Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 743/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh ,

. , zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom,

Advokátska kancelária, Námestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, na preskúmanie

rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015

a takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna

2015 z r u š u j e .

2. Obecné zastupiteľstvo obce Ľubietová j e p o v i n n é uhradiť

trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri

centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Stanislava Hlinku, Advokátska kancelária,

Námestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. júla 2015

doručený návrh (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia

Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“ alebo

„odporca“) č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Podľa

zistenia ústavného súdu bolo napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva

navrhovateľovi doručené 24. júna 2015.

1.1 Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015 prijal návrh

navrhovateľa uznesením sp. zn. -12 z 11. novembra 2015 (ďalej len

„uznesenie o prijatí“) na ďalšie konanie.

2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi

vo funkcii starostu obce Ľubietová bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva

uložená pokuta podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ústavný zákon“) vo výške 1 699 eur z dôvodu porušenia čl. 7 ods. 1 písm. d)

a písm. e) a čl. 7 ods. 2 ústavného zákona tým, že nepodal v ustanovenej lehote oznámenie

funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) a nepriložil

potvrdenie o podanom daňovom priznaní.

2.1 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahuje

okrem citácie čl. 7 ústavného zákona žiadne iné dôvody ani argumenty. Pre úplnosť ústavný

súd uvádza celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva:

„Podľa , písm. d) ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní

odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy

dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára...

Podľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa

ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné

oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery

a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane

osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie

o podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny

rok.“

3. Navrhovateľ v úvode svojho návrhu uviedol, že ako starosta zložil sľub

15. decembra 2014, a pretože bol opätovne zvolený za starostu, podľa čl. 7 ods. 3 v spojení

s ods. 1 ústavného zákona bol povinný podať písomné oznámenie do 31. marca 2015 za rok

2014, čo aj slovne urobil na Obecnom úrade obce Ľubietová 31. marca 2015.

3.1 Podľa navrhovateľa mandátová komisia (ďalej len „komisia“) je orgánom

obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že komisia nemá

samostatný sekretariát. Predseda komisie a členovia komisie prichádzajú na obecný úrad len

v deň zasadania obecného zastupiteľstva. V dôsledku uvedeného je navrhovateľ toho

názoru, že postupoval správne, keď oznámenie podal na obecnom úrade, ktorý je

podateľňou aj pre komisiu.

3.2 Navrhovateľ ďalej dôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatie

konania a nevyzvalo ho, aby sa vyjadril k začatiu konania. Navrhovateľ je toho názoru, že

nemal možnosť sa k veci vyjadriť a zaujať stanovisko, a ani nevie, aké ustanovenia

ústavného zákona porušil. Obecné zastupiteľstvo začalo a aj uskutočnilo konanie vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov na zasadaní obecného

zastupiteľstva 24. júna 2015, a to podľa navrhovateľa aj bez vyjadrenia komisie. Podľa

vyjadrenia navrhovateľa obecné zastupiteľstvo mu neumožnilo vyjadriť sa k začatému

konaniu, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona a spôsobuje nemožnosť

preskúmania napadnutého rozhodnutia.

3.3 Pokračujúc vo svojom návrhu, navrhovateľ uvádza, že obecné zastupiteľstvo

nemalo žiadne zistenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedol

neúplné a nepravdivé údaje (navrhovateľ uvádza, že nemalo ešte stanovisko komisie k jeho

oznámeniu, pozn.) alebo že by si nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného

zákona. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že v deň schválenia napadnutého

rozhodnutia, t. j. 24. júna 2015, komisia prevzala jeho oznámenie na kontrolu. Komisia

zasadala 1. júla 2015. Navrhovateľ doplnil, že obecné zastupiteľstvo začalo konanie

z vlastnej iniciatívy a začatie konania mu neoznámilo neurobilo prvý úkon voči nemu.

Navrhovateľ zastáva názor, že konanie nebolo začaté 24. júna 2015.

3.4 V ďalšej časti návrhu navrhovateľ popisuje priebeh prijímania napadnutého

rozhodnutia. Poslanec obecného zastupiteľstva sa navrhovateľa opýtal,

ako podal oznámenie. Navrhovateľ odpovedal, že oznámenie podal do 31. marca 2015 na

Obecnom úrade obce Ľubietová. Následne na to poslanec na tom istom

zasadaní obecného zastupiteľstva predložil obecnému zastupiteľstvu na schválenie

napadnuté rozhodnutie, ktoré podľa názoru navrhovateľa mal už pripravené a ktoré napokon

obecné zastupiteľstvo aj schválilo, a to i napriek tomu, že navrhovateľ si ako starosta podľa

jeho mienky splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného

zákona. Obecné zastupiteľstvo podľa navrhovateľa nepočkalo ani na stanovisko komisie

k oznámeniu navrhovateľa, ktorej poslanec obecného zastupiteľstva odovzdal

oznámenie navrhovateľa na účely jeho skontrolovania. Navrhovateľ zakončuje, že následne

na to , poslanec obecného zastupiteľstva, odovzdal starostovi napadnuté

rozhodnutie.

3.5 Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že obecné zastupiteľstvo žiadnym dôkazom

nepreukázalo, že porušil povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehote

ustanovenej v tomto článku. Podľa jeho názoru obecné zastupiteľstvo nepreukázalo

nesplnenie alebo porušenie povinnosti ustanovenej ústavným zákonom navrhovateľom.

Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa podľa názoru navrhovateľa

zákonné náležitosti výroku a jeho odôvodnenia. Navrhovateľ navyše tvrdí, že v napadnutom

rozhodnutí za slovami „starosta obce“ obecné zastupiteľstvo neuviedlo osobné údaje

navrhovateľa v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska, čo je podľa jeho

názoru v rozpore s čl. 9 ods. 13 ústavného zákona.

3.6 Podľa navrhovateľa z čl. 7 ústavného zákona vyplýva, že výroková časť

napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva je v rozpore s čl. 7 ods. 1 písm. a) až e)

a ods. 2 ústavného zákona, je zmätočná a nepreskúmateľná. Obecné zastupiteľstvo podľa

slov navrhovateľa vôbec nezaujímalo, či si splnil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1

písm. a), b) a c) ústavného zákona, ale zaujímali ho iba jeho príjmy dosiahnuté v uplynulom

kalendárnom roku a majetkové pomery navrhovateľa a jeho manželky. Podľa navrhovateľa

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva bolo zdôvodnené len

citáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia sa obecné zastupiteľstvo podľa názoru navrhovateľa vôbec

nevysporiadalo s otázkou, či podal, alebo nepodal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 písm. a), b)

a c) ústavného zákona. Skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnení

podľa navrhovateľa vôbec konkretizované a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazov

a v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecné

zastupiteľstvo pri rozhodovaní v danej veci vychádzalo. Obecné zastupiteľstvo v predmetnej

veci podľa navrhovateľa nedostatočne zistilo skutkový stav, v dôsledku čoho navrhovateľ

zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva je zmätočné

a nepreskúmateľné. Vyjadrenie navrhovateľa uvedené v závere napadnutého rozhodnutia

bolo podľa tvrdenia navrhovateľa dopísané perom, čo podľa jeho mienky potvrdzuje, že

napadnuté rozhodnutie už bolo pripravené pred jeho schválením obecným zastupiteľstvom.

3.7 V závere navrhovateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že komisia na svojom

zasadaní 1. júla 2015 otvorila obálku a zistila, že v obálke bolo navrhovateľom priložené

ročné zúčtovanie preddavkov na daň a podané oznámenie z 31. marca 2015. Ďalej podľa

tvrdenia navrhovateľa komisia zistila, že v obálke nebolo potvrdenie o daňovom priznaní

k dani z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny rok. Komisia podľa

navrhovateľa prerušila zasadanie z dôvodu dôkladného preskúmania oznámenia podaného

navrhovateľom do 6. júla 2015.

4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrhol

napadnuté rozhodnutie zrušiť.

II.

Vyjadrenie odporcu

5. Ústavný súd zaslal obecnému zastupiteľstvu návrh navrhovateľa, ako aj uznesenie

o prijatí s možnosťou vyjadriť sa k podanému návrhu. Na výzvy ústavného súdu

z 3. decembra 2015 a z 19. januára 2016 sa k podanému návrhu navrhovateľa vyjadrilo

obecné zastupiteľstvo prostredníctvom poslancov obecného zastupiteľstva dvoma listami

doručenými ústavnému súdu 28. januára 2016.

5.1 V prvom liste obecné zastupiteľstvo argumentuje, že navrhovateľ neodovzdal

oznámenie včas a že nič mu nebránilo oznámenie odovzdať v zmysle ústavného zákona.

5.2 Podľa obecného zastupiteľstva nie je pravda, že sa navrhovateľ nemohol

k začatiu konania vyjadriť. Ako dôkaz pripojilo zápisnicu zo zasadnutia obecného

zastupiteľstva z 24. júna 2015, kde podľa obecného zastupiteľstva je na stranách 16 až 18

zdokumentovaný priebeh konania a rokovania zastupiteľstva v chronologickom poradí

vrátane vyjadrenia navrhovateľa.

5.3 Obecné zastupiteľstvo ďalej uviedlo, že jeho poslanci sa osobne zaujímali

u pracovníčky obecného úradu, ktorá má na starosti aj poštu, či navrhovateľ splnil

povinnosť predložiť oznámenie. Podľa vyjadrenia pracovníčky obecného úradu, na ktoré

obecné zastupiteľstvo odkazuje, žiadne oznámenie nepreberala, neevidovala ani neukladala

do trezoru, ani nič neposielala predsedníčke komisie. Toto tvrdenie dokazuje podľa

obecného zastupiteľstva aj neskoršie vyjadrenie predsedníčky komisie

(ďalej aj „predsedníčka“), že obálka s oznámením síce bola opatrená pečiatkou podateľne,

ale bez podacieho čísla. Obecné zastupiteľstvo zastáva názor, že tak urobil dodatočne

navrhovateľ osobne, pričom predsedníčke komisie ho predložil až 24. júna 2015 na

zasadnutí obecného zastupiteľstva.

5.4 Obecné zastupiteľstvo považuje za dostatočný a nevyvrátiteľný dôkaz o porušení

ústavného zákona vyjadrenie pracovníčky obecného úradu, osobné vyjadrenie navrhovateľa

na zasadnutí obecného zastupiteľstva, ako aj predsedníčky komisie.

5.5 V druhom liste zaslanom predsedníčkou komisie obecného zastupiteľstva na

ochranu verejného záujmu pri výkone funkcie starostu obce (ďalej len „komisia obecného

zastupiteľstva“; navrhovateľ i obecné zastupiteľstvo vo svojich podaniach uvádzajú

nesprávny názov „mandátna komisia“, pozn.) , zvolenej uznesením

obecného zastupiteľstva č. OcZ 1-9/2014, sa predsedníčka vyjadrila, že ponecháva na

posúdenie ústavnému súdu, či došlo k porušeniu ústavného zákona zo strany navrhovateľa.

Replika navrhovateľa

6. Ústavný súd zaslal listami z 1. februára 2016 a z 11. februára 2016 navrhovateľovi

obe vyjadrenia obecného zastupiteľstva s oznámením o možnosti zaujať stanovisko

k vyjadreniam obecného zastupiteľstva.

6.1 Navrhovateľ sa listom doručeným ústavnému súdu 16. februára 2016 vyjadril

k stanoviskám obecného zastupiteľstva, pričom vo vyjadrení zopakoval svoje argumenty

z návrhu, prezentoval názor, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že niektoré úkony týkajúce sa

zistenia skutkového stavu boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia, a nie pred

jeho vydaním, a vyslovil, že trvá v plnom rozsahu na svojom návrhu. Ústavný súd

poznamenáva, že vyjadrenie navrhovateľa nebolo spísané a zaslané prostredníctvom jeho

právneho zástupcu, ale navrhovateľom samotným. Právny zástupca listom doručeným

ústavnému súdu 22. februára 2016 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením samotného

navrhovateľa, a preto nepodáva žiadne vyjadrenie k stanoviskám odporcu.

III.

7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1

písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,

ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,

podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladný

účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak senát

ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným

predpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté

rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

IV.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľa

vznesených proti napadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Navrhovateľ

artikuluje predovšetkým tieto výhrady: (i) tvrdí, že oznámenie podal na obecnom úrade, (ii)

dôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatie konania a nevyzvalo ho, aby sa

vyjadril k začatiu konania, (iii) uvádza, že obecné zastupiteľstvo nemalo žiadne zistenia,

ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedol neúplné a nepravdivé

údaje, (iv) namieta, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa zákonné

náležitosti výroku a jeho odôvodnenia, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného

zastupiteľstva bolo zdôvodnené len citáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2

ústavného zákona, skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia konkretizované, a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazov

a v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecné

zastupiteľstvo pri rozhodovaní v jeho veci vychádzalo.

9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany

verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporu

osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislosti

s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne

zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného

zákona.

9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je

konaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného

zákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona)

v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

verejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.

9.2 V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa na

konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedené

príslušným orgánom verejnej moci v zmysle ústavného zákona.

9.3 Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanovení

ústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzeného

normatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp ovládajúci konanie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologický

prístup k interpretácii normatívneho textu.

9.4 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie

podľa odseku 1 (t. j. aj obecné zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadne

odôvodneného podnetu(...) Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1

umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril

k podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného

zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť

alebo obmedzenie(...) Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že

verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)

9.5 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, že

ústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr.

dokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci

(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosť

podnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),

zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46

a o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov; a Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“); § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176

ods. 2 v znení neskorších predpisov], aby

rozhodnutia orgánov verejnej moci (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) majúcich

právomoc rozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránených

záujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov)

a právnických osôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenom

skutkovom stave veci.

9.6 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípy

demokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnej

moci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb. Tieto sú uvedené v (ďalej len

„ústava“) v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokovávanom prípade

konkrétne . V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojené

s právom na inú právnu ochranu.

9.7 Povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať v konaní

upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom chránených

záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistiť správne

a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej

prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda

zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého

dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými

návrhmi a námietkami účastníkov; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môže

byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenie

všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmi

konania a pod. (porov. druhej vety správneho poriadku; a )],

obe vyplývajúce z (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú

právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu

konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou

konajúceho orgánu verejnej moci. Nota bene ústavný súd uvádza, že spornou z hľadiska

práv zaručených je i výnimka z týchto základných znakov ústavne

aprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci (t. j. z povinnosti orgánov verejnej

moci zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci

a povinnosti riadne odôvodniť svoje rozhodnutie) výslovne upravená zákonnom

v prípadoch, kde, preferujúc ochranu verejného záujmu (napr. bezpečnosti štátu a pod.),

je dodržiavanie uvedených procesných záruk účastníka konania, resp. dotknutého subjektu

(v zmysle riadneho odôvodnenia rozhodnutia alebo správneho a dostatočného zistenia

skutkového stavu) bez ohľadu na negatívny vplyv rozhodnutia na právnu pozíciu účastníkov

konania týmto zákonom úplne negované [typicky porov. § 120 ods. 2 písm. a) až i) zákona

č. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a s ním súvisiace konania o súlade právnych predpisov pred ústavným

súdom vedené na základe návrhu verejnej ochrankyne práv pod sp. zn.

a sp. zn. ].

10. Aplikujúc už uvedené konklúzie na konanie vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov pred obecným zastupiteľstvom v navrhovateľovej veci,

ústavný súd konštatuje, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo

zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).

10.1 Obecné zastupiteľstvo musí preto v takomto konaní vykonať dokazovanie

z úradnej povinnosti a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu

konkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie ustanovenú ústavným zákonom alebo

zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejný

funkcionár nie je povinný preukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť alebo

obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom, ale naopak, skutočnosť, že

ostal po začatí konania prípadne nečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôže

ísť na jeho ťarchu. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov verejného funkcionára nezaťažuje tzv.

dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol povinný preukazovať alebo vyvracať určité

skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie výboru (porov. ,

).

10.2 V odôvodnení rozhodnutia musí obecné zastupiteľstvo uviesť relevantné

a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané, a odôvodnenie musí spĺňať

požiadavky kladené na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci podľa čl. 46

ods. 1 . Rozsah tejto povinnosti sa však musí posúdiť vo svetle okolností každej veci

vrátane námietok uvádzaných dotknutým subjektom (porov. , ,

, , , ).

10.3 Ako už ústavný súd v rekapitulácii prezentoval, odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahuje okrem citácie čl. 7 ústavného zákona

žiadne iné dôvody ani argumenty. Celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

obecného zastupiteľstva je nasledovné:

„Podľa , písm. d) ústavného o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní

odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať

písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy

dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára...

Podľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa

ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné

oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery

a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane

osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

Podľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie

o podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny

rok.“

10.4 Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva,

ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty riadneho

odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci a z pohľadu záverov v ňom uvedených je

prejavom arbitrárneho prístupu obecného zastupiteľstva k rozhodovaniu navrhovateľovej

veci.

10.5 Navrhovateľ mal možnosť sa k začatiu konania proti jeho osobe vyjadriť na

zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 24. júna 2015, a to ústne, pričom uviedol, že

oznámenie podal v lehote predpokladanej ústavným zákonom do podateľne na obecnom

úrade. Obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí však na tieto ťažiskové námietky

a návrhy navrhovateľa relevantne neodpovedalo, neuviedlo, ako sa s nimi vysporiadalo,

nezdôvodnilo vypočutie/nevypočutie svedkov (zamestnancov obecného úradu alebo

poslancov obecného zastupiteľstva), neuviedlo, či lustrovalo evidenciu došlej pošty

podateľne obecného úradu a aké skutočnosti zistilo.

10.6 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aké iné dôkazy

obecné zastupiteľstvo priamo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov vykonalo a z ktorých vychádzalo pri konštatácii nesplnenia povinnosti

navrhovateľa v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. Inak povedané,

nie je zrejmé, či obecné zastupiteľstvo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov zisťovalo (akokoľvek) stav veci a či vykonalo v konaní

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci

dokazovanie.

10.7 Pokiaľ sa obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení k návrhu doručenému

ústavnému súdu 28. januára 2016 odvoláva na zápisnicu zo zasadnutia obecného

zastupiteľstva z 24. júna 2015 a dôkazy, ktoré boli vykonané na uvedenom zasadnutí

obecného zastupiteľstva, je potrebné konštatovať, že všetky tieto (inak relevantné)

argumenty a skutočnosti mali byť súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nestačí

totiž pre účely spravodlivého rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach verejného funkcionára, aby si konajúci orgán verejnej moci sám pre seba

a mlčky urobil závery o určitých počas konania a dokazovania zistených skutočnostiach

podporených dôkazmi (pred ním vykonaných a nachádzajúcich sa v spise) bez toho, aby

svoje závery v rozhodnutí výslovne artikuloval, resp. s tým, že v rozhodnutí poukáže iba na

porušené právne predpisy bez výslovného odôvodnenia, na základe čoho dospel k záveru

o porušení týchto právnych predpisov. Naopak, je potrebné, aby orgán verejnej moci

v rozhodnutí tieto svoje vedomosti nadobudnuté počas konania a vykonaného dokazovania

artikuloval, riadne označil, aké dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, uviedol, ako sa

s dôkazmi a s relevantnými námietkami účastníka konania vysporiadal, akú právnu úpravu

aplikoval a aké konečné právne relevantné závery vyvodil. Inak povedané, výsledok

vnútornej duševnej činnosti príslušnej fyzickej osoby poverenej rozhodovaním v mene

orgánu verejnej moci spočívajúci v hodnotení dôkazov a utváraní právneho názoru na

zistený skutkový stav musí byť prejavený navonok vo forme písomného odôvodnenia

rozhodnutia.

10.8 Ústavný súd zároveň vyjadruje znepokojenie aj zo skutočnosti, že konanie

vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi

prebehlo v jeden deň v rámci zasadnutia obecného zastupiteľstva. A teda v jeden deň sa

konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začalo, v ten istý

deň prebehlo dokazovanie, vyjadrenie navrhovateľa na zasadnutí obecného zastupiteľstva

a v ten istý deň bolo obecným zastupiteľstvom prijaté napadnuté rozhodnutie. Možno teda

hovoriť o podstatnom oklieštení ústavného práva navrhovateľa na obhajobu, resp.

materiálne popretie tohto práva.

10.9 Ústavný súd neuzatvára, či tvrdenia navrhovateľa o včasnom splnení si

povinnosti v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona boli alebo neboli založené na pravdivom

skutkovom základe. S uvedeným sa vysporiadať bolo primárnou úlohou obecného

zastupiteľstva s tým, že bolo povinnosťou obecného zastupiteľstva správne a v dostatočnom

rozsahu zistiť skutkový stav veci, riadne sa zaoberať námietkami navrhovateľa vznesenými

pred obecným zastupiteľstvom a odôvodniť, na základe čoho dospelo k záveru

o pravdivosti/nepravdivosti tvrdených skutočnostiach zo strany navrhovateľa

(odovzdanie/neodovzdanie včas oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona), a prečo

vypočulo/nevypočulo, resp. považovalo/nepovažovalo (vzhľadom na aké skutočnosti

a dôkazy) za účelné vypočuť svedkov a pod.

10.10 Tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva

nespĺňa z dôvodov už uvedených atribúty riadneho odôvodnenia, ústavný súd ako orgán

verejnej moci povolaný až sekundárne zisťovať, či konanie verejného funkcionára

bolo/nebolo v rozpore s ústavným zákonom ( ),

nemohol suplovať ústavným zákonom uloženú povinnosť obecného zastupiteľstva zisťovať

a preukázať, že navrhovateľ nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené

ústavným zákonom alebo iným zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).

11. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 10 až 10.10 a princípov

komunikovaných v bodoch 9 až 9.7 tohto nálezu ústavný súd uzatvára, že napadnuté

rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa atribúty kladené na kvalitu rozhodnutia orgánu

verejnej moci . Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto nálezu.

11.1 Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na uvedený bod 1 výroku tohto nálezu

a jeho odôvodnenie za účelné vyjadrovať sa k ďalším námietkam navrhovateľa.

V.

12. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom (ďalej len „advokát“) v konaní pred

ústavným súdom (bod 2 výroku).

12.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možné

oceniť peniazmi. Ústavný súd v navrhovateľovej veci viedol jedno konanie na základe

jedného návrhu na začatie konania podaného navrhovateľom, a preto pri priznaní úhrady

trov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

12.2 Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za dva

úkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu).

12.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2014 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur

(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotina

v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 eur).

12.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej

služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 279,66 eur (2 x 139,83 eur) a 2 x

režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu v sume 16,78 eur (2 x 8,39 eur). Podľa

zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného Finančným riaditeľstvom

Slovenskej republiky je advokát navrhovateľa daňovým subjektom registrovaným pre DPH

(IČ DPH SK1029226979). Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho

zastúpenia spolu v sume 355,73 eur (296,44 eur + 20 % DPH).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016