Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 334/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, ,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 3. decembra 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2016

doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 3. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Galanta sp. zn. z 20. apríla 2011 uznaný za vinného zo spolupáchateľstva

pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1 a 2 písm. b) a c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s poukazom na .

Uvedený rozsudok prvostupňového súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

13. septembra 2012, kedy vo veci rozhodol odvolací Krajský súd v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. , ktorým podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ prostredníctvom obhajcov 26. júla

2013 dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. z 11. decembra 2013

podľa odmietol.

Sťažovateľ 23. septembra 2015 prostredníctvom obhajkyne opakovane podal

dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 13. septembra 2012.

Najvyšší súd toto (v poradí druhé) dovolanie sťažovateľa uznesením sp. zn.

z 3. decembra 2015 podľa odmietol.

Dňa 24. marca 2016 podal sťažovateľ sťažnosť podľa , v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva podľa uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 3. decembra 2015, ktorým najvyšší súd opakovane

podané dovolanie v jeho trestnej veci opätovne odmietol ako nedôvodné.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu v podstate namieta, že najvyšší

súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia už nemal podrobnejšie zaoberať jeho dovolacími

námietkami, keďže dovolanie odmietol podľa

s poukazom na , podľa ktorého dovolacie dôvody podľa

§ 371 ods. 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva

dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred

odvolacím súdom [sťažovateľ uplatňoval dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g)

].

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25

ods. 2 ). neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. , ).

Sťažnosťou napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. nadobudlo

právoplatnosť 3. decembra 2015, kedy bolo vyhlásené. Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na , podľa ktorého je uznesenie

právoplatné, ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť, pričom podľa § 392 ods. 2

proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

Sťažovateľ svoju sťažnosť, datovanú k 18. marcu 2016 a doručenú ústavnému súdu

24. marca 2016, podal na poštovú prepravu 21. marca 2016, teda zjavne po uplynutí lehoty

ustanovenej v , ktorá uplynula 3. februára 2016.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa vrátane jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom, keďže zistený nedostatok podmienky konania (zmeškanie

zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti) by už nebolo možné konvalidovať ani

potom, ako by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016