Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 527/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Ľubomíra Dobríka o sťažnosti , zastúpeného

advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 340,88 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatosem centov) na účet

advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej, advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 9. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 21. októbra 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 2. decembra 2014. V jeho

prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov

okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

,,Dňa 18. 01. 2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa...

Uznesením zo dňa 17. 10. 2011... súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád

podania.

Dňa 30. 11. 2011 bolo súdu doručené doplnenie podania navrhovateľa.

Dňa 20. 01. 2012 bolo súdu doručené doplnenie príloh k návrhu.

Výzvou zo dňa 01. 05. 2012 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 14. 06. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie

konania.

Dňa 13. 07. 2012 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na termín dňa

06. 09. 2012.

Dňa 18. 07. 2012 súd písomne predvolal účastníkov konania na termín

pojednávania.

Dňa 23. 08. 2012 navrhovateľ zobral návrh späť prostredníctvom právneho zástupcu

advokáta . z dôvodu, že navrhovateľ po posúdení odôvodnenia

odporcu nemá záujem pokračovať v konaní...

... 31. 08. 2012 bolo súdu doručené podanie advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej,

druhej právnej zástupkyne navrhovateľa, spolu s plnou mocou na zastupovanie

navrhovateľa v konaní, ktorá uviedla, že navrhovateľ e-mailom vypovedal plnú moc

...

Dňa 06. 09. 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a žiadosti právneho zástupcu

navrhovateľa o odročenie pojednávania na termín pojednávania dňa 06. 11. 2012.

Dňa 01. 10. 2012 súd písomne predvolal účastníkov konania na termín pojednávania

a požiadal o pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. .

Dňa 06. 11. 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu

potreby doplnenie dokazovania na termín dňa 21. 02. 2013.

Dňa 15. 01. 2013 súd predvolal svedkov a na výsluch

dňa 21. 02. 2013.

Dňa 15. 01. 2013 súd opätovne požiadal o zapožičanie spisu tunajšieho súdu

sp. zn. .

Dňa 21. 02. 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil z dôvodu

neprítomnosti na termín dňa 28. 03. 2013.

Dňa 28. 03. 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd konanie

zastavil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 22. 04. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu č. k. -155 zo dňa

28. 03. 2013 odvolal.

Dňa 07. 05. 2013 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa

odvolaciemu súdu.

Dňa 03. 07. 2013 bol súdny spis vrátený tunajšiemu súdu. Krajský súd v Bratislave

uznesením č. k. -160 zo dňa 31. 05. 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Dňa 17. 02. 2014 a dňa 25. 06. 2014 súd adresoval výzvu právnej zástupkyni

navrhovateľa.

Dňa 25. 06. 2014 a dňa 29. 10. 2014 súd adresoval výzvu .

Dňa 29. 10. 2014 súd vydal uznesenie č. k. -183, ktorým konanie opäť

zastavil a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

26. 11. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila okresnému súdu odvolanie

proti uzneseniu o zastavení konania

7. 1. 2015 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní navrhovateľa

16. 03. 2015 sa odporca vyjadril k odvolaniu navrhovateľa

22. 04. 2015 krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil napadnuté

uznesenie okresného súdu.

11. 05. 2015 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila okresnému súdu dovolanie

proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 22. 04. 2015“

V súčasnosti prebieha dovolacie konanie na Najvyššom súdu Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 2. februára 2016, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu

17. decembra 2014 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní

pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej

pozícii navrhovateľa „o náhradu za bolesť, odškodnenie, ušlý zisk“, ústavný súd konštatuje,

že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto

dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by

relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Postup okresného súdu

od napadnutia veci sa sústredil na prípravu pojednávania, v rámci ktorej mu trvalo

desať mesiacov, pokiaľ vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu

a po doručení doplnenia podania a príloh k návrhu 20. januára 2012 vyzval odporcu výzvou

z 1. mája 2012, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa. Ústavný súd uvedené obdobie jedného

roka a štyroch mesiacov, počas ktorého okresný súd realizoval vo veci dva jednoduché

úkony (výzvy), hodnotí aj vzhľadom na predmet konania, ktorým je „náhrada za bolesť,

odškodnenie, ušlý zisk“ v dôsledku pracovného úrazu sťažovateľa, za zbytočný prieťah.

Takisto obdobie od 28. marca 2013, keď okresný súd rozhodol uznesením, ktorým konanie

zastavil, do zrušenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu z 28. marca 2013

z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vrátenia veci Krajským súdom v Bratislave

3. júla 2013, tiež možno pripísať okresnému súdu ako zbytočný prieťah v trvaní 3 mesiacov,

pretože v dôsledku nepreskúmateľného rozhodnutia okresného súdu sa napadnuté konanie

zbytočne predĺžilo. Od vrátenia súdneho spisu 3. júla 2013 okresný súd realizoval prvý

úkon (výzvu adresovanú právnej zástupkyni sťažovateľa) až po takmer 8 mesiacoch

nečinnosti, čo možno považovať za ďalší zbytočný prieťah v napadnutom konaní.

V dôsledku uvedených zistení ústavného súdu možno konštatovať, že okresný súd sa

v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkom trvaní dvoch rokov a troch

mesiacov.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd vychádzajúc z okolností prípadu a skutočnosti, že okresný súd rozhodol

uznesením z 29. októbra 2014, ktorým opäť zastavil konanie a toto rozhodnutie bolo

potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 22. apríla 2015,

konštatuje, že napadnuté konanie bolo právoplatne ukončené 7. mája 2015 doručením

označeného uznesenia krajského súdu všetkým účastníkom konania.

Napriek uvedenému podľa názoru ústavného súdu nie je možné prehliadať

skutočnosť zistenú zo zapožičaného súdneho spisu, že sťažovateľ prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne podal dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v čase

rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti nerozhodol, preto nie je možné vylúčiť,

že v dôsledku úspešného dovolania sa vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pre prípad zrušenia uznesenia okresného súdu

a vrátenia veci na ďalšie konanie prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

4 500 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania

s poukazom na predmet konania, ktorý sťažovateľ považuje za existenčný.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní dvoch rokov a troch mesiacov, berúc do úvahy predmet

konania na okresnom súde, ktorý má pre sťažovateľa mimoriadny význam, správanie

sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy

2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

(bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslila v sume 340,88 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013

v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu v sume 8,04 € za dva úkony podľa

vyhlášky vykonané v roku 2014. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej

hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej

hodnoty v sume 56,82 €.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom neprevyšuje sumu, ktorú vypočítal

ústavný súd, preto ju priznal v požadovanej sume 340,88 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyni sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016