Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 615/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , zastúpeného advokátkou

JUDr. Evou Borovskou, advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava, pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov) na účet

advokátky JUDr. Evy Borovskej, advokátska kancelária, Štefánikova 7, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 8. januára 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 15. februára 2016. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu a vyjadrenie

zákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom

konaní. Ústavný súd pre účely tohto konania spracoval vlastnú chronológiu úkonov

okresného súdu i účastníkov konania, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

- 11. novembra 2009 ̶doručená žaloba okresnému súdu,

- 10. decembra 2009 ̶písomné vyjadrenie odporcu,

- 8. marca 2010 ̶výzva sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku,

- 12. apríla 2010 ̶sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 23. júla 2010 ̶výzva odporcovi na predloženie spisu bývalej štátnej bezpečnosti

týkajúceho sa sťažovateľa,

- 13. augusta 2010 ̶predložený požadovaný spis bývalej štátnej bezpečnosti

odporcom,

- 19. októbra 2010 ̶vykonané pojednávanie vo veci,

- 5. novembra 2010 ̶odporca doručil požadované dokumenty súdu,

- 2. decembra 2010 ̶vykonané pojednávanie vo veci,

9. decembra 2010 ̶uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania,

2. decembra 2011 ̶úradný záznam o telefonáte VSÚ znalkyni, znalkyňa býva na inej

adrese, ako je uvedená v zozname znalcov, je pracovne vyťažená, vedela by vyhotoviť

posudok do 18 mesiacov,

- 22. decembra 2011 ̶uznesením poveril Ústav súdneho inžinierstva vykonaním

znaleckého dokazovania,

- 13. februára 2012 ̶Ústav súdneho inžinierstva žiadal súd predložiť originály

sporných písomností, ako aj vzoriek pre účely znaleckého dokazovania,

- 30. októbra 2013 ̶urgencia zo strany sťažovateľa na vypracovanie znaleckého

posudku,

- 5. novembra 2013 ̶urgencia zo strany súdu na vypracovanie znaleckého posudku,

- 20. novembra 2013 ̶Ústav súdneho inžinierstva opätovne žiadal súd predložiť

originály sporných písomností, ako aj vzoriek pre účely znaleckého dokazovania,

- 17. januára 2014 ̶súd žiadal odporcu o predloženie originálu spisu bývalej štátnej

bezpečnosti a sťažovateľa o originály vlastnoručných písomností,

- 29. januára 2014 ̶odporca oznámil, že neposkytuje originály z bezpečnostných

dôvodov,

- 11. februára 2014 ̶doručené kópie ukážok podpisov zo strany sťažovateľa,

- 17. februára 2014 ̶súd opätovne žiadal odporcu o predloženie originálu spisu

bývalej štátnej bezpečnosti pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

- 28. mája 2014 ̶Ústav súdneho inžinierstva opätovne žiadal súd predložiť originály

vzoriek písomností sťažovatelia a nie ich kópií pre účely znaleckého dokazovania,

- 4. júna 2014 ̶Ústav súdneho inžinierstva oznámil súdu predloženie originálov

sporných písomností zo strany odporcu 2. júna 2014,

- 10. októbra 2014 ̶súd zaslal listiny vlastnoručne podpísané sťažovateľom,

- 10. novembra 2014 ̶Ústav súdneho inžinierstva opätovne žiadal súd predložiť

doplniť originály vzoriek písomností sťažovatelia, keďže medzi predloženými listinami sa

nachádzali aj kópie listín,

- 21. januára 2015 ̶súd žiadal sťažovateľa o predloženie originálov listín,

- 4. februára 2015 ̶súdu doručené originály listín sťažovateľom,

- 23. júla 2015 ̶súd zaslal originály listín odporcovi,

- 11. novembra 2015 ̶Ústav súdneho inžinierstva doručil znalecký posudok súdu,

- 21. januára 2016 ̶súd doručoval znalecký posudok stranám na vyjadrenie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že ide „o vec

po skutkovej stránke zložitú“, a k postupu súdu uviedla, že „z chronologického prehľadu

jednotlivých úkonov súdu vyplýva, že prieťahy boli zapríčinené nedodržaním lehoty na

vypracovanie znaleckého posudku zo strany znaleckej organizácie, pričom súd nekonal

dostatočne efektívne za účelom odstránenia týchto prieťahov“. V závere svojho vyjadrenia

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. marca

2016 súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným

súdom. Vo svojom stanovisku zároveň zotrvala na opodstatnenosti sťažnosti a poukázala

na to, že predsedníčka vo svojom vyjadrení zamlčala niektoré skutočnosti týkajúce sa

nariadeného znaleckého dokazovania, konkrétne na tú skutočnosť, že okresný súd mal

vedomosť o tom, že pre potreby znaleckého dokazovania je potrebné predložiť originály

písomností.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalobcom

„o určenie“ a žalovaným Slovenská republika, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania

možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto nesúhlasiac s názorom

okresného súdu konštatuje, že dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej

náročnosti prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sám sťažovateľ tiež prispel k predĺženiu napadnutého

konania, a to tým, že v rozpore s výzvou okresného súdu zo 17. januára 2014 nepredložil

súdu originály požadovaných vlastnoručne písaných písomností a tieto predložil až

po opakovanej výzve súdu 4. februára 2015, čím predĺžil dobu potrebnú na vypracovanie

znaleckého posudku o približne rok. Túto skutočnosť ústavný súd zohľadnil v rámci

rozhodovania o sťažovateľom predostretej žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie uznesením z 9. decembra 2010, pričom Ústav súdneho inžinierstva doručil

znalecký posudok súdu až 11. novembra 2015. Vychádzajúc z uvedeného je možné

konštatovať, že znalecké dokazovanie trvalo necelých päť rokov, a to najmä v dôsledku

neorganizovaného postupu okresného súdu, a nie znaleckej organizácie, ako to tvrdila

predsedníčka okresného súdu. Okresnému súdu trvalo vyše roka, pokiaľ zistil, že súdom

ustanovený znalec už nepôsobí na adrese uvedenej v zozname znalcov a je schopný

vypracovať znalecký posudok až o 18 mesiacov z dôvodu nadmernej vyťaženosti. Následne

od 13. februára 2012 bolo okresnému súdu z podania znaleckej organizácie zrejmé, že je

potrebné pre účely znaleckého skúmania predložiť originály písomností, a nie fotokópie

originálov, pričom originály písomností boli súdu predložené zo strany sťažovateľa až

4. februára 2015.

V dôsledku takéhoto postupu je možné konštatovať, že okresný súd v napadnutom

konaní nekonal sústredene a efektívne.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

O nekoordinovanom postupe súdu svedčí aj skutočnosť, že okresný súd

v napadnutom konaní, ktoré trvá už viac ako šesť rokov, úspešne vykonal len jedno

pojednávanie vo veci, a to 19. októbra 2010.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola do rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnil intenzitou zásahov do jeho práv, ako aj dĺžkou ich trvania.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nesústredený a neefektívny postup pri nariadenom znaleckom dokazovaní, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného

prípadu ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 537,64 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta

(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6

z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právna

zástupkyňa sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za dva úkony podľa

vyhlášky vykonané v roku 2015. Pokiaľ ide o stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu

okresného súdu doručené 17. marca 2016, ústavný súd za tento úkon právnej služby

náhradu trov sťažovateľovi nepriznal, keďže stanovisko neobsahovalo nové skutočnosti ani

argumentáciu, ktorá by ústavnému súdu už nebola známa z predloženého súdneho spisu.

Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena

a náhrady zvyšujú za jeden úkon právnej služby podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej

hodnoty v sume 29,64 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi,

spolu takto predstavuje 355,72 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyni sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016