Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 184/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátom

JUDr. Tiborom Timárom, Advokátska kancelária Timar & Partners, s. r. o., Štúrova 42,

Šaľa, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a a 3 a Listiny základných práv

a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 30. novembra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv vlastniť majetok podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a na súdnu ochranu podľa listiny a rozsudkom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. novembra 2015 (ďalej

aj „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania (žalobcom) vo veci

o zaplatenie sumy 348,26 € z titulu náhrady škody proti obchodnej spoločnosti vedenej na

Okresnom súde Galanta (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd

rozsudkom z 20. mája 2014 rozhodol tak, že konanie v časti uplatnenej sumy s prísl. zastavil

z dôvodu čiastočného plnenia zo strany vedľajšieho účastníka (poisťovňa) a vo zvyšnej časti

žalovanej istiny v sume 168,84 € s prísl. jeho žalobu zamietol. V poslednom výroku

rozhodol o tom, že účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Sťažovateľ proti

výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby a nepriznaní trov konania podal odvolanie.

3. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu, pričom

vychádzal v odôvodnení aj z toho, že sťažovateľ „neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal svoje tvrdenie, na základe ktorého by vznikol záväzok žalovaného, resp.

vedľajšieho účastníka zaplatiť mu celú uplatnenú sumu ako náhradu škody spôsobenú na

jeho motorovom vozidle pri dopravnej nehode...“.

4. Sťažovateľ ďalej uvádza, že v jeho veci „bola nesprávne posúdená konkurencia

noriem jednoduchého hmotného práva podľa a v druhom rade

samotná aplikácia jednoduchého práva bola svojvoľná“ a podľa neho je na mieste, „aby sa

ústavný súd touto sťažnosťou zaoberal, a nepostupoval tak, že sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú vzhľadom na hodnotu sporu... týkajúcu sa bagatelizovaných nárokov... a to

z dôvodu, že ide o otázku významného právneho záujmu a je potrebná ingerencia

Ústavného súdu...“.

5. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje aj na iné rozhodnutia krajských súdov

v obdobných prípadoch (napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. , v ktorom

došlo k stotožneniu sa s aplikáciou právneho názoru vysloveného v náleze Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. ), podľa ktorých mal krajský súd v danej veci taktiež

postupovať, ale napriek tejto judikatúre rozhodol úplne inak, ako to požadoval v odvolaní

proti rozhodnutiu samotný sťažovateľ (v tejto súvislosti poukazuje aj na iné rozhodnutia

ústavného súdu vo vzťahu k naplneniu princípu právnej istoty a spravodlivému súdnemu

konaniu). V danom prípade „krajský súd iba mechanicky aplikoval ustanovenia

o bezdôvodnom obohatení na ustanovenia o náhrade škody...“, čím došlo k porušeniu

základného práva na súdnu ochranu „podľa SR a k zásahu do práva

garantovaného v čl. 11 Listiny...“ (správne má byť čl. 36 ods. 1 listiny, pozn.).

6. Sťažovateľ na základe uvedeného žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie základných práv podľa označených článkov a listiny (uvedených

v bode 1) napadnutým rozsudkom krajského súdu s tým, aby bol tento rozsudok zrušený

a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa aj náhrady trov konania

v sume 338,38 €.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.

nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, čo v danom prípade ústavným súdom zistené nebolo (pozri

odôvodnenie napadnutého rozsudku s. 6 až s. 8).

11. Sťažovateľ najmä namieta, že krajský súd napadnutým rozsudkom v jeho veci

rozhodol odlišne ako v iných prípadoch, čím mali byť porušené jeho označené základné

práva podľa a listiny, pričom žiadal, aby sa jeho vecou ústavný súd zaoberal aj

napriek tomu, že ide o bagateľnú sumu (pozri bližšie body 4 a 5).

12. Ústavný súd po preskúmaní námietok sťažovateľa (body 3 až 6) konštatuje, že

jeho sťažnosť treba považovať na prvý pohľad za zjavne neopodstatnenú. Je nepochybné, že

v prípade sťažovateľa ide o vec s nízkou hodnotou sporu (168 € s prísl.), teda o bagateľnú

vec, čo tvrdí aj sám sťažovateľ. Jeho odlišné právne posúdenie predmetnej veci, rozdielne

od právneho názoru vysloveného všeobecnými súdmi aj na základe záverov znalca ešte

nemôže samo osebe zakladať porušenie označených článkov listiny a , ak navyše

ústavnému súdu ani neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov,

a suplovať tak poslanie, ktoré o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zveruje práve Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (m. m. , ).

13. Predmetom konania pred všeobecnými súdmi je teda „bagateľná vec“, za ktorú sa

napr. podľa považuje peňažné plnenie

neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok

minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ústavný súd súčasne zistil, že tá

istá advokátska kancelária zastupujúca sťažovateľa v tomto konaní bola už raz riadne

poučená vo veci iného sťažovateľa vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. ,

že ak vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol

automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva, ak navyše nejde o žiadny výnimočný

prípad, ako to vyplýva z tejto sťažnosti.

14. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že aj v tejto veci námietky

sťažovateľa vyjadrujú iba odlišný právny názor na preukázaný skutkový stav, avšak bez

toho, aby indikovali relevantný ústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť týchto námietok

s namietaným porušením označených práv podľa a listiny. V tejto veci nie sú podľa

jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže

sťažovateľ sa sťažnosťou domáha ochrany svojich práv podľa a listiny v konaní

o takú sumu, ktorá je podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj

všeobecných súdov zjavne bagateľná (pozri m. m. , ,

, a tam uvedenú judikatúru). Ústavný súd preto jeho

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2016