Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 227/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom , , vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. decembra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná

na poštovú prepravu 23. decembra 2015.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

napadnutého exekučného konania v procesnom postavení povinnej, predmetom ktorého je

vymoženie pohľadávky (ďalej len „oprávnená“) v sume 3 300 €

na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 8. marca 2011.

3. Z obsahu sťažnosti vyplynul takýto priebeh napadnutého konania:

„... oprávnená podala dňa 24.10.2011 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho

exekútora ... Súd vydal dňa 7.11.2011 exekútorovi

poverenie na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľka dňa 5.1.2012, bez toho, že by mala vedomosť o začatí exekučného

konania, hotovostným vkladom na bankový účet zaplatila oprávnenej všetko, čo jej ukladal

právoplatný (a medzičasom už aj vykonateľný) súdny zmier. Týmto dňom (5.1.2012) zanikol

dlh sťažovateľky voči oprávnenej.

Exekútor dňa 23.1.2012 spísal a dňa 1.2.2012 doručil sťažovateľke sériu

upovedomení o začatí exekúcie, hoci sťažovateľka už 28 dní pred doručením týchto úkonov

mala zaplatený celý dlh...

Sťažovateľka dňa 7.2.2012 spísala návrh na zastavenie a doručila ho na súd dňa

8.2.2012. Priložila aj kópiu bankového dokladu o hotovostnom vklade sumy 3.300,- €

na bankový účet oprávnenej.

... Sťažovateľka dňa 12.7.2012 doručila na súd opakovaný návrh na zastavenie

exekúcie a urgovala nečinnosť súdu.

... Sťažovateľka dňa 19.5.2014 doručila na súd sťažnosť a namietla prieťahy

v exekučnej veci... Predseda súdu vybavil sťažnosť pohovorom s vyšším súdnym úradníkom

a písomne oznámil sťažovateľke, že vo veci sa už koná.

... Súd sa začal návrhu na zastavenie exekúcie venovať až pod tlakom sťažnosti,

keď hneď na druhý deň (20.5.2014) vydal uznesenie, ktorým zamietol návrh sťažovateľky...

Sťažovateľka podala proti uzneseniu odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre...

rozhodol uznesením zo dňa 30.4.2015 č. k. -59 tak, že vyhovel odvolaniu,

plne uznal odvolaciu argumentáciu sťažovateľky a zrušil uznesenie súdu, vrátiac vec

na ďalšie konanie.

... Súd - viazaný právnym názorom odvolacieho súdu - vydal dňa 7.10.2015

uznesenie, ktorým exekúciu zastavil. V odôvodnení vyslovil, že rozhodne o trovách exekúcie,

2

ak ich exekútor uplatní. Dňa 9.11.2015 sťažovateľka podala na súd výzvu, v ktorej žiada,

aby súd aj bez návrhu exekútora bezodkladne rozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie, pretože táto povinnosť súdu nie je podmienená aktivitou exekútora, ale vyplýva

súdu priamo z Exekučného poriadku.“

4. Sťažovateľka je toho názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým k porušeniu jej základného práva garantovaného

v , pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie uviedla:

«Súd dlhodobo nechal bez povšimnutia, že právne dôvody na exekúciu zanikli už dňa

5.1.2012, keď zanikol hmotnoprávny dlh sťažovateľky voči . Už týmto dňom

nastalo splnenie právnej podmienky na obligatórne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. f) Exekučného poriadku. Názoru sťažovateľky v tomto smere plne prisvedčil aj

odvolací súd. Súd z neznámych dôvodov vytrvalo nechal plynúť exekučné konanie a ostal

pasívny, hoci ho zaväzovala povinnosť ex offo zastaviť exekučné konanie (§ 58 ods. 1

Exekučného poriadku).

... Súd mal preukázateľnú vedomosť o zániku exekuovaného dlhu minimálne už

od 7.2.2012. Napriek tomu sa odhodlal vydať meritórne rozhodnutie až 20.5.2014, čo

predstavuje 834 dní nečinnosti.

... Súd teda po 834 dňoch nečinnosti vo vzťahu k návrhu sťažovateľky na zastavenie

exekúcie síce vydal rozhodnutie, ale týmto iba poskytol právnu „ochranu“ ďalšiemu

plynutiu nezákonnej exekúcie. Súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré

boli očividne neprípustné a rozporné so zásadami Exekučného poriadku.

... Sťažovateľka zastáva názor, že v kontexte okolností exekučnej veci treba aj ďalšie

časové obdobie (t. j. po vydaní uznesenia o zamietnutí zastavenia exekúcie) považovať

za prieťahy v konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu ukázalo, že súd konal nezákonne...

Až pod tlakom záväzného právneho názoru odvolacieho súdu došlo zo strany súdu

k rozhodnutiu o zastavení exekúcie (7.10.2015), ktoré bolo sťažovateľke doručené dňa

27.10.2015. Sťažovateľka je názoru, že až rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie došlo

k odstráneniu zbytočných prieťahov v nezákonne vedenej exekúcii.

Od 7.2.2012 (keď súd získal preukázateľnú vedomosť o zániku exekuovaného dlhu)

do vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie (7.10.2015) uplynulo celkovo 1339 dní, počas

ktorých je sťažovateľka vystavená úradnému tlaku a nevie sa dovolať pravdy. Súdna moc

z nej urobila exekučnú dlžníčku a naďalej jej necháva blokovaný majetok.»

5. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikáže

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, prizná jej

primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € a náhradu trov konania v sume 296,44 €.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

4

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

11. Ako možno vyvodiť z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

(), a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva

nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa

dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný

aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri proti Slovenskej

republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

13. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

14. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní

okresný súd rozhodol o návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie uznesením sp. zn.

zo 7. októbra 2015, ktorým exekúciu zastavil. Označené uznesenie

okresného súdu bolo doručené sťažovateľke 27. októbra 2015 a 19. novembra 2015

nadobudlo právoplatnosť. Sťažnosť sťažovateľky namietajúca postup okresného súdu

v napadnutom konaní bola ústavnému súdu doručená 29. decembra 2015, resp. podaná

na poštovú prepravu 23. decembra 2015, teda po tom, ako okresný súd konajúci o návrhu

sťažovateľky právoplatne rozhodol.

15. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti už

nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého konania,

prípadne prieťahy v ňom (, ), keďže v tom čase už bolo o návrhu

sťažovateľky meritórne rozhodnuté, v dôsledku čoho bola odstránená jej právna neistota.

16. Sťažovateľka v súvislosti s postupom okresného súdu v napadnutom konaní

namietala aj to, že okresný súd nerozhodol o trovách exekúcie. Keďže z príloh sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľka sa obrátila na okresný súd s návrhom na rozhodnutie o trovách

exekúcie 9. novembra 2015, postup okresného súdu, ktorý o tomto návrhu dosiaľ

nerozhodol, možno hodnotiť nanajvýš ako ojedinelý prieťah, ktorý nedosahuje intenzitu

zbytočných prieťahov v zmysle . Z judikatúry ústavného súdu totiž

vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva podľa (, ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

6

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , návrh odmietne ako

zjavne neopodstatnený (, , ).

17. Vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie

konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48

ods. 2 . Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľky už nerozhodoval.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľka v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v konaní o jej

návrhu na rozhodnutie o trovách exekúcie dochádza k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016