Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 204/2016
PDF · 169.87 KB
No categories available
I. ÚS 204/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s. r. o., Vajanského nábrežie 5,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ján Buocik, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky
rozhodnutím Komisie územného plánovania, životného prostredia a dopravy Miestneho
zastupiteľstva mestskej časti z 13. apríla 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Komisie územného plánovania, životného
prostredia a dopravy Miestneho zastupiteľstva mestskej časti (ďalej len
„komisia miestneho zastupiteľstva“ alebo „komisia“) z 13. apríla 2015 o neumožnení účasti
verejnosti na rokovaní komisie 13. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ktorá je obyvateľkou
mestskej časti , vyplýva, že 13. apríla 2015 pred začatím rokovania
komisie miestneho zastupiteľstva požiadala predsedu komisie, ako i jej členov o umožnenie
prítomnosti na rokovaní komisie ako verejnosť, a to predovšetkým pri prerokovaní
3. bodu programu, t. j. pri prerokovaní investičného zámeru projektu výstavby
bytového domu „ “, s ktorým Miestne zastupiteľstvo mestskej časti
(ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) už skôr uznesením
č. 474/XXVIII/2014 z 24. júna 2014 vyjadrilo svoj nesúhlas z dôvodu neúmerného
zhoršenia prevádzkovej kvality okolitého územia.
3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... predseda komisie s odvolaním na rokovací
poriadok komisie odoprel sťažovateľke účasť na rokovaní komisie. O možnosti pripustenia
verejnosti hlasovala i komisia, pričom jej účasť na rokovaní komisie neschválila.
Sťažovateľka sa dňa 14.04.2015 obrátila na Komisia na ochranu verejného záujmu
pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keď prostredníctvom emailu podala sťažnosť,
ktorá bola prerokovaná na zasadnutí dňa 20.04.2015 v rámci 4. bodu programu.
Predmetná sťažnosť bola postúpená i pred Komisiu mandátovú, legislatívno-právnu
a kontroly, ktorá sa ňou zaoberala na svojom zasadnutí dňa 12.05.2015. Zo zápisnice
zo zasadnutia vyplýva, že ju nevyriešila.
Sťažovateľka v predmetnej veci využila všetky opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov [žaloba proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov nie je prípustná, pretože ide o procesné
rozhodnutie - ust. § 248 ods. 1 písm. a) OSP a žaloba o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej moci nie je prípustná vzhľadom na to, že postup porušiteľa práv nemá
charakter trvajúceho, resp. opakovaného zásahu, ktorý predpokladá ustanovenie § 250v
OSP.] ...
2
Komisia... svojim rozhodnutím o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní komisie
dňa 13.04.2015 porušila vyššie uvedené základné práva sťažovateľky.“.
4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti navrhuje,
aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:
«Základné práva a slobody sťažovateľky vyplývajúce z ustanovení článku 26 ods. 5
Ústavy SR a článku 45 Ústavy SR boli rozhodnutím Komisie... zo dňa 13.04.2015
o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní tejto komisie dňa 13.04.2015 porušené.
Rozhodnutie Komisie... zo dňa 13.04.2015 o neumožnení účasti verejnosti
na rokovaní komisie dňa 13.04.2015 za zrušuje a porušiteľ práv je povinný Investičný
zámer - projekt výstavby bytového domu „
s prizvaným zástupcom investora, t. j. zástupcom spoločnosti ,
, prerokovať v prítomnosti verejnosti.
Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 eur, ktoré
je porušiteľ práv povinný cestou Miestneho úradu vyplatiť
sťažovateľke do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Porušiteľ práv je cestou povinný sťažovateľke
nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 355,66 eur do 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia. (Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú
náhradu za dva úkony právnej služby, t. j. 2 x 139,80 eur a režijný paušál, t. j. 2 x 8,39 eur
a DPH 20 % - ust. § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).»
II.
5. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50
ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20
musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia
sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa
porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2
zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo dôkaz o inom zásahu.
8. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľky na začatie konania,
ktorá bola v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127
ústavy), v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha
(§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania
pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom
4
na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označila za porušovateľov svojich práv
(m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
9. Sťažovateľka sa v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 4) domáha vyslovenia
porušenia jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 ústavy napadnutým rozhodnutím
komisie miestneho zastupiteľstva. Z tohto dôvodu ústavný súd v posudzovanej veci
rozhodoval výlučne len v rozsahu petitom označených základných práv.
10. Podľa čl. 26 ods. 5 ústavy orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon.
Podľa čl. 45 ústavy má každý právo na včasné a úplné informácie o stave životného
prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
11. Článok 26 ods. 5 ústavy hovorí o povinnosti orgánov územnej samosprávy
poskytovať informácie o svojej činnosti. Naproti tomu z čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy vyplýva
právo každého na informácie, a to na ich vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie, ktoré je
iné než povinnosť orgánov územnej samosprávy podľa čl. 26 ods. 5 ústavy.
Ustanovenie čl. 26 ods. 5 ústavy nemožno totiž chápať ako zrkadlový obraz čl. 26
ods. 1 a 2 ústavy, teda tak, že by čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy stanovoval právo každého
na informácie a čl. 26 ods. 5 ústavy tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu územnej
samosprávy (I. ÚS 57/00).
Z okolností prípadu rovnako nevyplýva ani žiadna možnosť porušenia základného
práva sťažovateľky zaručeného čl. 45 ústavy, keďže napadnutým rozhodnutím komisie
miestneho zastupiteľstva nebolo odmietnuté sprístupnenie žiadnych informácií o stave
životného prostredia, respektíve informácií o príčinách či následkoch tohto stavu.
Samotná sťažovateľka navyše v podanej ústavnej sťažnosti bližšie nešpecifikovala,
v čom konkrétne vidí porušenie jej základných práv podľa čl. 26 ods. 5 a čl. 45 ústavy.
12. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky a viazanosť
ústavného súdu petitom návrhu na začatie konania ústavný súd sťažnosť sťažovateľky
v rozsahu označených práv preto v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
13. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd rovnako
zaoberal i otázkou, či účinnú ochranu základných práv, ktorých porušenie sťažovateľka
vo svojej sťažnosti namieta, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych
prostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedky
ochrany namietaného porušenia jej práv (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), teda či
v danom prípade nejde o nedostatok právomoci ústavného súdu.
14. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia
v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej
správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.
15. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden legálny dôvod
na záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie
komisie miestneho zastupiteľstva (ako orgánu verejnej moci) pri výkone samosprávy z tejto
právomoci vylúčené. Rovnako nie je celkom správna úvaha sťažovateľky, v zmysle ktorej
sťažovateľka podľa § 250v OSP nepostupovala z dôvodu, že v danej veci „postup
6
porušiteľa práv nemá charakter trvajúceho, resp. opakovaného zásahu“, keďže podľa
názoru ústavného súdu nejde ani tak o opakovaný zásah, ako skôr o to, že „objektívne hrozí
jeho opakovanie“.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovateľka na ochranu svojich označených
práv mala využiť postup podľa citovaných zákonných ustanovení a že v systéme
všeobecného súdnictva mala k dispozícii právny prostriedok na dosiahnutie nápravy svojho
práva, porušenie ktorého v konaní pred ústavným súdom namietala. Účinným prostriedkom
nápravy bola v danom prípade žaloba všeobecnému súdu podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 244
a nasl. OSP, ktorú však sťažovateľka nepodala.
Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje
o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich
základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu daná
právomoc ústavného súdu.
Na základe týchto záverov by ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol
i z dôvodu nedostatku svojej právomoci (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
16. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na prípadnú spornosť aktívnej legitimácie
sťažovateľky, keďže z obsahu podanej sťažnosti, najmä však z jej príloh vyplýva
predovšetkým to, že návrh na pripustenie účasti verejnosti (občanov, a nie len samotnej
sťažovateľky, pozn.) na rokovaní komisie miestneho zastupiteľstva dňa 13. apríla 2015
podala poslankyňa a poslanec a tento ich návrh neprešiel.
17. V závere ústavný súd poznamenáva, že v prípade sťažovateľkou tvrdeného
porušenia označených základných práv zaručených ústavou ide skôr o spor výlučne
„akademickej“ povahy, v rámci ktorého nebolo vôbec „materiálne“ zasiahnuté
do potenciálnych práv sťažovateľky z dôvodu, že sťažovateľkou namietaný sporný „bod
3.“ zasadnutia komisie miestneho zastupiteľstva zo 13. apríla 2015, ktorého prerokovania sa
sťažovateľka chcela zúčastniť, sa ani neuskutočnil, keďže bol odročený na náhradný termín
11. máj 2015 na návrh zainteresovanej osoby spoločnosti ,
s tým, že komisia v rámci „bodu Rôzne“ navyše požiadala starostu o zvolanie verejného
prerokovania investičného zámeru ešte pred oficiálnym prerokovaním
v komisii dňa 11. mája 2015.
V neposlednom rade o možnom investičnom zámere v konečnom dôsledku rozhodnú
priame orgány územnej samosprávy (a nie komisia), kde je prítomnosť verejnosti
na zasadnutiach zo zákona prípustná § 3 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016
8