Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 123/2016
PDF · 133.55 KB
No categories available
I. ÚS 123/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Ilavským, Námestie legionárov 5, Prešov,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 T 93/2014 pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby
z 12. januára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
2. februára 2016 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv
podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 T 93/2014 pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby
z 12. januára 2016. Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu
2. marca 2016.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol, že uznesením
okresného súdu sp. zn. 0 Tp 34/2013 z 15. apríla 2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 6/2013 z 5. júna 2013 bol vzatý
do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku a väzba
mu začala plynúť 11. apríla 2013 o 23.05 h.
Otec sťažovateľa podal 14. decembra 2015 na okresnom súde žiadosť
o prepustenie sťažovateľa z väzby, ktorú odôvodnil svojím zlým zdravotným stavom
a potrebou dennej pomoci zo strany sťažovateľa a v rámci jej príloh predložil svoj
preukaz ZŤP so sprievodom. Obhajca sťažovateľa „doplnil“ pôvodnú žiadosť
podaním z 12. januára 2016 o dôvody, pre ktoré sa javí väzba v súčasnosti už ako
neúčelná a nezákonná. Okresný súd v predmetnej veci nariadil neverejné zasadnutie
na 15. február 2016.
Podľa sťažovateľa od podania žiadosti o prepustenie z väzby zo 14. decembra 2015
iba do okresným súdom nariadeného verejného zasadnutia na 15. február 2016 uplynie
lehota 2 mesiacov (9 týždňov) a navyše je potrebné počítať s tým, že v závislosti od obsahu
rozhodnutia okresného súdu jedna z procesných strán v konaní môže podať sťažnosť,
o ktorej bude rozhodovať nadriadený krajský súd, čím sa predmetné konanie predĺži
nad 9 týždňov, čo je ústavne neprípustné.
Okresný súd uznesením z 15. februára 2016 zamietol žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu, neprijal jeho písomný sľub, zamietol dohľad probačného
a mediačného úradníka ako náhradu väzby a zamietol záruku dôveryhodnej osoby – otca
sťažovateľa za ďalšie správanie, ale bez vypočutia otca sťažovateľa, ktorého vypočutie
nepripustil.
Uznesenie okresného súdu z 15. februára 2015 bolo krátkou cestou doručené
pred pojednávaním 19. februára 2016 v pojednávacej miestnosti sťažovateľovi i jeho
obhajcovi, ktorí proti nemu ihneď podali sťažnosť.
Sťažovateľ ďalej poukázal na znenie čl. 17 ods. 5 ústavy a platnú judikatúru
ústavného súdu (napr. rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 102/2010,
III. ÚS 7/2000, I. ÚS 18/2003, III. ÚS 126/2005, I. ÚS 281/2012 a III. ÚS 55/1998),
v ktorých tento súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti
o prepustenie z väzby na slobodu nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.
Tejto požiadavke nemôže spravidla zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom
stupni súdu dobu jedného mesiaca ani nečinnosť trvajúca týždne, čo sa v danom prípade
stalo.
Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 93/2014
pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 12. januára 2016 došlo k porušeniu
jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 1
a 4 a čl. 6 dohovoru, prepustí ho z väzby na slobodu a prizná mu náhradu trov konania
v sume 278,36 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2
ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 93/2014. K namietanému porušeniu označených práv
sťažovateľa malo dôjsť tým, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie
z väzby z 12. januára 2016, resp. podľa sťažovateľa zo 14. decembra 2015, nekonal
urýchlene, t. j. konanie v predmetnej veci trvá neprimerane dlho.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru
V súvislosti s porušením označených práv postupom okresného súdu ústavný súd
poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie
vyplývajúce z čl. 6 dohovoru, ako aj čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50
ods. 3 ústavy (čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd) sa týkajú tej časti trestného
konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení
(resp. o obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie uvedených
práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby, odmietol
po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti pre neexistenciu vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným
porušením označených práv a namietaným postupom okresného súdu pri rozhodovaní
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 12. januára 2016.
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a práv
podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru
Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj podľa zistení ústavného súdu v predmetnej veci bol
zistený tento priebeh konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu:
Okresnému súdu bolo 14. decembra 2015 doručené podanie otca sťažovateľa
označené ako „žiadosť o prepustenie z väzby“. Obhajca sťažovateľa doručil
12. januára 2016 okresnému súdu podanie označené ako „žiadosť o prepustenie
obžalovaného z väzby na slobodu“. Na neverejnom zasadnutí okresného súdu konanom
15. februára 2016 okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby, neprijal jeho písomný sľub, zamietol dohľad probačného a mediačného úradníka
ako náhradu väzby a zamietol záruku dôveryhodnej osoby – otca sťažovateľa za ďalšie
správanie. Sťažovateľovi bolo uznesenie okresného súdu z 15. februára 2016 doručené
19. februára 2016 a on prostredníctvom obhajcu proti nemu podal sťažnosť. Spisový
materiál v predmetnej veci bol 22. februára 2016 postúpený krajskému súdu. Krajský súd
uznesením sp. zn. 2 Tos 6/2016 z 25. februára 2016 rozhodol o zamietnutí sťažovateľom
podanej sťažnosti. V čase rozhodovania ústavného súdu krajský súd v predmetnej veci
vyhotovoval rozhodnutie.
Podľa názoru sťažovateľa vyplývajúceho z jeho argumentácie konanie v predmetnej
veci začalo 14. decembra 2015, t. j. doručením podania jeho otca okresnému súdu. V tejto
súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že Trestný poriadok síce príbuznému
v priamom rade, t. j. aj otcovi sťažovateľa priznáva viaceré oprávnenia (napr. právo zvoliť
obvinenému obhajcu, právo odoprieť výpoveď, podať v prospech neho odvolanie proti
rozsudku prvostupňového súdu alebo podať s jeho výslovným písomným súhlasom
v prospech neho dovolanie), avšak právo podať žiadosť o prepustenie z väzby patrí
podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku výlučne obvinenému.
Z uvedeného následne vyplýva, že konanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie
z väzby, ktoré začalo 12. januára 2016 doručením uvedenej žiadosti okresnému súdu, trvalo
spolu 34 dní, t. j. do 15. februára 2016, pričom okresnému súdu trvalo ďalších 7 dní, kým
postúpil predmetný spis krajskému súdu, ktorý ale už 25. februára 2016, t. j. 3 dni
po doručení spisu, v predmetnej veci rozhodol.
Podľa názoru ústavného súdu aj keď rozhodnutie krajského súdu sa v súčasnosti ešte
len doručuje sťažovateľovi, dosiaľ, do dňa rozhodovania ústavného súdu, trvajúce obdobie
približne 50 dní pre celé dvojinštančné konanie, v rámci ktorého došlo k doručeniu
uznesenia okresného súdu z 15. februára 2016, je potrebné považovať za primerané
a zodpovedajúce požiadavke urýchleného preskúmania zákonnosti väzby.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti pri jej
predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016