Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 123/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Ilavským, Námestie legionárov 5, Prešov,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa a 4 a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

z 12. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

2. februára 2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

z 12. januára 2016. Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním doručeným ústavnému súdu

2. marca 2016.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol, že uznesením

okresného súdu sp. zn. z 15. apríla 2013 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 5. júna 2013 bol vzatý

do väzby z dôvodov uvedených v a a väzba

mu začala plynúť 11. apríla 2013 o 23.05 h.

Otec sťažovateľa podal 14. decembra 2015 na okresnom súde žiadosť

o prepustenie sťažovateľa z väzby, ktorú odôvodnil svojím zlým zdravotným stavom

a potrebou dennej pomoci zo strany sťažovateľa a v rámci jej príloh predložil svoj

preukaz ZŤP so sprievodom. Obhajca sťažovateľa „doplnil“ pôvodnú žiadosť

podaním z 12. januára 2016 o dôvody, pre ktoré sa javí väzba v súčasnosti už ako

neúčelná a nezákonná. Okresný súd v predmetnej veci nariadil neverejné zasadnutie

na 15. február 2016.

Podľa sťažovateľa od podania žiadosti o prepustenie z väzby zo 14. decembra 2015

iba do okresným súdom nariadeného verejného zasadnutia na 15. február 2016 uplynie

lehota 2 mesiacov (9 týždňov) a navyše je potrebné počítať s tým, že v závislosti od obsahu

rozhodnutia okresného súdu jedna z procesných strán v konaní môže podať sťažnosť,

o ktorej bude rozhodovať nadriadený krajský súd, čím sa predmetné konanie predĺži

nad 9 týždňov, čo je ústavne neprípustné.

Okresný súd uznesením z 15. februára 2016 zamietol žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu, neprijal jeho písomný sľub, zamietol dohľad probačného

a mediačného úradníka ako náhradu väzby a zamietol záruku dôveryhodnej osoby – otca

sťažovateľa za ďalšie správanie, ale bez vypočutia otca sťažovateľa, ktorého vypočutie

nepripustil.

Uznesenie okresného súdu z 15. februára 2015 bolo krátkou cestou doručené

pred pojednávaním 19. februára 2016 v pojednávacej miestnosti sťažovateľovi i jeho

obhajcovi, ktorí proti nemu ihneď podali sťažnosť.

Sťažovateľ ďalej poukázal na znenie a platnú judikatúru

ústavného súdu (napr. rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. ,

, , , a ),

v ktorých tento súd vyslovil, že požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne.

Tejto požiadavke nemôže spravidla zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom

stupni súdu dobu jedného mesiaca ani nečinnosť trvajúca týždne, čo sa v danom prípade

stalo.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 12. januára 2016 došlo k porušeniu

jeho základných práv podľa a a jeho práv podľa

a 4 a čl. 6 dohovoru, prepustí ho z väzby na slobodu a prizná mu náhradu trov konania

v sume 278,36 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa a 4 a dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . K namietanému porušeniu označených práv

sťažovateľa malo dôjsť tým, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby z 12. januára 2016, resp. podľa sťažovateľa zo 14. decembra 2015, nekonal

urýchlene, t. j. konanie v predmetnej veci trvá neprimerane dlho.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru

V súvislosti s porušením označených práv postupom okresného súdu ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie

vyplývajúce z čl. 6 dohovoru, ako aj čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50

ods. 3 ( Listiny základných práv a slobôd) sa týkajú tej časti trestného

konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení

(resp. o obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie uvedených

práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby, odmietol

po predbežnom prerokovaní podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti pre neexistenciu vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

porušením označených práv a namietaným postupom okresného súdu pri rozhodovaní

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 12. januára 2016.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práv

podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru

Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj podľa zistení ústavného súdu v predmetnej veci bol

zistený tento priebeh konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie na slobodu:

Okresnému súdu bolo 14. decembra 2015 doručené podanie otca sťažovateľa

označené ako „žiadosť o prepustenie z väzby“. Obhajca sťažovateľa doručil

12. januára 2016 okresnému súdu podanie označené ako „žiadosť o prepustenie

obžalovaného z väzby na slobodu“. Na neverejnom zasadnutí okresného súdu konanom

15. februára 2016 okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby, neprijal jeho písomný sľub, zamietol dohľad probačného a mediačného úradníka

ako náhradu väzby a zamietol záruku dôveryhodnej osoby – otca sťažovateľa za ďalšie

správanie. Sťažovateľovi bolo uznesenie okresného súdu z 15. februára 2016 doručené

19. februára 2016 a on prostredníctvom obhajcu proti nemu podal sťažnosť. Spisový

materiál v predmetnej veci bol 22. februára 2016 postúpený krajskému súdu. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 25. februára 2016 rozhodol o zamietnutí sťažovateľom

podanej sťažnosti. V čase rozhodovania ústavného súdu krajský súd v predmetnej veci

vyhotovoval rozhodnutie.

Podľa názoru sťažovateľa vyplývajúceho z jeho argumentácie konanie v predmetnej

veci začalo 14. decembra 2015, t. j. doručením podania jeho otca okresnému súdu. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že síce príbuznému

v priamom rade, t. j. aj otcovi sťažovateľa priznáva viaceré oprávnenia (napr. právo zvoliť

obvinenému obhajcu, právo odoprieť výpoveď, podať v prospech neho odvolanie proti

rozsudku prvostupňového súdu alebo podať s jeho výslovným písomným súhlasom

v prospech neho dovolanie), avšak právo podať žiadosť o prepustenie z väzby patrí

podľa výlučne obvinenému.

Z uvedeného následne vyplýva, že konanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie

z väzby, ktoré začalo 12. januára 2016 doručením uvedenej žiadosti okresnému súdu, trvalo

spolu 34 dní, t. j. do 15. februára 2016, pričom okresnému súdu trvalo ďalších 7 dní, kým

postúpil predmetný spis krajskému súdu, ktorý ale už 25. februára 2016, t. j. 3 dni

po doručení spisu, v predmetnej veci rozhodol.

Podľa názoru ústavného súdu aj keď rozhodnutie krajského súdu sa v súčasnosti ešte

len doručuje sťažovateľovi, dosiaľ, do dňa rozhodovania ústavného súdu, trvajúce obdobie

približne 50 dní pre celé dvojinštančné konanie, v rámci ktorého došlo k doručeniu

uznesenia okresného súdu z 15. februára 2016, je potrebné považovať za primerané

a zodpovedajúce požiadavke urýchleného preskúmania zákonnosti väzby.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016