Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 4/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny

Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval návrh skupiny

31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátom Mgr. Michalom

Kičom, Prievozská 4/B, Bratislava, na začatie konania podľa

Slovenskej republiky o súlade § 10 ods. 5 písm. d) v časti „za podmienok podľa odseku 6“

a v časti „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“

a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec

vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok

v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 %

obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 18 rokov veku“ o hazardných

hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1,

, , a, prvou vetou a ods. 3 a Slovenskej

republiky a s čl. 3 ods. 1 a 2 prvou vetou a čl. 4 ods. 2 a 4 Európskej charty miestnej

samosprávy, ako aj o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení a takto

rozhodol:

1. Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a na

ďalšie konanie.

2. Návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie

účinnosti § 10 ods. 5 písm. d) v časti „za podmienok podľa odseku 6“ a v časti „a musí sa

vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ a § 10 ods. 6 v časti

„Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia

obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním

hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí

dovŕšili vek 18 rokov veku“ o hazardných hrách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 18. januára 2016

doručený návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovatelia“ alebo „skupina 31 poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) (ďalej len „“) o súlade

v časti „za podmienok podľa odseku 6“ a v časti „a musí sa vzťahovať na všetky hazardné

hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“ a § 10 ods. 6 v časti „Všeobecne záväzné

nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou

sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom

takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili vek 18 rokov

veku“ o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazarde“, spolu aj „napadnutá

právna úprava“) s čl. 1 ods. 1, čl. 27 ods. 1, čl. 64, čl. 64a, čl. 67 ods. 1 prvou vetou a ods. 3

a a s a 2 prvou vetou a a 4 Európskej charty miestnej

samosprávy (ďalej len „charta“).

Prílohou návrhu je písomné splnomocnenie opatrené podpismi 31 poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) advokáta pre Mgr. Michala

Kiču, Prievozská 4/B, Bratislava, na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Navrhovatelia vo svojom návrhu v podstatnom uviedli:

«Dňa 1. januára 2013 nadobudol účinnosť , ktorým bol zákon

o hazarde o. i. v ustanovení § 10 ods. 5 písm. d) a ods. 6 zmenený a doplnený do súčasného

znenia. Normotvorná právomoc obce pri regulácii hazardu na jej území bola obmedzená

a podmienená petíciou 30 % obyvateľov obce, ktorí sa sťažujú, že v súvislosti

s prevádzkovaním hazardu dochádza na jej území k narušovaniu verejného poriadku.

Ustanovenie § 10 ods. 5 písm. d) a ods. 6 zákona o hazardných hrách po novelizácii

znie:

,,/ods. 5/ Obec môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným

nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e), a i) nie je možné

prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom

území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa $ 3 ods. 2 písm. b), dl e) a i):

na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na

prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného

nariadenia, sa toto všeobecné záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti

tejto individuálne licencie.

/ods. 6/ Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak

sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti

s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov

obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec

oznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti.“»

Navrhovatelia vo svojom návrhu poukázali na skutočnosť, že vydávanie všeobecne

záväzných nariadení vo veciach územnej samosprávy v bolo od 1. júla 2001

rozšírené o vydávanie všeobecne záväzných nariadení na zabezpečenie úloh vyplývajúcich

pre samosprávu zo zákona a toto oprávnenie je podľa nich relevantné aj vo vzťahu

k regulácii hazardu. Rozšírenie pôsobností obcí o vydávanie všeobecne záväzných nariadení

nielen vo veciach samosprávy v najužšom zmysle (tak ako ich vymenúva zákon Slovenskej

národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov), avšak aj

vo veciach, v ktorých úlohy vyplývajú pre samosprávu zo zákona, bolo aplikačne vyložené

v následnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn.

a sp. zn. ), pričom podľa uvedených záverov možno potom

podľa navrhovateľov na reguláciu hazardu obcami dôvodiť, že nielen normotvorná činnosť

obcí (teda vydanie všeobecne záväzných nariadení o obmedzení hazardu na ich území),

avšak aj ďalšia činnosť obcí v zmysle zákona o hazarde (udeľovanie individuálnych

licencií) je samosprávnou pôsobnosťou, keďže zákon o hazarde a ani iný zákon nikde

výslovne neustanovuje, že pôsobnosť obcí v zmysle zákona o hazarde je preneseným

výkonom štátnej správy.

Podľa navrhovateľov je zákonodarca pri voľbe legislatívneho zásahu do

samosprávnej pôsobnosti obcí v rámci regulácie hazardu viazaný všetkými označenými

ustanoveniami i charty.

Pre posúdenie predmetu tohto konania vyvstáva podľa navrhovateľov ako kľúčová

otázka prípustnosti a dovolenosti neskôr prijatej napadnutej právnej úpravy podmieňujúcej

výkon normotvornej činnosti obce (teda prijatia všeobecnej záväzného nariadenia

zakazujúceho hazard na území obce) petíciou 30 % registrovaných obyvateľov obce

a súladnosť tejto podmienky s povahou a princípmi garantovaného práva na

samosprávu, jej zlučiteľnosť s chartou a zásadou, že do samosprávnej pôsobnosti obcí môže

štát zasahovať len v nevyhnutnom rozsahu a sledujúc legitímny cieľ.

Podľa navrhovateľov ústavodarca prijatie obmedzenia právomocí orgánov obce, tak

ako je vymedzené v § 10 ods. 6 zákona o hazarde, nepredpokladal, a preto takýto

legislatívny zásah spočívajúci vo výkone samosprávy až po predchádzajúcej kvalifikovanej

realizácii petičného práva určitou skupinou obyvateľov narúša nezávislé ústavné postavenie

samosprávy, ktorej prípustné formy realizácie sú ustanovené v

(zhromaždenie obyvateľov, miestne referendum a orgány obce). Uvedené legislatívne

riešenie podľa navrhovateľov ústave priamo odporuje.

Podľa navrhovateľov sa prijatá napadnutá právna úprava na prvý pohľad môže javiť

ako prejav snahy zákonodarcu o participatívny prístup obyvateľov obce na správe vecí

verejných, avšak nie je to tak, predovšetkým s prihliadnutím na to, že základný spôsob

kreovania vôle v zastupiteľskom systéme demokracie a jeho záväznosť (voľby) nie je

podmienený účasťou predpísaného minimálneho množstva voličov, a preto ani výkon

samosprávnej pôsobnosti v určitej oblasti rovnako nemôže byť podmienený uplatnením

petičného práva kvalifikovaného počtu obyvateľov obce, pretože sa takýmto postupom

popiera právo na samosprávu tých obyvateľov, ktorí prejavili záujem o správu

samosprávnych záležitostí a zúčastnili sa vo voľbách.

Napadnutá právna úprava podľa navrhovateľov vylučuje najvyššiu a priamu formu

realizácie vôle občanov obce prostredníctvom obecného referenda, pretože v prípade, ak by

obyvatelia v obecnom referende teoreticky rozhodli o obmedzení hazardu, obecné

zastupiteľstvo by podľa nich všeobecne záväzné nariadenie bez doručenia petície 30 %

obyvateľov obce, ktorým by vyhovelo výsledkom obecného referenda, nemohlo prijať.

Navrhovatelia napokon poukázali aj na to, že v jednotlivých formách spôsobu výkonu

samosprávy nie je pre jej realizáciu predpokladané plnenie žiadnych ďalších povinností

obyvateľmi, t. j. uloženie povinnosti obyvateľom obce adresovať petíciu obecnému

zastupiteľstvu, ak sa chcú domôcť regulácie určitej oblasti pri výkone miestnej samosprávy,

podľa nich odporuje ustanoveniu .

Zvolené legislatívne riešenie podľa navrhovateľov neobstojí ani z hľadiska testu

proporcionality a legitimity zásahu, pretože uvedené skutočnosti popierajú legitimitu zásahu

do rozhodovacej právomoci orgánov obce, a taktiež preto, že reštrikcia obsiahnutá

v napadnutej právnej úprave nesleduje podľa nich žiaden legitímny cieľ. Postup

zákonodarcu podľa navrhovateľov citeľne obmedzuje možnosť územnej samosprávy

prostredníctvom volených orgánov vykonávať svoju pôsobnosť, a preto sa javí ako

svojvoľný.

Ústavné zakotvenie a ochrana územnej samosprávy nedovoľuje podľa navrhovateľov

ani zákonodarcovi legislatívnym zásahom autonómiu územnej samosprávy zužovať či

obmedzovať, a preto by zásadné a dôležité záujmy obce nemal formulovať a vymedzovať

zákonodarca účelovo reštriktívnou úpravou, avšak mali by to byť práve orgány obce, ktoré

sú na to obdarené priamym a obnovovaným mandátom udeleným vo voľbách obyvateľmi

obce. Tento záver možno potom podľa navrhovateľov aplikovať aj na hodnotenie napádanej

úpravy z hľadiska iných možností na dosiahnutie sledovaného cieľa.

Keďže zákonodarca rovnako ako pri otázke regulácie hazardu nepostupoval ani pri

iných minimálne rovnako závažných otázkach z hľadiska kvality života v obci a jej rozvoja,

akými sú napríklad územný rozvoj (územné plány, stavebná uzávera) či odpadové

hospodárstvo, ku ktorým môže obec prijímať všeobecne záväzné nariadenia bez obmedzení,

jeho postup prijatý v napadnutej právnej úprave sa javí ako selektívny a svojvoľný,

favorizujúci ochranu podnikania v oblasti hazardu nad iné regulované činnosti, a to na úkor

samosprávnej pôsobnosti miest a obcí.

Zákonodarca prijatou právnou úpravou podľa navrhovateľov poprel priamosť

mandátu volených orgánov, ktoré ho nemôžu vykonať napriek tomu, že ho v zákonnej

volebnej procedúre nadobudli a za jeho výkon aj zodpovedajú, čo odporuje zakotveniu

práva na samosprávu ako súčasti pojmu demokratický a právny štát.

Obmedzením možnosti prijať všeobecne záväzné nariadenie zakazujúce na území

obce prevádzkovanie hazardu sa zasahuje aj do požiadaviek na efektívnosť rozhodovania

orgánov miestnej samosprávy, tak ako ich vyžaduje v čl. 3 ods. 2, 3 a 4 charta.

Podmienku petície v napadnutej právnej úprave nemožno podľa navrhovateľov

vnímať ako prípustnú procesnú požiadavku, ktorá by bola zlučiteľná s

garantovaným právom obce normovať samosprávne, ako aj ďalšie zákonom vymedzené

oblasti v zmysle , ale podľa nich ide o materiálnu podmienku či prekážku,

ktorou ústavodarca výkon tejto pôsobnosti nezamýšľal podmieňovať, ktorá z tohto hľadiska

predstavuje zásah do práva na samosprávu a jeho vymedzenia ako súčasti pojmu právny

štát.

Napadnutá právna úprava je podľa navrhovateľov v rozpore aj s

upravujúcim petičné právo, pretože uplatnenie petičného práva musí byť vždy slobodné,

a to nielen čo sa týka jeho samotného výkonu, ale aj z hľadiska jeho obsahu, teda vznesenej

požiadavky, ktorá sa petíciou sleduje, resp. inej skutočnosti, ktorá sa petíciou vytýka.

V danom prípade ale napadnutou právnou úpravou zákonodarca vymedzil obsah petície,

a tým iné dôvody, pre ktoré by sa občania mohli domáhať zákazu hazardných hier na území

obce, okrem narúšania verejného poriadku, nepripustil ako relevantné pre prijatie

obmedzujúceho všeobecne záväzného nariadenia zakazujúceho hazard, resp. nespája s nimi

žiaden právny následok.

Rozhodovaciu autonómiu ako podstatu samosprávneho princípu tak zákonodarca

napadnutou právnou úpravou podľa navrhovateľov úplne potiera, čo je podľa nich

nezlučiteľné s právom na samosprávu, ako je formulované a medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Územná samospráva ako pojmový znak

právneho štátu požíva ústavnú ochranu aj pred samotným zákonodarcom. Pre zákonnú

favorizáciu a ochranu podnikania v oblasti hazardu nie je v tomto smere podľa

navrhovateľov žiaden legitímny dôvod, ktorý by oprávňoval suspendovať či obmedziť

samosprávu miest a obcí a ich autonómiu pri určení dôvodov na obmedzenie hazardu.

Navrhovatelia ďalej poukázali na to, že aj Zmluva o fungovaní Európskej únie

predpokladá reguláciu hazardu z dôvodov výslovne ustanovených v čl. 51 a čl. 52 alebo ak

sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)

opodstatnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu. Judikatúra Súdneho dvora

rešpektuje, že právna úprava hazardných hier je súčasťou tých oblastí, v ktorých existujú

významné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru medzi členskými

štátmi. Vnútroštátne orgány tak majú dostatočnú voľnú úvahu na určenie požiadaviek, ktoré

prináša ochrana spotrebiteľa a verejného poriadku, a pokiaľ sú okrem toho dodržané

podmienky stanovené v judikatúre Súdneho dvora, každému členskému štátu prináleží, aby

posúdil, či je v kontexte legitímnych cieľov, ktoré sleduje, nevyhnutné úplne alebo

čiastočne zakázať činnosti týkajúce sa hier a stávok alebo ich stačí len obmedziť a stanoviť

na tento účel prísnejšie či menej prísne spôsoby kontroly (napr. bod 76 rozsudku Súdneho

dvora v spojených veciach C-316/07, C-358/07 až C-360/07, C-409/07 a C-410/07, Stoß

a iní/Land Baden-Württemberg alebo bod 46 rozsudku Súdneho dvora vo veci C-46/08,

Carmen Media Group Ltd./Land Schleswig-Holstein a Innenminister des Landes Schleswig-

Holstein).

Podľa navrhovateľov z hľadiska legitimity zásahu neobstojí ani časť napádanej

právnej úpravy, a to ustanovenie § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde slová „a musí sa

vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“, ktorou zákonodarca

bez legitímneho cieľa vylúčil autonómiu územnej samosprávy vo veci posúdenia

konkrétnych dopadov rozličných typov prevádzok hazardných hier, ktoré môžu mať odlišný

dopad na kvalitu života.

Ako dôvod ústavnej diskonformity napadnutej právnej úpravy možno podľa

navrhovateľov napokon uviesť aj jej diskriminačné pôsobenie na mestské časti hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice, ktorá tieto mestské časti spĺňajúce

pojmové znaky jednotiek územnej samosprávy bez ďalšieho samostatne vylučuje

zo súčasnej striktnej právnej úpravy regulácie hazardu, čo je v rozpore s

a princípom materiálnej rovnosti ako znaku právneho štátu.

Navrhovatelia žiadali, aby ústavný súd pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení

zákona o hazarde podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

argumentujúc takto:

„Počas súčasného protiprávneho stavu prevádzkovatelia hazardných hier získavajú

individuálne licencie, ktoré budú môcť využívať počas celej doby ich platnosti, a to

s ohľadom na ochranu ich dobre viery a prezumpciu ústavnosti právnej úpravy. Dôsledky

protiprávneho stavu, rozporu napádanej právnej úpravy s a Chartou, budú

pretrvávať dlhé obdobie po prípadnom vyhovení návrhu, v závažnej miere, teda v časovo

citeľnom pokračovaní v prevádzke hazardu proti vôli obyvateľov. Tento dôsledok sa týka

veľkého množstva obyvateľov, prakticky všetkých obyvateľov miest a obcí. Preto z dôvodu

reálnej ochrany práva obyvateľov miest a obcí na samosprávu navrhovatelia vzhliadajú

naliehavosť požiadavky na pozastavenie účinnosti napádanej právnej úpravy.“

Navrhovatelia zároveň požiadali o prednostné prerokovanie ich návrhu v zmysle § 26

.

Na základe uvedených skutočností navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal

návrh skupiny 31 poslancov národnej rady na ďalšie konanie a po jeho meritórnom

prerokovaní nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenia § 10 ods. 5 písm. d) slová „za podmienok podľa odseku 6“ a slová

„a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i)“

a ustanovenia §10 ods. 6 slová „Všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d)

môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný

poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť

najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku.“,

o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

nie sú v súlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1, 27 ods. 1, 64, 64a, 67 ods. 1 veta prvá, 67

ods. 3 a 68 a ustanoveniami , ods. 2 veta prvá a

ods. 2, ods. 4 Európskej charty miestnej samosprávy, prijatej dňa 15. októbra 1985

v Štrasburgu (oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 336/2000

Z. z., č. a ).»

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ak osoby uvedené v

až písm. f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podľa predbežne prerokoval návrh

skupiny 31 poslancov národnej rady a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti

ustanovené v a , ako aj procesné podmienky,

za ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto

skutočností ústavný súd rozhodol o prijatí návrhu na ďalšie konanie (§ 25 ods. 1 a 3 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd návrhu skupiny 31 poslancov národnej rady na pozastavenie účinnosti

namietaných ustanovení zákona o hazarde nevyhovel. Navrhovateľmi uvádzané dôvody

v nadväznosti na oprávnenie obce na vydávanie licencií časovo obmedzených (§ 22 zákona

o hazarde) nie sú spôsobilé privodiť nenapraviteľný následok, a taktiež ústavný súd nemal v

tomto štádiu konania dostatočné informácie, aby dospel k záveru, že aplikáciou

namietaných ustanovení by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd

garantovaných .

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016