Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 579/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , zastúpeného advokátkou

JUDr. Emílou Korčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účet

advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 18. novembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Následne ústavný súd 9. decembra 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa

k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 8. januára 2016. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a vyjadrenie

zákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom

konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„24.8.2011 doručenie žaloby na Okresný súd Bratislava I,

15.12.2011 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu,

13.1.2012 odporca podal stanovisko, že si musia zabezpečiť materiály a k veci sa

vyjadria,

4.4.2012 odporca podal stanovisko k návrhu,

28.5.2012 súd doručoval stanovisko odporcu,

2.7.2012 odporca podal vyjadrenie,

12.9.2012 súd požiadal o zapožičanie spisov, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ

v konaní a to ORPZ BA V ČVS ORP-1393/1-B5-2008 ,OS BA V sp. zn. , OS

Pezinok ,

17.9.2012 oznámil OS BA V, že spis nie je možné zapožičať, pretože

je na KS v BA,

18.9.2012 oznámil OS Pezinok V emailom, že spis nie je možné

zapožičať, pretože je na KS v BA,

25.1. 2013 žiadosť súdu adresovaná OS BA V o zapožičanie spisu ,

25.1. 2013 žiadosť súdu adresovaná OS Pezinok o zapožičanie spisu ,

31.1.2013 OS BA V oznámil, že spis je na KS BA,

4.2.2013 oznámil mailom OS Pezinok, že spis / nie je možné

zapožičať, pretože je na KS v BA z dôvodu odvolania voči rozsudku od 10.8.2012,

13.8.2013 súd opätovne žiadal zapožičať spis z OS Pezinok,

14.8.2013 došla odpoveď, že spis je stále na KS v BA,

2.7.2014 súd žiadal zapožičať spis z OS Pezinok a spis

z OS BA V,

3.7.2014 bolo súdu oznámené, že spis bude súdu zapožičaný

po príchode sudcu z dovolenky t.j. po 21.7.2014

1.8.2014 bolo súdu oznámené, že spis nie je možné zapožičať pretože

nie je právoplatný ukončený,

8.9.2014 OS BA V zapožičal spis ,

16.10.2014 súd žiadal o zapožičanie spisu OS Pezinok ,

13. 4.2015 zaslal súd urgenciu o zapožičanie spisu OS Pezinok ,

14.4.2015 bolo mailom súdu oznámené, že spis OS Pezinok nie je

možné zapožičať pretože je od 12.1.2015 na KS BA,

12.5.2015 pojednávanie bolo odročené z dôvodu nevykázania predvolania

navrhovateľovi,

16.4.2015 a 21.5.2015 - súd opätovne žiadal o zapožičanie spisu ORPZ BA V

ČVS :ORP-1393/1-B5-2008,

21.5.2015 žiadosť o zapožičania spisu OS Pezinok ,

22.5.2015 podal odporca doplnenie stanoviska,

9.6.2015 pojednávanie bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov

a nevykázania doručenia,

9.6.2015 navrhovateľ oznámil súdu dňa, že prevzal predvolanie na 9.6.2015 až

po termíne pojednávania,

21.9.2015 doručené ospravedlnenie navrhovateľa a žiadosť o odročenie

22.9.2015 bolo pojednávanie odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti N

/ošetrenie člena rodiny- OČR/,

24.11.2015 sa konalo pojednávanie a boli vykonané výsluchy s tým, že

pojednávanie odročené na 23.2.2016 za účelom zváženia dokazovania a oboznámenia sa

s judikátom.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 8. januára 2016, zistil aj ústavný súd.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že „vec je skutkovo náročná,

pretože sa domáha posudzovania úradného postupu viacerých spisov iných súdov, ktoré sú

ešte v konaní a nie je možné ich v rámci prípravy pojednávania zabezpečiť“.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 25. januára

2016 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným

súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom

„o zaplatenie nemajetkovej ujmy“ a žalovaným Slovenská republika, ústavný súd

konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, hoci ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť čiastočne ovplyvnená

skutkovou náročnosťou prerokovávanej veci, keďže sťažovateľ svoj nárok opieral

o nesprávny úradný postup v dvoch súdnych konaniach dvoch všeobecných súdov

a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V.

2. V rámci hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní z hľadiska

druhého kritéria zistil ústavný súd určité okolnosti signalizujúce podiel sťažovateľa ako jeho

účastníka na narušení plynulosti konania. Uvedenú skutočnosť zohľadnil ústavný súd

v rámci rozhodovania o sťažovateľom predostretej žiadosti o priznanie finančného

zadosťučinenia. Ústavný súd má v tomto smere na mysli dve neúčasti sťažovateľa

na určených termínoch pojednávania, a to v uvedených prípadoch: odročenie pojednávania

určeného na 12. máj 2015 z dôvodu, že sťažovateľovi nebola zachovaná lehota na prípravu

pojednávania a pojednávania určeného na 9. jún 2015, kedy súd nemal vykázané doručenie

predvolania sťažovateľovi. V súvislosti s uvedenými dôvodmi odročenia ústavný súd

konštatuje, že okresný súd posielal predvolania na označené termíny pojednávaní

s dostatočným predstihom, a to v prvom prípade 27 dní pred termínom pojednávania

a v druhom prípade 20 dní. Ďalšie pojednávanie určené na 22. september 2015 bolo

odročené pre ospravedlnenú neúčasť sťažovateľa na tomto pojednávaní z dôvodu

„ošetrovaním člena rodiny“.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej v dôsledku

uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie

konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani

štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ). V súlade s touto

judikatúrou preto obdobia, v ktorých boli pojednávania odročené z dôvodov na strane

sťažovateľa, bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného súdu a otázky, či

došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd sa snažil zabezpečiť

súdne spisy od začiatku konania, na ktoré sa sťažovateľ vo svojej žalobe odvolával, ale

nekonal dostatočne efektívne a uspokojil sa s odpoveďami okresného súdu, že označené

súdne spisy sa nachádzajú na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),

namiesto toho, aby predmetné súdne spisy žiadal zapožičať od krajského súdu. Obdobne

okresný súd viackrát žiadal zapožičať spis ČVS: ORP-1393/1-B5-2008 od Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, avšak bezúspešne. V dôsledku takéhoto

postupu možno konštatovať, že okresný súd v napadnutom konaní nekonal dostatočne

sústredene a efektívne.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

O nekoordinovanom postupe súdu svedčí skutočnosť, že okresný súd v napadnutom

konaní, ktoré trvá už viac ako štyri roky, úspešne vykonal len jedno pojednávanie vo veci,

a to po viac ako štyroch rokov konania.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

4 000 €, ktoré odôvodnil tým, že je súladná s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“). Podľa názoru ústavného súdu odôvodnenie požadovaného

finančného zadosťučinenia je nedostatočné. Sťažovateľ v sťažnosti netvrdil, že pociťuje

ujmu v dôsledku právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, len žiadal priznať finančné

zadosťučinenie, ktorého výšku odôvodnil rozhodovacou praxou ESĽP.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neefektívny postup, berúc do úvahy správanie sťažovateľa, ktoré v okolnostiach prípadu

vykazuje znaky obštrukčného správania, a všetky okolnosti daného prípadu, ako aj

skutočnosť, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie

ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp.

záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

nepriznal (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd vychádzal aj z poznatkov o vlastnej rozhodovacej činnosti, a to počtu

podaní sťažovateľa adresovaných ústavnému súdu, ktorých je v súčasnosti 117, a dospel

k záveru, že charakter týchto podaní (sťažovateľ prevažne s výnimkou niekoľkých prípadov

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. analogické právo podľa dohovoru,

evidentne s cieľom dosiahnuť primerané finančné zadosťučinenie) vykazuje v súhrne aj

s poukazom na prístup sťažovateľa v jednotlivých konaniach všeobecných súdov účelové

využívanie procesných práv v záujme dosiahnutia vyslovenia porušenia už uvedených jeho

práv a následneho priznania finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 294,08 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právna

zástupkyňa sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu v sume 8,39 € za dva úkony

podľa vyhlášky vykonané v roku 2015.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítal

ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej

sume 294,08 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyni sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016