Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 743/2015
PDF · 278.03 KB
No categories available
II. ÚS 743/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh ,
. , zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom,
Advokátska kancelária, Námestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, na preskúmanie
rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015
a takto
rozhodol:
1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna
2015 z r u š u j e .
2. Obecné zastupiteľstvo obce Ľubietová j e p o v i n n é uhradiť
trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri
centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Stanislava Hlinku, Advokátska kancelária,
Námestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. júla 2015
doručený návrh (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia
Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“ alebo
„odporca“) č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Podľa
zistenia ústavného súdu bolo napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva
navrhovateľovi doručené 24. júna 2015.
1.1 Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015 prijal návrh
navrhovateľa uznesením sp. zn. II. ÚS 743/2015-12 z 11. novembra 2015 (ďalej len
„uznesenie o prijatí“) na ďalšie konanie.
2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi
vo funkcii starostu obce Ľubietová bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva
uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ústavný zákon“) vo výške 1 699 eur z dôvodu porušenia čl. 7 ods. 1 písm. d)
a písm. e) a čl. 7 ods. 2 ústavného zákona tým, že nepodal v ustanovenej lehote oznámenie
funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) a nepriložil
potvrdenie o podanom daňovom priznaní.
2.1 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahuje
okrem citácie čl. 7 ústavného zákona žiadne iné dôvody ani argumenty. Pre úplnosť ústavný
súd uvádza celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva:
„Podľa čl. 7 ods. 1, písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní
odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy
dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára...
Podľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa
ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné
oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery
a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane
osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
Podľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie
o podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny
rok.“
3. Navrhovateľ v úvode svojho návrhu uviedol, že ako starosta zložil sľub
15. decembra 2014, a pretože bol opätovne zvolený za starostu, podľa čl. 7 ods. 3 v spojení
s ods. 1 ústavného zákona bol povinný podať písomné oznámenie do 31. marca 2015 za rok
2014, čo aj slovne urobil na Obecnom úrade obce Ľubietová 31. marca 2015.
3.1 Podľa navrhovateľa mandátová komisia (ďalej len „komisia“) je orgánom
obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že komisia nemá
samostatný sekretariát. Predseda komisie a členovia komisie prichádzajú na obecný úrad len
v deň zasadania obecného zastupiteľstva. V dôsledku uvedeného je navrhovateľ toho
názoru, že postupoval správne, keď oznámenie podal na obecnom úrade, ktorý je
podateľňou aj pre komisiu.
3.2 Navrhovateľ ďalej dôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatie
konania a nevyzvalo ho, aby sa vyjadril k začatiu konania. Navrhovateľ je toho názoru, že
nemal možnosť sa k veci vyjadriť a zaujať stanovisko, a ani nevie, aké ustanovenia
ústavného zákona porušil. Obecné zastupiteľstvo začalo a aj uskutočnilo konanie vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov na zasadaní obecného
zastupiteľstva 24. júna 2015, a to podľa navrhovateľa aj bez vyjadrenia komisie. Podľa
vyjadrenia navrhovateľa obecné zastupiteľstvo mu neumožnilo vyjadriť sa k začatému
konaniu, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona a spôsobuje nemožnosť
preskúmania napadnutého rozhodnutia.
3.3 Pokračujúc vo svojom návrhu, navrhovateľ uvádza, že obecné zastupiteľstvo
nemalo žiadne zistenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedol
neúplné a nepravdivé údaje (navrhovateľ uvádza, že nemalo ešte stanovisko komisie k jeho
oznámeniu, pozn.) alebo že by si nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného
zákona. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že v deň schválenia napadnutého
rozhodnutia, t. j. 24. júna 2015, komisia prevzala jeho oznámenie na kontrolu. Komisia
zasadala 1. júla 2015. Navrhovateľ doplnil, že obecné zastupiteľstvo začalo konanie
z vlastnej iniciatívy a začatie konania mu neoznámilo neurobilo prvý úkon voči nemu.
Navrhovateľ zastáva názor, že konanie nebolo začaté 24. júna 2015.
3.4 V ďalšej časti návrhu navrhovateľ popisuje priebeh prijímania napadnutého
rozhodnutia. Poslanec obecného zastupiteľstva sa navrhovateľa opýtal,
ako podal oznámenie. Navrhovateľ odpovedal, že oznámenie podal do 31. marca 2015 na
Obecnom úrade obce Ľubietová. Následne na to poslanec na tom istom
zasadaní obecného zastupiteľstva predložil obecnému zastupiteľstvu na schválenie
napadnuté rozhodnutie, ktoré podľa názoru navrhovateľa mal už pripravené a ktoré napokon
obecné zastupiteľstvo aj schválilo, a to i napriek tomu, že navrhovateľ si ako starosta podľa
jeho mienky splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného
zákona. Obecné zastupiteľstvo podľa navrhovateľa nepočkalo ani na stanovisko komisie
k oznámeniu navrhovateľa, ktorej poslanec obecného zastupiteľstva odovzdal
oznámenie navrhovateľa na účely jeho skontrolovania. Navrhovateľ zakončuje, že následne
na to , poslanec obecného zastupiteľstva, odovzdal starostovi napadnuté
rozhodnutie.
3.5 Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že obecné zastupiteľstvo žiadnym dôkazom
nepreukázalo, že porušil povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote
ustanovenej v tomto článku. Podľa jeho názoru obecné zastupiteľstvo nepreukázalo
nesplnenie alebo porušenie povinnosti ustanovenej ústavným zákonom navrhovateľom.
Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa podľa názoru navrhovateľa
zákonné náležitosti výroku a jeho odôvodnenia. Navrhovateľ navyše tvrdí, že v napadnutom
rozhodnutí za slovami „starosta obce“ obecné zastupiteľstvo neuviedlo osobné údaje
navrhovateľa v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska, čo je podľa jeho
názoru v rozpore s čl. 9 ods. 13 ústavného zákona.
3.6 Podľa navrhovateľa z čl. 7 ústavného zákona vyplýva, že výroková časť
napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva je v rozpore s čl. 7 ods. 1 písm. a) až e)
a ods. 2 ústavného zákona, je zmätočná a nepreskúmateľná. Obecné zastupiteľstvo podľa
slov navrhovateľa vôbec nezaujímalo, či si splnil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1
písm. a), b) a c) ústavného zákona, ale zaujímali ho iba jeho príjmy dosiahnuté v uplynulom
kalendárnom roku a majetkové pomery navrhovateľa a jeho manželky. Podľa navrhovateľa
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva bolo zdôvodnené len
citáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sa obecné zastupiteľstvo podľa názoru navrhovateľa vôbec
nevysporiadalo s otázkou, či podal, alebo nepodal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 písm. a), b)
a c) ústavného zákona. Skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnení
podľa navrhovateľa vôbec konkretizované a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazov
a v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecné
zastupiteľstvo pri rozhodovaní v danej veci vychádzalo. Obecné zastupiteľstvo v predmetnej
veci podľa navrhovateľa nedostatočne zistilo skutkový stav, v dôsledku čoho navrhovateľ
zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva je zmätočné
a nepreskúmateľné. Vyjadrenie navrhovateľa uvedené v závere napadnutého rozhodnutia
bolo podľa tvrdenia navrhovateľa dopísané perom, čo podľa jeho mienky potvrdzuje, že
napadnuté rozhodnutie už bolo pripravené pred jeho schválením obecným zastupiteľstvom.
3.7 V závere navrhovateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že komisia na svojom
zasadaní 1. júla 2015 otvorila obálku a zistila, že v obálke bolo navrhovateľom priložené
ročné zúčtovanie preddavkov na daň a podané oznámenie z 31. marca 2015. Ďalej podľa
tvrdenia navrhovateľa komisia zistila, že v obálke nebolo potvrdenie o daňovom priznaní
k dani z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny rok. Komisia podľa
navrhovateľa prerušila zasadanie z dôvodu dôkladného preskúmania oznámenia podaného
navrhovateľom do 6. júla 2015.
4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť.
II.
Vyjadrenie odporcu
5. Ústavný súd zaslal obecnému zastupiteľstvu návrh navrhovateľa, ako aj uznesenie
o prijatí s možnosťou vyjadriť sa k podanému návrhu. Na výzvy ústavného súdu
z 3. decembra 2015 a z 19. januára 2016 sa k podanému návrhu navrhovateľa vyjadrilo
obecné zastupiteľstvo prostredníctvom poslancov obecného zastupiteľstva dvoma listami
doručenými ústavnému súdu 28. januára 2016.
5.1 V prvom liste obecné zastupiteľstvo argumentuje, že navrhovateľ neodovzdal
oznámenie včas a že nič mu nebránilo oznámenie odovzdať v zmysle ústavného zákona.
5.2 Podľa obecného zastupiteľstva nie je pravda, že sa navrhovateľ nemohol
k začatiu konania vyjadriť. Ako dôkaz pripojilo zápisnicu zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva z 24. júna 2015, kde podľa obecného zastupiteľstva je na stranách 16 až 18
zdokumentovaný priebeh konania a rokovania zastupiteľstva v chronologickom poradí
vrátane vyjadrenia navrhovateľa.
5.3 Obecné zastupiteľstvo ďalej uviedlo, že jeho poslanci sa osobne zaujímali
u pracovníčky obecného úradu, ktorá má na starosti aj poštu, či navrhovateľ splnil
povinnosť predložiť oznámenie. Podľa vyjadrenia pracovníčky obecného úradu, na ktoré
obecné zastupiteľstvo odkazuje, žiadne oznámenie nepreberala, neevidovala ani neukladala
do trezoru, ani nič neposielala predsedníčke komisie. Toto tvrdenie dokazuje podľa
obecného zastupiteľstva aj neskoršie vyjadrenie predsedníčky komisie
(ďalej aj „predsedníčka“), že obálka s oznámením síce bola opatrená pečiatkou podateľne,
ale bez podacieho čísla. Obecné zastupiteľstvo zastáva názor, že tak urobil dodatočne
navrhovateľ osobne, pričom predsedníčke komisie ho predložil až 24. júna 2015 na
zasadnutí obecného zastupiteľstva.
5.4 Obecné zastupiteľstvo považuje za dostatočný a nevyvrátiteľný dôkaz o porušení
ústavného zákona vyjadrenie pracovníčky obecného úradu, osobné vyjadrenie navrhovateľa
na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ako aj predsedníčky komisie.
5.5 V druhom liste zaslanom predsedníčkou komisie obecného zastupiteľstva na
ochranu verejného záujmu pri výkone funkcie starostu obce (ďalej len „komisia obecného
zastupiteľstva“; navrhovateľ i obecné zastupiteľstvo vo svojich podaniach uvádzajú
nesprávny názov „mandátna komisia“, pozn.) , zvolenej uznesením
obecného zastupiteľstva č. OcZ 1-9/2014, sa predsedníčka vyjadrila, že ponecháva na
posúdenie ústavnému súdu, či došlo k porušeniu ústavného zákona zo strany navrhovateľa.
Replika navrhovateľa
6. Ústavný súd zaslal listami z 1. februára 2016 a z 11. februára 2016 navrhovateľovi
obe vyjadrenia obecného zastupiteľstva s oznámením o možnosti zaujať stanovisko
k vyjadreniam obecného zastupiteľstva.
6.1 Navrhovateľ sa listom doručeným ústavnému súdu 16. februára 2016 vyjadril
k stanoviskám obecného zastupiteľstva, pričom vo vyjadrení zopakoval svoje argumenty
z návrhu, prezentoval názor, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že niektoré úkony týkajúce sa
zistenia skutkového stavu boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia, a nie pred
jeho vydaním, a vyslovil, že trvá v plnom rozsahu na svojom návrhu. Ústavný súd
poznamenáva, že vyjadrenie navrhovateľa nebolo spísané a zaslané prostredníctvom jeho
právneho zástupcu, ale navrhovateľom samotným. Právny zástupca listom doručeným
ústavnému súdu 22. februára 2016 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením samotného
navrhovateľa, a preto nepodáva žiadne vyjadrenie k stanoviskám odporcu.
III.
7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1
písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,
ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,
podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný
účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie
o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.
Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak senát
ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným
predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté
rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
IV.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľa
vznesených proti napadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ
artikuluje predovšetkým tieto výhrady: (i) tvrdí, že oznámenie podal na obecnom úrade, (ii)
dôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatie konania a nevyzvalo ho, aby sa
vyjadril k začatiu konania, (iii) uvádza, že obecné zastupiteľstvo nemalo žiadne zistenia,
ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedol neúplné a nepravdivé
údaje, (iv) namieta, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa zákonné
náležitosti výroku a jeho odôvodnenia, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného
zastupiteľstva bolo zdôvodnené len citáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2
ústavného zákona, skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia konkretizované, a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazov
a v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecné
zastupiteľstvo pri rozhodovaní v jeho veci vychádzalo.
9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany
verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu
osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti
s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne
zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného
zákona.
9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je
konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného
zákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona)
v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.
9.2 V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa na
konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené
príslušným orgánom verejnej moci v zmysle ústavného zákona.
9.3 Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanovení
ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného
normatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp ovládajúci konanie vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický
prístup k interpretácii normatívneho textu.
9.4 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie
podľa odseku 1 (t. j. aj obecné zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadne
odôvodneného podnetu(...) Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1
umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril
k podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného
zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť
alebo obmedzenie(...) Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že
verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)
9.5 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že
ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr.
dokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci
(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť
podnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),
zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46
a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov; § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“); § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176
ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov], aby
rozhodnutia orgánov verejnej moci (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) majúcich
právomoc rozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov)
a právnických osôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom
skutkovom stave veci.
9.6 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy
demokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej
moci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb. Tieto sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokovávanom prípade
konkrétne čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené
s právom na inú právnu ochranu.
9.7 Povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní
upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistiť správne
a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej
prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda
zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého
dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými
návrhmi a námietkami účastníkov; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môže
byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenie
všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmi
konania a pod. (porov. § 47 ods. 1 druhej vety správneho poriadku; § 157 ods. 3 a 4 OSP)],
obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú
právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu
konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou
konajúceho orgánu verejnej moci. Nota bene ústavný súd uvádza, že spornou z hľadiska
práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy je i výnimka z týchto základných znakov ústavne
aprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci (t. j. z povinnosti orgánov verejnej
moci zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci
a povinnosti riadne odôvodniť svoje rozhodnutie) výslovne upravená zákonnom
v prípadoch, kde, preferujúc ochranu verejného záujmu (napr. bezpečnosti štátu a pod.),
je dodržiavanie uvedených procesných záruk účastníka konania, resp. dotknutého subjektu
(v zmysle riadneho odôvodnenia rozhodnutia alebo správneho a dostatočného zistenia
skutkového stavu) bez ohľadu na negatívny vplyv rozhodnutia na právnu pozíciu účastníkov
konania týmto zákonom úplne negované [typicky porov. § 120 ods. 2 písm. a) až i) zákona
č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a s ním súvisiace konania o súlade právnych predpisov pred ústavným
súdom vedené na základe návrhu verejnej ochrankyne práv pod sp. zn. PL. ÚS 40/2014
a sp. zn. PL. ÚS 5/2014].
10. Aplikujúc už uvedené konklúzie na konanie vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov pred obecným zastupiteľstvom v navrhovateľovej veci,
ústavný súd konštatuje, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár
nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo
zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).
10.1 Obecné zastupiteľstvo musí preto v takomto konaní vykonať dokazovanie
z úradnej povinnosti a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu
konkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie ustanovenú ústavným zákonom alebo
zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejný
funkcionár nie je povinný preukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť alebo
obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom, ale naopak, skutočnosť, že
ostal po začatí konania prípadne nečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôže
ísť na jeho ťarchu. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov verejného funkcionára nezaťažuje tzv.
dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol povinný preukazovať alebo vyvracať určité
skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie výboru (porov. I. ÚS 45/2011,
10.2 V odôvodnení rozhodnutia musí obecné zastupiteľstvo uviesť relevantné
a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané, a odôvodnenie musí spĺňať
požiadavky kladené na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci podľa čl. 46
ods. 1 ústavy. Rozsah tejto povinnosti sa však musí posúdiť vo svetle okolností každej veci
vrátane námietok uvádzaných dotknutým subjektom (porov. I. ÚS 56/01, I. ÚS 165/02,
II. ÚS 410/06, III. ÚS 53/06, IV. ÚS 24/07, IV. ÚS 85/2010).
10.3 Ako už ústavný súd v rekapitulácii prezentoval, odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahuje okrem citácie čl. 7 ústavného zákona
žiadne iné dôvody ani argumenty. Celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
obecného zastupiteľstva je nasledovné:
„Podľa čl. 7 ods. 1, písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní
odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať
písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy
dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára...
Podľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa
ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné
oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery
a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane
osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
Podľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie
o podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny
rok.“
10.4 Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva,
ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty riadneho
odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci a z pohľadu záverov v ňom uvedených je
prejavom arbitrárneho prístupu obecného zastupiteľstva k rozhodovaniu navrhovateľovej
veci.
10.5 Navrhovateľ mal možnosť sa k začatiu konania proti jeho osobe vyjadriť na
zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 24. júna 2015, a to ústne, pričom uviedol, že
oznámenie podal v lehote predpokladanej ústavným zákonom do podateľne na obecnom
úrade. Obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí však na tieto ťažiskové námietky
a návrhy navrhovateľa relevantne neodpovedalo, neuviedlo, ako sa s nimi vysporiadalo,
nezdôvodnilo vypočutie/nevypočutie svedkov (zamestnancov obecného úradu alebo
poslancov obecného zastupiteľstva), neuviedlo, či lustrovalo evidenciu došlej pošty
podateľne obecného úradu a aké skutočnosti zistilo.
10.6 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aké iné dôkazy
obecné zastupiteľstvo priamo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov vykonalo a z ktorých vychádzalo pri konštatácii nesplnenia povinnosti
navrhovateľa v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. Inak povedané,
nie je zrejmé, či obecné zastupiteľstvo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov zisťovalo (akokoľvek) stav veci a či vykonalo v konaní
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci
dokazovanie.
10.7 Pokiaľ sa obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení k návrhu doručenému
ústavnému súdu 28. januára 2016 odvoláva na zápisnicu zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva z 24. júna 2015 a dôkazy, ktoré boli vykonané na uvedenom zasadnutí
obecného zastupiteľstva, je potrebné konštatovať, že všetky tieto (inak relevantné)
argumenty a skutočnosti mali byť súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nestačí
totiž pre účely spravodlivého rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach verejného funkcionára, aby si konajúci orgán verejnej moci sám pre seba
a mlčky urobil závery o určitých počas konania a dokazovania zistených skutočnostiach
podporených dôkazmi (pred ním vykonaných a nachádzajúcich sa v spise) bez toho, aby
svoje závery v rozhodnutí výslovne artikuloval, resp. s tým, že v rozhodnutí poukáže iba na
porušené právne predpisy bez výslovného odôvodnenia, na základe čoho dospel k záveru
o porušení týchto právnych predpisov. Naopak, je potrebné, aby orgán verejnej moci
v rozhodnutí tieto svoje vedomosti nadobudnuté počas konania a vykonaného dokazovania
artikuloval, riadne označil, aké dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, uviedol, ako sa
s dôkazmi a s relevantnými námietkami účastníka konania vysporiadal, akú právnu úpravu
aplikoval a aké konečné právne relevantné závery vyvodil. Inak povedané, výsledok
vnútornej duševnej činnosti príslušnej fyzickej osoby poverenej rozhodovaním v mene
orgánu verejnej moci spočívajúci v hodnotení dôkazov a utváraní právneho názoru na
zistený skutkový stav musí byť prejavený navonok vo forme písomného odôvodnenia
rozhodnutia.
10.8 Ústavný súd zároveň vyjadruje znepokojenie aj zo skutočnosti, že konanie
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi
prebehlo v jeden deň v rámci zasadnutia obecného zastupiteľstva. A teda v jeden deň sa
konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začalo, v ten istý
deň prebehlo dokazovanie, vyjadrenie navrhovateľa na zasadnutí obecného zastupiteľstva
a v ten istý deň bolo obecným zastupiteľstvom prijaté napadnuté rozhodnutie. Možno teda
hovoriť o podstatnom oklieštení ústavného práva navrhovateľa na obhajobu, resp.
materiálne popretie tohto práva.
10.9 Ústavný súd neuzatvára, či tvrdenia navrhovateľa o včasnom splnení si
povinnosti v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona boli alebo neboli založené na pravdivom
skutkovom základe. S uvedeným sa vysporiadať bolo primárnou úlohou obecného
zastupiteľstva s tým, že bolo povinnosťou obecného zastupiteľstva správne a v dostatočnom
rozsahu zistiť skutkový stav veci, riadne sa zaoberať námietkami navrhovateľa vznesenými
pred obecným zastupiteľstvom a odôvodniť, na základe čoho dospelo k záveru
o pravdivosti/nepravdivosti tvrdených skutočnostiach zo strany navrhovateľa
(odovzdanie/neodovzdanie včas oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona), a prečo
vypočulo/nevypočulo, resp. považovalo/nepovažovalo (vzhľadom na aké skutočnosti
a dôkazy) za účelné vypočuť svedkov a pod.
10.10 Tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva
nespĺňa z dôvodov už uvedených atribúty riadneho odôvodnenia, ústavný súd ako orgán
verejnej moci povolaný až sekundárne zisťovať, či konanie verejného funkcionára
bolo/nebolo v rozpore s ústavným zákonom (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde),
nemohol suplovať ústavným zákonom uloženú povinnosť obecného zastupiteľstva zisťovať
a preukázať, že navrhovateľ nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené
ústavným zákonom alebo iným zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).
11. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 10 až 10.10 a princípov
komunikovaných v bodoch 9 až 9.7 tohto nálezu ústavný súd uzatvára, že napadnuté
rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa atribúty kladené na kvalitu rozhodnutia orgánu
verejnej moci čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto nálezu.
11.1 Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na uvedený bod 1 výroku tohto nálezu
a jeho odôvodnenie za účelné vyjadrovať sa k ďalším námietkam navrhovateľa.
V.
12. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom (ďalej len „advokát“) v konaní pred
ústavným súdom (bod 2 výroku).
12.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné
oceniť peniazmi. Ústavný súd v navrhovateľovej veci viedol jedno konanie na základe
jedného návrhu na začatie konania podaného navrhovateľom, a preto pri priznaní úhrady
trov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“).
12.2 Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu).
12.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2014 (§ 1
ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur
(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotina
v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 eur).
12.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 279,66 eur (2 x 139,83 eur) a 2 x
režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu v sume 16,78 eur (2 x 8,39 eur). Podľa
zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného Finančným riaditeľstvom
Slovenskej republiky je advokát navrhovateľa daňovým subjektom registrovaným pre DPH
(IČ DPH SK1029226979). Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho
zastúpenia spolu v sume 355,73 eur (296,44 eur + 20 % DPH).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016