Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 2/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2016 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej (sudkyňa

spravodajkyňa), Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Lajosa

Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh verejnej

ochrankyne práv na začatie konania o súlade

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 prvou

vetou a ods. 3 prvou vetou , Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 25 písm. a)

a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a takto

rozhodol:

1. Návrh verejnej ochrankyne práv na začatie konania o súlade § 4 písm. b) zákona

č. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 1 v spojení

s prvou vetou a ods. 3 prvou vetou ,

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 25

písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Návrhu na pozastavenie účinnosti

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. februára

2016 doručený návrh verejnej ochrankyne práv (ďalej aj „navrhovateľka“) na začatie

konania o súlade o podmienkach výkonu volebného

práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o podmienkach výkonu volebného práva“ alebo „volebný zákon“) s ustanoveniami

čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 prvou vetou a čl. 30 ods. 3

prvou vetou (ďalej len „“), Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový

protokol“), ako aj s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach (ďalej aj ,,medzinárodný pakt“).

2. Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodňuje takto:

«Môj vzťah k riešeniu problému v tejto konkrétnej veci je založený

písomným podnetom, ktorý obdržala Kancelária verejného ochrancu dňa 13. januára 2016

od , ...

Dňa 13.januára 2016 obdržala Kancelária verejného ochrancu práv písomný podnet

od , . Podnecovateľ sa nachádza v ÚVTOS

, kde vykonáva trest odňatia slobody pre obzvlášť závažný zločin.

Podnecovateľ vo svojom podnete poukazuje na skutočnosti z roku 2014, keď mu

Okrsková volebná komisia v zmysle vtedy platného a účinného

Zb. zákon o voľbách do Európskeho parlamentu neumožnila zúčastniť sa na voľbe

do Európskeho parlamentu. Dôvodom pre toto vylúčenie bol práve fakt, že podnecovateľ je

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za obzvlášť závažný zločin.

Z toho istého dôvodu mu v roku 2014 Okrsková volebná komisia odoprela aj účasť

na priamej voľbe prezidenta Slovenskej republiky, a to údajne na základe vtedy platného

a účinného zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

Nakoľko osoby vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za spáchanie

obzvlášť závažného zločinu, sú aj v zmysle platného a účinného zákona o podmienkach

výkonu volebného práva aj naďalej vylúčené z aktívneho volebného práva, podnecovateľ sa

2

na mňa obrátil so žiadosťou, aby som využila svoje ústavné oprávnenie a obrátila sa

na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) s návrhom na začatie

konania podľa .»

3. V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľka ďalej uvádza, že napadnuté

ustanovenie § 4 písm. b) je súčasťou zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý

bol na základe návrhu vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej

republiky (ďalej aj ,,národná rada“) 29. mája 2014.

Pôvodný text § 4 vládneho návrhu zákona však znel: „Prekážkou práva voliť je

na základe osobitného predpisu ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany

verejného zdravia.“ V dôvodovej správe sa k navrhovanému zneniu konštatovalo:

„Podmienky obmedzenia volebného práva upravuje navrhovaný zákon v súlade s čl. 3

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s čl. 1

ods. 1 prvou vetou a a s prihliadnutím

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Navrhovaná úprava výslovne upravuje ako prekážku aktívneho volebného práva pre všetky

druhy volieb len obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.“

Výsledkom prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady

Slovenskej republiky v druhom čítaní bol pozmeňujúci a doplňujúci návrh Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet (tlač č. 659), ktorý v čl. I navrhol zmenu

a doplnenie § 4 vládneho návrhu volebného zákona v tomto znení:

„§ 4

Prekážky práva voliť

Prekážkou práva voliť je

a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného

zdravia,

b) výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu,

c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.“

3

Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu podľa navrhovateľky len stručne

konštatovalo: „V nadväznosti na rozpravu v prvom čítaní navrhujem do zákona zakotviť

ďalšiu prekážku aktívneho volebného práva. Doterajšie zákony takúto prekážku

ustanovovali. Zastávam názor, že ten, kto sa dopustí zločinu, za ktorý súd ukladá spravidla

vysoké tresty odňatia slobody, nemá mať právo podieľať sa na správe vecí verejných voľbou

zástupcov ľudu.“

4. Navrhovateľka konštatuje, že zákon o podmienkach výkonu volebného práva,

ktorý komplexne upravuje voľby do národnej rady, voľby do Európskeho parlamentu,

voľbu prezidenta, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, voľby

do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa čl. 93 až

, prevzal podmienky obmedzenia volebného práva doslovne z predchádzajúcich

právnych úprav o voľbách do Národnej rady Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov, o voľbách

do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady

č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov

a o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení

v znení neskorších predpisov. Za paradoxnú navrhovateľka

v tejto súvislosti považuje skutočnosť, že uvedené obmedzenie volebného práva

neobsahovala úprava volieb prezidenta Slovenskej republiky v

o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní

a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, no na základe

napadnutej právnej úpravy zákona o podmienkach výkonu volebného práva sa toto

obmedzenie vzťahuje aj na túto voľbu. Zákonodarca tak podľa navrhovateľky urobil „bez

uvedenia legitímneho cieľa resp. bez odôvodnenia tohto obmedzenia relevantným verejným

záujmom“.

5. K namietanému nesúladu napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonu

volebného práva s prvou vetou a prvou vetou ,

dodatkového protokolu a s čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu navrhovateľka

uvádza:

4

«Podľa judikatúry ESĽP právo voliť nie je výsada, ktorá by patrila iba určitým

privilegovaným skupinám . Základným princípom demokratického štátu je volebné právo,

ktoré je všeobecné, t.j. prislúcha každému bez rozdielu postavenia . Je síce pravda, že

l. 30 ods. 3 druhá veta oprávňuje zákonodarcu, aby podmienky volebného

práva upravil zákonom a ani ESĽP nevníma právo voliť ako právo absolútne a výslovne

pripúšťa, že štáty disponujú určitou voľnou úvahou, v rámci ktorej sú oprávnené dotvárať

podmienky výkonu volebného práva .

Na druhej strane však ESĽP jasne uvádza, že rámec voľnej úvahy, ktorým štáty

disponujú nie je absolútny a vše obsiahly . V prvom rade, akékoľvek obmedzenia volebného

práva musia sledovať legitímny cieľ a akékoľvek prijaté opatrenia musia byť primerané

vo vzťahu k sledovanému cieľu. Predovšetkým, akékoľvek podmienky výkonu volebného

práva nesmú zmariť slobodnú vôľu ľudu pri voľbe zákonodarcu. Všetky obmedzenia musia

byť zamerané na zaistenie integrity a efektivity volieb, a to tak, aby prostredníctvom

všeobecných volieb mohla byť identifikovaná vôľa ľudu.

Opierajúc sa o právny názor ESĽP Ústavný súd pri aplikácií čl. 30 ods. 1, 3 a 4

a taktiež vychádza z všeobecnej zásady, že volebné právo je

obmedziteľné za podmienok ustanovených v , 3 a 4 . Podľa Ústavného

súdu: „V demokratickom štáte, kde je volebné právo všeobecné, musí pre každé jeho

obmedzenie a zvlášť pre čo i len dočasné odňatie možnosti jeho výkonu existovať a byť

deklarovaný legitímny cieľ spočívajúci v dôležitom verejnom záujme. Na takéto odňatie

práva sa vzťahuje princíp proporcionality“.

V súvislosti s obmedzením aktívneho volebného práva osobám vo výkone trestu

odňatia slobody sa Ústavný súd už v minulosti vyjadril, že podľa jeho názoru neexistuje

žiadny relevantný verejný záujem smerujúci k tomu, aby im bol odopretý výkon aktívneho

volebného práva vo voľbách do Národnej rady. Tento argument podporuje aj skutočnosť,

že organizačno-technické zabezpečenie výkonu volebného práva nie je spojené s ohrozením

žiadneho verejného záujmu.

Vzhľadom na to, že výkon volebného práva je aj podľa v súčasnosti platnej

legislatívy zabezpečovaný priamo v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v spolupráci s

okrskovou volebnou komisiou , som presvedčená, že za daných podmienok jednak neexistuje

5

žiaden legitímny dôvod a ani cieľ, ktorý by ospravedlňoval prekážku vo výkone aktívneho

volebného práva pre osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody.

Navyše prijaté opatrenie neobstojí v teste proporcionality, nakoľko výkon volebného

práva osobami vo výkone trestu, ktorý im bol uložený za obzvlášť závažný zločin, nie je

spojené s ohrozením žiadneho verejného záujmu.

V neposlednom rade pokladám za potrebné zdôrazniť, Že život osôb vo výkone trestu

odňatia slobody je, aj napriek ich obmedzenej osobnej slobode, priamo ovplyvňovaný

činnosťou Národnej rady ako aj Európskeho parlamentu. Táto skutočnosť tvorí aj

v judikatúre ESĽP jednu z rozhodujúcich podmienok pri skúmaní, či bolo alebo nebolo

porušené právo na slobodné voľby upravené v čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade, že sa jedná o orgán, ktorého

rozhodnutia sa priamo dotýkajú osôb namietajúcich porušenie svojho práva, ESĽP sa

prikláňa na stranu

o najširšieho volebného práva.

Napadnuté ustanovenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva nie je podľa

môjho názoru ani v súlade so záväzkami, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú

z Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (vyhl. č. )...

V zmysle všeobecného výkladu č. 25(57), ktorý bol prijatý Výborom OSN pre ľudské

práva 12. júla 1996 „sú štáty v rámci ich spravodajskej povinnosti povinné indikovať

legislatívne akty, na základe ktorých môžu byť občania zbavení práva voliť. Dôvody pre

odňatie práva voliť majú byť objektívne a rozumné. V prípade, že dôvodom pre obmedzenie

volebného práva je odsúdenie za trestný čin, toto obmedzenie by malo byť primerané

vo vzťahu k trestnému činu a trestu. Osoby, ktoré boli pozbavené osobnej slobody, ale ktoré

neboli odsúdené by nemali byť zbavené volebného práva“.

Ako som poukázala vyššie, prekážka v práve voliť, ktorú obsahuje súčasné znenie

zákona o podmienkach výkonu volebného práva nie je ani primeraná, nakoľko

nediferencuje za aký typ obzvlášť závažného zločinu je postihnutá osoba vo výkone trestu

odňatia slobody a či výkon aktívneho volebného práva takouto osobou môže ohroziť

chránený verejný záujem.

Na základe týchto argumentov som presvedčená, že napadnuté ustanovenie § 4

písm. b) o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších

predpisov nie je v súlade s prvá veta, s v spojení s

6

ods. 1 prvá veta a prvá veta a s Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 25 písm. a) a b)

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.»

6. K namietanému rozporu napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonu

volebného práva s prvou vetou a s navrhovateľka v návrhu

uvádza:

«Je nesporné, že právny štát je charakterizovaný dodržiavaním určitých všeobecných

zásad medzi ktoré patrí „inter alia“ aj dodržiavanie základných práv a slobôd a princíp

proporcionality.

Princíp proporcionality vyžaduje, aby bol jednotlivec chránený pred zbytočnými

zásahmi verejnej moci. Ak už je zásah do jeho ústavných práv nevyhnutný, musí mať

zákonný podklad, musí byť dostatočne určitý čo do obsahu, predmetu, účelu a rozsahu, aby

ho občan dokázal jasne rozpoznať .

Ako uvádzam vyššie v tomto návrhu, som presvedčená, že ust. § 4 písm. b) zákona

o podmienkach výkonu volebného práva nemožno ospravedlniť žiadnym legitímnym

verejným záujmom. Obmedzenie aktívneho volebného práva osobám vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý im bol uložený za obzvlášť závažný zločin, zároveň nepovažujem

za primerané opatrenie. V tejto súvislosti pokladám za potrebné opätovne zdôrazniť,

že zákonodarca svoje rozhodnutie nijakým spôsobom neodôvodnil a už vôbec neuviedol,

akému účelu resp. na ochranu akého verejného záujmu má slúžiť...

K podobnému záveru v konečnom dôsledku dospel aj Ústavný súd v náleze

ÚS PL. 6/08 z 11 februára 2009, v ktorom konštatoval: „... v demokratickom a právnom

štáte je neprípustné, aby bola akákoľvek veľká skupina občanov alebo čo i len jeden občan

bez závažného verejného záujmu vylúčená z volieb a zároveň jej bolo odopreté na určitú

dobu vykonávať jedno z jej garantovaných práv, ak k takémuto opatreniu neexistuje

legitímny cieľ (ciele) a súčasne nie sú s jeho prípadným odstránením ohrozené iné dôležité

verejné záujmy“.»

Z ustanovenia je podľa navrhovateľky zrejmé,

že „v demokratickom a právnom štáte pochádza štátna moc od občanov. Ak je teda

niektorému občanovi alebo dokonca celej skupine občanov neoprávnene odňaté aktívne

7

volebné právo, dochádza podľa môjho názoru automaticky aj k porušeniu čl. 2 ods. 1

.

Rovnaký názor vyslovil aj Ústavný súd v náleze ÚS PL. 6/08 z 11. februára 2009.

Podľa Ústavného súdu, ustanovenia prvá veta a prvá veta

organicky nadväzujú na ústavný princíp suverenity ľudu vyjadrený v

, ktorý je nerozlučne spätý s podstatou demokratického štátu. Preto porušením týchto

ustanovení dochádza zároveň aj k porušeniu

l. 2 ods. 1 .

S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody som toho názoru, že napadnuté

ustanovenie zákona o podmienkach výkonu volebného práva je v rozpore s čl. 1 ods. 1 prvá

veta a s .“.

7. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 125

ods. 1 písm. a) a až zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) vydal tento nález:

«Ustanovenie o podmienkach výkonu volebného

práva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného

práva“) nie je v súlade s prvá veta, s v spojení s

prvá veta a prvá veta , s

l. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a s čl. 25 písm. a) a b) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.»

Zároveň navrhovateľka navrhuje, aby ústavný súd v súlade s

a „pozastavil účinnosť ustanovenia zákona

o podmienkach výkonu volebného práva“.

Návrh na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia navrhovateľka

odôvodňuje skutočnosťou, že voľby do národnej rady sa uskutočnia 5. marca 2016, a preto

ak by ústavný súd neskôr vyhovel jej návrhu a zároveň by nepozastavil účinnosť

napadnutého ustanovenia, mala by táto skutočnosť za následok neodstrániteľný zásah

do základného práva dotknutých osôb podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety a ods. 3 prvej vety

8

v spojení s prvou vetou a v spojení s dodatkového

protokolu a čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

10. Podľa ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa

odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne

niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva

a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

11. Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich

ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva

a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

12. Podľa a ods. 2 verejný ochranca práv môže predložiť ústavnému

súdu návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje

základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9

14. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

15. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

16. Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

17. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

18. Podľa ak sa návrh neodložil alebo

neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia

o prijatí návrhu.

19. Podľa § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva prekážkou

práva voliť je výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného

zločinu.

10

20. Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

21. Podľa štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú

prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

22. Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa

na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

23. Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame

a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

24. Podľa čl. 3 dodatkového protokolu vysoké zmluvné strany sa zaväzujú konať

v rozumných intervaloch slobodné voľby s tajným hlasovaním za podmienok, ktoré

zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru.

25. Podľa čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu každý občan má právo

a možnosť bez akýchkoľvek rozdielov uvedených v článku 2 (podľa rasy, farby, pohlavia,

náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu,

majetku, rodu alebo iného postavenia, pozn.) a bez neodôvodnených obmedzení:

a) zúčastňovať sa na vedení verejných záležitostí priamo alebo prostredníctvom

slobodne volených zástupcov;

b) voliť a byť volený v pravidelných voľbách, ktoré sa budú konať na základe

všeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním zabezpečujúcim slobodu

hlasovania.

III.

26. Ústavný súd návrh navrhovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa .

11

27. Z citovaného vyplýva, že do právomoci ústavného

súdu patrí rozhodovanie o súlade zákonov s a s kvalifikovanými medzinárodnými

zmluvami.

28. Splnenie procesnej podmienky podania návrhu procesne aktívne legitimovaným

subjektom posudzoval ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou týkajúcou sa

podávania návrhov na konanie o súlade právnych predpisov verejným ochrancom práv

(napr. , , ).

29. Ústavný súd v uznesení vo veci sp. zn. dospel k záveru,

že na rozdiel od iných procesne legitimovaných subjektov podľa

verejný ochranca práv môže namietať neústavnosť len takého zákona, ktorý upravuje

základné práva a slobody a ktorého aplikácia pripadá do úvahy vo veci, ktorú preskúmava

v konaní o podnete právnickej alebo fyzickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy bez podnetu,

ale v súvislosti s konkrétnou svojou činnosťou v rámci zverenej právomoci.

30. Podľa ústavného súdu () kontrola ústavnosti právnych predpisov

je najtypickejšou kompetenciou ústavných súdov, a to bez ohľadu na to, či ide o kontrolu

konkrétnu alebo abstraktnú. Konkrétna kontrola ústavnosti je v našom priestore známa skôr

v súvislosti s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov [pozri

osobitne slovné spojenie „ktoré sa týka prejednávanej veci“ a § 18 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde], kedy súd v súvislosti s rozhodovaním o konkrétnej veci môže prerušiť

konanie a predložiť vec ústavnému súdu. Naproti tomu pri abstraktnej kontrole noriem je

napadnutý právny predpis preskúmavaný bez priamej súvislosti s konkrétnym prípadom

aplikácie tohto predpisu. Postavenie verejného ochrancu práv v Slovenskej republike je de

constitutione lata viac podobné súdom ako iným aktérom, najmä politickej povahy (skupina

poslancov, prezident či vláda). Podľa ústavného súdu aj preto ústavodarca v čl. 151a ods. 2

podmienil oprávnenie verejného ochrancu práv podať návrh podľa

spôsobom, „ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu

priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe“.

12

31. To znamená, že pre prijatie návrhu navrhovateľky na ďalšie konanie je potrebné,

aby navrhovateľka preukázala svoj vzťah k riešeniu problému v konkrétnej veci, v ktorej

podala návrh na vyslovenie nesúladu právnej normy podľa a

. Inak ústavný súd návrh odmietne podľa zákona

o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou ().

32. Z listinných dôkazov pripojených navrhovateľkou k návrhu vyplýva, že svoj

návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa zakladá

na podnete podanom konkrétnou fyzickou osobou vykonávajúcou trest odňatia slobody

za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, ktorý jej bol doručený 13. januára 2016. Autor

podnetu sa počas výkonu trestu v priebehu roka 2014 domáhal umožnenia výkonu

volebného práva vo voľbách do Európskej parlamentu a vo voľbách prezidenta. V oboch

prípadoch mu bol výkon aktívneho volebného práva okrskovou volebnou komisiou

odopretý s poukazom na v tom čase platné ustanovenia príslušných právnych predpisov

s tým, že v jeho prípade predstavuje výkon trestu odňatia slobody uloženého za obzvlášť

závažný zločin prekážku práva voliť. Tieto skutkové okolnosti potvrdzuje vyjadrenie

Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v zo 16. februára 2016, v ktorom si

autor podnetu uložený trest odpykáva. Autor podnetu namieta, že takáto prekážka výkonu

volebného práva je v rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn. z 11. februára

2009 a porušuje jeho základné práva zaručené . Nová právna úprava podmienok

výkonu volebného práva obsiahnutá v § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu

volebného práva pritom sporné obmedzenie práva voliť z dôvodu výkonu trestu odňatia

slobody uloženého za obzvlášť závažný zločin opätovne prevzala. Autor podnetu sa preto

u verejnej ochrankyne práv domáha „využitia všetkých dostupných právnych prostriedkov

na dosiahnutie zrušenia sporného ustanovenia“ s poukazom na to, že iné právne

prostriedky nápravy v danom prípade neexistujú.

33. Z ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva je

zrejmé, že jeho obsahom je úprava prekážok výkonu volebného práva, ktoré je ako

základné, resp. ľudské právo zaručené v a 3 , ako aj v dodatkového

protokolu a v čl. 25 písm. a) a b) medzinárodného paktu. Podnet adresovaný verejnej

13

ochrankyni práv v danom prípade spĺňa náležitosti kvalifikovaného podnetu v zmysle § 13

a nasl. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

Návrh navrhovateľky na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1

je preto v posudzovanom prípade potrebné považovať za návrh spĺňajúci vymedzené

ústavné požiadavky aktívnej legitimácie verejného ochrancu práv, keďže súvisí

so základnou ústavnou právomocou verejného ochrancu práv spočívajúcou v ochrane

konkrétnych, a nie abstraktných práv fyzických a právnických osôb.

34. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatoval, že návrh bol podaný

aktívne legitimovaným subjektom v súlade s čl. 130 ods. 1 písm. g) v spojení s čl. 151a

ods. 2 .

35. Návrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa taktiež predpísané náležitosti návrhu

na začatie konania ustanovené v a .

36. Ústavný súd po preskúmaní návrhu na začatie konania nezistil žiadne dôvody

na jeho odmietnutie v rámci predbežného prerokovania a dospel k záveru, že spĺňa všetky

a predpísané predpoklady na jeho prijatie na ďalšie

konanie ( ), preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode

1 výroku tohto uznesenia. Posúdenie súladu napadnutého ustanovenia § 4 písm. b) zákona

o podmienkach výkonu volebného práva s ustanoveniami , dodatkového protokolu

a medzinárodného paktu označenými navrhovateľom bude predmetom konania vo veci

samej.

IV.

37. Ústavný súd nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého

ustanovenia § 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

38. Účelom inštitútu pozastavenia účinnosti právnych predpisov (alebo ich

jednotlivých ustanovení), ktorých súlad s alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou má byť predmetom posúdenia v konaní podľa , je zaistenie účinnej

14

a efektívnej ochrany ústavnosti ( ) v súlade so zásadami vyplývajúcimi

z princípu právneho štátu ( ).

39. V záujme rešpektovania požiadaviek obsiahnutých v princípe právneho štátu je

pri tomto type rozhodnutia potrebné zachovať primeranú rovnováhu medzi požiadavkou

účinného a neodkladného opatrenia v prospech ochrany základných práv a slobôd alebo

ochrany iného verejného záujmu vymedzeného v relevantného

z hľadiska ochrany ústavnosti, resp. ústavných hodnôt na jednej strane a požiadavkou

rešpektovania zákonodarnej moci (vzhľadom na ústavný princíp deľby moci) a s ňou

súvisiacej prezumpcie ústavnosti právnych predpisov na strane druhej.

40. V posudzovanom prípade sa navyše návrh na pozastavenie účinnosti právneho

predpisu týka ustanovenia volebného zákona, pričom bol podaný v čase bezprostredne

predchádzajúcom termínu konania volieb (návrh bol ústavnému súdu doručený 18. februára

2016) aj napriek tomu, že napadnuté ustanovenie zákona o podmienkach výkonu volebného

práva je súčasťou tohto právneho predpisu od jeho schválenia národnou radou a obdobná

právna úprava bola súčasťou aj predchádzajúcich právnych predpisov (ako to napokon

vyplýva aj z obsahu samotného návrhu). Navrhovateľkou akcentovaný záujem na ochrane

základných práv skupiny fyzických osôb, ktorá by mohla byť napadnutým ustanovením

zákona o podmienkach výkonu volebného práva dotknutá, sa tak nevyhnutne dostáva

do kolízie s ústavnou požiadavkou zaistenia integrity a nerušeného priebehu volebného

procesu vyplývajúcou z princípu suverenity ľudu, pretože akýkoľvek mocenský zásah

ústavného súdu do volebných pravidiel v takom krátkom období bezprostredne

predchádzajúcom samotnému hlasovaniu by nevyhnutne vyvolal ich narušenie.

V posudzovanom prípade je to nepochybné už len s ohľadom na fakt, že zohľadnenie

pozastavenia účinnosti napadnutého ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného

práva by si vyžiadalo nadväzne vykonanie ďalších nezanedbateľných opatrení organizačnej,

technickej a právnej povahy, ktorých úspešná realizácia je vzhľadom na štádium prípravy

volebného procesu otázna.

15

41. Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poznamenať, že pri

akomkoľvek výkone svojej právomoci, ak sa dotýka volieb, je pri zásahoch do priebehu

alebo výsledku volieb zdržanlivý s ohľadom na fundamentálny štrukturálny význam tohto

inštitútu v demokraticky usporiadanej spoločnosti, keďže prostredníctvom neho dochádza

k periodickej obnove demokratickej legitimity štátnej (verejnej) moci a k realizácii

už spomenutého ústavného princípu suverenity ľudu ( ). V konaní

vo volebných veciach ( ) sa tento prístup prejavuje napr. tým, že ústavný

súd zasiahne do volebného výsledku (zruší výsledok volieb alebo ich vyhlási za neplatné)

len prípade takých závažných pochybení, ktoré sú vzhľadom na svoju intenzitu a rozsah

spôsobilé spochybniť výsledok volieb ako demokraticky a legitímne prejavenej vôle

voličov.

42. Pri posudzovaní návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia

zákona o podmienkach výkonu volebného práva bolo potrebné taktiež prihliadnuť na to,

že prípadné ohrozenie integrity a nerušeného priebehu volebného procesu mocenským

zásahom ústavného súdu v takých pokročilých štádiách volebného procesu by mohlo

predstavovať negatívny zásah do základného práva ostatných skupín voličov zúčastňovať sa

na správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov. Samotné ohrozenie

základných práv skupiny fyzických osôb dotknutej napadnutým ustanovením zákona

o podmienkach výkonu volebného práva pritom navrhovateľka odôvodňuje v zásade

hypoteticky, t. j. tým, že k neodstrániteľnému porušeniu základných práv dôjde „...

v prípade, že ústavný súd neskôr vyhovie môjmu návrhu...“. Aj napriek tomu, že návrh

obsahuje argumentáciu, ktorú nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú, čo vyjadruje

výrok ústavného súdu o jeho prijatí na ďalšie konanie, opodstatnenosť argumentov

obsiahnutých v návrhu je potrebné starostlivo preskúmať v ďalšom štádiu konania

a konečný výsledok rozhodnutia ústavného súdu nemožno v danej fáze konania (v rámci

predbežného prerokovania) prejudikovať.

43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru,

že v posudzovanom prípade prevažuje z hľadiska požiadaviek týkajúcich sa ochrany

ústavnosti záujem na ponechaní účinnosti napadnutého ustanovenia právneho predpisu,

16

ktorého namietaný nesúlad s a medzinárodnými ľudsko-právnymi zmluvami bude

predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu v konaní o prijatom návrhu.

44. Ústavný súd preto návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého ustanovenia

§ 4 písm. b) zákona o podmienkach výkonu volebného práva nevyhovel a rozhodol tak, ako

je to uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2016

17