Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 204/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s. r. o., Vajanského nábrežie 5,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Ján Buocik, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

rozhodnutím Komisie územného plánovania, životného prostredia a dopravy Miestneho

zastupiteľstva mestskej časti z 13. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Komisie územného plánovania, životného

prostredia a dopravy Miestneho zastupiteľstva mestskej časti (ďalej len

„komisia miestneho zastupiteľstva“ alebo „komisia“) z 13. apríla 2015 o neumožnení účasti

verejnosti na rokovaní komisie 13. apríla 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky, ktorá je obyvateľkou

mestskej časti , vyplýva, že 13. apríla 2015 pred začatím rokovania

komisie miestneho zastupiteľstva požiadala predsedu komisie, ako i jej členov o umožnenie

prítomnosti na rokovaní komisie ako verejnosť, a to predovšetkým pri prerokovaní

3. bodu programu, t. j. pri prerokovaní investičného zámeru projektu výstavby

bytového domu „ “, s ktorým Miestne zastupiteľstvo mestskej časti

(ďalej len „miestne zastupiteľstvo“) už skôr uznesením

č. z 24. júna 2014 vyjadrilo svoj nesúhlas z dôvodu neúmerného

zhoršenia prevádzkovej kvality okolitého územia.

3. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... predseda komisie s odvolaním na rokovací

poriadok komisie odoprel sťažovateľke účasť na rokovaní komisie. O možnosti pripustenia

verejnosti hlasovala i komisia, pričom jej účasť na rokovaní komisie neschválila.

Sťažovateľka sa dňa 14.04.2015 obrátila na Komisia na ochranu verejného záujmu

pri výkone funkcií verejných funkcionárov, keď prostredníctvom emailu podala sťažnosť,

ktorá bola prerokovaná na zasadnutí dňa 20.04.2015 v rámci 4. bodu programu.

Predmetná sťažnosť bola postúpená i pred Komisiu mandátovú, legislatívno-právnu

a kontroly, ktorá sa ňou zaoberala na svojom zasadnutí dňa 12.05.2015. Zo zápisnice

zo zasadnutia vyplýva, že ju nevyriešila.

Sťažovateľka v predmetnej veci využila všetky opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na ktorých použitie je sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov [žaloba proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov nie je prípustná, pretože ide o procesné

rozhodnutie - ust. a žaloba o ochrane pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej moci nie je prípustná vzhľadom na to, že postup porušiteľa práv nemá

charakter trvajúceho, resp. opakovaného zásahu, ktorý predpokladá ustanovenie § 250v

.] ...

2

Komisia... svojim rozhodnutím o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní komisie

dňa 13.04.2015 porušila vyššie uvedené základné práva sťažovateľky.“.

4. S ohľadom na uvedené sťažovateľka v závere podanej ústavnej sťažnosti navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:

«Základné práva a slobody sťažovateľky vyplývajúce z ustanovení článku 26 ods. 5

SR a článku 45 SR boli rozhodnutím Komisie... zo dňa 13.04.2015

o neumožnení účasti verejnosti na rokovaní tejto komisie dňa 13.04.2015 porušené.

Rozhodnutie Komisie... zo dňa 13.04.2015 o neumožnení účasti verejnosti

na rokovaní komisie dňa 13.04.2015 za zrušuje a porušiteľ práv je povinný Investičný

zámer - projekt výstavby bytového domu „

s prizvaným zástupcom investora, t. j. zástupcom spoločnosti ,

, prerokovať v prítomnosti verejnosti.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 eur, ktoré

je porušiteľ práv povinný cestou Miestneho úradu vyplatiť

sťažovateľke do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Porušiteľ práv je cestou povinný sťažovateľke

nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 355,66 eur do 15 dní od nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia. (Trovy právneho zastúpenia sťažovateľky prestavujú

náhradu za dva úkony právnej služby, t. j. 2 x 139,80 eur a režijný paušál, t. j. 2 x 8,39 eur

a DPH 20 % - ust. vyhl. č. ).»

II.

5. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. Podľa § 50

ods. 1 sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v

musí obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia

sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa

porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa § 50 ods. 2

k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo dôkaz o inom zásahu.

8. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľky na začatie konania,

ktorá bola v tomto prípade zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

4

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označila za porušovateľov svojich práv

(m. m. , , , ).

9. Sťažovateľka sa v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 4) domáha vyslovenia

porušenia jej základných práv podľa a napadnutým rozhodnutím

komisie miestneho zastupiteľstva. Z tohto dôvodu ústavný súd v posudzovanej veci

rozhodoval výlučne len v rozsahu petitom označených základných práv.

10. Podľa orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob

vykonania ustanoví zákon.

Podľa má každý právo na včasné a úplné informácie o stave životného

prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

11. Článok 26 ods. 5 hovorí o povinnosti orgánov územnej samosprávy

poskytovať informácie o svojej činnosti. Naproti tomu z a 2 vyplýva

právo každého na informácie, a to na ich vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie, ktoré je

iné než povinnosť orgánov územnej samosprávy podľa .

Ustanovenie nemožno totiž chápať ako zrkadlový obraz

ods. 1 a 2 , teda tak, že by a 2 stanovoval právo každého

na informácie a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu územnej

samosprávy ().

Z okolností prípadu rovnako nevyplýva ani žiadna možnosť porušenia základného

práva sťažovateľky zaručeného , keďže napadnutým rozhodnutím komisie

miestneho zastupiteľstva nebolo odmietnuté sprístupnenie žiadnych informácií o stave

životného prostredia, respektíve informácií o príčinách či následkoch tohto stavu.

Samotná sťažovateľka navyše v podanej ústavnej sťažnosti bližšie nešpecifikovala,

v čom konkrétne vidí porušenie jej základných práv podľa a .

12. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky a viazanosť

ústavného súdu petitom návrhu na začatie konania ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

v rozsahu označených práv preto v zmysle ustanovenia

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

13. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd rovnako

zaoberal i otázkou, či účinnú ochranu základných práv, ktorých porušenie sťažovateľka

vo svojej sťažnosti namieta, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych

prostriedkov nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedky

ochrany namietaného porušenia jej práv ( ), teda či

v danom prípade nejde o nedostatok právomoci ústavného súdu.

14. Podľa (ďalej len „OSP“) v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia

v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej

správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších

právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie.

15. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nie je žiaden legálny dôvod

na záver, podľa ktorého by malo byť v danej veci sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie

komisie miestneho zastupiteľstva (ako orgánu verejnej moci) pri výkone samosprávy z tejto

právomoci vylúčené. Rovnako nie je celkom správna úvaha sťažovateľky, v zmysle ktorej

sťažovateľka podľa nepostupovala z dôvodu, že v danej veci „postup

6

porušiteľa práv nemá charakter trvajúceho, resp. opakovaného zásahu“, keďže podľa

názoru ústavného súdu nejde ani tak o opakovaný zásah, ako skôr o to, že „objektívne hrozí

jeho opakovanie“.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovateľka na ochranu svojich označených

práv mala využiť postup podľa citovaných zákonných ustanovení a že v systéme

všeobecného súdnictva mala k dispozícii právny prostriedok na dosiahnutie nápravy svojho

práva, porušenie ktorého v konaní pred ústavným súdom namietala. Účinným prostriedkom

nápravy bola v danom prípade žaloba všeobecnému súdu podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 244

a nasl. , ktorú však sťažovateľka nepodala.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich

základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd ( ), nie je vo vzťahu k predmetnému konaniu daná

právomoc ústavného súdu.

Na základe týchto záverov by ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol

i z dôvodu nedostatku svojej právomoci ( ).

16. Ústavný súd zároveň poukazuje aj na prípadnú spornosť aktívnej legitimácie

sťažovateľky, keďže z obsahu podanej sťažnosti, najmä však z jej príloh vyplýva

predovšetkým to, že návrh na pripustenie účasti verejnosti (občanov, a nie len samotnej

sťažovateľky, pozn.) na rokovaní komisie miestneho zastupiteľstva dňa 13. apríla 2015

podala poslankyňa a poslanec a tento ich návrh neprešiel.

17. V závere ústavný súd poznamenáva, že v prípade sťažovateľkou tvrdeného

porušenia označených základných práv zaručených ide skôr o spor výlučne

„akademickej“ povahy, v rámci ktorého nebolo vôbec „materiálne“ zasiahnuté

do potenciálnych práv sťažovateľky z dôvodu, že sťažovateľkou namietaný sporný „bod

3.“ zasadnutia komisie miestneho zastupiteľstva zo 13. apríla 2015, ktorého prerokovania sa

sťažovateľka chcela zúčastniť, sa ani neuskutočnil, keďže bol odročený na náhradný termín

11. máj 2015 na návrh zainteresovanej osoby spoločnosti ,

s tým, že komisia v rámci „bodu Rôzne“ navyše požiadala starostu o zvolanie verejného

prerokovania investičného zámeru ešte pred oficiálnym prerokovaním

v komisii dňa 11. mája 2015.

V neposlednom rade o možnom investičnom zámere v konečnom dôsledku rozhodnú

priame orgány územnej samosprávy (a nie komisia), kde je prítomnosť verejnosti

na zasadnutiach zo zákona prípustná § 3 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016

8