Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 138/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , , , mal.

, , a mal. , ,

zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Advokátska kancelária,

L. Novomestského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa

čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23

ods. 1, a 3, a a 3

v spojení s porušením a , ako aj

namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2

a 3 písm. b) a c) a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , mal. a mal.

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ,

mal. a mal. (spolu ďalej len „sťažovatelia“)

vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2

a 5, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a 3, čl. 46

ods. 1 a a 3 (ďalej len „“) v spojení

s porušením a , ako aj namietaného porušenia ich základných

práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. b) a c)

a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnutý postup“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ má postavenie obžalovaného

v trestnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. . Sťažovateľ bol

12. apríla 2014 na základe príkazu na zatknutie vydaného okresným súdom zatknutý

a následne sa na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 14. apríla 2014

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 15. mája 2014 nachádzal v období od 14. apríla 2014 do 15. januára 2015

vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody , a to

aj na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. zo 4. decembra 2014

o zamietnutí žiadosti sťažovateľa z 13. novembra 2014 o prepustenie z väzby.

2.1 Krajský súd uznesením sp. zn. z 15. januára 2015 rozhodol

o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 4. decembra

2014 tak, že zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. zo 4. decembra 2014

a podľa a ihneď prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 15. januára 2015 uviedol:

„Sťažnostný súd uvádza, že pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj

o možnosti náhrady väzby iným inštitútom nespojeným s odňatím slobody je potrebné

predovšetkým skúmať, či je naďalej daná dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestného

činu obžalovaným, či pretrvávajú dôvody väzby v tomto prípade podľa § 71 ods. 1 písm. a)

a c) , a či boli dodržané zákonné lehoty a ustanovenia o plynulosti

konania.

Sťažnostný súd bez ambície nahrádzať úlohu súdu 1. stupňa pri rozhodovaní o vine

a rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny uvádza, že podozrenie zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu a ďalšieho zločinu sa doposiaľ vykonaným dokazovaním nerozptýlilo,

a trestné stíhanie obžalovaného je naďalej vedené dôvodne. Je v právomoci predsedu

senátu určiť, aké dôkazy vykoná a v akom poradí, pričom je povinný vykonať dokazovanie

v rozsahu umožňujúcom spravodlivé rozhodnutie. Nakoľko proces dokazovania na hlavnom

pojednávaní zatiaľ ukončený nebol, úvahy obžalovaného v tomto smere sú predčasné.

Existencia dôvodov väzby podľa musí vyplývať buď

z osoby obvineného alebo z okolností prípadu. Sťažnostný súd sa stotožňuje so záverom

súdu 1. stupňa, že obavy z vyhýbania sa trestnému konaniu a pokračovania v trestnej

činnosti sú u obžalovaného naďalej dané. Listinnými dôkazmi - zápisnicami z pojednávaní

v civilných veciach predloženými zástupcom Ministerstva spravodlivosti SR, bolo

preukázané, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na hlavné pojednávanie nariadené

na 20. 02. 2014 o 10.00 hod., ktoré obžalovaný prevzal dňa 28. 01. 2014, sa tento

nedostavil, a dva dni pred termínom predložil potvrdenie o práceneschopnosti od

21. 01. 2014. V období trvania práceneschopnosti sa obžalovaný dva razy zúčastnil

občianskych súdnych konaní, a to 21. 01. 2014 a 10. 02. 2014. Je teda zrejmé, že

obžalovanému nebránili účasti na hlavnom pojednávaní zdravotné dôvody, hoci bol

formálne práceneschopný, pričom ale ustanovenie

vyžaduje pre ospravedlnenie neúčasti zo zdravotných dôvodov predloženie správy

ošetrujúceho lekára, z ktorej vyplýva, že zdravotný stav obvinenému neumožňuje bez

vážneho ohrozenia života, závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo rozšírenia

nebezpečnej infekčnej choroby. Žiadne takéto potvrdenie obžalovaný nepredložil, naopak,

vybavoval iné úradné záležitosti, čo svedčí o jeho úmysle mariť trestné stíhanie. Dĺžka

doposiaľ vykonanej väzby (cca 9 mesiacov) s poukazom na právnu kvalifikáciu skutkov,

ktoré sú mu kladené za vinu, nie je v rozpore so zásadou primeranosti a zdržanlivosti pri

zásahoch do základných ľudských práv a slobôd. Obava z pokračovania v trestnej činnosti

vyplýva zo vznesenia obvinenia pre ďalší majetkový trestný čin.

Pri skúmaní postupu súdu 1. stupňa z hľadiska rýchlosti konania a dodržiavania

občianskych práv garantovaných , nadväzujúcich na Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a na ustanovenie § 2 ods. 6 a § 76 ods. 1 Trestného

poriadku sťažnostný súd zistil pochybenie.

Na č. l. 1379 sa nachádza námietka zaujatosti vznesená obžalovaným voči

predsedovi senátu. Podanie bolo okresnému súdu doručené dňa 02. 09. 2014, doposiaľ však

o tejto námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté, hoci spĺňa všetky potrebné náležitosti. Bez

toho, aby sťažnostný súd prezumoval zaujatosť či nezaujatosť predsedu senátu, je na mieste

zdôrazniť, že ustanovenie v prípade, že je námietkou

zaujatosti spochybnená nezaujatosť sudcu, prikazuje konajúcemu orgánu vykonať len

nariadený úkon trestného konania a také úkony, ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel

trestného konania. Vzneseniu námietky zaujatosti predchádzalo rozhodnutie súdu 1. stupňa

o väzbe dňa 26. 08. 2014, proti ktorému podal obžalovaný sťažnosť. Okresný súd bez toho,

aby rozhodol o námietke zaujatosti predložil dňa 25. 09. 2014 vec nadriadenému súdu,

ktorý s rozhodnutím o sťažnosti vrátil spis okresnému súdu dňa 10. 10. 2014. Dňa

13. 10. 2014 sa konalo hlavné pojednávanie, ktoré bolo bez vykonávania dokazovania a bez

-

rozhodnutia o námietke zaujatosti odročené na termín 11. 11. 2014. Na tomto hlavnom

pojednávaní boli vypočutí svedkovia a ,

a následne bolo odročené na termín 16. 12. 2014. Medzi časom podal obžalovaný žiadosť

o prepustenie z väzby, o ktorej sa aktuálne rozhoduje, okresný súd nariadil neverejné

zasadnutie a rozhodol napadnutým uznesením. Dňa 09. 12. 2014 vzniesol obžalovaný

ďalšiu námietku zaujatosti. Dňa 16. 12. 2014 na hlavnom pojednávaní boli vypočutí

svedkovia , a .

Sťažnostný súd konštatuje, že žiaden z úkonov súdu vykonaný po vznesení námietky

zaujatosti nebol takého charakteru, ktorého okamžité, nevykonanie by zmarilo účel

trestného konania, preto boli tieto úkony vykonané v rozpore s ustanovením § 32 ods. 4

. Nakoľko všetky uvedené úkony je potrebné zopakovať po vyriešení

otázky nezaujatosti predsedu senátu na základe námietky zaujatosti vznesenej dňa

02. 09. 2014, bolo by ďalšie väzobné stíhanie obžalovaného minimálne v rozpore s § 76

ods. 1 , podľa ktorého môže väzba trvať len nevyhnutný čas. Tým že súd

1. stupňa vykonával po podanej námietke zaujatosti, bez včasného rozhodnutia o nej, úkony,

ktorých nevykonanie by zjavne nezmarilo účel trestného stíhania, spôsobil nielen ich

nezákonnosť, a tým aj nepoužiteľnosť pri rozhodovaní o vine alebo nevine obžalovaného,

ale aj následné predĺženie trestného konania, najmä v ohľade neúmerného predĺženia

trvania väzby obžalovaného, pretože takto vykonané úkony bude v ďalšom konaní potrebné

zopakovať.

Sťažnostný súd dospel k záveru, že v dôsledku opomenutia súdu 1. stupňa vo vzťahu

k námietke zaujatosti zo dňa 02. 09. 2014 došlo k porušeniu práva obžalovaného na osobnú

slobodu, ktoré je garantované a 5 , a to tým, že súd

nekonal efektívne, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Väzba je krajné a výnimočné

zaisťovacie opatrenie, pri ktorom vzhľadom na jej podstatu treba rešpektovať zásadu

primeranosti a zdržanlivosti.

Z tohto pohľadu boli nečinnosťou súdu I. stupňa porušené ústavné práva

obžalovaného takým spôsobom, že bolo potrebné rozhodnúť o jeho prepustení z väzby na

slobodu. Preto sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a ihneď prepustil obžalovaného

na slobodu.“

3. Sťažovatelia argumentujú, že napriek uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 15. januára 2015 a prepusteniu sťažovateľa na slobodu je potrebné, aby

ústavný súd vyslovil porušenie ich ústavných práv, keďže sťažovateľ bol v období od

2. septembra 2014 (t. j. odo dňa podania námietky zaujatosti sťažovateľom proti predsedovi

senátu) do 15. januára 2015 vo väzbe nezákonne a protiústavne.

3.1 Podľa sťažovateľov boli postupom okresného súdu (t. j. tým, že ponechal

sťažovateľa vo väzbe aj po 2. septembri 2014) porušené práva sťažovateľa na obhajobu,

právo na súkromie, ako aj porušený princíp prezumpcie neviny. Rovnako podľa

sťažovateľov dochádzalo v prípade väzby sťažovateľa k ponižujúcemu a neľudskému

zaobchádzaniu. Tým, že bol sťažovateľ väzobne stíhaný aj po 2. septembri 2014, došlo

podľa sťažovateľov zároveň k porušeniu práva na súkromie ostatných sťažovateľov, najmä

maloletých detí, keďže sťažovateľ nemohol byť pri synovi v čase, keď mal zdravotné

ťažkosti.

3.2 Sťažovatelia ďalej v sťažnosti citujú znenie označených ústavných práv,

poukazujú na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa priznania

finančného zadosťučinenia, rovnako citujú z listov maloletých detí adresovaných

sťažovateľovi do väzby alebo podrobne opisujú priebeh osobných prehliadok sťažovateľa

príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže a priebeh eskortovania sťažovateľa z väzby

na súdne pojednávania.

4. V závere sťažovatelia navrhli vydať tento nález:

„Základné práva a slobody chránené podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2

ods. 2, čl. 16 ods. 1, ods.2 , čl. 17 ods. 1, ods.2 , ods.5 , čl.19 ods. 1, ods.2 , 20 ods. 1, čl. 22

ods. 1, ods. 2 , , , ods. 3, , , ods. 3

Slovenskej republiky, v spojení podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 , čl. 36 ods. 1 a čl. 40 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd a v spojení podľa čl. 3, čl. 5 ods.1, ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1,

ods.2, ods. 3 písm. b), c), čl. 8 ods.1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. porušené boli.

Základné práva , mal. , mal.

chránené podľa , , ods.2 , , ods. 2 , Slovenskej

republiky, v spojení podľa čl. 8 ods.1, ods.2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod č. k.

porušené boli.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 90.200,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Mal. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu

k rukám matky , ktorá má povinnosť uchovať priznané finančné

zadosťučinenie pre svoju dcéru do veku dospelosti 18. rokov na termínovanom účte.

Mal. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 22.000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu

k rukám matky , ktorá má povinnosť uchovať priznané finančné

zadosťučinenie pre svojho syna do veku dospelosti 18. rokov na termínovanom účte.

priznáva odškodnenie majetkovej ujmy v sume 11.718,- Eur

s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 1.2.2015 do zaplatenia, ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

priznáva odškodnenie majetkovej ujmy v sume 200,- Eur

s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 16.01.2015 do zaplatenia , ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný

súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie

Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Mal. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Mal. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne - advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

III.

6. Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným

právam sťažovateľov či bližšieho citovania a rozoberania ich námietok je potrebné

konštatovať, že sťažnosť neprešla pri jej predbežnom prerokovaní testom jej prijateľnosti na

ďalšie konanie, a to z týchto dôvodov:

7. Sťažovatelia v prerokovávanej sťažnosti namietajú neústavnosť napadnutého

postupu okresného súdu pri rozhodovaní o prepustení sťažovateľa z väzby, ktorý má tkvieť

v tom, že okresný súd ponechal sťažovateľa vo väzbe aj po 2. septembri 2014.

7.1 Ústavný súd pripomína , z ktorého právnych noriem

pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená

primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného

súdu len subsidiárne.

7.2 Na základe princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov.

, ).

7.3 V čase podania sťažnosti bol sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu na

základe uznesenia krajského súdu sp. zn. z 15. januára 2015, ktorým tento

konštatoval nezákonnosť a neústavnosť väzobného stíhania sťažovateľa po 2. septembri

2014 a konštatoval, že boli porušené jeho ústavné práva.

7.4 Ochranu ústavným právam sťažovateľov efektívne poskytol krajský súd.

Sťažnosť podaná ústavnému súdu sa tak materiálne javí byť ako snaha o zduplicitnenie

konštatovania (t. j. aj zo strany krajského súdu aj ústavného súdu) porušenia ústavných práv

sťažovateľov (predovšetkým sťažovateľa), čo je z pohľadu konania pred ústavným súdom

neprípustné (porov. „...ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“, ako aj „...ak o ochrane týchto základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“).

7.5 Pokiaľ teda (i) bola efektívne poskytnutá ochrana ústavným právam sťažovateľov

zo strany krajského súdu (ii) a sťažovateľ sa v čase podania sťažnosti už nenachádza

vo väzbe, je sťažnosť napádajúca postup okresného súdu pre namietané porušenie

ústavných práv sťažovateľov neprípustná.

8. Akcentujúc už prezentované konklúzie, ústavný súd musel sťažnosť sťažovateľov

odmietnuť podľa pre jej neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016