Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 31/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny

Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom

, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prerokovanie záležitostí v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prerokovanie

záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktorú j e Okresný

súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie v záhlaví označených základných práv postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý vo veci určenia

otcovstva k maloletému dieťaťu a určenia práv a povinností rodičov k dieťaťu začatej

13. januára 2010 nerozhodol do podania sťažnosti.

2. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie označených základných práv v konaní

pred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať primerané

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadrila podpredsedníčka okresného

súdu, ktorá v liste z 11. februára 2016 uviedla, že k predĺženiu konania prispeli najmä časté

personálne výmeny konajúcich sudcov pre práceneschopnosť či materskú dovolenku

a nariadené znalecké dokazovanie. Zároveň súhlasí s upustením od ústneho pojednávania;

rovnako sa vyjadrila aj sťažovateľka.

4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože

časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je

neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu

organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nešli na ťarchu

účastníka, ale súdu.

5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru

nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je

v konaní o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,

ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené (dohovorom)

zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.

6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov

namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi

základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je

nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení

s a dohovoru (, ).

8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak

než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

tak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porov. rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).

10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda

formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne

ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,

a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto

právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne

ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie

konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o určenie

otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pred okresným

súdom trvá už od 13. januára 2010 doteraz, teda vyše 5 rokov, a nie je ani raz meritórne

rozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť ani

komplikovanou procesnou situáciou, ktorá vyvoláva potreby ďalších vymedzení účastníkov

daného konania, či zlou personálnou situáciou na okresnom súde, ktorá nemôže ísť

na ťarchu dotknutého účastníka konania.

12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu

do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných

práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov

podľa a .

13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj

primerané finančné zadosťučinenie [ , zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)], ktoré však nie je náhradou škody či náhradou za výživné, ako si to

zrejme predstavovala sťažovateľka, keď z tohto titulu žiadala priznať sumu 10 000 €.

Ústavný súd uznal za odôvodnené a primerané priznať jej finančné zadosťučinenie

v sume 3 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranú

doterajšej neprimeranej dĺžke konania.

14. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti

uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol

priznať sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 355,73 €, pričom

sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právneho zástupcu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016