vytknutej krajským súdom ďalej

uvádzame, že v rámci podnikateľského prostredia v SR existuje množstvo spoločností, ktoré

majú len dvoch veriteľov (napr. často práve realitné projektové spoločnosti, ktorých

veritelia sú financujúca banka a generálny dodávateľ stavby). Zároveň zo žiadneho

ustanovenia alebo iného právneho predpisu nevyplýva, že by títo dlžníci mali byť

paušálne vylúčení z možnosti riešiť svoj úpadok alebo hroziaci úpadok prostredníctvom

inštitútu reštrukturalizácie. Práve naopak, zákonodarca v oboch skutkových podstatách

úpadku podľa a výslovne ustanovuje minimálny počet pre úpadok dvoch

veriteľov. Zákonodarca teda zjavne zamýšľal umožniť reštrukturalizáciu aj tých dlžníkov,

ktorí majú dvoch veriteľov. Máme za to, že použitý výklad v odôvodnení uznesenia súdu je

v rozpore s takýmto zámerom zákonodarcu, nakoľko takýto výklad fakticky upravuje, že ak

má veriteľský výbor dvoch členov a objektívne nie je možné určiť tretieho člena veriteľského

výboru, je potrebné reštrukturalizačný plán zamietnuť. Takýto výklad však paušálne

vylučuje úspešnú reštrukturalizáciu v prípade všetkých dlžníkov, ktorí sú v úpadku ale majú

len dvoch nespriaznených veriteľov. Máme za to, že takýto výklad neobstojí najmä

vzhľadom na základné vymedzenie predmetu vyjadrené v v spojení s

vymedzením úpadku v ...

V každom prípade, z pohľadu rešpektovania predpísaného kvóra a väčšiny

potrebnej na schválenia plánu v prípade trojčlenného veriteľského výboru (2 z 3 veriteľov

prítomný a aspoň dvaja veritelia z dvoch prítomných hlasujúcich za prijatie návrh

reštrukturalizačného plánu) bol tento schválený vo veriteľskom výbore dňa 30. apríla 2015

bez ohľadu na to, či v danom čase bol 3. člen veriteľského výboru okresným súdom určený

alebo nebol určený.

... posudzovanie otázky, či v danej veci môže byť pripustená existencia dvojčlenného

veriteľského výboru vo svetle citovanej judikatúry ÚS SR obzvlášť v prípade, pokiaľ

z faktického hľadiska v zásade nie je relevantné, či veriteľský výbor má dvoch alebo troch

členov..., prípadne ak z objektívnych dôvodov nie je možné určiť tretieho člena veriteľského

výboru, považujeme takúto otázku za formálnu, nie vecnú. Preto pokiaľ by aj súdy dospeli

k záveru, že plán nemohol byť schválený iba dvojčlenným veriteľským výborom,

v okolnostiach daného prípadu máme za to, že nemožno takúto skutočnosť hodnotiť ako

porušenie, ktoré má podstatný charakter v intenciách , obzvlášť

pokiaľ z judikatúry ÚS SR nepochybne vyplýva, že podstatné je sledovať šetrnejší charakter

reštrukturalizácie oproti konkurzu, pričom tomuto hľadisku má byť podrobený aj výklad

procesných pravidiel reštrukturalizácie.“.

Podľa sťažovateľa tiež nie je zrejmé, záujmy akých veriteľov chránil okresný súd

a krajský súd, keď v čase ich rozhodovania všetci veritelia oprávnení hlasovať hlasovali za

reštrukturalizačný plán. V nadväznosti na uvedené sťažovateľ tvrdí, že napadnutým

uznesením krajského súdu a napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené

aj základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa dodatkového

protokolu. Sťažovateľ v súvislosti s týmto tvrdením uvádza:

„Vyhlásenie konkurzu sťažovateľa 1 de facto zbavuje hodnoty obchodného podielu,

ktorý má v dlžníkovi, keďže sťažovateľ bude v konkurze disponovať procesným režimom

podriadeného veriteľa v kontexte novely účinnej od 1. 1. 2012, ktorá vykazuje znaky

pravej retroaktivity, keďže neobsahuje prechodné ustanovenia a sťažovateľ by ani vzdaním

sa obchodného podielu v pre účinnosťou novely nestratil status

podriadeného veriteľa, ktorým je podľa novely každý veriteľ, ktorý je alebo v minulosti bol

spriaznenou osobou s dlžníkom. Okrem toho, v konkurze pravdepodobne dôjde k nižšiemu

rozsahu uspokojenia pohľadávok sťažovateľa voči dlžníkovi a dôjde tak k ukráteniu

pohľadávok sťažovateľa oproti plánovanému uspokojeniu v reštrukturalizácii.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právo na spravodlivý súdny proces a účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a právo na rovnosť účastníkov súdneho konania

podľa a Dohovoru... a právo vlastniť

majetok podľa a

10

l. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu... uznesením Krajského súdu v Bratislave z 29.

septembra 2015, č. k. -3451 a uznesením Okresného súdu Bratislava I z 20.

októbra 2015 č. k. -3459 porušené bolo.

... Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 29. septembra 2015, č. k. -3451 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I

z 20. októbra 2015 č. k. -3459 zrušuje a vracia vec Krajskému súdu v Bratislave

na ďalšie konanie.

... Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľ

tiež navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského

súdu sp. zn. z 29. septembra 2015 a napadnutého uznesenia okresného

súdu sp. zn. z 20. októbra 2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

II.1 K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie

Ústavný súd podľa sťažnosť predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť spĺňa a zákonom

o ústavnom súde ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto podľa

rozhodol tak, že sťažnosť prijal na ďalšie konanie

(bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K návrhu na vydanie dočasného opatrenia

Sťažovateľ sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu z 29. septembra 2015 a napadnutého

uznesenia okresného súdu z 20. októbra 2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Tento návrh sťažovateľ odôvodňuje takto:

„Po prvé, táto sťažnosť má relevantnú a nezanedbateľnú nádej na úspech...

Po druhé, výkon napadnutého uznesenia by nebolo možné navrátiť do pôvodného

stavu. Vyhlásenie konkurzu zásadným spôsobom mení právny status dlžníka, pričom tento

nový stav znamená pre úpadcu nezvratný následok v podobe faktického ukončenia

existencie dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti, a teda má pre dlžníka likvidačný

charakter...

K nezvratným dôsledkom však dochádza nielen pre samotného dlžníka, ale tak

isto aj pre jeho spoločníkov a veriteľov. Podľa ústavného súdu nie je sporné,

že reštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz... Z hľadiska spoločníkov dlžníka tak

nedochádza k úplnému znehodnoteniu ich majetkových účastí a z hľadiska veriteľov

12

dochádza k väčšej miere uspokojenia. Okrem toho v reštrukturalizácii obchodní partneri

dlžníka nestrácajú možnosť ďalšej spolupráce s dlžníkom po ozdravení.

Akonáhle dôjde v rámci konkurzu k speňaženiu majetku, bude podnikateľská činnosť

dlžníka definitívne a neobnoviteľne ukončená. Majetkové účasti spoločníkov budú

nenávratne znehodnotené a pohľadávky veriteľov budú uspokojené v menšej miere, ako by

boli v reštrukturalizácii. Vyhlásenie konkurzu je preto ujmou, ktorú po prípadnom zrušení

napadnutého uznesenia nebude možné vrátiť do pôvodného stavu.

Po tretie, vhodnosť odkladu vykonateľnosti vyplýva aj z pomeru nepriaznivých

následkov na strany sporu. V prípade neodloženia vykonateľnosti sú následky pre

sťažovateľa, dlžníka ako aj všetkých ostatných veriteľov a spoločníkov dlžníka ďalekosiahle

a nezvratné. Naopak v prípade odkladu vykonateľnosti nedochádza k ujme. Ak naša

sťažnosť nebude úspešná a v konečnom dôsledku má dôjsť k speňaženiu majetku dlžníka

v rámci konkurzu, môže k takémuto speňaženiu dôjsť aj s oneskorením. Neexistuje teda

žiadny dôležitý verejný záujem na okamžitom konkurze dlžníka.“

Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia

im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

Podľa dočasné opatrenie možno zrušiť

aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti

právoplatného uznesenia krajského súdu sp. zn. z 29. septembra 2015

a napadnutého uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. októbra 2015 a dospel

k záveru, že tento návrh nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a spĺňa aj ďalšie

podmienky ustanovené v , a preto rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd pripomína, že obdobným spôsobom

rozhodol aj vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorá je s touto z právneho hľadiska

porovnateľná, a tiež aj vo veci skoršej sťažnosti sťažovateľa vedenej pod sp. zn.

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016

14