Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 185/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu

majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 22. mája 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v , práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. mája 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením

sp. zn. z 22. mája 2014 potvrdil rozvrhové uznesenie krajského súdu č. k.

-753 z 11. februára 2014, ktorým krajský súd rozdelil sumu získanú

speňažením konkurznej podstaty úpadcu v konkurze,

, a ktorým okrem iného rozhodol, že pohľadávka sťažovateľa ako

veriteľa proti podstate v sume 11 406,85 € nebude uspokojená z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov.

Sťažovateľ tvrdí, že najvyšší súd sa „v skutočnosti vôbec nevenoval

niekoľkostranovým námietkam sťažovateľa uvedeným v odvolaní, v ktorých sťažovateľ

podrobne odôvodnil, prečo považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne

a neobjektívne, prečo podľa neho nie sú argumenty súdu prvého stupňa pravdivé,

poukazoval na rozpory a významné skutočnosti, v ktorých prvostupňový súd pochybil, no aj

napriek tomu sa porušovateľ k dôvodom a argumentom samotného odvolania sťažovateľa

nijako nevyjadril, len stroho konštatoval, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého

stupňa“.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu sťažovateľ považuje

za „natoľko nejasné a neúplné, že overenie správnosti výroku je nepreskúmateľné, pričom

sťažovateľ sa domáha minimálne aspoň svojho ústavného práva dozvedieť sa o dôvodoch

takéhoto nezákonného rozhodnutia. Z dôvodu, že sa tak nestalo, sťažovateľ má za to, že jeho

ústavné právo na spravodlivý súdny proces bolo porušené.“.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho neuspokojená pohľadávka je „chránená

ustanovením “, keďže ju považuje za nevyplatenú mzdu, ktorú mu

úpadca ako zamestnancovi nevyplatil.

Sťažovateľ taktiež pripomenul, že konanie krajského súdu vedené pod sp. zn.

začalo v roku 2002. Ústavný súd pritom v tejto veci už v roku 2009

konštatoval porušenie práv sťažovateľa v súvislosti so zistením „prieťahu“, a pretože

od predošlého rozhodnutia ústavného súdu považuje sťažovateľ dobu trvania konania opäť

za neprimeranú, zastáva názor, že „porušovateľ opakovane porušuje ústavu spôsobuje

prieťah v konaní, právnu neistotu a napĺňa porušenie v celom rozsahu“.

Sťažovateľ zhrnul, že „má jednoznačné za to, že v predmetnom konkurznom konaní

došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie upravené v Dohovoru, ako

aj dodatkového protokolu čl. 1 keď mu rozhodnutím a postupom porušovateľa bola odňatá

možnosť konať pred súdom tým, že sa jeho odvolaním v kvalitatívne plnohodnotne

hmotnoprávne i procesnoprávne vôbec nezaoberal“.

Podľa názoru sťažovateľa možno konštatovať, že „skutkové a právne názory, o ktoré

porušovateľ oprel svoje rozhodnutie, nemožno z ústavného hľadiska považovať

za udržateľné a ospravedlniteľné, keďže rozhodnutím a postupom porušovateľa došlo

k porušeniu princípu rovnosti zbraní“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„1. Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1, čl. 20

ods. 1 , , základné

právo a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a... čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd sťažovateľa … postupom Krajského

súdu Košice v konaní a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

súdu odvolacieho sp. zn. zo dňa 22. 05. 2014, bolo porušené.

2. Nariadiť Krajskému súdu Košice, aby mi vyplatil mzdu aj s príslušenstvom tak,

ako je to v právoplatných rozsudkoch v mene Slovenskej republiky, Uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho sp. zn. zo dňa 22. 05. 2014

zrušiť a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, ktoré musí byť zákone spravodlivé

a ústavné.

3. Sťažovateľovi priznať spravodlivé zadosťučinenie za 22

rokov právnej neistoty porušovania základných práv a medzinárodného dohovoru… priznať

vo výške… 497 908 Eur, to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Zároveň sťažovateľ navrhol, že „ak je potrebné, nech ústavný súd ma oslobodí

od súdnych poplatkov, nech mi pridelí právneho zástupcu na ochranu mojich práv

a záujmov, nech ústavný súd zaradí moje podanie do vyššej rýchlosti vybavovania nakoľko

sa jedná o opakovanie porušovania mojich ústavných práv a prípad ani po 20 rokov nie je

skončený, nech ústavný súd SR vydá predbežné opatrenie, že až po vydaní nálezu môže

Krajský súd ukončiť konkurzné konanie...“.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

návrhu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť majetok (čl.

20 ods. 1 ), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného ( ods.

1 ), práva na spravodlivé súdne konanie (v dohovoru) a práva na ochranu

majetku ( dodatkového protokolu), ako aj namietané porušenie

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 22. mája 2014.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného

práva...

1. K namietanému porušeniu práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. mája 2014

Ústavný súd v prvom rade pripomína, že jednou zo základných podmienok prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom

na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Sťažnosť smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. mája 2014. Podľa zistenia ústavného súdu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

a spolu s ním aj uznesenie krajského súdu č. k. -753 z 11. februára 2014

nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2014. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu

doručená (osobne do podateľne) 6. marca 2015. Na prvý pohľad je teda zrejmé, že sťažnosť

bola doručená ústavnému súdu v značnom časovom odstupe po uplynutí ustanovenej

dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, teda

oneskorene. Z tohto dôvodu ju bolo potrebné v tejto časti (namietané porušenie označených

práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 22. mája 2014) odmietnuť podľa

ako oneskorene podanú.

2. K namietanému porušeniu práv postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

Pokiaľ ide o namietaný postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, vzhľadom na značnú nejasnosť sťažnosti v tomto smere bolo náročné ustáliť,

v čom konkrétne v tejto súvislosti vidí sťažovateľ zásah do jeho základných práv.

2.1 Z obsahu odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že v jeho podstatnej časti sťažovateľ

namieta zásah do svojich práv nesprávnosťou rozhodnutia krajského súdu, ktorým rozdelil

sumu získanú speňažením konkurznej podstaty, t. j. nesprávnosťou rozhodnutia č. k.

-753 z 11. februára 2014. Uvedené rozhodnutie však bolo na základe odvolaní

účastníkov konania (aj sťažovateľa) najvyšším súdom potvrdené ako správne.

V takom prípade bráni preskúmaniu tohto prvostupňového rozhodnutia ústavným

súdom princíp subsidiarity vyjadrený v („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“), z ktorého vyplýva, že každá fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí požiadať o ochranu tohto

práva ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

V danej veci to bol najvyšší súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný základným právam

sťažovateľa poskytnúť ochranu, ak by v rámci druhostupňového konania zistil, že zo strany

krajského súdu došlo k ich porušeniu.

Za týchto okolností je potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

2.2 V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ poukázal aj neprimeranú dĺžku

trvania konania po rozhodnutí ústavného súdu z roku 2009, ktorým „ústavný súd zistil

prieťah v konaní“. V tejto súvislosti sťažovateľ konštatoval, že krajský súd „opakovane

porušuje ústavu spôsobuje prieťah v konaní, právnu neistotu a napĺňa porušenie

čl. 144 v celom rozsahu“. Prípadnému namietaniu zásahu do základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov však nezodpovedá petit sťažnosti (návrh

rozhodnutia), ktorým je ústavný súd v zmysle viazaný

a v ktorom, v prípade sťažovateľa, absentuje označenie tomu zodpovedajúceho ustanovenia

( ), ktoré sa vzťahuje na problematiku prieťahov v postupoch

všeobecných súdov. Je pravdou, že za porušený sťažovateľ označil aj čl. 6 ods. 1 dohovoru,

avšak nie v súvislosti s neprimeranou dĺžkou trvania konania, ale v súvislosti

so spravodlivosťou konania, princípom rovnosti účastníkov konania a právom

na kontradiktórne konanie. Sťažovateľ teda nenamietal porušenie relevantného základného

práva.

Vzhľadom na uvedené je sťažnosť sťažovateľa v tejto časti zjavne neopodstatnenou,

čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa .

2.3 Navyše, je pre úplnosť potrebné dodať, že jednoznačným dôvodom podania

sťažnosti sťažovateľa ako celku ústavnému súdu je jeho nespokojnosť s tým, že jeho

pohľadávka proti podstate bola zaradená medzi pohľadávky, ktoré z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov neboli uspokojené. Keďže o tomto bolo právoplatne rozhodnuté

16. júna 2014 (nadobudnutím právoplatnosti uznesenia krajského súdu č. k.

753 z 11. februára 2014 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 22. mája 2014), javí sa sťažnosť v tejto časti (vo vzťahu k postupu krajského súdu) aj ako

podaná oneskorene (obdobne pozri bod 1 tohto odôvodnenia), čo je dôvod, pre ktorý je

potrebné ju odmietnuť podľa pre oneskorenosť jej

podania.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami uvedenými v návrhu na rozhodnutie,

rozhodovanie o ktorých sa odmietnutím sťažnosti stalo bezpredmetným.

Z rovnakého dôvodu (odmietnutie sťažnosti) ústavný súd nepristúpil k odstraňovaniu

nedostatku zákonom predpísanej náležitosti, ktorou je povinnosť právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2016