Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 527/2014
PDF · 184.66 KB
No categories available
III. ÚS 527/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu
Ľubomíra Dobríka o sťažnosti , zastúpeného
advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 12/2011 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 12/2011
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 18 C 12/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €
(slovom dvetisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 340,88 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatosem centov) na účet
advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej, advokátska kancelária, Podbrezovská 34, Bratislava,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 527/2014-10 z 9. septembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 12/2011 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Následne ústavný súd 21. októbra 2014 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 2. decembra 2014. V jeho
prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov
okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné
skutočnosti:
,,Dňa 18. 01. 2011 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa...
Uznesením zo dňa 17. 10. 2011... súd vyzval navrhovateľa na odstránenie vád
podania.
Dňa 30. 11. 2011 bolo súdu doručené doplnenie podania navrhovateľa.
Dňa 20. 01. 2012 bolo súdu doručené doplnenie príloh k návrhu.
Výzvou zo dňa 01. 05. 2012 súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.
Dňa 14. 06. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie
konania.
Dňa 13. 07. 2012 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na termín dňa
06. 09. 2012.
Dňa 18. 07. 2012 súd písomne predvolal účastníkov konania na termín
pojednávania.
Dňa 23. 08. 2012 navrhovateľ zobral návrh späť prostredníctvom právneho zástupcu
advokáta . z dôvodu, že navrhovateľ po posúdení odôvodnenia
odporcu nemá záujem pokračovať v konaní...
... 31. 08. 2012 bolo súdu doručené podanie advokátky JUDr. Eleny Ľalíkovej,
druhej právnej zástupkyne navrhovateľa, spolu s plnou mocou na zastupovanie
navrhovateľa v konaní, ktorá uviedla, že navrhovateľ e-mailom vypovedal plnú moc
...
Dňa 06. 09. 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a žiadosti právneho zástupcu
navrhovateľa o odročenie pojednávania na termín pojednávania dňa 06. 11. 2012.
Dňa 01. 10. 2012 súd písomne predvolal účastníkov konania na termín pojednávania
a požiadal o pripojenie spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Tv 2/2009.
Dňa 06. 11. 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu
potreby doplnenie dokazovania na termín dňa 21. 02. 2013.
Dňa 15. 01. 2013 súd predvolal svedkov a na výsluch
dňa 21. 02. 2013.
Dňa 15. 01. 2013 súd opätovne požiadal o zapožičanie spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 5Tv 2/2009.
Dňa 21. 02. 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd odročil z dôvodu
neprítomnosti na termín dňa 28. 03. 2013.
Dňa 28. 03. 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd konanie
zastavil a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Dňa 22. 04. 2013 sa navrhovateľ proti uzneseniu č. k. 18C 12/2011-155 zo dňa
28. 03. 2013 odvolal.
Dňa 07. 05. 2013 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa
odvolaciemu súdu.
Dňa 03. 07. 2013 bol súdny spis vrátený tunajšiemu súdu. Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 3 Co 291/2013-160 zo dňa 31. 05. 2013 napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie...
Dňa 17. 02. 2014 a dňa 25. 06. 2014 súd adresoval výzvu právnej zástupkyni
navrhovateľa.
Dňa 25. 06. 2014 a dňa 29. 10. 2014 súd adresoval výzvu .
Dňa 29. 10. 2014 súd vydal uznesenie č. k. 18C 12/2011-183, ktorým konanie opäť
zastavil a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
26. 11. 2014 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila okresnému súdu odvolanie
proti uzneseniu o zastavení konania
7. 1. 2015 okresný súd predložil súdny spis krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní navrhovateľa
16. 03. 2015 sa odporca vyjadril k odvolaniu navrhovateľa
22. 04. 2015 krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 165/2015 potvrdil napadnuté
uznesenie okresného súdu.
11. 05. 2015 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila okresnému súdu dovolanie
proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 Co 165/2015 z 22. 04. 2015“
V súčasnosti prebieha dovolacie konanie na Najvyššom súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 1 Cdo 318/2015.
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 2. februára 2016, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu
17. decembra 2014 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní
pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej
pozícii navrhovateľa „o náhradu za bolesť, odškodnenie, ušlý zisk“, ústavný súd konštatuje,
že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto
dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by
relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Postup okresného súdu
od napadnutia veci sa sústredil na prípravu pojednávania, v rámci ktorej mu trvalo
desať mesiacov, pokiaľ vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu
a po doručení doplnenia podania a príloh k návrhu 20. januára 2012 vyzval odporcu výzvou
z 1. mája 2012, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľa. Ústavný súd uvedené obdobie jedného
roka a štyroch mesiacov, počas ktorého okresný súd realizoval vo veci dva jednoduché
úkony (výzvy), hodnotí aj vzhľadom na predmet konania, ktorým je „náhrada za bolesť,
odškodnenie, ušlý zisk“ v dôsledku pracovného úrazu sťažovateľa, za zbytočný prieťah.
Takisto obdobie od 28. marca 2013, keď okresný súd rozhodol uznesením, ktorým konanie
zastavil, do zrušenia odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu z 28. marca 2013
z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vrátenia veci Krajským súdom v Bratislave
3. júla 2013, tiež možno pripísať okresnému súdu ako zbytočný prieťah v trvaní 3 mesiacov,
pretože v dôsledku nepreskúmateľného rozhodnutia okresného súdu sa napadnuté konanie
zbytočne predĺžilo. Od vrátenia súdneho spisu 3. júla 2013 okresný súd realizoval prvý
úkon (výzvu adresovanú právnej zástupkyni sťažovateľa) až po takmer 8 mesiacoch
nečinnosti, čo možno považovať za ďalší zbytočný prieťah v napadnutom konaní.
V dôsledku uvedených zistení ústavného súdu možno konštatovať, že okresný súd sa
v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkom trvaní dvoch rokov a troch
mesiacov.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Ústavný súd vychádzajúc z okolností prípadu a skutočnosti, že okresný súd rozhodol
uznesením z 29. októbra 2014, ktorým opäť zastavil konanie a toto rozhodnutie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 165/2015 z 22. apríla 2015,
konštatuje, že napadnuté konanie bolo právoplatne ukončené 7. mája 2015 doručením
označeného uznesenia krajského súdu všetkým účastníkom konania.
Napriek uvedenému podľa názoru ústavného súdu nie je možné prehliadať
skutočnosť zistenú zo zapožičaného súdneho spisu, že sťažovateľ prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne podal dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v čase
rozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti nerozhodol, preto nie je možné vylúčiť,
že v dôsledku úspešného dovolania sa vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd pre prípad zrušenia uznesenia okresného súdu
a vrátenia veci na ďalšie konanie prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
18 C 12/2011 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
4 500 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania
s poukazom na predmet konania, ktorý sťažovateľ považuje za existenčný.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť v trvaní dvoch rokov a troch mesiacov, berúc do úvahy predmet
konania na okresnom súde, ktorý má pre sťažovateľa mimoriadny význam, správanie
sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy
2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde
(bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa
si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslila v sume 340,88 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013
v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu v sume 8,04 € za dva úkony podľa
vyhlášky vykonané v roku 2014. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej
hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej
hodnoty v sume 56,82 €.
Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom neprevyšuje sumu, ktorú vypočítal
ústavný súd, preto ju priznal v požadovanej sume 340,88 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyni sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016